Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200502
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414200502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika,
konajúci orgán: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13,
IČO: 00166073, v konaní o náhradu majetkovej škody vo výške 175,-eur a nemajetkovej ujmy vo výške
663,84 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014, sa navrhovateľ voči odporcovi domáha náhrady
majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 663,84 eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť tým, že
tunajší súd v exekučnom konaní vedenom voči povinnému Z. Š. pod sp. zn. EX 300/2006 nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, teda postupoval
v rozpore s ust. § 44 ods. 7, resp. ods. 8 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP").

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá
vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov. Je registrovaná Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I v oddiele:
Sro, Vložka číslo: 23636/B. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úver č.: 5790016) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym
postupom podľa ust. §38 anasl. zákona č.233/1995 Z.z. (ďalej len "Exekučný poriadok") súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných

ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 5790016 dlžníkom (povinným):meno a priezvisko dlžníka
(povinného): Z. Š., dátum narodenia dlžníka (povinného): 9.5.1982. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX300/2006. Súdny exekútor
postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §44 ods.l
Exekučného poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Dolný Kubín) - pritom ho požiadal ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5503 017906*. Navrhovateľ pre obavy o právny
a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené
poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 9/16/2010 a podal postupom podľa ust. §44 ods.8Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ legitímne očakával,
že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde
k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo a to

napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným
poriadkom, resp. Občianskym súdnym poriadkom. V tejto súvislosti poukazuje na právnu úpravu
procesnéhopostupuexekučnéhosúduvovecirozhodovaniaozmenesúdnehoexekútora,ktorádefinuje
dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu
základných práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. Podľa ust. §44 ods.7 Exekučného poriadku

platného od 01.09.2005: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa ust. §44 ods.8 Exekučného
poriadku platného od 01.12.2006: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V exekučnom konaní

vedenompodľatýchtoprocesnýchpravidieljezaloženázákonnápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná: nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá

inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť a teda
do konania nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie) nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej

dobe. Navrhovateľ nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Nedisponuje ani rovnopisom
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Použil
rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému
súdnemu exekútorovi. Podľa ust. §39 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok")

k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho
vykonateľnosti (exekučný titul). Generálne navrhovateľa inicioval exekučné konanie formou zápisnice
spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Návrh na vykonanie exekúcie zachytený v obsahu zápisnice
sa nenachádza v dispozícii navrhovateľa, ale bol postupom podľa ust. §44 ods.l Exekučného poriadku
predložený súdnym exekútorom exekučnému súdu a to so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.Navrhovateľobjektívnenemôžepredložiťrovnopispríslušnéhonávrhunavykonanieexekúcie,
ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie (tam
kde nedošlo k spísaniu notárskej zápisnice), doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu.
Podľa ust. § 36 ods.2 veta prvá Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Snaží sa vyriešiť prekážky vyplývajúce z vyššie

uvedených skutočností práve tým, že ako dôkaz označuje príslušný spis exekučného súdu, ktorý
obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Používa na označenie
exekučnej veci všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd neoznámil
navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom
súde. Opísaný postup exekučného súdu hodnotíme ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne

ust. §44 ods.7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s ust. §44 ods.8 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR, sp.zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, 1. ÚS 13/05). Poukazuje na skutočnosť, že
sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv
a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 29.9.2011 o zmene súdneho

exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora). Navrhovateľ
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne. Navrhovateľovi vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou voveci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ v tomto období: na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- EUR ;

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR; na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- EUR; Na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že
zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ust. 44 ods.8 Exekučného poriadku
je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie
zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti

súdneho exekútora. Navrhovateľ pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate
dôvery k exekútorovi, a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a
včasnej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa (navrhovateľ mal odôvodniteľné podozrenie vzniku
škody na jeho strane). Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora
nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity
pohľadávkyajejzabezpečeniausmerňovanímexekútoraaďalšíchúčastnýchorgánov.Topredpokladalo

aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom, na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR.Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania
svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho

exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu má
sumu 175,- EUR. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne
a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s

porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.48 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods.l Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je
podľa nášho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok

zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
ust. §44 ods.8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám: neskorým

ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného;
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko insolvencii povinného. Akokoľvek, náhradu nemajetkovej
ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov

(definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Navrhovateľ
uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa,

ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do obsahu
základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02).Všeobecný súd prirealizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12. mája 2010). Reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad
a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom

základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a
zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 271/05).Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho

štátu.Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzame pre možnú analógiu z doktríny
prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé,
ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca 663,88
EUR. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukazujeme na doterajšie
rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

súdmi v civilnom konaní, konkrétne:
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 203/06-25, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 235/04-3, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 30.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka;

? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 347/05, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 118/06-40, kde bolo navrhovatreľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a jedného mesiaca;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 110/04-55, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a deviatich mesiacov;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 125/04-44, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a piatich mesiacov;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 229/04-52, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a troch mesiacov;

? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 21/05-30, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 15.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a troch mesiacov;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 190/05-36, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov;
? Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 301/05-38, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie 15.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a jedného mesiaca;
Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v

priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 663,84 EUR.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 EUR za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu
teda 663,88 EUR za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 EUR za mesiac. Upozorňuje, že v danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 378 dní! V danom prípade sa navrhovateľ domáha podanou

žalobunáhradymajetkovejškodyanemajetkovejujmy,ktorámuvzniklanesprávnymúradnýmpostupom
Okresného súdu Dolný Kubín. Navrhovateľ postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č.514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu navrhovateľ tvrdí, že je nutné:

a) deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovzaručenéhočl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranom
čase zaručeného čl.6 ods.l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;b)deklarovaťporušenieprávanavrhovateľanasúdnuochranuzaručenéhočl.46ods.lÚstavySlovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods.l Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom

predpokladanej kvalite;
c) deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
(OkresnýsúdDolnýKubín),konkrétneprincípulegality,princípuochranylegitímnychočakávaní,princípu
ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty;

d) nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej
príčinnejsúvislostisporušenímprávoznačenýchpodpísm.aab)aprincípovprávnehoštátuoznačených
pod písm. b).
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa
24.03.2014, v ktorom uviedol, že navrhovateľ sa v žalobe vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín
pod sp. zn. 6C 19/2014 (pôvodne 6C 119/2012) domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len
"okresný súd"), spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonnej lehote. Týmto postupom malo byť navrhovateľovi zabránené, aby bola jeho pohľadávka
voči dlžníkovi uspokojená, a tým došlo k oslabeniu jej vymožiteľnosti, ak nie k jej zániku. Navrhovateľ
sa domáha náhrady škody pozostávajúcej z nasledovných čiastkových nárokov: 1) materiálna škoda

v paušálnej výške 175,- € spôsobená nákladmi na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému
a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 2) nemajetková ujma vo
výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní, vypočítaná zo základu
663,88 na rok, resp. 55,32 € za mesiac, ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Na základe
skutočností uvádzaných navrhovateľom tento žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že
odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu,

pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote. Ďalej
má súd zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej
ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy súdneho konania.K predmetnej žalobe, a to
i vo vzťahu k žalobám rovnakého druhu, ktoré prípadne v dôsledku spojenia konaní budú predmetom
tohto konania, uvádza odporca nasledovné. Procesné námietky: Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa
presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať
rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú
splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok sa považuje
aj zmätočnosť podania. V žalobe sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že v nich nie je uvedená

spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody. Vo všeobecnosti odporca musí namietať, že navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď... Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis,

ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Odporca zdôrazňuje, že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových
značkách ním uvádzaných exekučných konaní, sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a
zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám navrhovateľ uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného
súdu o zmene súdneho exekútora, pričom tieto uznesenia museli byť v súlade s právnymi predpismi

upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých exekučných
konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí),
bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.

ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Okrem toho kto iný ako oprávnený v
exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a
záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená
škoda. V tejto súvislosti si odporca dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť aplikáciu ustanovenia § 43ods. 1 OSP. Odporca na vyššie uvedené ustanovenie OSP poukazuje aj z dôvodu, že v tomto momente
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak navrhovateľ namieta "nezákonné konanie" v
podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale

zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobe
sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ
neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti

v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu
SR, konkrétne v náleze z 03. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, odporca má za to,

že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomocmánapr.predsedasúdualeboÚstavnýsúdSR(bližšievčastioExistenciiprieťahovvkonaní).
Podmienka uplatnenia nároku na súde: Odporkyňa poukazuje na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že pravdepodobne už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé,

