Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patricia Skotnická
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/89/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110217766
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110217766.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa J.. W. M.,
bývajúceho v B., J. E. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bečarik&partners, s.r.o., IČO: 47 253
126, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 37, proti odporcovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 23.447,62 eur
s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 23.447,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,5 % ročne zo sumy 23.447,62 eur od 01.11.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 32.199,62 eur s prísl. titulom poistného plnenia. Dôvodil, že dňa 21.02.2008 uzatvoril
s odporcom poistnú zmluvu č. 6544405898, ktorej predmetom bolo poistenie budov a stavieb občanov,
konkrétne poistenie rodinného domu a dvojgaráže navrhovateľa. Dňa 23.02.2008 došlo k vzniku poistnej
udalosti - požiaru, ktorý poškodil dvojgaráž, slúžiacu i na účely autoservisu. Navrhovateľ odporcovi
nahlásil škodovú udalosť, keďže mu požiarom vznikla celková škoda na budove dvojgaráže a jej
vybavení v sume cca 49.790,87 eur, avšak odporca mu listom zo dňa 28.07.2008 oznámil, že škodovú
udalosťbuderiešiťbezposkytnutianáhrady,nakoľkopoistnáudalosťnespĺňapodmienkypreposkytnutie
poistného plnenia. Na základe opätovnej výzvy navrhovateľa odporca poskytol navrhovateľovi poistné
plnenie v sume 961,10 eur. Navrhovateľ s postupom odporcu pri šetrení poistnej udalosti nesúhlasil,
keď mal za to, že v dôsledku škodovej udalosti mu v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie majetku a zmluvnými dojednaniami pre poistenie budov a stavieb vo
vlastníctve fyzických osôb, ako aj osobitných poistných podmienok poistenia veci pre prípad živelných
udalostí vznikol nárok na plnenie v rozsahu poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve určenej sumou
33.193,92 eur, s odpočítaním spoluúčasti a toho, čo mu odporca už poskytol, t.j. v rozsahu žalovanej
istiny.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že
šetrením poistnej udalosti, v dôsledku ktorej bola poškodená dvojgaráž, zistil, že navrhovateľ v
poistenej nehnuteľnosti vykonával podnikateľskú činnosť, konkrétne poskytoval služby autoservisu, čímodpovedal nesprávne na v poradí tretiu otázku v poistnej zmluve v znení „Sú poisťované budovy
používané k svojmu účelu?“, keďže poistenú budovu nepoužíval na jej účel, t.j. na garážovanie
automobilov fyzickej osoby. Ak by na túto otázku odpovedal navrhovateľ pravdivo, poistenie dvojgaráže
by bolo predmetom iného typu poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia majetku a zodpovednosti za
škodu podnikateľov, pričom v takom prípade by bolo poistné za dvojgaráž stanovené vyššie. Zohľadniac
tieto skutočnosti, ktoré vyhodnotil ako porušenie povinností navrhovateľa podľa § 793 Občianskeho
zákonníka, znížil odporca rozsah poskytnutého poistného plnenia o 90% a navrhovateľovi poukázal
sumu 961,10 eur.
Navrhovateľ po otvorení pojednávania zobral návrh na začatie konania v časti zaplatenia sumy
8.752 eur späť dôvodiac, že podľa odborného posudku vypracovaného Ing. Jánom Majerníčkom pre
potreby trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-128/OVK-SN-2008, mu vznikla poistnou udalosťou
skutočná škoda v sume 24.508,30 eur, ktorú znížil o sumu spoluúčasti na poistnej udalosti v sume 99,58
eur a o sumu odporcom vyplateného poistného plnenia. Konečná suma, ktorú žiadal navrhovateľ zaplatiť
od odporcu potom predstavovala 23.447,62 eur. Vzhľadom na súhlas odporcu so späťvzatím návrhu
navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 8.752 eur, konajúci súd uznesením zo dňa 04.07.2012, č.k. 25C
89/2010-140, konanie o návrhu navrhovateľa v tejto časti zastavil a odporcovi v súvislosti so zastavením
konania náhradu trov konania nepriznal.
Predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy 23.447,62 eur.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom po vykonaní dokazovania na pojednávaní súdu dňa
09.04.2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne V. M., oboznámil sa
so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca Ing. Bartolomeja Turoci, č. 23/2013 i s jeho
písomnými vyjadreniami, doplnenými ústnou výpoveďou, oboznámil sa i s písomnými vyjadreniami
a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnených zástupcov odporcu, ako
aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, s obsahom poistného a likvidačného spisu
odporcu, ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania nariadením
kontrolného znaleckého dokazovania (posudku), podľa návrhu odporcu, keď mal za to, že vzhľadom
na závery znaleckého posudku č. 23/2013 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, ako aj na
podané vysvetlenie a vyjadrenie k námietkam odporcu, je toto nadbytočné a nehospodárne. Naviac,
podľa mienky súdu odporca neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery vykonaného
znaleckého dokazovania.
Skutkový stav je nasledovný:
Navrhovateľ uzatvoril dňa 21.2.2008 s odporcom poistnú zmluvu č. 6544405898, ktorej predmetom
bolo poistenie budov a stavieb občanov, konkrétne murovaného rodinného domu v rekonštrukcii,
skolaudovaného v roku 1960 a murovanej dvojgaráže, nachádzajúcich sa v B., na ulici J. XX, so
začiatkom poistenia od 22.02.2008, na dobu neurčitú. Zmluvné strany dohodli spoluúčasť navrhovateľa
na poistnom plnení v rozsahu 99,58 eur (3.000,-Sk). V rámci poistnej zmluvy navrhovateľ formou
odpovedí na otázky vyhlásil, že poisťované veci sú v nepoškodenom a dobrom technickom stave,
poistné sumy uvedené v zmluve zodpovedajú hodnote poisťovaných vecí a tieto používa na ich účel.
Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku
č. 105, všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605, osobitné časti č.
155,205, ako aj zmluvné dojednania, ktorých prevzatie navrhovateľ potvrdil podpisom poistnej zmluvy.
Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi vznik škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť dňa 22.02.2008
v dôsledku požiaru z neznámych príčin. Odporca uskutočnil obhliadku škody na predmete poistenia,
a to dňa 25.02.2008 prostredníctvom spoločnosti Slovexperta, ako aj dňa 04.03.2008 prostredníctvom
spoločnostiLAPAService,ktorávypracovalakuškodespôsobenejpožiaromiexpertnúsprávu.Podľanej
bolo príčinou požiaru s najväčšou pravdepodobnosťou zatlenie drevenej konštrukcie strechy následkomúletu iskry cez netesnosť v dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej, kde po vytvorení
priaznivých podmienok došlo k zahoreniu drveného stropu dielne plameňom s následným požiarom a
vyhorením zariadenia dielne. Vzhľadom na narušenie objektu požiarom považovala spoločnosť LAPA
Service za jediné možné riešenie odstránenia porúch objektu jeho úplné odstránenie (okrem základov a
podlahy), s realizáciou nových zvislých nosných konštrukcií a strechy (vrátane úprav povrchov). Náklady
potrebné na uvedenie poškodeného objektu do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred škodovou udalosťou,
vyčíslila spoločnosťou rozpočtom na sumu 10.606,85 eur s DPH (319.542,-Sk).
Odporca navrhovateľovi najprv listom zo dňa 28.07.2008 oznámil, že poistná udalosť nesplnila
podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, a preto ju bude riešiť bez poskytnutia náhrady, pričom
listom zo dňa 17.10.2008 mu oznámil, že dňom 16.10.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil
výpočet výšky poistného plnenia sumou 961,10 eur, keď výška škody zodpovedala sume 10.606,85
eur (319.542,-Sk), od ktorej odpočítal postih podľa § 793 Občianskeho zákonníka v rozsahu 90% a
spoluúčasť navrhovateľa na škodovej udalosti v sume 99,58 eur (3.000,-Sk).
