Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/346/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208475
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109208475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcovi: P. K., nar. XX.X.XXXX,
O. I. mlyne 8, Bratislava, o vypratanie ubytovacej bunky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 14C/75/2009-57 zo dňa 8.2.2011, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 14C/75/2009-57 zo dňa
8.2.2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať

navrhovateľovi ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa na I. poschodí ubytovne na ul. O. I. mlyne č.
X v K., zapísanej na LV č. XXXX, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X bez nároku na bytovú náhradu,
ako aj zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že medzi odporcom a Priemstav š.p. bola dňa 1.7.1994
uzavretá zmluva o ubytovaní v spoločnej ubytovni „O.“, pričom odporcovi bolo poskytnuté prechodné
ubytovanie v tomto objekte v bunke č. XXX na dobu neurčitú. V bode 2 tejto zmluvy bolo určené, že
pred uplynutím dohodnutej doby je objednávateľ (odporca) povinný bunku uvoľniť v prípade rozviazania

pracovného pomeru s Priemstav, š.p.. Dňa 31.7.1995 zanikol štátny podnik Priemstav Bratislava a
jeho právnym nástupcom sa dňom 1.8.1995 stal Priemstav Stavebná a.s. Bratislava, pričom práva a
povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s ust. § 249 Zákonníka práce prešli v plnom rozsahu na
novo vzniknutú organizáciu a podmienky dojednané v pracovnej zmluve zostali nezmenené. V súvislosti
so zrušením kuchyne Priemstav Stavebná a.s. Bratislava, kde odporca pracoval 17 rokov ako kuchár,
došlo k uzatvoreniu dohody o rozviazaní pracovného pomeru v zmysle § 43 Zákonníka práce s tým, že
pracovný pomer sa končí dňom 30.11.2001.

Odporca od 1.7.1994 až doteraz užíva bunku, býva v nej aj so svojou rodinou, a povinnosti nájomcu

si plnil. Mal aj záujem si ubytovaciu bunku odkúpiť. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie po
právnej stránke tým, že odporca uzavrel zmluvu o ubytovaní podľa § 754 Občianskeho zákonníka, a
preto dôvod na vypratanie bunky nastal okamihom rozviazania pracovného pomeru (2001), na čo sa
odporca zaviazal v samotnej zmluve. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. O trováchkonania súd rozhodol podľa úspechu navrhovateľa v konaní, a preto zaviazal odporcu na zaplatenie trov
konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur za podaný návrh.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý v ňom poukázal na

zlú sociálnu situáciu svoju a svojej rodiny, a preto žiadal o zváženie možnosti poskytnutia náhradného
bývania.Povýzvesúdunadoplnenieodvolaniauviedol,žerozhodnutiepovažujezanesprávnezdôvodu
nepriznania nároku na náhradné bývanie. Bunka č. XXX im bola pridelená na dobu neurčitú. V roku
1995 po privatizácii Priemstavu, keď prešiel pod správu Magistrátu hlavného mesta, bol v podstate stále
zamestnancom Priemstavu a.s. až do roku 2001, a tým mal aj nárok na užívanie bunky č. XXX stále

ako zamestnanec. Od začiatku užívania ubytovacej bunky až doteraz, si riadne plní svoje povinnosti
a riadne platí celé roky nájom. Domáha sa len priznania primeraného náhradného bývania. Opätovne
poukázal na svoju sociálnu situáciu, na svoje dve maloleté deti, a na zdravotné problémy detí.

Uviedol, že počas celej doby užívania bunky žil v domnienke, že by raz bunku mohol odkúpiť do
osobného vlastníctva, čo mu bolo vlastne aj roky sľubované. Z obavy o bývanie sa zaevidovali do
evidencie čakateľov na náhradný byt.