že žalobca ju nepodal po uplynutí 6- mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako ai nárok na náhradu škodu

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť') s príslušným
orgánom podľa § 4a 11.Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadostí
alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhrad škody. Predbežné
prerokoanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) ustanovenou podmienkou,

aby o tomto nárku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 2 Cz 38/76, uverejneného pod publikačným číslo R 28/1978). Preto má odporca za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň odporca informuje súd, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovatľovi po doručení
prvotých žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR

bola doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil
žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného,
jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku

navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie požiadal.
Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.
preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Podmienky úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody: Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky,

pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému
postupu: K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote

odporca uvádza, že všeobecným predpokaldom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného
na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného
exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu
súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčísleniejeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd
rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom

realizácie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie
povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len "Exekučný poriadok") (súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním
exekúcie poverí exekútora, ktorého návrh oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom

súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca zároveň pripúšťa,
že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch odprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách

exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný
súd nekonal o návrhoch navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi
nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi
príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3

ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak navrhovateľ tento prostriedok
nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), keďže
si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia navrhovateľa ku škode/
nemajetkovej ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom ustanovenej lehote). Okrem toho odporca poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I.
ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky

za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48

ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00)." Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora),
zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať
pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za
nesprávny úradný postup. Zároveň odporca poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného
poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo

dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Podľa § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutieÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov.Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je pritom
kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Odporca považuje za
potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené vtom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. K záveru o tom,
že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v
konaní náhrade škody), dospel napr. Krajský súd v Nitre (sp. zn. 9C0 285/2011).

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne
okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). Teda v
prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal
obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa
dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný
súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu

prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR. Pre podporu vyššie uvedenej argumentácie
odporca poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. Z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona
č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická
osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich

základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného, pokiaľ by bolo možné konštatovať existenciu prieťahov
a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia všeobecného súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., Ústavný súd SR by o takomto nároku nemohol konať, pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte
predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (teda prostredníctvom
účinného prostriedku nápravy). Avšak vzhľadom na to, že Ústavný súd SR skúma porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie priznáva (bez skúmania, či
bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z.), je zrejmé, že všeobecný súd nemôže
konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na vyššie
uvedenéodporcanepovažujezapreukázanúaniexistenciuprieťahovvkonaní.Hmotnoprávnanámietka
premlčania v súvislosti s "nesprávnym úradným postupom" Ako vyplýva zo skutkových okolností

uvádzaných navrhovateľom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plyniepremlčacialehotaododňadoručenia(oznámenia)rozhodnutia.Vprípade,akmalanavrhovateľovi

vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia
lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30- dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vznáša námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30- dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu

súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K materiálnej škode: Navrhovateľ sa vo svojich žalobách
domáha náhrady materiálnej škody vo výške 175,- €. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu

škody a jej výšku. Podľa názoru odporkyne navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.Vyčíslenie škody: Podľa tvrdení navrhovateľa,
tento vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratoučasu zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy
uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií,

publikačné výdaje, poštovné. Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ v
žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. V tomto smere odporca poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov:
skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový
prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť

škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody
a ušlého zisku, odporkyňa má za to, že navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň odporca zastáva názor, že
navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku
poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej odporca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľ

by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade odporca má za to, že navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré

boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za
účelové. Navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody "udržiavanie" systému. Tu ide taktiež
o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v

takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného
druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie úverov musí mať informačný systém. Požadovať
paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V
súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému
súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si navrhovateľ uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s

ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla
hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej strane, samotný zástupca navrhovateľa uvádza vo
svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 02.07.2012, že "disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej
forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom procese)" a že, "návrhy boli spracované v

elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky". Z tohto dôvodu
odporca má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať
si 175,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. Skutočnú
škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom
prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa

(ako tomu je podľa názoru odporcu aj v tomto prípade) a preskúmanie predmetného nároku je
znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať škodu navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či
dôverných informácii, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje. Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní,
pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme: Navrhovateľ
sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke
663,88 € (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa
aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. V časti navrhovateľovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
poukazuje odporca na dve skutočnosti. V prvom rade, na viacero nálezov Ústavného súdu SR,kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať,
že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88

€, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní
Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o
veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť
predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby
sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda

súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná
judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3oCdo 675/2011, kde
je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi

v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.Navrhovateľ uvádza aj "zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil, v čom a
ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Navrhovateľ zároveň zjavne opomína, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia

práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu
odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej
náhrada v peniazoch. Aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetková ujma s prihliadnutím na
poškodenú osobu: Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odporca akcentuje na potrebu zohľadnenia vyššie
citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní
záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.
Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových okolností, na ktoré žalovaná v ďalšom texte
poukáže, podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí,
ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch
všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je

všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na
trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov
je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu. Odporca v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(20i0) ]

1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska
komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od
slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho
konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).Okrem vyššie

uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa
16.07.2012, ktorý prikladá odporca v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku napr. vyplýva,
že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd
Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok

popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom
na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu
RPMNaneprimeranésankcieaúroky).Zčlánkuvyplývaajnemenejvýznamnáskutočnosť,žeAsociácia
organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa
zo svojich radov.Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,

boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Nie jemožné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).

Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže
súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne
zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť
vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ

uplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamalanavrhovateľovivzniknúťpráve
pri spornej a negatívne vnímanej jeho podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v
prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za
dostačujúce.Uvedenévylučujemožnosťpriznaniaprípadnéhonárokužalobcunanáhradunemajetkovej
ujmy voči štátu.Vzhľadom na vyššie uvedené odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi,

ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť podľa odporcu navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v

peniazoch.Kpríčinnejsúvislosti:Podľaustanovenia§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného
postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná

(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako

priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je odporca toho
názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim

v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote. Odporca
má skôr za to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
navrhovateľ si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje odporca
žalobu za právne neopodstatnenú.

Vyjadrenie odporcu bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 27.03.2014.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 31.03.2014 (pondelok), pričom termín
pojednávania určil dňa 28.02.2014. Navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie
doručené dňa 07.03.2014 a odporcovi dňa 10.03.2014. Odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil,
nežiadal o odročenie pojednávania. Zástupca navrhovateľa dňa 27.03.2014 (štvrtok) o 17:11 súdu
doručil emailom návrh na zrušenie pojednávania, ktorý bol podateľňou súdu zaevidovaný v piatok

28.03.2014 o 7,10 hod.. Návrh na zrušenie pojednávania odôvodnil tým, že do dnešného dňa mu nebolo
doručené rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Dolný Kubín
aaknímnebuderozhodnutéovylúčenísudcovOkresnéhosúduDolnýKubín,mázáujemsaprotitomuto
rozhodnutiubrániť,predovšetkýmpodanímsťažnostina ÚstavnýsúdSR,pretožetýmtopostupomdôjdek porušeniu jeho základných práv a slobôd. Navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Súčasne v
uvedenom podaní navrhovateľ predložil návrh na doplnenie dokazovania v podobe znaleckého posudku

na vyčíslenie výšky vzniknutej škody, v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktorú zodpovedá
odporca. Tunajší emailovou správou odoslanou dňa 28.03.2014 o 14.15 hod. právnemu zástupcovi
navrhovateľaoznámil,ženávrhunazrušeniepojednávanianevyhovujezdôvodu,žeotázkanestrannosti
konajúceho súdu a sudcu v predmetnom konaní už bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Žiline
č.k. 8Nc/101/2012-19 zo dňa 28.12.2012, ktoré mu bolo doručené ešte dňa 05.02.2013.

Z predmetného uznesenia nadriadeného súdu vyplýva, že ním bolo rozhodnuté o návrhu sudcov
Okresného súdu Dolný Kubín na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 6C/119/2012 tak, že sudkyňa JUDr. Jana Veselá nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/119/2012.

Treba pritom zdôrazniť, že v danom prípade potom, čo tunajší súd pripojil exekučný spis na predmetnú
vec sa vzťahujúci, bolo zistené, že namietaný postup súdu, v súvislosti s ktorým malo dôjsť k vzniku
škody, sa netýka Okresného súdu Dolný Kubín, ale Okresného súdu Námestovo. To bol aj dôvod
následného postúpenia veci z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo, a to s
poukazom na ust. § 85 ods. 3, § 105 ods. 1 a § 84 OSP (č.l. 22 spisu). Uznesením Krajského súdu v

Žiline č.k. 10NcC/422/2013-43 zo dňa 28.11.2013 však bolo následne rozhodnuté, že na prejednanie a
rozhodnutie danej veci je miestne príslušný Okresný súd Dolný Kubín.