Poistná udalosť bola i predmetom šetrenia, keď vyšetrovateľ OR PZ v Spišskej Novej Vsi začal
uznesením zo dňa 24.02.2008, ČVS: ORP-128/OVK-SN-2008, trestné stíhanie pre prečin všeobecného
ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
22.02.2008 okolo 19.30 hod. vznikol v dielne autoservisu Autorol v B.Ž., na J. Č.. XX, požiar, ktorého
príčinou, podľa znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu PZ Košice, bolo s najväčšou
pravdepodobnosťou zatlenie drevenej konštrukcie strechy následkom úletu iskry cez netesnosť v
dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej, kde po vytvorení priaznivých podmienok
došlo k zahoreniu drveného stropu dielne plameňom s následným požiarom a vyhorením zariadenia
dielne, čím navrhovateľovi vznikla škoda na samotnej dielni a jej zariadení. Vyšetrovateľ policajného
zboru zastavil trestné stíhanie uznesením zo dňa 24.04.2008, ČVS: ORP-128/OVK-SN-2008, lebo
skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie poistnej zmluvy s odporcom dňa 22.02.2008, keď
predmetom poistenia bol rodinný dom a dvojgaráž, slúžiaca na parkovanie jeho osobného motorového
vozidla, ale i na jeho podnikateľskú činnosť spočívajúcu v oprave motorových vozidiel. Poisťovacia
agentka v čase uzatvárania poistnej zmluvy vedela o využívaní garáže i na podnikateľské účely,
nakoľko pred jej uzavretím uskutočnila ohliadku celého objektu, vstúpila i do jeho vnútorných priestorov.
Zároveň, výkon podnikania vyplýval i z vonkajšieho označenia objektu firemnou tabuľou s nápisom -
Autoroll - predaj autosúčiastok, karosárske a servisné práce. Na upozornenie navrhovateľa, že v garáži
uskutočňuje i opravy motorových vozidiel reagovala poisťovacia agentka vyhlásením, že predmetom
poistenia nie je činnosť, ale samotná nehnuteľnosť, ktorej poistnú hodnotu stanovila sumou 33.193,92
eur (1.000.000,-Sk). Navrhovateľ sa preto z uvedených dôvodov domnieval, že správne odpovedal na
otázku č. 3 uvedenú v poistnej zmluve, nakoľko ani pracovníčka odporcu nevidela potrebu uzavretia
iného typu poistnej zmluvy. Pokiaľ išlo o príčinu požiaru, navrhovateľ uviedol, že v tomto smere existovali
viaceré hypotézy, okrem iného i hypotéza spoločnosti LAPA Service založená na úlete iskry v dôsledku
netesnosti v dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej. Keďže navrhovateľovi vznikla
požiarom škoda tak na garáži, jeho motorovom vozidle, ako aj na ostatných vozidlách zaparkovaných v
garáži a mimo nej, požiadal spoločnosť LAPA Service o výplatu poistného plnenia formou rozpočtu.
Z výsluchu svedkyne V. M. súd zistil, že pracovala u odporcu ako poisťovací agent v období rokov
1989 až 2010 a s navrhovateľom uzatvorila poistnú zmluvu č. 6544405898. Jej uzavretiu predchádzala
ohliadka celého objektu spočívajúca v ohliadke tak vonkajších, ako aj vnútorných priestorov. Svedkyňa
si pamätala, že išlo o veľkú garáž, v ktorej sa nachádzali motorové vozidlá a veľa náradia, pričom
vedela, že navrhovateľ využíval garáž i na opravu motorových vozidiel a mal v nej aj sídlo svojej
spoločnosti. Keďže svedkyňa poisťovala nehnuteľnosť, v ktorej navrhovateľ býval a zároveň v garáži
garážoval i svoje motorové vozidlo, mala za to, že skutočnosť, že navrhovateľ používa garáž i na
opravy motorových vozidiel, t.j. na podnikateľskú činnosť, nemôže vadiť uzavretiu daného typu poistnej
zmluvy. Svedkyňa pritom mala vedomosť o inom druhu poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na vykonávanie
podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní poistnej zmluvy svedkyňa navrhovateľovi oznámila, že v prípadeškodovej udalosti bude poistné plnenie vyplácané z výšky poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve,
ktorú stanovili s navrhovateľom vzájomnou dohodou.
Súdom ustanovený znalec Ing. Bartolomej Turóci v znaleckom posudku č. 23/2013 ustálil časovú cenu
dvojgaráže, t.j. jej technickú hodnotu ku dňu poškodenia sumou 25.150,88 eur s DPH a jej časovú cenu
po poškodení sumou 2.791,75 eur. Vychádzal zo zistenia, že v prípade dvojgaráže išlo o prízemný,
murovaný, samostatne stojací objekt s pultovou strechou, postavený na pozemku parcela č. 499/1, v
kat. území B., za rodinným domom so súp. číslom XXX, ktorý sa podľa dokladov využíval od roku 1975.
