Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913010605
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913010605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Sopoligu a prísediacich JUDr.

Zlatice Čeplíkovej a PhDr.Daniely Feckovej na hlavnom pojednávaní dňa 20. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. W. Y. N. X. Y. , nar. XX.X.XXXX v Pribeníku, bytom M. S.,

E. XXX/X, nezamestnaný, t.č. vo väzbe

v Ústave na výkon väzby Košice,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2011 do 16.5.2013, naposledy okolo 16.00 hod., vo M. S.
v rodinnom dome č. 175/2 ako starý otec maloletého vnuka B. P. W., N.. X.X.XXXX ho viackrát chytal
za penis alebo žiadal, aby maloletý chytal jeho penis, aj napriek tomu, že vedel, že maloletý B. P. W.
ešte nedovŕšil 15. rok svojho veku,

t e d a

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužíval a čin spáchal na chránenej osobe -

blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.b/ Tr. zák. v spojení s ustanovením § 139
ods.1 písm.a, c/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods.4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
rokov a 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods.2 písm.d/ Tr.zák. obžalovanému sa ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavné.

o d ô v o d n e n i e :

Výsluchom obžalovaného, z výpovede svedkov, vykonaním znaleckého dokazovania a listinných

dôkazov súd zistil skutkový stav, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný sa v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní nepriznal k spáchaniu skutku, poprel,
aby sa dopustil konania, ktoré je uvedené v skutku obžaloby a zastáva názor, že maloletý B. W. bol na
svoju výpoveď nahovorený svojimi rodičmi, ktorí ho chcú dostať z jeho nehnuteľnosti do basy, aby ju
mohli nerušene užívať. Na svoju obranu ďalej uviedol, že s maloletým nikdy neležal v posteli nejakú
dlhšiu dobu a keď, tak bol s ním v posteli aj jeho ďalší brat. S maloletými ostal doma sám málokedy,

a to najmä vtedy, keď jeho rodičia odišli na nákup, aj to trvalo maximálne 20 minút. Takéhoto konania
voči svojmu vnukovi by sa nedopustil, pretože by sa potom musel hanbiť a čakať v budúcnosti, že mu
to raz niekto vytkne a to by nezniesol.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená dôkazmi, ktoré súd vykonal na hlavnom pojednávaní. Maloletý
B. P. W. bol vypočutý v prípravnom konaní vyšetrovateľom spôsobom, ktorý striktne upravuje znenie

paragrafu 135 ods.3 Tr. por. za účasti pedagogického pracovníka, tlmočníčky a prostredníctvom
záznamu zvuku a obrazu tak, aby v ďalšom konaní takáto osoba mohla byť vypočúvaná len výnimočne
vzhľadom na nedoporučenie oživovať spomienky maloletej osoby takého druhu, ktoré by mohli
negatívne vplývať na jej ďalší vývoj. Zo záznamu zvuku a obrazu z vypočutia maloletého súd zistil,
že tento jednoznačne usvedčil obžalovaného tak, že obžalovaný ho chytal za pohlavný úd, takisto

žiadal od neho, aby chytal za pohlavný úd aj jeho, maloletý vypovedal, že prikladal mu pohlavný úd k
análnemu otvoru a to isté žiadal obžalovaný, aby to robil aj maloletý. Výsluch bol vykonaný zákonným
spôsobom a po prehratí záznamu o tomto výsluchu senát nadobudol jednoznačný záver, že výpoveď
maloletého v prípravnom konaní plne zodpovedá všetkým kritériám a jednoznačne dôveryhodne
usvedčuje obžalovaného z konania, ktoré je predmetom obžaloby.

