Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/134/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609208247
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7609208247.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci

navrhovateľky:maloletáJ.S.,P..XX.XX.XXXX,Y.H.P.J.,D.X,zastúpenejopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves proti odporcom: 1/ M. D., P.. X.X.XXXX, X. Y. H. P. J., D.
X, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, D. P. X, M. a 2/ N. S., P.. X.X.XXXX, Y. H. P. J., D. X, o
zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.7.2009 bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany súdom ustanoveného opatrovníka maloletej

na zapretie otcovstva odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke. V návrhu opatrovník uviedol, že
dieťa má právo poznať svojich rodičov a teda i svojho biologického otca. Preto je v jeho záujme podanie
návrhu na zapretie otcovstva.

Na pojednávaní opatrovník navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že odporca v 1. rade svoje otcovstvo
k navrhovateľke popiera, odporkyňa v 2. rade tvrdí, že je otcom maloletej navrhovateľky.

Odporca v 1. rade uviedol, že hoci je v rodnom liste maloletej uvedený ako otec, necíti sa byť jej
biologickým otcom. Uviedol, že s odporkyňou v 2. rade nikdy nežili v spoločnej domácnosti, intímne sa
stýkali avšak časové obdobie vymedziť nevie. Po určitom období sa dozvedel, že odporkyňa v 2. rade
spávala aj s inými mužmi a preto žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.

Odporkyňav2.radetrvalanatom,žeodporcav1.radejeprirodzenýmotcomjejmaloletejdcéryVandy.V
dobe rozhodnej pre splodenie dcéry sa pohlavne stýkala jedine s ním, pričom šlo o nechránené pohlavné

styky. nežili spolu v jednej domácnosti, stýkali sa po dobu cca 2 mesiacoch v zimnom období roku 1995.
potom, čo odporcovi v 1. rade oznámila, že je tehotná, našiel si inú priateľku. Po narodení dcéry však
odporca v 1. rade dobrovoľne uznal otcovstvo k dcére Vande, chodil za ňou asi tri mesiace a následne už
v kontakte neboli. Občas ju vyhľadal, avšak len za účelom požičania peňazí. Nikdy však svoje otcovstvo
k maloletej nespochybňoval. Ďalej uviedla, že nevie dôvod, pre ktorý teraz svoje otcovstvo spochybňuje,
jedným z dôvodom môže byť skutočnosť, podania trestného oznámenia pre neplnenie si vyživovacej
povinnosti k dcére.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:Maloletá J. S. sa narodila dňa 10.10.1996 z matky N. S., nar. X.X.XXXX. Ako otec maloletej je v rodnom
liste zapísaný M. D., P.. X.X.XXXX. Otcovstvo k maloletej navrhovateľ dobrovoľne uznal pred súdom.

Dňa 29.4.2008 podal odporca v 1. rade na tunajšom súde návrh na ustanovenie opatrovníka maloletej
navrhovateľke na podanie návrhu na konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Konanie bolo vedené
tunajším súdom pod sp. zn. 15P/81/2008 a dňa 12.5.2008 bol maloletej ustanovený opatrovník Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.6.2008.

Pod sp. zn. 1C/171/2008 bolo tunajším súdom vedené konanie o vyslovenie prípustnosti zapretia
otcovstva k maloletej na návrh jej ustanoveného opatrovníka. Rozsudkom zo dňa 6.3.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2009 súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva k maloletej J. S.,
P.. XX.XX.XXXX.

V konaní bol ustanovený súdom znalec z odboru genetiky, ktorý vypracoval znalecký posudok č.
15/2011 dňa 6.5.2011. Podľa záverov tohto znaleckého posudku otcovstvo odporcu v 1. rade k maloletej
navrhovateľke bolo vylúčené. Znalecký posudok bol vykonaný na základe priamych odberov vzoriek
DNA u navrhovateľky a odporkyne v 2. rade. U odporcu v 1. rade bol použitý DNA profil zaslaný súdu
políciou. proti znaleckému posudku podala námietky odporkyňa v 2. rade, preto bolo vykonané jeho

doplnenie, pričom znaleckým posudkom č. 5/2013 zo dňa 5.2.2013 bolo otcovstvo odporcu v 1. rade k
navrhovateľke prakticky dokázané. Doplnenie znaleckého posudku bolo vykonané priamym odobratím
vzorky DNA aj u odporcu v 1. rade.