Súdny znalec stanovil vek objektu ku dňu škodovej udalosti na 33 rokov, jeho zostatkovú životnosť
na 47 rokov, so zreteľom na to, že išlo o murovaný objekt z tehál, ktorý sa užíval bežným spôsobom,
prevádzkovo, a teda jeho užívanie neznižovalo základnú životnosť stavby. Vzhľadom na celkový vek
objektu, technický stav jednotlivých prvkov k dátumu hodnotenia, znalec následne určil celkovú životnosť
objektu ako celku na 80 rokov. Poznajúc rozsah poškodenia stavby v dôsledku požiaru, znalec zhodnotil,
že došlo k totálnej škode, keďže náklady na opravu objektu by sa pohybovali v sume 31.981,59 eur,
čím by prevýšili hodnotu stavby pred jej poškodením; počas ohliadky pozostatkov stavby znalec nezistil
žiadne zvyšky, ktorých hodnotu by bolo možné určiť, keď zamurované tehly boli vystavené pôsobeniu
vysokej teploty a následne mrazom a ich ďalšie využitie na prípadnú výstavbu považoval za nemožné,
nakoľko materiály boli bez certifikátu.
Súdny znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2014 a následne v rámci výsluchu na pojednávaní
súdu dňa 24.02.2014, na námietky odporcu ohľadne metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty dvojgaráže
cez objemové ukazovatele a stanovenia veku jej životnosti (č.l. 212), doplnil, že v znaleckom posudku
č. 23/2013 omylom uviedol nesprávne zatriedenie stavby (JKSO-budovy pre opravy a údržbu vozidiel,
strojov a zariadení a KS-1230 budovy pre obchod a služby), keď správne malo byť JKSO-81262-
budovy garáží osobných automobilov a KS-1242 garážové budovy, pričom však použil správny spôsob
výpočtu pre uvedené zatriedenie stavby. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa riadil nielen vyhláškou
MinisterstvaspravodlivostiSRč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku,aleimetodikou
Ústavu súdneho inžinierstva, ktorá je v zmysle citovanej vyhlášky pre znalcov záväzná (č.l. 231).
Pre posudzovaný objekt KS- 1242 využíva metodika Ústavu súdneho inžinierstva na určenie časovej
hodnoty dva výpočty, a to zohľadňujúci 1/zastavanú plochu (príloha č. 3) pre objekty so zastavanou
plochou okolo 18 m2 a 2/ obostavaná priestor (príloha č. 4) pre objekty so zastavanou plochou viac ako
18 m2. Súdny znalec sa priklonil k výpočtu podľa prílohy č. 4, pomocou tzv. objemového ukazovateľa,
ktorý považoval za objektívnejší, zohľadňujúci nielen zastavanú plochu s rozmermi dvojgaráže 6,64 m x
10,31 m, ale i jej výšku. Rozpočtový ukazovateľ má pritom vplyv na koeficient vplyvu zastavanej plochy
objektu, ktorý ovplyvňuje časovú hodnotu stavby. Spôsob výpočtu navrhovaný odporcom pomocou
koeficientu zastavanej plochy podľa súdneho znalca podstatne znižuje východiskovú a časovú hodnotu
stavby. Pokiaľ išlo o životnosť skúmaného objektu, metodika Ústavu súdneho inžinierstva (príloha č. 9)
stanovuje základnú životnosť skúmanej stavby v rozpätí 60 až 80 rokov, a nie tak ako uvádzal odporca
v rozpätí 30 až 80 rokov. Horná hranica životnosti je pritom bežná u stavieb z murovaných klasických
materiálov s dlhou životnosťou. Vzhľadom na to, že znalec nezistil žiadne údaje odôvodňujúce zníženie
životnosti stavby, nevidel dôvod pre aplikáciu spodnej hranice jej životnosti, ktorú by použil v prípade
stavby postavenej z iných materiálov. Zohľadniac potom charakteristiku stavby, jej stavebno-technické
riešenie a skúsenosti stanovil súdny znalec zostatkovú životnosť stavby na 47 rokov a následne určil
jej celkovú životnosť. Vysvetlil, že každá stavba pozostáva z prvkov dlhodobej a krátkodobej životnosti,
pričom len prvky dlhodobej životnosti sa zohľadnia pri určení jej celkovej životnosti, pretože prvky
krátkodobej životnosti sa počas celkovej životnosti stavby musia niekoľko krát meniť. Životnosť stavby
pritom opätovne ovplyvňuje časovú hodnotu stavby.
