Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/579/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713203649
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713203649.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľky - V. M., nar.
XX.X.XXXX, t.č. bytom U. XXA/XX I. - C. proti odporcovi - M. M., nar. X.X.XXXX, bytom U., Q. Z. XXXX/
XX o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 10C/34/2013-63 zo dňa 22.8.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného, určenia zameškaného výživného, o trovách
konania, vo výroku, v ktorom okresný súd konštatoval zmenu rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
8C/161/2009 zo dňa 10.2.2010 m e n í tak, že návrh navrhovateľky o zvýšenie výživného od 6.3.2013

z 90 eur mesačne na 110 eur mesačne z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

N e d o t ý k a sa výroku rozsudku, v ktorom vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd žalobu zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd s účinnosťou od 6.3.2013 uložil povinnosť odporcovi prispievať na
výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 110 eur mesačne, zročným vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky na nasledujúci mesiac. Dlh na výživnom za obdobie od 6.3.2013 do
31.8.2013 v sume 136,13 eur povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur
spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný
súd konštatoval i zmenu rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/161/2009 zo dňa 10.2.2010 vo

výroku o výživnom na navrhovateľku. Vo zvyšku návrh navrhovateľky o zvýšenie výživného zamietol.
Žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel čiastočne po konštatácii, že od doby pôvodnej úpravy
výživného rozsudkom OS Martin sp. zn. 8C/161/2009 zo dňa 10.2.2010 nastala taká zmena pomerov,
ktorá umožňuje čiastočné zvýšenie výživného. Navrhovateľka v dobe pôvodnej úpravy výživného bola
maloletá, študentkou základnej školy, v aktuálnej dobe je stredoškoláčka, v maturitnom ročníku, ide o
dospelú ženu s rozsiahlymi spoločenskými, kultúrnymi a pracovnými potrebami a na to nadväzujúcim
primeraným nárokom na výživu. Zmenu pomerov konštatoval súd i na strane odporcu. V dobe pôvodnej

úpravy bol zamestnancom firmy MOBIS Slovakia, s.r.o., ( od 9.1.2006 do 14.10.2011) a jeho čistý
mesačný príjem v roku 2011 bol v sume 960,57 eur. Príjem odporcu ale medzičasom poklesol, od
roku 2012 je zamestnancom obchodnej spoločnosti Edymax Holding a.s. so sídlom v Bratislave. V
období od júla 2012 do decembra 2012 jeho čistý mesačný zárobok z pracovného pomeru bol vovýške 437,52 eur, a na základe dohody o pracovnej činnosti v mesiacoch október a november 2012
zarobil spolu 126,54 eur. Za rok 2013 príjem odporcu sa pohyboval od sumy 388,98 eur v januári, cez
sumu 434,29 eur v marci, 515,87 eur v máji a 505,50 eur v júni 2013. Oproti pôvodnej úprave nastala

zmena i v počte vyživovacích povinností odporcu, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému
M. M., nar. X.X.XXXX. V súčasnosti odporca má vyživovaciu povinnosť k piatim deťom a jeho príjem
poklesol skoro o polovicu. Súd uviedol, že odporca u svojho predposledného zamestnávateľa ( MOBIS
Slovakia) rozviazal pracovný pomer dohodou a ako vysvetlil, z dôvodu, že mal vybavené zamestnanie v
zahraničí, ktoré malo byť lepšie platené a z tohto zamestnania nakoniec zišlo. Napriek tejto skutočnosti

súd odporcu nepovažoval za osobu, ktorá by sa vyhýbala práci, napokon bol iba v nevyhnutnej miere
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a od roku 2012 je zamestnanom obchodnej
spoločnosti Edymax Holding a.s. so sídlom v Bratislave.

Matka odporkyne stratila zamestnanie, v čase rozhodovania súdu jej jediným príjmom je podpora
v nezamestnanosti vo výške 520 eur. Matke navrhovateľky vyživovacie povinnosti nepribudli. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Martin 20P/167/2012 okresný súd konštatuje, že ohľadne troch

mladších súrodencov navrhovateľky bol vo veci vyhlásený rozsudok dňa 30.4.2013 (neprávoplatné
rozhodnutie), ktorým okresný súd návrh otca o zníženie výživného na V., Y., J. a G. zamietol a rozhodol,
že odporca ako otec detí je povinný platiť zvýšené výživné na Y. vo výške 130 eur mesačne, na J. vo
výške100euranaG.vovýške80eurmesačnesúčinnosťouod1.1.2013.Zodôvodneniatohtorozsudku
vyplynulo, že súd vychádzal z potencionality príjmu odporcu u predposledného zamestnávateľa - firmy

MOBIS Slovakia s.r.o., bol názoru, že v tejto firme odporca mohol dosiahnuť príjem cca 910 eur, avšak
ukončil pracovný pomer ľahkovážne a nezodpovedne.