Zuvedenéhojezrejmé,žetunajšísúdsabudezaoberaťvžalobenamietanýmpostupom,ktorýsanetýka
tohto súdu, ale súdu iného - Okresného súdu Námestovo, čo samo o sebe vylučuje existenciu zaujatosti

vo veci konajúceho sudcu, či konajúceho súdu.

Vychádzajúc z týchto skutočností súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov konania a
právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa napriek oznámeniu, že jeho žiadosti o zrušenie pojednávanie
súd nevyhovuje, na pojednávanie nedostavil.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie, ktoré spočívalo výlučne v dokazovaní listinami, ktoré do
spisu predložili účastníci konania a listinami z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo č.k.
2Er/766/2008, a to so žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1 spisu, návrh na vykonanie exekúcie z č.l.
2 spisu, notárskou zápisnicou z čl. 3-4 spisu, zmluvou o úvere z č.l. 5 spisu, splátkový kalendárom z

č.l. 7 spisu, poverením na vykonanie exekúcie z č.l. 10 spisu, návrhom na zmenu súdneho exekútora
z č.l. 12-14 spisu, uznesením z č.l. 15 spisu, výzvou z č.l. 18 spisu, žiadosťou o predĺženie lehoty z č.l.
19 spisu, uplatnením trov exekúcie z č.l. 21-26 spisu, uznesením z č.l. 28 spisu, uznesením o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení z č.l. 29-32 spisu a Uznesenie Krajského súdu v Žiline z č.l.
45-46 spisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 25.05.2006 sa na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa začalo exekučné
konanie voči povinnému Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. o vymoženie sumy 2.520,- Sk s

príslušenstvom, a to na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Dňa 09.06.2006 bola Okresnému
súdu Dolný Kubín doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
na základe ktorej Okresný súd Dolný Kubín dňa 15.06.2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pod č. 5503 * 017906. Dňa 20.09.2010 bol Okresnému súdu Dolný Kubín doručený návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora (v emailovej forme s elektronicky zaručeným podpisom), v ktorom

oprávnený navrhol poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka
60, Bratislava. Predmetný návrh bol následne doručený tunajším súdom Okresnému súdu Námestovo,
ktorému prišiel dňa 01.10.2010, a to z dôvodu, že v danom došlo k prechodu výkonu súdnictva z
tunajšieho súdu na novozriadený Okresný súd Námestovo s účinnosťou ku dňu 01.01.2008. Okresný
súd Námestovo dňa 04.10.2010 vydal uznesenie, ktorým oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť za

podanýnávrhnazmenusúdnehoexekútorasúdnypoplatokvovýške1,50eur.Listomzodňa13.10.2010
Okresný súd Námestovo vyzval súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa, či si v súvislosti s podaním
návrhu na zmenu súdneho exekútora uplatňuje náhradu trov exekúcie a ak áno, by ich špecifikoval a
dokladoval v lehote 15 dní. Listom, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 25.10.2010, súdnyexekútor Mgr. Marián Kráľ požiadal o predĺženie lehoty na vyčíslenie trov. Následne dňa 08.11.2010
uvedený súdny exekútor doručil Okresnému súd Námestovo uplatnenie trov exekúcie. Uznesením
č.k. 2Er/766/2008-29 zo dňa 29.09.2011 Okresný súd Námestovo predmetnú exekúciu vyhlásil za

neprípustnú, rozhodol o jej zastavení a o náhrade trov exekúcie. V odôvodnení tohto uznesenia
konajúci súd uviedol, že sa ďalej nezaoberal návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo
dňa 01.10.2010, ktorý s ohľadom na vyššie uvedené, považoval za bezpredmetný. Toto uznesenie
bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 10.11.2011 a nadobudlo právoplatnosť dňa
16.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20CoE/47-2012 zo dňa 13.06.2012.

