Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106206299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4106206299.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: A. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou so sídlom Nitra, Coboriho
2, IČO: 36 112 950, proti žalovanému: B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Y. 2, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich, s.r.o., so sídlom Nitra, Skautská 12, adresa pre doručovanie
Bratislava, Lombardíniho 22b, IČO: 36 865 966, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ
advokát JUDr. Roman Heinrich, o zaplatenie 6.306,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra z 5. februára 2009 č. k. 15C/61/2006-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za súdny poplatok za
dovolanie vo výške 756 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.355,66 eura Advokátskej kancelárii
Advokáti Heinrich, s.r.o., Nitra Skautská 12, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom žalobu žalobkyne voči žalovanému o
zaplatenie sumy 6.306,84 eur s príslušenstvom ktorú žalovanému zaplatila ako zálohu, na základe
uzavretej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.2006 zamietol. Právne vec odôvodnil

ust. § 489, § 451 ods. 1, 2 a § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne zanikla započítaním,
ktorý započítací prejav urobil žalovaný vo svojom odpore zo dňa 19.06.2006. Za preukázané považoval,
že žalobkyňa mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu, ktorý
žalovaný získal plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a naproti tomu žalovaný mal voči žalobkyni
ten istý nárok a aj z toho istého dôvodu, pretože žalobkyňa motorové vozidlo fakticky užívala od januára
2005 do februára 2006, avšak ústne dohodnuté leasingové splátky po 429,04 eura (12.925,30,-Sk)

neplatila a ani za ďalšie faktické užívanie tohto vozidla od februára 2006 do septembra 2006 nájomné
neplatila. Na základe tohto zistenia prvostupňový súd dospel k právnemu záveru, že obaja účastníci
mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu (v peniazoch) a tieto zanikli započítaním.
Podľa názoru súdu prejav smerujúci k započítaniu urobil žalovaný v podanom odpore dňa 19.06.2006
a zánik pohľadávok nastal okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli. Súd konštatoval, že keďže
pohľadávka žalovaného (292.954,20,-Sk = 9.724,30 eura) prevyšuje pohľadávku žalobkyne (190.000,-
Sk = 6.306,84 eura), táto zaniká len do výšky protipohľadávky, t.j., do sumy 6.306,84 eura (190.000,-Sk).

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1OSPtak,ževkonaníúspešnémužalovanémupriznal
ich náhradu v celkovej výške 3.852,99 eura, ktorú uložil zaplatiť žalobkyni do rúk právneho zástupcu
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia
žaloby tvrdiac, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Vytýkala súdu, že sa absolútne nezaoberal a nijako nevyhodnotil výpoveď svedka P. O., ktorý

uviedol, že predmetné vozidlo užíval od marca 2005 do 13.02.2006, a preto v tomto období nemohlo
dôjsť k žiadnemu započítaniu pohľadávky medzi ňou a žalovaným, keďže žalovaný voči nej žiadnu
pohľadávkunemal.Oneexistenciipohľadávkyžalovanéhovočinejpodľatvrdeniažalobkynesvedčíajčl.
IV. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 13.02.2006 - budúca kupujúca vstúpi do užívania predmetu
zmluvy dňom podpisu zmluvy, s ktorou podstatnou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal, ani

ju nevyhodnotil. Za fiktívne považovala vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia v sume 3.717,72
eura (112.000,-Sk) za obdobie od februára 2006 do septembra 2006 a napadnutý rozsudok v tejto časti
považovala za nepreskúmateľný, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho
súd vychádzal a naviac, ani žalovaného prejav smerujúci k započítaniu tejto pohľadávky v odpore zo
dňa 19.06.2006 nebol.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že zo
skutkového stavu, ako aj právneho stanoviska Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 9Co/48/2008
zo dňa 05.06.2008 vyplýva, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bolo
nedôvodné a neplatné, a preto zmluvné strany boli naďalej viazané touto zmluvou, žalovaný sa uzavretia

kúpnej zmluvy domáhal, čo dokumentuje výzva zo dňa 12.04.2006, no žalobkyňa výslovne oznámila, že
odmieta kúpnu zmluvu uzavrieť, avšak predmetné vozidlo mala naďalej vo svojej faktickej moci. Ďalej
uviedol, že v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy mala byť kúpna zmluva uzavretá do 3 dní
od prevodu vlastníckeho práva na žalovaného z leasingovej spoločnosti, t.j., do 25.03.2006. Pretože ani
jedna zmluvná strana žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím nepodala, zmluva o

uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ku dňu 25.03.2007 zanikla a zmluvné strany boli povinné vydať si späť
poskytnuté plnenia. U neho je to vrátenie sumy 6.306,84 eura (190.000,-Sk) žalobkyni a u žalobkyne
pohľadávky v sume 6.006,58 eura (180.954,20,-Sk) za užívanie motorového vozidla v období od
januára 2005 do februára 2006 a 3.717,72 eura (112.000,-Sk) za užívanie motorového vozidla v období
od februára 2006 do septembra 2006, ktoré si voči žalobkyni riadne započítal. Následne podrobne

popísal okolnosti uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, postoj žalobkyne a jej právneho zástupcu pri
vypracovaní tejto zmluvy, účelovosť ich konania a ďalšie okolnosti preukazujúce oprávnenosť jeho
nároku a správnosť postupu súdu pri určení výšky nároku pri stanovení sumy bezdôvodného obohatenia
voči žalobkyne. V závere svojho vyjadrenia dodal, že uvedené nároky si voči žalobkyni uplatnil jednak
v podanom odpore zo dňa 19.06.2006, jednak na pojednávaniach počas konania pred súdom prvého

stupňa, ako aj vo vyjadrení k prvému odvolaniu žalobkyne zo dňa 08.02.2008.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP), v neprítomnosti riadne
predvolaných a ospravedlnených účastníkov konania (§ 101 ods. 2 OSP) a po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.01.2013 č.k. 2 Cdo 78/2012-356 dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Najvyšší súd svojím rozhodnutím č.k. 2 Cdo 78/2012-356 zo dňa 31.01. 2013 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9Co/32/2011 zo dňa 27.10. 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
neodôvodnenia jeho rozhodnutia v časti zamietnutia návrhu žalovaného na doplnenia dokazovania a
pre nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP. Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej
vade podľa § 237 písm. f/ OSP, ako aj z dôvodu, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté

vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP, NS SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Jeho vecnou správnosťou ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní sa nezaoberal.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa svojou žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 27.03.2006 voči
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 6.306,84 eura (190.000,-Sk) s príslušenstvom, ktorú zaplatila

žalovanému ako zálohu pri uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 13.02.2006 v zmysle
čl. II. uvedenej zmluvy. Touto zmluvou sa žalovaný ako budúci predávajúci zaviazal, že najneskôr do 3
dní od prevodu vlastníckeho práva na jeho osobu, bude medzi nimi uzavretá kúpna zmluva o odpredaji
úžitkového motorového vozidla E. D. X,X ŠPZ: K. XXXD., ktorého leasing skončil 15.03.2006. V žalobeďalej uviedla, že predmetné motorové vozidlo vykazovalo vady, a preto listom zo dňa 09.03.2006
od zmluvy odstúpila a zároveň vyzvala žalovaného na vrátenie ňou poskytnutej zálohy v lehote do
20.03.2006, na čo žalovaný nereagoval a ani si svoje motorové vozidlo neprevzal. Z vykonaného

dokazovania súdom prvého stupňa ďalej vyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dňa
13.02.2006písomneuzavrelizmluvuouzavretíbudúcejkúpnejzmluvy,podľaktorejsažalovanýzaviazal
najneskôr do 3 dní od prevodu vlastníckeho práva na jeho osobu uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou
o predaji motorového vozidla zn. E. P. D. X,X ŠPZ: K. XXXD. za dohodnutú kúpnu cenu 9.958,18 eura
(300.000,-Sk), aj to, že žalobkyňa ako budúca kupujúca pri podpise tejto zmluvy poskytla žalovanému

ako budúcemu predávajúcemu zálohu vo výške 6.306,84 eura (190.000,-Sk) a zvyšných 3.651,33 eura
(110.000,-Sk) malo byť zaplatených v štyroch splátkach - 2 x po 25.000,-Sk a 2 x po 30.000,-Sk.
Sporným nebolo ani to, že žalobkyňa písomne dňa 09.03.2006 (č.l. 11 spisu) od zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy odstúpila a zároveň vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 190.000,-Sk (6.306,84
eura) a prevzatie motorového vozidla. Za nespochybniteľné treba považovať aj to, že do vlastníctva
žalovaného predmetné motorové vozidlo po skončení nájmu (leasing) prešlo dňom 22.03.2006 (č.l.