Pri zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku sumou 110 eur mesačne súd prvého
stupňa prihliadal na to, že ohľadom troch mladších súrodencov navrhovateľky bol vydaný zatiaľ
neprávoplatný rozsudok, podľa ktorého odporca by mal platiť na mladších súrodencov navrhovateľky

výživné spolu v sume 310 eur mesačne a vzhľadom na jeho ďalšiu existujúcu vyživovaciu povinnosť k
maloletémuM.M.neboloby vmožnostiachaschopnostiachodporcuprispievaťnavýživunavrhovateľky
vyššou sumou než 110 eur mesačne. Túto sumu zvýšeného výživného priznal súd navrhovateľke od
podania návrhu, keďže už k tomuto dňu existovali skutočnosti preukazujúce zmenu pomerov. Vo zvyšku
návrh ako nedôvodný súd zamietol. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 6.3.2013 do

31.8.2013 v sume 136,13 eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným
výživným.

O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzal z toho, že navrhovateľka
ohľadne svojho návrhu bola úspešná iba z časti.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Vytýkal v ňom nesprávne právne posúdenie

tvrdiac, že súd nezohľadnil jeho príjem, výdavky na bývanie, životné minimum ani jeho vyživovacie
povinnosti, najmä vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorého má s priateľkou. Žiadal preto
návrh navrhovateľky o zvýšenie výživného zamietnuť.

Navrhovateľka písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu nepredložila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený

účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po nariadení odvolacieho pojednávania
( § 214 ods. l písm. a/ O.s.p) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.

Krajský súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania,
doplnil ich výsluch, zároveň sa oboznámil so súvisiacimi listinnými dôkazmi a osobitne s obsahom

pripojeného spisu Okresného súdu Martin 20P/167/2012. Po takto doplnenom dokazovaní konštatoval
opodstatnenosť a dôvodnosť odvolania odporcu.Pôvodnou úpravou - rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/161/2009 zo dňa 10.2.2010 výživné
na navrhovateľku ( na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva jej rodičov) bolo stanovené
v sume 90 eur mesačne. V dobe tejto úpravy odporca mal vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým

deťom, okrem navrhovateľky aj k dcére Y., J. a G. a jeho čistý mesačný príjem činil 910 eur.
Navrhovateľka bola žiačkou základnej školy.

Je nepochybné, že od doby pôvodnej úpravy výživného nastala výrazná zmena v pomeroch účastníkov.

Navrhovateľka v dobe pôvodnej úpravy výživného bola žiačkou základnej školy, z obsahu jej výsluchu
vyplynulo, že od septembra 2013 nastúpila do 4. ročníka na strednú školu, s čím sa zvýšili náklady na
štúdium, napr. na nákup knihy cudzieho jazyka, na stužkovú a na maturitu. Žije v spoločnej domácnosti s

matkou, ktorá je nezamestnaná, jej príjem pozostáva z výplaty náhradného výživného a z prídavkov na
deti,naviacodoktóbra2013mámatkazhoršenýzdravotnýstav.Odporcavýživnénaňuanasúrodencov
neplatil, preto sa začalo vyplácať náhradné výživné a to v rozsahu stanovenej výšky výživného 310 eur
na ďalších troch súrodencov a v rozsahu 90 eur, čo je pôvodná výška na ňu určeného výživného.

Odporca v rámci svojho výsluchu pred odvolacím súdom nesúhlasil so zvýšením výživného, uviedol, že

bol by ochotný vzhľadom na svoj príjem prispievať navrhovateľke sumou nie viac ako 40 eur. Výživné na
svoje deti platí na základe exekučných zrážok. Otec vo svojom výsluchu poukazoval i na svoje výdaje,
za byt platí 220 eur mesačne, 50 eur na elektriku, internet 20 eur. U zamestnávateľa má pracovný pomer
uzatvorený na dobu určitú a to do konca roku 2014.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Martin 20P/167/2012 krajský súd zistil, že rozsudkom

20P/167/2012-119 zo dňa 30.4.2013 okresný súd zamietol návrh otca (v aktuálnom konaní odporcu)
o zníženie výživného na dcéru V., na maloletú Y., narodenú v roku XXXX, na maloletú J., narodenú v
roku XXXX a na maloletého G., narodeného v roku XXXX. Uložil zároveň povinnosť odporcovi platiť
zvýšené výživné na malol. Y. v sume 130 eur mesačne, malol. J. v sume 100 eur mesačne a malol. G.
vo výške 80 eur mesačne s tým, že nedoplatok na výživnom u malol. Y. v sume 160 eur, malol. J. v sume

120 eur, a malol. G. v sume 80 eur povolil súd splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok. Označený rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
8CoP/82/2013-144 zo dňa 27.9.2013. Je teda právoplatne rozhodnuté, že otec má povinnosť prispievať
na svoje 3 maloleté deti z rozvedeného manželstva výživným v celkovej sume 310 eur mesačne.