Právny zástupca navrhovateľa zotrval v rámci svojich ústnych prednesov na dôvodnosti podanej žaloby
navrhovateľa. Mal za to, že navrhovateľ neporušil podmienky poistnej zmluvy v tom, že by nesprávne
odpovedal na v poradí tretiu otázku ohľadne účelu používania stavby, keďže predmetom poistenia bol
rodinný dom a dvojgaráž, ktorej časť slúžila na podnikateľské účely navrhovateľa. Vzhľadom na to,
že pred uzavretím poistnej zmluvy bola prítomná na mieste samom zamestnankyňa odporcu, ktorá
nehnuteľnosti ohliadala, musela vedieť, že navrhovateľ využíva garáž i na opravy motorových vozidiel.
Navrhovateľ ako laik nemal vedomosť, že sa na neho ako na podnikateľský subjekt poistná zmluva
zo dňa 22.02.2008, týkajúca sa poistenia budov a stavieb občanov, nevzťahuje. Pokiaľ išlo o výškupoistného plnenia, právny zástupca navrhovateľa túto sprvu odvíjal od odborného posudku č. 3/2008
vypracovaného Ing. Jánom Majerníčkom pre potreby trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-128/
OVK-SN-2008, v ktorom tento stanovil skutočnú škodu na dvojgaráži navrhovateľa sumou 24.508,30
eur, ktorú znížil o sumu spoluúčasti navrhovateľa na poistnej udalosti v sume 99,58 eur a o sumu
odporcom vyplateného poistného plnenia 961,10 eur. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 23/2013,
stotožniac sa so závermi súdneho znalca Ing. Bartolomeja Turóci, mal právny zástupca navrhovateľa za
to, že navrhovateľovi vznikol nárok na výplatu poistného plnenia vo výške časovej ceny nehnuteľnosti
v čase vzniku škodovej udalosti.
Splnomocnení zástupcovia odporcu v rámci písomných vyjadrení a ústnych prednesov spočiatku
namietali základ nároku navrhovateľa, keďže predmetom poistnej zmluvy zo dňa 22.02.2008 bolo
poistenie rodinného domu a dvojgaráže navrhovateľa, ktorú navrhovateľ používal i na opravy
motorových vozidiel a odporca nemohol vedieť o využívaní garáže i na podnikateľské účely. V takom
prípade by odporca totiž pristúpil k uzavretiu poistnej zmluvy určenej pre podnikateľov, ktorej rozsah je
širší v závislosti od skúmania rizík poistenia, formy zabezpečenia objektu; bol tu teda dôvod na krátenie
sumy poistného plnenia o 90%. Po uskutočnení výsluchu svedkyne V. M. splnomocnení zástupcovia
odporcu prehodnotili svoje pôvodné vyjadrenia a súhlasiac s vykonaním znaleckého dokazovania
mali za to, že v prípade uzavretej poistnej zmluvy a použití predmetu poistenia svojmu účelu by
navrhovateľovi patrilo poistné plnenie v zmysle článku 3, bod 3 Zmluvných dojednaní, a teda v sume
časovej ceny nehnuteľnosti. V tomto smere sa však nestotožnili so závermi znaleckého posudku č.
23/2013 namietajúc nesprávne zatriedenie garáže (KS 1230 Budovy pre obchod a služby, keď správne
malo byť Budovy garáží osobných automobilov, KS 1242 Garážové budovy), stanovenie časovej ceny
nehnuteľnosti cez objemové ukazovatele, ako aj stanovenie životnosti stavby, keď táto sa mala (so
zreteľom na jej konštrukčné riešenie) pohybovať v intervale od 30 do 80 rokov.
Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) poistnou
zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia,
zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť,
ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.
Podľa článku III, písm. a/ Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických
osôb (ďalej len „Zmluvné dojednania“), pri poškodení, zničení alebo krádeži (ak je táto dojednaná)
poistených vecí poskytne poisťovňa poistné plnenie v zmysle VPP č. 105, článok IX a zmluvných
dojednaní. V prípade vzniku poistnej udalosti poskytne poisťovňa poistné plnenie zodpovedajúce
primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie poškodenej, zničenej alebo ukradnutej veci v
čase vzniku poistnej udalosti do výšky
- novej ceny budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo najviac 30 rokov a opotrebenie budovy nie
je vyššie ako 40%, s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov,
-časovej ceny budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 30 rokov alebo opotrebenie je
vyššie ako 40%, s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov,
-časovej ceny príslušenstva budov a stavieb s odpočítaním 5% ročného opotrebenia s odpočítaním
hodnoty prípadných zvyškov.