S doplňujúcim znaleckým posudkom nesúhlasil odporca v 1. rade. Keďže sa jednalo o odlišné závery

vyššie uvedených posudkov bol v konaní ustanovený kontrolný znalec z odboru genetiky, ktorý vykonal
opätovne odbery vzoriek DNA priamo u navrhovateľky, ako aj odporcov. Podľa záverov kontrolného
znaleckého posudku č. 9/2014 zo dňa 10.2.2014 nemožno vylúčiť otcovstvo odporcu v 1. rade voči
maloletej navrhovateľke. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W = 99,99999 %, pričom
pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol

otcom dieťaťa je Pv = 99,9999%. Takýto výsledok značí, že otcovstvo odporcu v 1. rade voči maloletej
navrhovateľke treba pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú
možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Podľa§91ods.1,2Zákonaorodine,zaotcasapovažujemuž,ktoréhootcovstvobolourčenésúhlasným

vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred
súdom.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol

byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne

tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej
lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie
otcovstva.
Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletá Vanda sa narodila odporkyni v 2. rade ako slobodnej
matke. Podľa vyjadrenia odporkyne v 2. rade v dobe rozhodnej pre splodenie maloletej mali s odporcom

v 1. rade viaceré nechránené pohlavné styky. Odporca v 1. rade následne sám dobrovoľne uznal
svoje otcovstvo k maloletej. Podľa citovaného ustanovenia 93 ods. 1 Zákona o rodine, v tomto prípade
prichádza do úvahy zapretie otcovstva len vtedy, ak je vylúčené, že by navrhovateľ mohol byť otcom
maloletej. Do úvahy teda prichádza zapretie otcovstva v tomto prípade len vtedy, ak otec s matkou
dieťaťa nesúložil v dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa alebo hoci s ňou súložil je vylúčené, aby

bol sploditeľom dieťaťa. V danej veci nebolo jednoznačne preukázané, že pohlavné styky odporcov
boli v rozhodnej dobe, keďže následne odporca v 1. rade spochybňoval jeho otcovstvo k maloletej s
tým, že nevie presne obdobie, v ktorom mal pohlavné styky s odporkyňou v 2. rade a tiež tým, že
odporkyňa v 2. rade sa stýkala aj s inými mužmi. Okrem toho súd v konaní sp. zn. 1C/171/2008 vyslovilprípustnosť zapretia otcovstva k maloletej. Súd preto v konaní ustanovil znalca. Vykonaným znaleckým
dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že otcom maloletej navrhovateľky je odporca v 1 rade.
Uvedené bolo preukázané znaleckými posudkami, ktoré boli vykonané po priamom odbere vzoriek DNA

u navrhovateľky, ako aj odporcov. Z uvedeného dôvodu súd návrh na zapretie otcovstva zamietol.

O trovách konania súd nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že
účastníci si nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

U navrhovateľky, ako aj u odporcov sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Navrhovateľka je maloletá,nemá žiaden príjem. Odporca v 1. rade sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody a odporkyňa v 2. rade má príjem vo výške cca 130,- eur mesačne a vyživovaciu povinnosť k
trom maloletým deťom. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov štátu, ktoré pozostávajú z vyplateného
znalečného súdom ustanoveným znalcom, nepriznal. Pokiaľ sa týka súdneho poplatku z návrhu, keďže
u všetkých účastníkov sú predpoklady na oslobodenie od poplatkov, súd ich k jeho úhrade nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).