Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bieliková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/244/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227784
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213227784.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľa: O. I., E. K. P. XX, XXX XX K., G.. XX.XX.XXXX zastúpený: JUDr. Michaelou Kajabovou,
advokátkou, so sídlom kpt. Rašu 4, 841 01 Bratislava proti odporkyni v I. rade: Z. T., K. O. XX, XXX XX
K., G.. XX.XX.XXXX, odporcovi v II. rade: V. T., K. O. XX, XXX XX K., G.. XX.XX.XXXX, odporkyni v III.
rade: A. T., K. O. XX, XXX XX K., G.. XX.XX.XXXX zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava a odporkyni v IV. rade: P. T., K. O. XX, XXX
XX K., G.. XX.XX.XXX3 zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava o návrhu na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi v I., II. III. a IV. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2013 domáhal zapretia otcovstva.
Podaný návrh odôvodnil tým, že sa chce stať právnym otcom maloletých detí a to A. T. Q. P. T., ku
ktorých potvrdeniu otcovstva si dal vyhotoviť genetické testy na základe ktorých bolo potvrdené jeho
otcovstvo k odporkyni v III. rade a odporkyni v IV. rade na 99,99 %.

V návrhu ďalej uviedol, že s matkou maloletých detí t.j. odporkyňou v I. rade sa spoznal v roku 2002,
pričom približne od 2008 začali žiť v spoločnej domácnosti. V januári 2009 sa navrhovateľ dozvedel, že
odporkyňa v I. rade nadviazala intímnu známosť so svojím kolegom a to odporcom v II. rade. Začiatkom

roka 2009 sa odporkyňa v I. rade priznala navrhovateľovi, že je tehotná a približne do štvrtého mesiaca
tehotenstvatvrdilanavrhovateľovi,žejeotcomdieťaťa.PoštyrochmesiacochodporkyňavI.radezačala
tvrdiť, že otcom dieťaťa je odporca v II. rade, s tým, že po narodení mal. A. T. oznámila navrhovateľovi,
že si dala urobiť genetické testy, ktoré potvrdili otcovstvo odporcu v II. rade. Približne od júna 2011 do
júla 2012 sa navrhovateľ opäť začal stretávať s odporkyňou v I. rade, pričom opäť nadviazali intímnu
známosť i napriek tomu, že odporkyňa už bola v manželskom zväzku s odporcom v II. rade. Nakoľko
mal. A. musela v roku 2011 podstúpiť operačný zákrok, kde v predoperačných vyšetreniach bolo zistené,

že mal. A. trpí genetickou poruchou a jej otcom nemôže byť odporca v II. rade. Dňa 04.06.2012 si dal
navrhovateľ urobiť genetické testy, ktoré potvrdili jeho otcovstvo k odporkyni v III. rade. Zhruba v mesiaci
júl 2012 prerušila odporkyňa v I. rade intímnu známosť s navrhovateľom, kedy mu opäť zatajila, že
je tehotná. O narodení druhej dcéry sa navrhovateľ dozvedel až niekoľko mesiacov po jej narodení.
Navrhovateľ trval na genetických testoch, ktoré si dal nakoniec vyhotoviť na vlastné náklady a aj tieto
testy potvrdili jeho otcovstvo k odporkyni v IV. rade. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má
navrhovateľ záujem stať sa aj právnym otcom maloletých dcér.Odporkyňa v I. rade sa k podanému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 27.01.2014. Uviedla
v ňom, že žije v usporiadanom manželstve s odporcom v II. rade . Maloletá dcéra A. má s odporcom v II.
rade veľmi dobrý vzťah a preto zastáva názor, že akákoľvek zmena by trvale mohla narušiť jej psychiku.

V roku 2012 mala v manželstve s odporcom v II. rade krízu a potvrdila, že v tomto období sa niekoľkokrát
stretla s navrhovateľom. V júni 2012 sa však opäť dali s manželom t.j. odporcom v II. rade dokopy a s
navrhovateľom sa prestala stýkať. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami otcovstva, keďže podľa jej názoru
na to neexistuje dôvod.