Podľa článku VI Zmluvných dojednaní, spoluúčasť je dohodnutá peňažná suma, ktorou sa poistený
podieľa na poistnej udalosti. Odpočítava sa od celkovej výšky plnenia a do jej výšky sa poistné plnenie
neposkytuje.
Podľa článku IX, bod 3 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 105, pri
plnení v časovej cene- ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému
právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným
nákladomnaznovuzriadeniealeboznovuobstaranievecivčasevznikupoistnejudalosti,zníženúosumu
zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia z doby pred poistnou udalosťou (časová
cena), od ktorej sa odpočíta cena prípadných zvyškov.
Podľa článku III bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 105 (ďalej len
„všeobecné poistné podmienky“) poistnou hodnotou veci je jej cena v deň dojednania poistenia,
rozhodujúca pre stanovenie výšky poistného. Môže byť dojednaná ako a) nová cena, ktorou je
obstarávacia cena novej veci, b) časová cena, ktorou je nová cena veci znížená o sumu zodpovedajúcu
stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia, c) iná cena dohodnutá v poistnej zmluve.
Podľa článku IX bod 3, písm. a) všeobecných poistných podmienok, pri plnení v časovej cene ak bola
poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené
inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraných nákladom na znovuzriadenie
alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu
opotrebenia alebo iného znehodnotenia z dobu pred poistnou udalosťou (časová cena), od ktorej sa
odpočíta cena prípadných zvyškov.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi vznikol
záväzkový právny vzťah vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy č. 6544405898 zo dňa 22.02.2008,
ktorého predmetom bolo poistenie budov, a to konkrétne rodinného domu a murovanej dvojgaráže
navrhovateľa na ulici J. XX, M. B., i pre prípad živelnej udalosti (požiar). Medzi účastníkmi konania
nebolo ďalej sporné, že navrhovateľ odporcovi nahlásil vznik poistnej udalosti, ku ktorej došlo v
dôsledku požiaru, ktorého príčinou bolo, s najväčšou pravdepodobnosťou, zatlenie drevenej konštrukcie
strechy garáže následkom úletu iskry cez netesnosť v dymovode počas prevádzky pece na použitý
motorový olej, kde po vytvorení priaznivých podmienok došlo k zahoreniu dreveného stropu plameňoms následným požiarom a vyhorením dielne a jej zariadenia. Odporca vyplatil navrhovateľovi titulom
poistného plnenia sumu 961,10 eur dôvodiac, že navrhovateľ porušil zmluvné povinnosti tým, že
nepravdivo odpovedal na v poradí tretiu otázku uvedenú v poistnej zmluve týkajúcu sa používania
predmetu poistenia k svoju účelu. Odporca zistil, že navrhovateľ používal garáž na podnikateľské účely,
a teda v takom prípade mal byť poistný vzťah založený iným typom poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia
podnikateľov.
Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu navrhovateľa a svedkyne V. M. mal súd za preukázané, že
navrhovateľ neporušil žiadnu zo svojich zmluvných povinností, pretože pri uzatváraní poistnej zmluvy
nezamlčal žiadnu rozhodnú skutočnosť a odpovedal pravdivo aj na položenú otázku č. 3 poistnej
zmluvy, a teda, že sa poistené budovy používajú na svoj účel. Poistený rodinný dom, rovnako ako aj
dvojgaráž navrhovateľa sa totiž používali na bývanie, resp. garážovanie osobných motorových vozidiel,
pričom časť dvojgaráže využíval navrhovateľ aj na opravy motorových vozidiel, na ktorú skutočnosť
navrhovateľ upozornil zamestnankyňu odporcu, svedkyňu V. M., ktorá s ním uzatvárala poistnú zmluvu.
Tárovnakopotvrdila,žemalavedomosťovykonávanípodnikateľskejčinnostinavrhovateľavdvojgaráži,
avšak majúc za to, že poisťuje budovy, a nie v nich uskutočňovanú činnosť, nepovažovala za potrebné
pristúpiť k uzavretiu iného typu poistnej zmluvy, tak ako namietal v priebehu konania odporca. Ak teda
samotná zamestnankyňa odporcu nevedela o tom, že v prípade poistenia garáže, ktorá sa používa
aj na podnikateľskú činnosť je potrebné uzavrieť iný typ poistnej zmluvy, táto skutočnosť nemôže byť
vyhodnotená v neprospech navrhovateľa ako porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 798 v spojení s §
793 Občianskeho zákonníka. Preto podľa mienky súdu odporca nebol oprávnený pristúpiť ku kráteniu
poistného plnenia v rozsahu 90%, tak ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.10.2008.