Okrem výpovede tohto svedka obžalovaného usvedčuje jeho dcéra a matka maloletého B. W. - P. W..
Táto svedkyňa v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 16.5.2013 všetci členovia
rodiny boli doma, pretože jej manžel maľoval izbu, v ktorej spí obžalovaný spolu s kamarátom. Okolo
16.00 hod. prišiel za ňou obžalovaný a povedal jej, že si ide ľahnúť do izby, kde spia jej deti - jeho
vnúčatá. Ona mu povedala, že v poriadku. Pred týmto dňom obžalovaný už asi týždeň „v kuse pil“, k tomu

svedkyňa uviedla, že v poslednom čase a to od januára tohto roku, t.j. r. 2013, obžalovaný sústavne bol
opitý a pil dovtedy, pokiaľ vládal a pod vplyvom alkoholu je veľmi agresívny, takže z neho majú strach.
Keď obžalovaný odišiel do izby a ľahol si do postele, obe deti si ľahli okolo neho, každý z jednej strany.
Sebastián ležal pri stene vedľa otca a z druhej strany postele ležal maloletý P.. Zobrala P. k sebe, lebo
videla, že tam v takomto zložení nezaspia a volala k sebe aj SZ., ale B. nechcel ísť k nej a obžalovaný jej

povedal,abyhonechalapriňom.Zmiestnosti,kdebola,videladoizby,kdeležalobžalovanýsmaloletým
B., pretože dvere medzi izbami boli otvorené a všimla si, že maloletý B. obchytil otca a videla, ako sa
hýbe deka, s ktorou boli zakrytí. Keď sa pozerala na nich, obžalovaný bol otočený tvárou k nej. Keď
videla pohyb deky, hneď si domyslela, že sa čosi deje, preto išla k ním, ale vtedy sa obžalovaný otočil
k nej chrbtom a zbadala, keď sa deka vyhrnula, že krátke nohavice, ktoré mal na sebe, mal stiahnuté

do „pol zadku“ a trenírky nemal. Hneď povedala B., aby išiel k nej, ale on nechcel ísť, ale potom sa on
postavil a čakal kedy ho zoberie. Maloletého B. zobrala, chytila ho za ruku, mal sebe pyžamo a vtedy
si všimla, že má stoporený pohlavný úd. Hneď ho vzala vonku a pýtala sa ho, čo to znamená. Maloletý
začal plakať a povedal, že to jej nemôže povedať, lebo je to škaredé a že ho zbije. Vysvetľovala mu,
aby sa nebál a vtedy maloletý B. s plačom povedal, že „robíme len to, čo robíte aj vy“. Opýtala sa ho,

že čo to je a maloletý Sebastián jej povedal, že „dedo ho učí sexovať“. Ďalej jej povedal, že dedo ho
to učí už 4 roky a že dnes, ako aj v minulosti, chytal penis dedovi a dedo chytal penis jemu. Svedkyňa
zostala z tohto zistenia v šoku, nevedela čo má robiť a žiadala, aby jej syn povedal všetko, čo všetko
spolu robili. Bola taká nazlostená na otca, že mu chcela niečo urobiť a vtedy jej manžel zbadal, že je
veľmi rozrušená, lebo sa celá triasla a na jeho naliehanie mu povedala, čo jej predtým hovoril maloletýsyn B.. Manžel sa jej hneď opýtal, či otec obťažoval B., na čo mu ona prikývla. Jej manžel vbehol dnu
do izby, kde bol obžalovaný a opýtal sa ho, či obťažoval B., na čo obžalovaný kričal, že to nie je pravda.
Všetci potom vybehli von na dvor, navzájom na seba kričali a jej manžel vzal stoličku, ktorú rozbil, rukou

udrel do stola tak, že si zlomil dva prsty na pravej ruke. Ostali vonku a obžalovaný vtedy ešte vykrikoval,
že „on má deti rád a že on nič neurobil“. Keď na seba vonku kričali, maloletý B. stál pri nej a obžalovaný
na neho kričal, či mu niečo urobil. B. strašne plakal a povedal „áno, ty si ma učil sexovať“. Obžalovaný
povedal, že si vymýšľa. Vtedy zavolala políciu, ktorá otca zobrala a potom sa ešte v kľudnejšej atmosfére
rozprávala s maloletým B., ktorý už neplakal a znovu sa ho pýtala na to, čo sa stalo, že obžalovaný od