K odvolaniu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje
rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, dostatočne odôvodnený a správne právne posúdený.
Odporcovi bolo na základe zmluvy o ubytovaní poskytnuté len prechodné ubytovanie na dobu neurčitú.
Nastraneubytovateľavystupovalzamestnávateľodporcu-Priemstavš.p.,ktorýzanikoldňa30.10.1995,
kedy bol vymazaný z obchodného registra. Jeho právnym nástupcom sa stal Priemstav, stavebná a.s.,

práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli v plnom rozsahu na túto organizáciu. Podmienky
dojednané v pracovnej zmluve zostali nezmenené. Na základe zmluvy o prevode privatizovaného
majetkunaHlavnémestoSRBratislavunadobudolnavrhovateľkudňu22.7.1996vlastníckeprávoktejto
ubytovni. Dňa 26.10.2001 podpísal odporca dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, v zmysle ktorej sa
jeho pracovný pomer skončil ku dňu 30.11.2001. V súlade s čl. I. ods. 2 zmluvy o ubytovaní bol povinný

ubytovaciu bunku uvoľniť. Nárok na žiadne náhradné ubytovanie odporca nemá. Aj napriek tomu,
najmä s ohľadom na deti odporcu, mu bol ponúknutý dvojizbový byt v K. na ulici O. kríži. Odporca ho
však neuvážene odmietol, aj napriek svojej vedomosti, že ubytovaciu bunku, ktorú užíva bez právneho
dôvodu, musí vypratať. Tento byt bol následne pridelený inému žiadateľovi. Navrhuje preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým

spôsobom odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 a 3 O.s.p..

Skutkový stav tak, ako ho zistil a ustálil súd prvého stupňa, nebol medzi účastníkmi konania sporný.
Ubytovanie v ubytovni Patrónka bolo odporcovi poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní zo dňa
1.7.1994, uzatvorenej v zmysle § 754 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby

mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu
ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia, ako aj zo zmluvného dojednania zmluvy o ubytovaní zo
dňa 1.7.1994, čl. I. bod 2 jasne vyplýva, že odporca mal právo prechodného ubytovania v ubytovacej
bunke len do rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom Priemstav (resp. jeho právnym

nástupcom, ktorého zamestnancom odporca bol), t.j. zmluva o ubytovaní bola uzavretá ako zmluva
dočasná (na jasne ohraničenú dobu). Pretože právo prechodného ubytovania v ubytovacej bunke bolo
viazané na skončenie pracovného pomeru, ku ktorému v prejednávanej veci nesporne došlo, možnokonštatovať, že odporca už nemá k ubytovacej bunke žiadne právo, resp. žiadny právny titul, ktorý by ho
oprávňoval na jej ďalšie užívanie (s navrhovateľom ako vlastníkom, nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu).
Toho si je odporca zrejme vedomý, ale domáha sa priznania primeraného náhradného bývania. Pri

zániku vzťahu z prechodného ubytovania však nie je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ani
podľa ustanovení bytových predpisov, právny nárok na žiadnu bytovú náhradu (Z IV S 560).

Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nešlo o nájomný vzťah k bytu, pretože bunka, ktorá
bola poskytnutá odporcovi, nie je služobným bytom. Bytom sa totižto rozumie miestnosť alebo súbor
miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel

slúžiť aj ako samostatné bytové jednotky. Aj z výpisu LV č. XXXX (č.l. X spisu) je zrejmé, že budova
na O. nie je bytovým domom, pretože má označenie kódom druhu stavby - ako iná budova, teda
nejde o bytový dom. Byt by sa síce ako taký mohol nachádzať aj v inej budove, ako bytovom dome,
ale to by musel byť na základe kolaudačného rozhodnutia takto definovaný ako samostatný predmet
vlastníckych vzťahov. Taktiež je zrejmé, že budova na O. bola svojim účelom zariadením určeným
na poskytovanie prechodného ubytovania pre zamestnancov, a samotná zmluva o ubytovaní bola

dohodnutá na dobu určitú, teda na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania (do skončenia pracovného
pomeru odporcu). Ak teda nejde o byt, a odporcovi jednoznačne skončila existencia akéhokoľvek
právneho titulu oprávňujúceho ho na užívanie bunky, odporca nemá nárok ani na pridelenie bytovej
náhrady, tak ako správne rozhodol súd prvého stupňa. Tento nárok vzniká len v prípade nájmu bytu,
a keďže v tomto prípade išlo (podľa samotného obsahu zmluvy, ako aj ostatých skutkových okolností,

teda charakteru stavby a priestoru, ich účelu a podobne) o zmluvu o ubytovaní, nárok na pridelenie
náhradného bytu nie je možné priznať. Takémuto nároku odporcu nesvedčí žiadna právna úprava,
ani zmluvný záväzok, preto navrhovateľa nemožno zaviazať na povinnosť poskytnúť odporcovi bytovú
náhradu.

Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, lebo
návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.