Po takto doplnenom dokazovaní krajský súd vychádzajúc z hmotnoprávnej úpravy § 78 ods. l Zákona
o rodine nespochybňuje zmenu pomerov na strane navrhovateľky, táto je daná zvýšením nákladov na
zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. Kým v dobe pôvodnej úpravy navštevovala základnú školu, v
dobe aktuálneho rozhodovania je žiačkou posledného ročníka strednej školy, pripravuje sa na budúce
povolanie a preukázala, že v súvislosti s touto prípravou súvisia vyššie výdaje, než boli výdaje v

dobe pôvodnej úpravy. Je nezanedbateľnou skutočnosťou i otázka dospievania a biologického vývinu
navrhovateľky, ktorá ako dospelá žena má vyššie nároky či už na oblečenie, stravovanie, voľnočasové
aktivity atď. Odôvodnené potreby navrhovateľky by si aj vyžadovali vyššie výživné od odporcu, na druhej
strane pri zmene výšky výživného súd je povinný prihliadať aj na zmenené pomery osoby výživou
povinnej ovplyvňujúce jeho reálne možnosti a schopnosti výživné uhradzovať.

Zmena pomerov bola preukázaná v konaní aj u odporcu. Táto zmena je daná poklesom jeho príjmu
na polovicu oproti pôvodnej úprave ako aj v počte jeho vyživovacích povinností, kým v dobe pôvodnej
úpravy mal vyživovaciu povinnosť ku štyrom maloletým deťom, v dobe aktuálneho rozhodovania má túto
povinnosť voči 5 deťom. Odporca u svojho predposledného zamestnávateľa, kde jeho čistý mesačný
príjem sa pohyboval okolo 910 eur ukončil pracovný pomer pre záujem zarobiť si viac v zahraničí. Nová

pracovná príležitosť sa nenaplnila, nevydarila sa. Odporca sa však v práci nevyhýbal, nezamestnaný
bol krátku dobu, zamestnal sa u súčasného zamestnávateľa a jeho aktuálny čistý mesačný príjem je
o polovicu nižší ako tomu bolo v minulosti. Avšak aj za situácie, že by sa vychádzalo z potencialitypríjmu odporcu, t.j. zo sumy 910 eur mesačne, existujúce vyživovacie povinnosti odporcu k deťom -
k 3 maloletým z rozvedeného manželstva po zvýšení výživného v celkovej sume 310 Eur ( rozsudok
Okresného súdu Martin č.k.20P/167/2012-119 zo dňa 30.4.2013 bol potvrdený rozsudkom Krajského

súduvŽilineč.k.8CoP/82/2013-144zodňa27.9.2013)knavrhovateľkevsume90eurpodľapôvodného
rozhodnutia a k maloletému synovi nar. v r. 2012 s aktuálnou partnerkou,- znamenajú takú zmenu
okolnosti ( zvýšenie výdajovej položky príjmu ) ktorá neumožňuje odporcovi uložiť zvýšenú vyživovaciu
povinnosť na navrhovateľku. Navyše na odporcu je čiastočne odkázaná výživným aj jeho priateľka
( odporca s ňou žije v spoločnej domácnosti ), ktorá z dôvodu starostlivosti o spoločné dieťa má

obmedzenú možnosť pracovať.

Súhrnom všetkých uvedených okolností krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh
navrhovateľky o zvýšenie výživného zo sumy 90 eur na 110 eur mesačne zamietol. Nedotýkal sa výroku
rozsudku,vktoromokresnýsúdnávrhnavrhovateľkyvozvyškuzamietol(nad110eurmesačne),pretože
tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

Otázku trov konania (prvostupňové i odvolacie) krajský súd riešil postupom podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v

spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola, bolo by jej povinnosťou nahradiť
trovy konania úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca si však trovy konania neuplatnil, a ani
nebolo zistené, žeby v priebehu vedeného konania nejaké trovy odporcovi vznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .