Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/389/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201589
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212201589.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : ZSE Distribúcia, a.s. so sídlom Bratislava, Čulenova

č.6, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený GRABAN, TORMA & PARNTERS, s.r.o., so sídlom Košice,
Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti odporcovi : Y. C., A.. X.X.XXXX, S. W. O. (Y. A. T. O., F. A.. Č..X), o
zaplatenie 91,76 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 91,76 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od
26.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania od rúk právneho zástupcu navrhovateľa v sume 45,58
Eur, z toho titulom súdneho poplatku 16,50 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia 29,08 Eur, všetko v
splátkach po 10,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy

k poslednému dňu bežného mesiaca.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sanávrhomdošlýmsúdu31.1.2012 domáhal zaviazaniaodporcunazaplatenie91,76 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.12.2009 do zaplatenia a trov konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 58,15 Eur.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 24.11.2009 bola jeho poverenými pracovníkmi vykonaná kontrola
meracieho miesta pri ktorej bol zistený odber bez platnej zmluvy na dodávku elektriny od 12.10.2009.
Pri kontrole bola prítomná manželka zákazníka, ktorá protokol nepodpísala. Neoprávneným odberom
elektriny mu bola spôsobená škoda, za ktorú v zmysle ustanovení § 39 Zákona č. 655/2004 Z.z. o
energetike v spojitosti s ustanovením § 1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. zodpovedá odporca. Vzniknutú

škodu vo výške 91,76 Eur vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX, splatnou 25.12.2009. Dlžnú sumu odporca
i napriek opakovaným výzvam a upomienkam neuhradil.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, o odročenie pojednávania nepožiadal.

Odporcaakoúčastníkkonaniauviedol,žežalovanúpohľadávkuuznávačodozákladu,výškyaprávneho
dôvodu. Vie, že dlhuje navrhovateľovi, nakoľko faktúru za neoprávnený odber elektriny nezaplatil.
Nepopieral, že elektrinu odoberal bez uzavretia zmluvy, konal takto z dôvodu núdze. Dlhodobo je
práceneschopný, má finančné problémy. Teraz si vybavuje čiastočnú invaliditu. Žiadne príjmy nemá,

vyživujú ho jeho rodičia a súrodenci. Preto žiada, aby pohľadávku navrhovateľa mohol vyrovnať v
primeraných splátkach.Súd vykonal vo veci dokazovanie faktúrou navrhovateľa č. XXXXXXX zo dňa 10.12.2009, protokolom o
zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 24.11.2009 spolu s fotodokumentáciou, výpočtom škody
spôsobenejneoprávnenýmodberomelektrinyaupomienkouzodňa5.1.2010.Vykonanýmdokazovaním

ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Dňa 24.11.2009 bola pracovníkmi navrhovateľa vykonaná kontrola odberného miesta v Kolárove na
Remeselníckej ul. č. 21/4, kde v čase kontroly bol prihlásený k trvalému pobytu odporca. Kontrolou
bol zistený neoprávnený odber elektriny, t.j. odber bez platnej zmluvy na dodávku elektriny, meracie
zariadenia boli svojvoľne zapojené, spotreba bola registrovaná. Odporca sa kontroly prítomný nebol,

zúčastnila sa jej jeho manželka, ktorá však protokol odmietla podpísať.

Podľa § 39 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.12.2009
neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou
o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave; dodávke elektriny; zúčtovaní
odchýlky účastníka trhu; prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania,;
alebo distribúcii elektriny; bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku

neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
v znení účinnom v čase zistenia neoprávneného odberu, škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou
v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený

odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v
najvyššej tarife; v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej
odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s
dodávkou elektriny.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len
"denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny
trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber
elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní

kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo
od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami

nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že menovité výkony
všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia
počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka
rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického

príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet
menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota
nula kW.Podľa § 1 ods. 4,5 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov

všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom
pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba
využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku
sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý

príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so
zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku ; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že konaním odporcu vznikla navrhovateľovi
škoda, ktorá bola odporcovi vyfakturovaná faktúrou č. 3003101 zo dňa 10.12.2009 s dátumom
splatnosti 25.12.2009 vo výške 91,76 Eur. Tvrdenie navrhovateľa o neuhradený tejto škody odporcom
spochybnená nebola. Súd konštatoval opodstatnenosť nároku navrhovateľa a s poukazom na opísaný

skutkový stav rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o energetike tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na pomery odporcu súd mu povolil dlžnú sumu podľa § 160
O.s.p. uhradiť splátkach po 10,-Eur mesačne pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a
včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka.

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

Výška úrokov z omeškania podľa § 3ods.l Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od

1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba od 13.5.2009
do 12.4.2011 bola 1 %, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % odo dňa
26.12.2009, odkedy bol odporca v omeškaní.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal mu náhradu trov
konania sumou 45,58 Eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 Eur vyrubeného podľa položky
1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z ceny predmetu konania a z trov právneho
zastúpenia 29,08 Eur.

Podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 58,15 Eur za tieto úkony:

- za prevzatie veci v sume 16,60 Eur podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 psím. a)

- za vyhotovenie návrhu v sume 16,60 Eur podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 psím. c)

- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 2x7,63 Eur- 20% DPH zo sumy 48,46 Eur podľa § 18 ods. 3 t.j. 9,69 Eur.

Podľa § 150 ods.2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods.1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy 91,76 Eur, čiže jedná sa o drobný spor. Súd bol toho názoru, že
trovy vynaložené navrhovateľom v sume 74,65 Eur ( z toho na súdny poplatok 16,50 Eur a na právne
zastupovanie 58,15 Eur) sú neprimerané voči pohľadávke. Vzhľadom na charakter veci (drobný spor,
hromadneuplatňovanápohľadávka,nenáročnosťobsahužaloby)jedanýdôvodnapoužitieustanovenia

§ 150 ods. 2 O.s.p. a preto súd znížil náhradu účelne vynaložených trov na právne zastupovanie
navrhovateľa primerane, v rozsahu 50 % a takto zo sumy 58,15 Eur priznal iba polovicu t.j. 29,08 Eur,
spolu so súdnym poplatkom (16,50 Eur) 45,58 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne vo dvoch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.