Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214872
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpená Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 27. 9. 2012 sa domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady
majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 335,61 €. V odôvodnení uviedol, že

navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5182810 dlžníkom
Q. F., K.. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci č. Ex 5278/2010. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v označenej exekučnej veci uviedol všetky informácie,
ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľ neoznámil spisovú značku exekučného
konania. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého

bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 18. 11. 2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, k rozhodnutiu o zamietnutí
takdošlopouplynutízákonomstanovenejdoby(vomeškaníviacako182dní).Akodôkaznavrholpripojiť
súdny spis exekučného súdu, teda Okresného súdu v Martine, založený pre exekučné konanie vedené

medzi oprávneným, teda navrhovateľom a uvedeným povinným pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere. Zároveň uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a exekučný súd mu
neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresnéhosúdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil vo vzťahu k majetkovej ujme 125 € a
z titulu nemajetkovej ujmy 335,61 €.

Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania návrhu však odporca
na žiadosť pozitívne nezareagoval. Poukázal na to, že potvrdenie a prijatie žiadosti na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkazné preukázanie
týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku navrhovateľa na náhradu škody v tomto konaní.

V predmetnom návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného
súdu Martin by porušovalo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom,

pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ
v zmysle § 12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednávaním veci o prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.

Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti bol

navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnom návrhu námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú námietku
zaujatosti v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. Navrhovateľ osobitným podaním uviedol, že na výzvu odpovedá
nasledovne: "Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p." Z úradného
záznamu nachádzajúceho sa v spise je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval, že vo

veci sa necíti byť zaujatý ani pre pomer veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcom.

Krajskému súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu boli predložené vznesené námietky zaujatosti právnym
zástupcom navrhovateľa. Odvolací súd svojím rozhodnutím č.k. 5Co 137/2013 zo dňa 4. 4. 2013
rozhodol tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu v Martine, ktorý uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Odvolací súd preskúmal uznesenie okresného

súdu a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ v svojich podaniach výslovne uviedol, že
nepodáva námietku zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p., za daného procesného stavu, kedy účastník
jednoznačne deklaruje, že námietku zaujatosti nepodáva, nie je možné posúdenie z jeho podania
proti vôli samotného účastníka vyvodzovať, že sa jedná o vznesenú námietku zaujatosti, čo znamená,
že v prejednávanej veci navrhovateľ námietku zaujatosti nevzniesol. Odvolací súd konštatoval, že

pokiaľ zákonný sudca sa necíti vo veci zaujatý a neoznačuje žiadne okolnosti, ktoré by jeho zaujatosť
mohli spochybňovať, to znamená, že sa nejedná o postup podľa § 15 ods. 1 O.s.p. a nepredkladá
vec predsedovi Okresného súdu v Martine, aby následne vec predložil nadriadenému súdu a preto
vychádzajúc z uvedenej situácie nie sú dané právne dôvody pre konanie nadriadeného súdu, ktorý
rešpektujúc ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR nie je vo veci oprávnený konať a rozhodovať (t.j. o

námietke zaujatosti).

Po vrátení spisu odvolacím súdom bol vyzvaný odporca, aby vo veci zaslal vyjadrenie k podanému
návrhu. Odporca uviedol, že vyjadrenie relevantné pre všetky konania spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi v senáte 5C Okresného
súdu Martin. Odporca vo vyjadrení uplatnil procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky a to

zmätočnosť podania. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ jednak namieta nezákonné
rozhodnutie a to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie azároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Podľa odporcu pri úspešnom uplatnení
nároku na náhradu škody musia byť splnené 3 podmienky súčasne a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora
po 15 dňovej lehote, k tomu odporca uviedol, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1. 6. 2011 vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri
rozhodnutí Rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. To znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa
vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v

namietaných exekučných konania začatých po 1. 6. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1. 6. 2011, nárok je v tejto
časti neopodstatnený. Pred 1. 6. 2011 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automatické prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych

vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť
podľa navrhovateľa zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný
postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je preto vylúčená. Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé,

že nemôže ísť ani o zodpovednosť štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko z citovaných
zákonných ustanovení podľa Zákona č. 514/2002 Z.z. konkrétne ustanovenie § 6 ods. 1 je zrejmé,
že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom

prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného
súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné
posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je namieste posudzovať. Navrhovateľ ďalej uvádza,

že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa
na zaplatenie dlhu. V tomto smere odporca poukázal na viaceré uznesenia Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Odporca považoval za nevyhnutné v
prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného

titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku) ak ho
súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Navrhovateľ nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorým bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Odporca má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov. Zároveň odporca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade,
ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia

lehota) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia buď 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia pred dňom 23. 4. 2009, resp. pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia

návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23. 4. 2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu. Ďalej sa odporca vyjadroval k materiálnej škode, ako
aj k nemajetkovej ujme. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje odporca návrh zaprávne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, odporca si právo na náhradu
uplatnil.

Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľa tak, aby sa mohol s ním

oboznámiť pred vykonaním nariadeného pojednávania.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 2. 4.
2014 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Odporca ospravedlnil svoju
neúčasť a žiadal, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa
požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu
až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd

v prejednávanej veci nepokračoval, nakoľko podľa neho môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť, že mu dosiaľ neboli oznámené výsledky procesných
postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti
súduaustanovenienestrannéhozákonnéhosudcu. Súdpredbežnúžiadosťnepovažovalzadostatočné
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne a určite

stanovuje, akým spôsobom a z akých dôvodov je možné ospravedlniť sa na pojednávanie, preto vo veci
pojednával a rozhodol.

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opakovane konštatuje, že navrhovateľ vo svojich podaniach
uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi a zároveň sudca uviedol, že sa
necíti byť zaujatý pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcov. Otázkou

nestrannosti súdu a sudcu sa vysporiadával tak okresný súd, ako aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí č. k. 5Co 137/2013 zo dňa 4. 4. 2013, doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
13. 5. 2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. 17Er 3501/2010 a

zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er 3501/2010 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19. 7. 2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému Q. F., K.. XX. XX. XXXX na vymoženie pohľadávky na základe
exekučného titulu rozhodcovského súdu, v ktorom bol posudzovaný nárok spoločnosti POHOTOVOSŤ

s.r.o. voči povinnému na základe Zmluvy o úvere č. 5182810. V predmetnej exekučnej veci okresný súd
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to dňa 7. 9. 2010, uznesenie
bolo exekútorovi doručené dňa 13. 9. 2010.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie

poverenia štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy

SR, ak postup alebo výsledok postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 116 písm. b)Ústavy SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní. Právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola týmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. Žiadosti pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určitej lehote neodstránil nedostatky žiadosti. Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenie nároku, alebo jeho

časti na súde. Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s
odôvodnením,žežiadosťužbolaprerokovanáanaopakovanúžiadosťpríslušnýorgánďalejneprihliada.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na

súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. považuje sa ním za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až po tom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom
prípade Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie žiadosti a odškodnenie a tento orgán

neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bolo doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré túto
skutočnosť aj potvrdilo, avšak ďalej uviedlo, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, nakoľko žiadosť
nemala požadované náležitosti. Súd nemal preukázané, žeby nárok navrhovateľa na náhradu škody,
alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posúdení nároku navrhovateľa v súlade s jeho návrhom na začatie konania a oboznámením sa
s pripojeným exekučným spisom súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu uvádza nepravdivé údajetýkajúce sa obdobia nečinnosti súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Jednoznačne z exekučného spisu bolo možné zistiť, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 19. 7. 2010, žiadosť zamietnutá uznesením zo dňa7. 9. 2010,

exekútorovi doručené 13. 9. 2010. Po odvolaní sa oprávneným odvolací súd uznesenie zo dňa 7. 9.
2010 potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 4. 2011. Navrhovateľom uvádzaná lehota 15 dní
na rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
sa podľa názoru súdu nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti, ale len na vydanie poverenia,
pokiaľ žiadosť spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb, súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle

§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade tak ako na to poukázal odporca vo svojom vyjadrení.
Ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenie žiadosti, na prieťahy žiadosti na prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto sporovom konaní a netvrdil a ani nepreukázal, kedy
a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorých rozhodnutím zistil existencie prieťahov v súdnom konaní,
keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I. stupňa.

Súd mal zato, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

v predmetnej veci konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a
boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy
v exekučnom konaní, teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že sa 15

dňová lehota vzťahuje aj na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Súd preto návrh
navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ktoré
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V návrhu na zrušenie pojednávania navrhovateľ uviedol, že v prípade, že ide o agendu ISTINA RS,
na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny (v rozpore so zákonom), nechal
navrhovateľ vypracovať znalecký posudok znalcom v odbore 33000 - Právne vzťahy k cudzine, odvetví
330300 - Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice
Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie. Znalecký posudok navrhoval ako dôkaz so zásadnou povahou a žiadal, aby bol súdom
po spracovaní vykonaný. Z uvedeného ale nebolo súdu zrejmé, či takýto posudok už bol vypracovaný.
Súdtakýtonávrhnavykonaniedokazovaniapokladalzaneurčitý,nezrozumiteľnýapretotakýtonávrhna
vykonanie dokazovania zamietol. Rovnako postupoval v súvislosti s ďalším návrhom právneho zástupcu
navrhovateľa, pokiaľ uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli

výšku vzniknutej škody v dôsledku v návrhu opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá odporca.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, však právo na náhradu nepriznal. Odporca vo vyjadrení, ktoré bolo súdu podané vo veci
samej,siuplatnilprávonanáhradutrovkonania,avšakkonkrétnesitrovykonanianevyčíslilanivpodaní,
ani nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Na základe

uvedeného súd rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.