Tútoskutočnosť,napokon,vpriebehukonaniauznaliodporca,keďsúhlasnesnavrhovateľompožiadalo
stanovenie poistného v zmysle článku III, bod 3 zmluvných dojednaní. Vychádzajúc z týchto skutočností
spornou skutočnosťou v konaní ostala výška poistného plnenia, ktorú bol odporca povinný vyplatiť
navrhovateľovi v súvislosti s poistnou udalosťou.
Zo zhodných vyjadrení zástupcov účastníkov konania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že dvojgaráž bola poistená na tzv. časovú cenu, keďže bola daná do užívania v roku 1975. V
takom prípade navrhovateľovi patrilo poistné plnenie v zmysle článku III, bod 3 zmluvných dojednaní,
tak ako potvrdila i splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu dňa 25.04.2012 (č.l. 117).
Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2013 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Bartolomejom Turoci
vyplynulo, že súdny znalec 1/ustálil časovú cenu dvojgaráže pred vznikom škody sumou 25.150,88 eur
(s DPH), 2/ zistil, že v dôsledku požiaru došlo k totálnej škode na objektu, keďže náklady na jeho opravu
vo výške 31.981,59 eur by prevýšili jeho hodnotu pred vznikom škody, a 3/pokiaľ išlo o upotrebiteľné
zvyšky garáže mal za to, že tieto nemali žiadnu hodnotu a v dôsledku ich vystavenia pôsobeniu vysokej
teploty a mrazom, neboli ich možné ďalej použiť. Súd z predmetného znaleckého posudku vychádzal,
a to i napriek námietkam odporcu, ku ktorým udáva nasledovné:
Odporca namietal zatriedenie posudzovanej stavby dvojgaráže súdnym znalcom do nesprávnej
kategórie ako budovy pre opravy a údržbu vozidiel, strojov a zariadení, budovy pre obchod a služby, keď
správne malo ísť o kategóriu - garáž pre osobné motorové vozidlá. Súdny znalec v písomnom vyjadrení
zo dňa 07.01.2014, i na pojednávaní súdu dňa 24.02.2014 k námietke odporcu jasne uviedol, že
prepisovacou chybou vložil do textu znaleckého posudku nesprávne zatriedenie stavby (JKSO - budovy
pre opravy a údržbu vozidiel, strojov a zariadení, KS - 1230 Budovy pre obchod a služby), keď správne
malo ísť o JKSO- budovy garáží osobných automobilov, KS - 1242 Garážové budovy, tak ako uvádzal
odporca, ktorý omyl však nemal vplyv na zistené závery, aj čo do spôsobu výpočtu časovej ceny stavby,
nakoľko tento výpočet zodpovedal zatriedeniu stavby do adekvátnej kategórie. K samotnému spôsobu
výpočtu časovej ceny dvojgaráže, ktorý odporca rovnako spochybňoval dôvodiac, že súdny znalec
mal aplikovať tzv. ukazovateľ zastavanej plochy, a nie objemový ukazovateľ, súdny znalec vysvetlil, že
metodika Ústavu súdneho inžinierstva (pre znalcov záväzná) rozoznáva dva spôsoby výpočtu časovej
hodnoty objektu, pričom on aplikoval ten, ktorý zohľadňoval nielen zastavanú plochu objektu väčšiu ako
18 m2, ale aj jeho výšku, keď z údajov v súdnom spise zistil rozmery garáže 6,64m x 10,31m a jej
zastavanú plochu o veľkosti 68,48 m2. Tento spôsob výpočtu považoval znalec za objektívnejší, kým
spôsob výpočtu navrhovaný odporcom značne znižujúci východiskovú a časovú hodnotu stavby. Pokiaľišlo o údaje ohľadne životnosti dvojgaráže, ktorých správnosť namietal odporca, súdny znalec opäť
vysvetlil, že podľa metodiky Ústavu súdneho inžinierstva sa základná životnosť stavieb pod JKSO - 812
62, s murovanou konštrukciou, pohybuje v intervale od 60 do 80 rokov, a nie ako mylne uvádzal odporca
v rozpätí od 30 do 80 rokov, pričom horná hranica životnosti je bežná u stavieb z murovaných klasických
materiálovsdlhouživotnosťou,takakovprípadestavbynavrhovateľa.Stavbapritompozostávazprvkov
dlhodobej a krátkodobej životnosti a len prvky dlhodobej životnosti sa zohľadnia pri celkovej životnosti
stavby. Vnútorné vybavenie stavby patrí k prvkom krátkodobej životnosti, a preto nezvyšuje celkovú
životnosť stavby. Vzhľadom na to, že znalec nenašiel žiadne veličiny odôvodňujúce zníženie životnosti
stavby, vychádzajúc z opísanej charakteristiky stavby, jej stavebno - technického riešenia a skúseností,
z popisu nehnuteľnosti v spise, ustálil zostatkovú životnosť stavby na 47 rokov.
