Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210967
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 885,12 eur,
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá
vznikla neplnením záväzku povinným X. G., K.. XX.XX.XXXX vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.

5760080. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení
s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť

žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 885,12 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 598/2006,
o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 11/18/2010 na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala

s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul
enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 29.03.2012 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody špecifikoval tak,
že čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené
na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín

a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,

že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené
záujmy žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny

prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu
a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na
spravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravyaprimeranejsatisfakciezaporušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík,
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 885,12 eur (exekučný súd bol nečinný viac ako 497
dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaný na podanú žiadosť pozitívne
nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody

vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 6111489 dlžníčky A. Y., K.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 27.02.2014 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012,

IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v
tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho
predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde
bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003
Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného

obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa,
že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo
je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania a postúpenie veci novému exekútorovi.
Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy, akým je podanie sťažnosti predsedovi

súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák.. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v
zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy,
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o zmene exekútora si vyžaduje

výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje spolu s rozhodnutím o
zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci novému exekútorovi.
Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj ďalšie
úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri

rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k
tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom
uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanieexekúciepreddňom23.04.2009,teda3rokypreddňom,kedyboližalovanémudoručenéprvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol,
že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie,
správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej
škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za veľmi

všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval
ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských

aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové
náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých
prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 %

denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí
článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí
jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov.
Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamalažalobcovivzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanej

podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia
práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani
existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu).
Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 14.04.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti
na pojednávaní písomným podaním zo 07.04.2014 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z

vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým podaním z 10.04.2014 navrhol zrušenie pojednávania tvrdiac,
že doteraz nebolo rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd
zdôrazňuje, že o tomto návrhu žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.02.2013 č.k.
5NcC/73/2013-16, ktoré bolo doručené žalovanému aj právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.02.2014,
o čom svedčia ich podpisy na doručenke do vlastných rúk; uznesenie nadobudlo právoplatnosť

14.02.2014. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu
medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovanéhonároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že
žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti
o zmene exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol, aj keď

oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo
rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že žalobca požiadal o
vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť nesú účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak
ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú
povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie
žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou žalovaného.

Potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská
republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán -
Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom

znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom
mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)
sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným
zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR).

Žalobcaaninetvrdil,kedyvsúdenomprípadepožiadalMinisterstvospravodlivostiSR(nienažalovaného
- Slovenskú republiku) o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na
náhradu škody uspokojený nebude. Žaloba teda nepreukázal, že sa v zmysle § 16 ods. 4 označenej

právnej úpravy obrátil so svojím nárokom na náhradu škody najskôr na kompetentný orgán a požiadal
ho o predbežné prejednanie nároku.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod
sp.zn.EX598/2006,ktorýspočívavrozhodnutípouplynutízákonnejlehoty.Vprvomradesúdpoukazuje

na nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť, či ide o spisovú značku
exekúra pôvodne povereného vykonaním exekúcie, alebo o jeho nástupcu, meno a sídlo súdneho
exekútora. Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdnehokonania súd konštatuje, že ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na nevyhnutnú
komunikáciu žalobcu (či už priamo, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu) žalobca meno
a sídlo súdneho exekútora, ktorého pôvodne požiadal o vykonanie exekúcie, ako aj jeho nástupcu,

musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní exekúcie). Z pripojeného
spisu sp. zn. 8Er/2/2007 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu zástupcovi
žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal dôvod pri riadnej
komunikáciisosvojímvtedajšímprávnymzástupcomspisovúznačkusúdnehokonanianepoznať.Návrh
oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu

okresnému súdu doručený dňa 21.11.2010 ako elektronický, opatrený zaručeným elektronickým
podpisom. Podaním zo dňa 22.12.2010 bola súdna exekútorka JUDr. Krasňanová exekučným súdom
vyzvaná na predloženie exekučného spisu zn. EX 598/2006, žiadosť jej bola doručená 27.12.2010.
Súd túto žiadosť urgoval poaním zo dňa 07.02.1011. Podaním doručeným súdu 23.02.2011 táto súdna
exekútorka navrhla zastavenie excekúcie pre pochybnosť o oprávnenosti jeje vedenia. Podaním zo dňa
17.02.2011 si exekútorka vyúčtovala exekučné trovy. Následne tunajší okresný súd rozhodol o zastavení

exekúcie uznesením č. k. 8Er/2/2007-35 zo dňa 29.03.2012, rozhodnutie doteraz nie je právoplatné.
Nie je preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti súdu. Pri rozhodovaní o zmene exekútora
súd postupoval so všetkou opatrnosťou, dbajúc nielen na poslednú vetu §-u 44 ods. 7 Exekučného
poriadku účinného do 30.06.2011 (v zmysle ktorého súd rozhodne o zmene súdneho exkútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora), ale aj na ods. 8 tohto zákonného

ustanovenia (postúpenie veci s exekučným spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal
pôvodného súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých
trov exekúcie. Následne súd exekúciu, po zistení formálnej vykonateľnosti vady exekučného titulu,
zastavil. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom
vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná

nebola. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody
(vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať), ani
príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal
ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo
žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani

netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca,
kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za
aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou
40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či
ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívne spracovanie, poštovné,

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8Er/2/2007 sa nenachádza
žiaden doklad preukazujúci, že žalobca do rozhodnutia o zmene exekútora urgoval alebo kontroloval
stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu
nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho

exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca netvrdil, že došlo a kedy k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa

môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne,
kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani
tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného
obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo
by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti

tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a
vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok
skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.

V elektronickom podaní zo dňa 10.04.2014 žalobca uviedol, že zadal objednávku na spracovanie
znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku škody vzniknutej v dôsledku v žalobe uvádzaných skutočností.Znalecký posudok po jeho vypracovaní doručí súdu a navrhne o tento dôkaz doplniť dokazovanie.
Vzhľadom na nepreukázanie právneho základu žaloby a nedostatok tvrdení konkretizujúcich výšku
uplatnenej škody je vykonanie dokazovania preukazujúceho výšku žalovaného nároku núčelným,

nehospodárnym a neefektívnym.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.