Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/272/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232483
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113232483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: C.

E., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX, XXX XX R. R., Š. Y.P. B., proti odporkyni: MÁ. E., N.. XX.XX.XXXX, A.
XXX XX R. XXX, Š. Y. B., o výživné manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť mu výživné v sume 50,-
eur mesačne za obdobie od 01.07.2011 do 11.11.2013, z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.10.2013 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 07.10.2013 a
doplneným podaním zo dňa 09.12.2013 doručeným súdu dňa 09.12.2013 domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu výživné v sume 50,- eur za obdobie od 01.07.2011

do 11.11.2013.

Návrh navrhovateľ odôvodnila skutkovo tak, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa 18.11.1989, z
ktorého pochádzajú tri deti, a to V. E., N.. XX.XX.XXXX, V. E., N.. XX.XX.XXXX, ktorý je v pestúnskej
starostlivosti matky navrhovateľa a V. E., N.. XX.XX.XXXX, ktorý je v Detskom domove v Martine. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že je nezamestnaný, nemá žiadny príjem a je odkázaný na dávky sociálnej pomoci.
S odporkyňou nežije 11 rokov a nemá o nej žiadne informácie. O deti neprejavuje odporkyňa záujem
a neplní si svoje povinnosti. V doplnení návrhu navrhovateľ uviedol, že manželstvo s odporkyňou bolo
ukončené rozvodom dňa 11.11.2013.

Navrhovateľ ako listinné dôkazy predložil sobášny list účastníkov a rozsudok Okresného súdu Žilina č.
k. 8C/193/2013-22 zo dňa 11.11.2013.

Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol doručený náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., písomne
nevyjadrila.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 04.04.2014. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa účastníci na
pojednávanie bez ospravedlnenia neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania neustanovili, pričom
predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi riadne doručené a odporkyni doručené náhradným
spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., súd pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti

účastníkov.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom, ako
aj nižšie uvedenými listinami z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C/193/2013, pričom
zistil nižšie uvedený skutkový stav.Účastníci konania uzavreli dňa 18.11.1989 manželstvo, čo mal súd preukázané z ich sobášneho listu
(č. l. 2 spisu).

Okresný súd Žilina č. k. 15P/306/2007-116 zo dňa 11.11.2008 (č. l. 5 pripojeného spisu Okresného

súdu Žilina spis. zn. 8C/193/2013), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2009, nariadil ústavnú
starostlivosť v tom čase maloletého V. E., N.. XX.XX.XXXX, ktorá bude vykonávaná v Detskom domove
Martin a zároveň určil výživné rodičov na maloletého, a to navrhovateľovi ako otcovi sumou 2.500,- Sk
mesačne a odporkyni ako matke sumou 1.500,- Sk mesačne.

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/39/2010-223 zo dňa 30.03.2011 (č. l. 3 pripojeného spisu

Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C/193/2013), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2011, zaviazal
navrhovateľovi prispievať na výživu v tom čase maloletého V. E., N.. XX.XX.XXXX výživným vo výške
50,- eur mesačne s účinnosťou od 20.10.2010 vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia
Detský domov Martin. Týmto rozsudkom bol zároveň zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
15P/306/2007-116 zo dňa 11.11.2008 v časti výživného určeného navrhovateľovi na maloletého V..

Okresný súd Žilina č. k. 8C/193/2013-22 zo dňa 11.11.2013 (č. l. 22 pripojeného spisu Okresného súdu

Žilina spis. zn. 8C/193/2013), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2014, manželstvo účastníkov
rozviedol.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie
hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským

a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej

manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovaniea vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. oslabilo v našom civilnom procese zásadu súdom zisťovanej absolútnej
materiálnej pravdy, tzv. skutočného stavu veci a zakotvilo zásadnú kontradiktórnosť súdneho konania.
Účastníci konania majú tak povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené je
výnimočne oslabené znením ust. druhej vety § 120 ods. 1 O.s.p., že súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zásade

však teda účastníci v plnej miere znášajú dôkazné bremeno v celom priebehu sporového konania.

Koncepcia ponímania rodiny a manželstva je v našej spoločnosti a našom právnom poriadku založená
na tradičnej filozofii, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Táto filozofia je
zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach čl. 4 Základných zásad, ako aj § 18 a § 19 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je tak premietnutím spomínanej koncepcie manželských vzťahov.

Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v
rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a
schopností oboch manželov. Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s
dobrými mravmi.

Súd návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti odporkyne k nemu posudzoval v zmysle

vyššie uvedených ust. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uvedeného výkladu podstaty tohto druhu
vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ sa týka návrhu v časti o uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi výživné v sume
50,- eur mesačne za obdobie od 01.07.2011 do 06.10.2013 (t. j. za obdobie pred podaním návrhu), súd s
poukazom na znenie ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého výživné možno

súdom priznať len odo dňa začatia súdneho konania, návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu o uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi výživné v sume
50,- eur mesačne za obdobie od 07.10.2013 do 11.11.2013 navrhovateľa v konaní zaťažovalo dôkazné
bremeno na preukázanie hmotno-právnej podmienky pre priznanie žalovaného nároku podľa ust. § 71
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j., že životná úroveň účastníkov je rôzna v dôsledku toho,

že si odporkyňa voči nemu neplní vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ však v konaní neprodukoval
žiaden dôkaz na preukázanie takejto skutočnosti. Obmedzil sa len na tvrdenie, že je nezamestnaný,
nemá žiaden príjem a je odkázaný na dávky sociálnej pomoci. Navrhovateľom tvrdená skutočnosť,
že je nezamestnaný, však nie je bez ďalšieho postačujúcou na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť.
Súd poukazuje ďalej na to, že deti účastníkov boli ku dňu podania návrhu, t. j. ku dňu 07.10.2013

plnoleté. Navrhovateľovi tak zrejme bráni zamestnať sa len situácia na trhu práce. Navrhovateľ však
vôbec neprodukoval dôkazy o tom, aká je životná úroveň odporkyne, či je vôbec v jej možnostiach
(navrhovateľ konkrétne neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala potencionalita akéhokoľvek
príjmu odporkyne z vykonávania práce v akejkoľvek forme, či už zo závislej činnosti, alebo z podnikania),
schopnostiach a majetkových pomeroch, prispievať na jeho výživu. Navrhovateľ tak neprodukoval v

konaní žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala rozdielnosť životnej úrovne účastníkov. Pokiaľ sa týka
poukazu na to, že odporkyňa si neplní svoje povinnosti k deťom účastníkov a o tieto neprejavuje záujem,
táto okolnosť môže mať relevanciu len vo vzťahu k povinnosti odporcu voči maloletým, avšak nijakým
spôsobom nemôže odôvodňovať uloženie povinnosti odporkyni prispievať na výživu navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

a odporkyni náhradu trov konania nepriznal, aj keď jej toto právo vzhľadom na plný úspech v konanípodľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prislúcha, a to z dôvodu, že si v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
nárok na náhradu trov konania návrhom neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.