42), že k prevzatiu motorového vozidla žalovaným od žalobkyne došlo dňa 27.9.2006 (č.l.45 spisu) a
že k odpredaju tohto vozidla došlo dňa 30.11.2006 (č.l. 69 spisu) kúpnou zmluvou uzavretou písomne
medzi žalovaným ako predávajúcim a AUTOCENTROM AAA AUTO a.s., ako kupujúcim za kúpnu cenu
6.306,84 eura (190.000,-Sk).

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav, smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

V predmetnej veci nebol sporný medzi účastníkmi nárok na zaplatenie istiny vyplývajúci zo zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.2006 a nebola sporná ani výška tohto nároku -
190.000,-Sk.Predmetomsporu,akosprávnezameralsvojedokazovaniesúdprvéhostupňaboloprávne
posúdenie započítacieho prejavu žalovaného, ktorý tak mal urobiť prvýkrát podaním odporu zo dňa
19.06.2006, doručený súdu prvého stupňa dňa 20.06.2006 (v spise na č.l. 22-24). Taktiež aj vo svojich

písomných vyjadreniach zo dňa 24.10.2008 a 03.12. 2008 (č.l. 143 a č.l. 159) žalovaný a aj právny
zástupca na odvolacom pojednávaní dňa 03.02.2009 a 27.10.2011 tvrdili, že žalovaný má voči žalobkyni
3 pohľadávky - prvú pohľadávku v sume 6.006,58 eura (180.954,20,-Sk) za užívanie motorového vozidla
za obdobie od januára 2005 do februára 2006, druhú pohľadávku v sume 3.717,72 eura (112.000,-Sk)
za užívanie motorového vozidla za obdobie od februára 2006 do septembra 2006 a tretiu pohľadávku v

sume 3.651,33 eura (110.000,-Sk) za škodu spôsobenú žalovanému porušením povinnosti na uzavretie
konečnej zmluvy, ktorých plnenie je rovnakého druhu (peniaze), vzájomne sa kryjú a žalovaný vykonal
prejav započítania na všetkých pojednávaniach v danej veci ako aj v písomných podaniach a tieto sú
spôsobilé na započítanie.

Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým
odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov), nastávajú ku dňu
stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie.

Základným predpokladom pre započítanie je: a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky

medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak,
b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu,
nie veci individuálne určené, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo
súkromnoprávneho vzťahu, nie zo vzťahu verejnoprávneho, kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých
započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d/ právny úkon smerujúci k započítaniu.

K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale na základe
jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu -
dohody (compensatio voluntaria).

Ku kompenzácii podľa § 580 OZ je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu
adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí ústny prejav.
Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl.
OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akejvýške, proti pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je
možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa
stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má

účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch
započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu,
v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku
zostáva naďalej v platnosti.

Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania, ako obranu proti
žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžník).

Vzhľadom na uvedené tvrdenia bolo pri prvom nároku žalovaného - ústna dohoda účastníkov o platení
nájmu vo výške mesačných splátok leasingu vo výške 429,04 eura (12.925,30,-Sk) od januára 2005 do
februára2006,potrebnévyriešiťzákladnúotázku,atodátumvstupužalobkynedoužívaniapredmetného

motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že žalobkyňa vstúpila
do užívania od januára 2005 a zotrvala až do 27.09.2006, kedy došlo k odovzdaniu vozidla žalovanému,
teda už pred podpisom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, a to na základe ústnej dohody medzi
ňou a žalovaným s tým, že prevezme na seba leasingové splátky za 14 mesiacov po 12.925,30,- Sk,
spolu 180.954,20 Sk, čomu nasvedčuje jednak samotná výpoveď žalobkyne, jednak priebeh dopravnej

nehody spôsobenej dcérou žalobkyne dňa 27.09.2005 a jednak i ďalšie okolnosti preukázané svedkami
Ing. J. S. (č.l. 90), B. E. st. (č.l. 89), A. A. (č.l. 88), ktorí vypovedali vo veci zhodne v porovnaní
s rozporuplným tvrdením svedka P. O. (najprv uvádzal, že vozidlo mal bezplatne, potom za odplatu
12.000,- Sk, o ktorú sumu mu viac žalobca účtoval za dodávky tovaru, žalobkyňa užívala sporné vozidlo
od marca 2005, odovzdanie kúpnej ceny vo výške 190.000,- Sk žalobkyňou žalovanému a odovzdania

auta v rozpore s tvrdením samotnej žalobkyne). Na základe týchto zistení bolo treba považovať nárok
žalovaného na zaplatenie sumy 180.954,20,-Sk titulom nájomného (č.l.173) za odôvodnený.