S poukazom na zásadu hospodárnosti, na prvom mieste zaoberal námietkou odporcu o predčasnom
podaní žaloby, ako aj námietkou premlčania, keďže keby bola ktorákoľvek z týchto námietok dôvodná,
išlo by o dôvod, pre ktorý by musela byť žaloba zamietnutá bez skúmania ďalších dôvodov jej
opodstatnenosti.

Súd pritom dospel k záveru, že ani jedna z týchto námietok dôvodná nie je.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej len ako "ZoZŠ") ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Súdujezjehorozhodovacejčinnosti (konkrétnezlistínzaloženýchvSprávnomdenníkutunajšiehosúdu
pod Spr. 467/12) známe, že navrhovateľ odporcovi doručil zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. V čase rozhodovania súdu

tak nepochybne uplynula 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle ust. § 16 ods. 1 ZoZŠ.
Táto lehota pritom uplynula márne, pretože ani odporca nepopieral fakt, že by medzičasom došlo k
uspokojeniu nárokov navrhovateľa. O predčasnosti podania žaloby bolo možné hovoriť len v určitom
štádiu súdneho konania, avšak v čase rozhodovania súdu už záver o predčasnosti nie je možný.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, dopadá na ňu ust. § 19 ods. 1 až 3 ZoZŠ v znení účinnom do
31.12.2012 (žalobný návrh bol súdu doručený dňa 27.09.2012). Podľa uvedeného ustanovenia právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí

za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola
spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7
a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Rozhodujúce pre posúdenie uplynutia premlčacej lehoty je zistenie, v ktorý deň sa navrhovateľ dozvedel
o vzniku škody. Táto okolnosť zo žalobného návrhu nevyplýva, avšak je zrejmé, že k údajnej škode
mohlo dôjsť najskôr po tom, čo uplynula lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Keďže návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený 20.09.2010 a žiadosti o predbežné

prerokovanie navrhovateľ odporcovi doručil v roku 2012, v ktorom roku bol podaný aj žalobný návrh, je
zrejmé, že prípadný nárok na náhradu škody premlčaný nie je.

Na základe uvedeného potom súd ďalej skúmal, či je daná zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil navrhovateľ, keď

nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že okresný súd v danom exekučnom konaní nevydal
rozhodnutie v zákonom stanovenom čase.Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoZŠ v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
kumulatívne splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody ako

majetkovej ujmy či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Keďže pre vznik zodpovednosti musia byť naplnené všetky tri predpoklady kumulatívne,
o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pre navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní
prebiehala exekúcia na základe poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo vydané dňa 15.06.2006 a

to až do doby, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o jej zastavení (16.07.2012). Návrh na zmenu súdneho
exekútora bol súdu doručený 20.09.2010, pričom súd o ňom následne (teda vôbec) nerozhodoval,
pretože pristúpil k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v ustanovenej lehote.
Súčasne súd konštatuje, že z exekučného spisu nevyplýva, že by v danom exekučnom konaní došlo k

povoleniu odkladu exekúcie, ktorá skutočnosť by ako jediná bránila vo vykonávaní úkonov exekučnej
činnosti. S podaním návrhu na zmenu súdneho exekútora Exekučný poriadok odkladný účinok nespája
a nebolo tomu tak ani v čase jeho podania. Nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora tak
nemohlo mať vplyv na vykonávanie exekúcie, ani na čas jej trvania (ktorý bol viac ako päť rokov).
Medzi namietaným postupom súdu a údajnou škodou tak nemôže existovať príčinná súvislosť. Práve

pre okolnosť, že v danom prípade je vylúčená existencia príčinnej súvislosti súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Ak potom navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom na výšku škody, súd tento
návrh ako nadbytočný zamietol, pretože otázkou výšky škody by bolo na mieste sa zaoberať vtedy, ak

by súd dospel k záveru o vzniku zodpovednosti za škodu.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd jej priznanie nepovažoval za dôvodné, s ohľadom na skutočnosť,
že považoval za dostačujúce samotné konštatovanie nesprávneho úradného postupu, berúc do úvahy
nekalé praktiky navrhovateľa, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že v spore úspešnému odporcovi,
ktorému by náležalo náhrada účelne vynaložených trov, právo na ich náhradu nepriznal, pretože
odporca, hoci si právo na náhradu trov konania uplatnil, tieto nevyčíslil a z obsahu spisu mu vznik trov
nevyplýva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V Dolnom Kubíne 31. marca 2014