Odporca v II. rade vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že má vedomosť o tom, že
vzhľadom na výsledky genetických testov, ktoré robili z dôvodu chybného génu u maloletej A. je jeho

otcovstvo vylúčené. Avšak napriek tejto skutočnosti to nič nemení na jeho vzťahu k mal. A., ktorú bude
vždy považovať za svoju. Neodmieta akékoľvek stretávanie sa navrhovateľa s mal. A., avšak nesúhlasí
s tým, aby bol z rodného listu vymazaný ako otec. Čo sa týka mal. P., so zmenou otcovstva nesúhlasí.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca v II. rade svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným
súdu dňa 09.04.2014, kde uviedol, že z dôvodu neodkladnej služobnej cesty sa nemôže zúčastniť

nariadeného pojednávania a vyjadril súhlas, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenie § 101 ods.2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti
odporcu v II. rade.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v I. rade, kolízneho opatrovníka
odporkyne v III. rade a IV. rade, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný

skutkový stav.

Z rodného listu odporkyne v III. rade A. T., G.. XX.XX.XXXX vyplýva, že matkou maloletého dieťaťa je
odporkyňa v I. rade a otcom odporca v II. rade.

Zo Správy o vyšetrení príbuzenstva, vyhotovenej dňa 04.06.2012 je zrejmé, že pravdepodobnosť
otcovstva navrhovateľa k odporkyni v III. rade, t.j. mal. A. je potvrdené na 99,99 %.

Zo Správy o vyšetrení príbuzenstva, vyhotovenej dňa 04.06.2012 je zrejmé, že pravdepodobnosť
otcovstva navrhovateľa k odporkyni v IV. rade, t.j. mal. P. je potvrdené na 99,99 %.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanom návrhu.
Uviedol, že s odporkyňou v III. rade sa stretáva každý druhý víkend a stretávajú sa s ňou aj jeho rodičia.
V čase keď je s odporkyňou v III. rade a v blízkosti nie je odporkyňa v I. rade navrhovateľa oslovuje mal.

A. ako tatino. S maloletou P. sa nestretáva, nakoľko odporkyňa v I. rade otcovstvo navrhovateľa k mal.
P. neuznáva. Keďže sa chce ako biologický otec riadne starať o svoje deti podanou žalobou sa domáha
nápravy nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom.

Odporkyňa v I. rade pred súdom uviedla, že biologické otcovstvo navrhovateľa k maloletej A. nepopiera,
nebráni mu v styku s dcérou a je si vedomá, že tento stav bude musieť dať do poriadku, avšak má obavy

ako to prijme 5 ročné dieťa.

Kolízna opatrovníčka odporkyne v III. rade a odporkyne v IV. rade uviedla, že vzhľadom na skutočnosť,
že v danom prípade sa o dieťa chce starať aj biologický otec a aj právny otec odporúča konzultáciu s
detským psychológom.

Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne.Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 86 ods. 1 zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho
manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 88 ods.1 zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak súd
obidvaja nažive a ak nežije ani jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo

manžel nemá.

Podľa § 88 ods.2 zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom
dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú
primerane.

Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa

lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu na
prípustnosť zapretia otcovstva alebo návrhu na zapretie otcovstva podľa ustanovenia § 96 ods.1, 2 ZR
je dieťa či už plnoleté alebo maloleté, zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Aktívne legitimovaným na podanie žaloby na zapretie otcovstva podľa ustanovenia § 88 ods.1,2 je
manžel matky alebo matka samotná. Dieťa je aktívne legitimované na podanie takejto žaloby ak sú

splnené predpoklady § 96.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že aktívne legitimovanou osobou na
podanie žaloby na zapretie otcovstva nie je putatívny otec (domnelý otec), ale iba manžel matky. Z vyššie
uvedených dôvodov súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa.

Záverom súd len okrajovo uvádza, že napriek tomu, že zákon neumožňuje biologickému otcovi podať

žalobu na zapretie otcovstva, mala by odporkyňa v I. rade aj vzhľadom aj na jej vyjadrenia pred súdom
dať daný stav do súladu s právnym aj ľudským.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Nakoľko však odporcom v konaní žiadne
trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.