Druhý nárok žalovaného - suma 3.717,72 eura (112.000,-Sk) za užívanie motorového vozidla v období
od februára 2006 do septembra 2006 titulom bezdôvodného obohatenia bol taktiež preukázaný, pretože

auto bolo bezpochyby v dispozícii žalobkyne a žalovaný s ním nemohol disponovať. Ak by sa aj
nachádzalo u inej fyzickej osoby, ako to tvrdila žalobkyňa, nemá to dopad na to, že vôľa disponovať
autom žalovaným bola týmto obmedzená, resp. zamedzená. Týmto konaním došlo na strane žalobkyne
k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí žalovanému vydať. Správne súd prvého stupňa ustálil že
žalobkyňa vrátila predmetné vozidlo žalovanému až dňa 27.09.2006 na základe protokolu o prevzatí

motorového vozidla a výšku bezdôvodného obohatenia určil svojou úvahou v súlade s ust. § 136 OSP
(ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí
ju súd podľa svojej úvahy). Odvolací súd poukazuje na to, že výška bezdôvodného obohatenia značne
presahovala sumu než bola žalovaná istina vo výške 6.306,84 eur (190.000,- Sk)

Odvolací súd sa potom už existenciou tretej započítacej pohľadávky vo výške 3.651,33 eura (110.000,-
Sk) za škodu spôsobenú žalovanému porušením povinnosti na uzavretie konečnej zmluvy nezaoberal,
pretože žalovaný nevznášal vzájomnú protižalobu, uplatnil si kompenzáciu iba do výšky žalovanej sumy
6.306,84 eura (190.000,- Sk).

Odvolací súd môže svoj právny názor zmeniť a nie je viazaný svojim predchádzajúcim právnym názorom
v danej veci, lebo zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nie je možné vyvodiť, že
by odvolací súd nemohol už vyslovený právny názor vo veci v skoršom konaní zmeniť. Tento záver sa
javí logickým i z toho dôvodu, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu už právny poriadok neposkytuje
účastníkovi žiadny riadny opravný prostriedok. Bolo by preto v rozpore s účelom občianskeho súdneho

procesu, ak by odvolací súd pod ťarchou svojho skôr vysloveného právneho názoru musel vo veci
rozhodnúť rovnako, ak by bol presvedčený o nezlučiteľnosti takéhoto rozhodnutia s právnym poriadkom.
Odvolací súd teda nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci právny záver
v danej veci zmení a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdí.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa vyhodnotil ako správny,
pretože započítateľné pohľadávky medzi účastníkmi konania naozaj existovali a konštatujúc, že súd
prvého stupňa dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny názor,
napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 OSP, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby (ďalej len
„vyhláška“). Za odvolacie konanie bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania podľa § 10, vyhlášky
v celkovej sume 2.355,66 eura. Vo veci bolo vykonaných 7 úkonov (písomné vyjadrenie k odvolaniu
z 24.04.2009, pojednávania v dňoch 17.09.2009, 05.11.2009, 04.03.2010, 27.10.2011, 26.03.2014 a
písomné vyjadrenie z 20.06.2011) po 210,81 eura, spolu 1.475,67 eura, paušálna náhrada za 3 úkony

po 6,95 eura (20,85 eura), za 1 úkon po 7,21 eura, za 2 úkony po 7,41 eura (14,82 eura) a za 1 úkon po
8,04 eura, spolu 50,92 eur a 20 % DPH (daň z pridanej hodnoty) v sume 305,32 eura. Trovy dovolacieho
konania spočívajú v 2 úkonoch (2 x dovolanie zo dňa 28.05.2010 a 05.01.201) po 210,81 eura spolu
421,62 eura a paušálna náhrada za 1 úkon po 7,21 eura a za 1 úkon po 7,63 eura, spolu 14,84 eura
a 20% DPH v sume 87,29 eura a za súdny poplatok za dovolanie vo výške 756 eur (Odvolací súd
poznamenáva, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku dovolania, poplatok za dovolanie proti novému

rozhodnutiu sa neplatí tým účastníkom, ktorý už raz poplatok zaplatil). Odvolací súd nepriznal náhradu
za stratu času a cestovné, nakoľko sídlo advokáta sa nachádza v mieste prejednávania veci (§ 17 vyhl.
č. 655/2004 Z. z.). Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, odvolací súd bol viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.