Podľa mienky súdu súdny znalec logicky, jasne a zrozumiteľne vysvetlil spôsob výpočtu časovej ceny
stavby použitý v znaleckom posudku, tento riadne odôvodnil poukazom i na metodiku Ústavu súdneho
inžinierstva, ktorá je pre znalcov záväzná a vyjadril sa dostatočne presvedčivo i k jednotlivým námietkam
odporcu, preto sa súd s obsahom znaleckého posudku stotožnil a považujúc ho, vzhľadom i na podrobné
vysvetlenie zo strany súdneho znalca, za správny, sa s jeho obsahom a závermi plne stotožnil.
Vychádzajúc potom z vykonaného znaleckého dokazovania, znenia zmluvných dojednaní, všeobecných
poistných podmienok, ako i vyjadrení účastníkov konania, mal súd za to, že navrhovateľovi patrí
poistné plnenie, ktorého výška vyplýva z článku III, bod 3 písm. a) Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Navrhovateľovi potom patrí poistné plnenie vo výške 24.090,20
eur s DPH, zodpovedajúce primeraným nákladom na znovuzriadenie zničenej budovy až do výšky jej
časovej hodnoty, ktorá v danom prípade bola ustálená súdnym znalcom sumou 25.150,88 eur s DPH
(bez DPH 21.135,19 eur), zníženej o spoluúčasť navrhovateľa v sume 99,58 eur (viď poistná zmluva
a zmluvné dojednania), ako aj o sumu 961,10 eur vyplatenú navrhovateľovi zo strany odporcu ako
poistné plnenie. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa v konaní domáhal voči odporcovi len zaplatenia
sumy 23.447,62 eur, ktorý návrh súd nemohol prekročiť (§ 153 ods. 2 O.s.p.), zaviazal súd odporcu k
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.447,62 eur, tak ako je uvedené vo výrovej časti rozsudku.
Súd pre úplnosť dopĺňa, že vychádzal z časovej ceny dvojgaráže zohľadňujúcej DPH, nakoľko (i napriek
námietkam na pojednávaní dňa 09.04.2014) i samotný odporca pri výplate sumy poistného plnenia
961,10 eur zohľadnil poistné plnenie vrátane DPH (poistné plnenie v sume 319.542,-Sk zodpovedá
primeraným nákladom na opravu objektu s DPH, stanovených rozpočtom spoločnosťou LAPA SERVICE
SLOVAKIA, s.r.o. v expertnej správe).
Navrhovateľ si v konaní popri žalovanej istine uplatňoval voči odporcovi i zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 14,25% ročne zo sumy 23.447,62 eur od 23.10.2008 do zaplatenia.
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z obsahu likvidačného spisu odporcu, ako aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo,
že odporca ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť dňa 16.10.2008. Počnúc
nasledujúcim dňom odporcovi teda začala plynúť lehota 15 dní, po uplynutí ktorej sa poistné plnenie
stalo splatným, a táto uplynula dňom 31.10.2008; odporca sa potom počnúc od 01.11.2008 dostal s
plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi do omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 23.447,62 eur počnúc od 01.11.2008 do zaplatenia, keď výšku
úroku z omeškania považoval za súladnú s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; vo zvyšku uplatnený
návrh ako nedôvodný zamietol.
Vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách
vzniknutých v súvislosti so znaleckým dokazovaním (znalečné za účasť súdneho znalca na pojednávaní
súdu dňa 24.02.2014), vyhradil si súd rozhodnutie o trovách konania až na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 9. apríla 2014 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňaZa správnosť vyhotovenia:
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.