Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Rybárik

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206917
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113206917.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľov:

L. G., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX, H., ČR, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Luděk
Voigt, usadený euroadvokát, Dlhá 777, Vranov nad Topľou, proti odporcovi: L. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. 5, H. J. S., o zaplatenie 7.200 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 7.200 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7% mesačne odo dňa 5.3.2013 do zaplatenia.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 432 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.290,24 Eur, a to právnemu zástupcovi navrhovateľa Mgr. Luděk Voigt, so sídlom
Dlhá 777, Vranov nad Topľou, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 7.200 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že odporkyňa bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť - rodinný dom v kat. úz. Kysucké
Nové Mesto a odmieta s ním uzavrieť nájomnú zmluvu. Túto užíva od roku 2002. Až na základe
rozsudku Okresného súdu Kladno zo dňa 5.3.2012 sú nehnuteľnosti vo výhradnom vlastníctve jeho ako
navrhovateľa. Žiadal vydať bezdôvodné obohatenie.

Odporkyňa sa písomne k návrhu navrhovateľa nevyjadrila, nezúčastnila sa ani pojednávania. Poštové
zásielky, ktoré jej súd zasielal, si v odbernej lehote nevyzdvihovala. Poslednú zásielku ohľadne termínu
pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10.4.2014, si opätovne v odbernej lehote nevyzdvihla. Na súd sa

táto zásielka vrátila dňa 6.3.2014, kedy mal súd za to, že má doručenie riadne vykázané. Z uvedeného
dôvodu potom súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednával a konal v neprítomnosti
odporkyne.

Súd na samotnom pojednávaní vypočul právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s rozsudkom
ČR OS Kladno 12C/144/2003, výzvou k vyprataniu nehnuteľnosti, výpisom z kat. nehnuteľností, úpravou
písomného návrhu, výpisom z LV, potvrdeniami realitných kancelárií, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné:

Na základe rozhodnutia Okresného súdu Kladno zo dňa 28.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 5.3.2012 sp. zn. 12C/144/2003-514 sa navrhovateľ stal výlučným vlastníkom domu

č. popisné 5 spolu s ostatnými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, obec a kat. úz. H. J. S..Odporkyňa bez právneho dôvodu užíva vyššie uvedený dom, pričom tieto nehnuteľnosti užíva výhradne
sama a odmieta uzavrieť s navrhovateľom nájomnú zmluvu.

Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa dokazoval, že to je odporkyňa, ktorá neoprávnene
užívala nehnuteľnosť za obdobie od 5.3.2011 do 5.9.2012 t.j. 18 mesiacov v prepočte podľa obvyklého
nájomného v zmysle potvrdení od realitných kancelárií v danej lokalite v sume 400 Eur za mesiac. Ako
to už bolo konštatované vyššie, odporkyňa v tomto konaní nebola činná.

Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Kladno 12C/144/2003 mal súd nepochybne preukázané, že
navrhovateľ sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností a to domu č. popisné 5 spoločne so zastavanou

plochou, záhradou a ornou pôdou zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. H. J. S.. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 5.3.2011.

Z výzvy, ktorá bola adresovaná odporkyni dňa 31.9.2012 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na
vypratanie tejto nehnuteľnosti a k vydaniu bezdôvodného obohatenia.

Zvýpisuzkat.nehnuteľnostízasamalsúdpreukázané,žejetonavrhovateľ,ktorýjeskutočnevlastníkom

rodinného domu a ďalších nehnuteľností tak, ako sú popísané vyššie.

Z ďalších listinných dôkazov a to z potvrdení z realitných kancelárií, predovšetkým realitnej kancelárie
z O. Y. mal súd zistené, že nájom takéhoto rodinného domu s nádvoriami vrátane pozemku vychádza
na 400 Eur mesačne. Zhodne aj z prípisu realitnej kancelárie zo sídlom H., Žilina /č.l. 52/ vyplýva, že
takýto nájom sa pohybuje v sume okolo 400 Eur.

Viac listinných dôkazov v tomto konaní nebolo produkovaných. Ako to už bolo konštatované, odporkyňa
bola úplne nečinná, nereagovala na výzvy súdu, nezúčastnila sa ani pojednávania. Preto súd musel
vychádzať len z dôkazov, ktoré predložil tunajšiemu súdu navrhovateľ.

V tomto prípade postupoval súd v zmysle ust. § 451 ods. 1 O.z. Jedná sa jednoznačne o bezdôvodné
obohatenie, t.j., že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Súd videl súvislosť s bezdôvodným obohatením tým, že vlastníkom nehnuteľnosti je navrhovateľ.
Nehnuteľnosť však bez právneho titulu užíva odporkyňa.

Podľa§451ods.2O.z.bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení, keď mal súd nepochybne preukázané z rozsudku OS Kladno,
Česká republika, že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa stal navrhovateľ, čo potvrdzuje aj LV,

nemohol súd postupovať inak, ako priznať samotné vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, resp.konštatovať, že vlastníkom je navrhovateľ a tomuto priznať aj ujmu - vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa jeho osobného vyjadrenia nehnuteľnosť užíva naďalej odporkyňa.

Podľa vyjadrení realitných kancelárií mal súd navyše zistené, že predmet nájmu takéhoto rodinného

domu v danej lokalite sa pohybuje okolo 400 Eur mesačne.

Súd, keď odporkyňa nejavila žiaden záujem o tento spor, musel rozhodnúť na základe predložených
dôkazov navrhovateľom a jeho návrhu vyhovel. Priznal mu istinu ako aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Odporkyňa sa dostala do omeškania s platením nájomného dňom 5.3.2013, t.j. ako podal návrh
navrhovateľ na tunajší súd. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi priznal súd aj úrok z omeškania.

Čo sa týka trov konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľa si
vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.290,24 Eur. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. 655/2004
o odmenách a náhradách advokátov SR. Trovy pozostávali z nasledovných úkonov:

- prevzatie a príprava zastúpenia,

- písomné podanie návrhu na súd,

- 2x pojednávania a to dňa 3.2.2014, 10.4.2014.

Úkony boli štyri, každý úkon po 240,69 Eur a paušál ku každému úkonu bol 8,04 Eur. Ďalej si účtoval
cestovné náhrady v súvislosti s účasťou na dvoch pojednávaniach zo sídla advokátskej kancelárie vo

Vranove nad Topľou na OS Žilina a späť dňa:

- 3.2.2014 - 530 km x 1,434 Eur cena benzínu podľa Štatistického úradu SR x 0,067 spotreba,

- 10.4.2014 - 530 km x 1,420 Eur cena benzínu podľa Štatistického úradu SR x 0,067 spotreba a k tomu
2 x amortizáciu vozidla (530 km x 0,183 Eur) .

SPOLU teda 1.290,24 Eur.

Po preskúmaní týchto trov konania súd konštatoval, že tieto boli skutočne vyčíslené v súlade s vyhl. MS
SR655/2004apretoichprávnemuzástupcovivplnomrozsahupriznal. Okremtrovprávnehozastúpenia
bude povinná odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi aj trovy konania - súdny poplatok vo výške 432 Eur.
Tento súdny poplatok navrhovateľ zaplatil bankový prevodom na tunajší súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.