neho žiadal, aby mu dal penis do zadku alebo ku zadku, ale to iste nevie, či sa to malo stať kritického
dňa alebo v minulosti a povedal aj, že penis ku zadku dával dedo jemu. Či sa to v skutočnosti stalo, to
nevie, ale podľa nej, to určite robili. Vtedy ju napadlo, že B. často vravel v minulosti, že ho bolí penis,
mal ho aj červený, a preto mu to natierala framykoínom. Pýtala sa potom maloletého syna, či dedovi z
penisu nevyšlo niečo „škaredé“, ale maloletý povedal, že nie, len sa dedo strašne potil.

Zo zápisnice o výsluchu maloletého B. W. D. F. XX.X.XXXX vyplýva, že vyšetrovateľ za prítomnosti

pedagogického pracovníka a tlmočníka kládol maloletému otázky všeobecného charakteru ohľadom
kamarátov, chodenia do školy a jeho života v rodine a keď sa ho opýtal, či sa hraje aj teraz s dedom /
obžalovaným/,maloletýodpovedal,ženie,leboterazje„zavretý“,žededojestáleopitýakričínamamku,
stále ju posiela kupovať víno a mamka je unavená. Na otázku, či vie, čo je väzba, maloletý uviedol, že
pozerá filmy a vie, že sú to mreže, basa, vie, že zlí zabíjajú dobrých a potom ich dajú za mreže. Na

otázku, či niekedy ležal s dedom na posteli, maloletý odpovedal, že áno, ale dedo mu vravel, aby o tom
nikomu nepovedal. Vyšetrovateľovi povedal, že sa hanbí mu povedať a nechce o tom hovoriť, lebo dedo
mu povedal, že ho zbije. Na otázku vyšetrovateľa, čo sa stalo včera, teda deň pred výsluchom, uviedol,
že dedo ho volal, aby si išiel s ním ľahnúť a potom dedo chcel, aby mu pod dekou zobral do úst jeho
„puca“ /penis/. On to nechcel, ale potom chcel, aby mu chytil „puca“ do ruky. On chytil dedovi „puca“ do

ruky a potom prišla mama, zobrala ho preč vonku pod strom. Tam plakal, prišiel tam aj jeho otec, ktorý
kričal a otec si potom zlomil ruku, lebo udrel po stole a deda zobrali do basy. Ďalej uviedol, že dedo
to robil už 4 roky, lebo sa na to pamätá a uviedol, že dedovi sa stále „potí puca“ a dedo to s ním robil
vždy, keď mama a otec odišli do obchodu. On chytal „pucu“ dedovi a dedo jemu. Ďalej uviedol, že bolo
aj tak, že dedo ležal za ním a dával mu „pucu“ do zadku, jeho to bolelo a dedo zase chcel, aby aj on

dával „pucu“ dedovi do zadku.

Pri výsluchu maloletého v prípravnom konaní sa zúčastnila psychologička zamestnaná v CPPaP
Trebišov Mgr. Veronika Petrovičová a uviedla, že výsluch bol vykonaný vyšetrovateľom bez kladenia
kapcióznych a sugestívnych otázok a maloletý vypovedal spontánne. Táto svedkyňa na hlavnom
pojednávaní uviedla, že neovláda maďarský jazyk, pričom celý čas bola prítomná pri výsluchu

maloletého, ale myslí si, že matka nekládla otázky maloletému, nepamätá sa na to, ale len ho
ukľudňovala. S maloletým však hovorila po maďarsky, a preto nevedela obsah rozhovoru. Vyšetrovateľ
juprizvalkvýsluchuavidela,žechlapecsahanbilabolonaňomvidieť,ženechcehovoriť,ajsarozplakal
a jej sa zdalo, že sa hanbí jej. Na otázky najprv neodpovedal, pozeral sa po položenej otázke na svoju
matku.

Obhajca k tomu uviedol, že videl video - záznam výpovede maloletého z prípravného konania a asi v
15. minúte výsluchu už malo dôjsť k ukončeniu výsluchu, pretože výsluch nikam neviedol. Svedkyňa
na to uviedla, že to nie je pravda, bol tam moment, keď bolo evidentne vidieť, že maloletý sa hanbí, a
preto navrhla, že pôjde preč, ak je problémom jej prítomnosť, ale nakoniec vyšetrovateľ ju požiadal, aby
zostala. Podľa jej názoru maloletý si potom zvykol na situáciu pred kamerou a začal o veci vypovedať.

Ďalej bola vypočutá ako svedkyňa V.. V. K., riaditeľka Špeciálnej základnej školy v Kráľovskom Chlmci,
ktorá bola prítomná pri výsluchu ako tlmočníčka. Maloletý B. ju nepoznal a nepoznala ho ani ona
pred týmto výsluchom a v maďarskom jazyku sa snažila nadviazať s ním bezprostredný kontakt, aby
atmosféra bola prijateľná a nebola napätá. Keď začal vyšetrovateľ klásť maloletému chúlostivé otázky
po úvode výsluchu, nastala situácia, že maloletý sa bránil odpovediam na tieto otázky. Pýtali sa potom

maloletého, či má niekto z prítomných pri výsluchu, odísť preč, či bude potom vypovedať, či náhodou
nechce vypovedať pred mamou, na čo ukázal na psychologičku a povedal slovo „teta“. Potom sa hopýtala, či chce nejakú hračku a podobné bezprostredné veci, na čo sa atmosféra uvoľnila. Podľa jej
tvrdeniamatkanekládlaotázkysvojmusynovi,alekeďmukládolotázkyvyšetrovateľamaloletýsahanbil
odpovedať, matka ho len povzbudzovala slovami „veď povedz“ alebo niečo v tom zmysle. Odpovede

maloletého počas výsluchu vyšetrovateľ písal rovno do počítača.

Otec maloletého P. W. vo veci vypovedal, že kritického dňa maľoval izbu obžalovaného spolu s
kamarátom a potom len videl, ako manželka sedí a plače a plakal aj maloletý B.. Keď sa spýtal, čo
sa stalo, manželka nechcela nič povedať, začal byť nervóznym a mal tušenie, že sa asi niečo stalo
medzi svokrom a B.. Znovu sa spýtal manželky, ktorá mu potom odpovedala s plačom „áno, áno, áno“.

Manželka mu povedala, že videla v izbe ako niečo robil B. so svokrom, preto išla hneď zobrať syna k
sebe, ale obžalovaný povedal, že nič neurobil. Vysvetlil aj svoje tušenie, že niečo sa muselo stať medzi
obžalovaným a maloletým synom, pretože v čase, keď chodil s manželkou, tak táto mu povedala, že
aj ju otec v minulosti obťažoval. Až po rokoch mu povedala, že keď bola malá, otec ju tiež nútil chytať
ho za penis. Vtedy z nervozity udrel po stole, udrel si prsty na pravej ruke a povedal manželke, aby
telefonovala na políciu.

Súd vypočul znalkyňu PhDr. Evu Sklenárovú, ktorá v prípravnom konaní podala znalecký posudok z
odboru psychológie, klinickej psychológie dospelých a detí. Zo záverov posudku súd zistil, že intelektový
vývin maloletého a vedomosti sú adekvátne veku dieťaťa, dieťa je priemerne vyspelé v pásme vyššieho
priemeru a je zorientovaný v základných vedomostiach predškoláka vo veku 6 rokov. Dieťa sa rozvíja
vo všetkých smeroch kognitívnych procesov /myslenie, pamäť, pozornosť, rečový vývin, porozumenie

a vedomosti/ rovnomerne a nie sú u neho zistené žiadne výkyvy v oblasti poznávania a sociálneho
vývinu, takže podľa jeho vekovej úrovne je spôsobilý vypovedať pre účely trestného konania. Výpoveď
poškodeného nie je jeho fantáziou a nezistila, aby bol ovplyvňovaný inou osobou, vylučuje u neho, aby
išlo o falošné obvinenie alebo fantazijné spracovanie, nakoľko udáva množstvo detailov, ktoré si dieťa v
jeho veku nemôže vymyslieť ani pospájať do takej výpovede, ako ju maloletý uskutočnil. Maloletý poučil

svoj slovník a nie slová dospelých, uviedol dostatok detailov o skutku, ktorý vie popísať v jednoduchej
detskej podobe. Bájne klamanie sa síce vyskytuje u detí predškolského veku, ale v jeho prípade to
vylučuje, pretože maloletý nie je hysteroidná osobnosť. Nemá farbisté a dramatické výpovede o skutku
a nehovorí z pozície hlavného hrdinu, aby si zaistil pozornosť okolia. Maloletý vypovedal na základe
svojichprežitýchokolnostítak,akosiichsámzapamätalareprodukovalzosvojichspomienok.Vypovedá

reálne, vecne, konkrétne s dostatkom detailov, je bezprostredný a konštantný vo výpovedi.

Medzi najnápadnejšie krátkodobé príznaky u sexuálne zneužívaného dieťaťa patrí strach, úzkosť, pocit
viny a hanby, depresia a nízka sebaúcta. U menovaného som zistila, že z uvedených znakov sa prejavili
strach zo zverejnenia, hanba a nízka sebaúcta. Z dlhodobých príznakov, kde patria poruchy správania,
nezistila tento znak, ale rodičia uviedli, že po zverejnení tejto skutočnosti došlo zo strany maloletého

k nárastu agresie voči hračkám, viac kričí a je nervózny, čo v minulosti nebolo, a preto nevylučuje, že
išlo o reakciu maloletého na predmetnú skutočnosť. V celkovom psychickom osobnostnom a sociálnom
vývine zistila, že ide o normálny vývin dieťaťa.

Ďalej bol v prípravnom konaní vyšetrený duševný stav obžalovaného znalcami z odboru psychiatrie,
pričom jeden z nich znalec MUDr. Kvetoslav Moravčík bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a za oboch

uviedol, že trvajú na svojom znaleckom posudku, ktorý vypracovali v prípravnom konaní a nezistili
žiadne skutočnosti, pre ktoré by ho mali meniť. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný v
čase spáchania skutku ani teraz netrpí a netrpel závažnou duševnou poruchou, ktorá by podstatným
spôsobom znižovala úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Zistili u neho syndróm
závislosti od alkoholu a anomálnu osobnosť s dissociálnymi rysmi. V čase spáchania skutku obžalovaný

mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Obžalovaný chápe zmysel
trestného konania a chápal ho aj v čase skutku. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického
hľadiska je potencionálne nebezpečný pre spoločnosť v tom zmysle, že ak by neabstinoval od alkoholu,
nemožno vylúčiť recidívu obdobného správania v budúcnosti. Na základe tohto záveru odporučili u
obžalovaného nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavné.S týmto znalcom na hlavné pojednávanie sa dostal bez predvolania aj znalec PhDr. Jozef Kandala,
psychológ, ktorý po primeranom poučení ako znalec k veci uviedol:

„Bolsomprítomnýpočashlavnéhopojednávaniaachcelbysavyjadriťkotázke,ktorábolaprejednávaná

a položená znalcovi MUDr. Kvetoslavovi Moravčíkovi obhajcom v súvislosti s dĺžkou vyšetrenia
obžalovaného pre potreby podania znaleckého posudku. Doba vyšetrenia potrebná pre znalca je
individuálna u každého posudzovaného jedinca. Niekedy za 5 - 10 minút znalec získa základné údaje
potrebné k prehodnoteniu tejto osoby a niekedy je treba pozorovať posudzovanú osobu aj pol roka. Táto
skutočnosť vyplýva z praxe a poznania hodnotenia tej ktorej konkrétnej osoby a preto upozorňuje súd, že

naudaniečasovéhovyšetreniaobžalovanéhonemusízakladaťaupriamovaťpozornosť.Poukázalnato,
žepopodaníposudkunebolprizvanýakokonzultantanineboluznesenímpribranýdokonania,aleotejto
veci sa len kolegiálne rozprával so znalcami, a preto aj dnešného dňa prišiel na hlavné pojednávanie.“

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 obhajca považoval zápisnicu o výsluchu maloletého
vyhotovenú písomne ako nedostačujúcu k tomu, ako prebiehal celý výsluch. Výsluch prebiehal v
maďarskom jazyku a v niektorých fázach je slabo počuť zo zvukovej a obrazovej nahrávky preklad v

slovenskom jazyku, tvrdil, že sú tam kladené otázky aj matkou, alebo jej výzvy voči maloletému, aby
povedal, čo sa stalo včera a v jednej pasáži tam maloletý B. odpovedá, že „vypovedal len to, čo sa
naučil“ a tieto skutočnosti sú významné pre to, aby bol doslovne vykonaný celý prepis výsluchu a súd
si mohol vytvoriť o ňom objektívny obraz.

Súd vyhovel žiadosti obhajoby a pribral do konania prekladateľku P. C., ktorej predložil disketu - DVD,

ktorá obsahuje zvukovo obrazový záznam z výsluchu maloletého v prípravnom konaní a požiadal ju o
doslovný preklad tohto úkonu do slovenského jazyka s vyjadreniami a otázkami všetkých zúčastnených
osôb, ktoré tam boli vykonané. Prekladateľka vyhovorila súdu a predložila doslovný prepis výsluchu
maloletého, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.3.2014 prekladateľka vypovedala k tomuto prekladu, ktorý vykonala

a na otázku obhajcu, v akom konteste pochopila výpoveď maloletého „tak iba toto sa naučil“, ktoré
mali odznieť v maďarčine pri výsluchu maloletého, uviedla: „Neviem prečo také slová odzneli z úst
maloletého svedka, viackrát si prehala túto pasáž z videozáznamu, ale súvislosť tohto vyjadrenia s
ďalšou výpoveďou nenašla“. Obhajca k tomu uviedol, že na strane 185 spisu druhý odsek od spodu
sa mu zdá ako keby v maďarskom jazyku na konci posledného slova chýbalo písmeno „m“ a vtedy by

doslovný preklad znel „tak iba toto som sa naučil“. Prekladateľka potvrdila slová obhajcu, že tak by znel
preklad, pokiaľ by tam toto písmeno „m“ bolo.

Na toto hlavnom pojednávaní obhajca k celému prekladu poukázal na to, že maloletý v slovenskom
preklade sa viackrát na otázku vyšetrovateľa, prečo je starý otec vo väzbe, vyjadril, že prečo, lebo kričal
na mamu a bol opitý. Na strane 6 prekladu výsluchu na otázku tlmočníčky, či sa stalo niekedy, že spal

v jednej posteli s dedom, maloletý odpovedal áno a na ďalšiu otázku tlmočníčky: „nespal si, len ležal v
jednej posteli, áno?“, obhajca namieta, že ide o otázky sugestívne.

Na strane 7 zápisnice o prekladu výpovede maloletého v riadku 5,6 a na strane 8 posledný riadok, kde sa
matka vyjadrovala a dávala otázky maloletému uvádza, že tieto otázky sú protizákonné, pretože matka
navádzala maloletého na výpovede, ktoré potom v zápise nasledujú.

Na strane 10 prekladu obhajca upozornil, že tlmočníčka v piatom riadku pretlmočila „Hm. A nútil ho, aby
liezol pod paplón a vložil do úst jeho úd“. Obhajoba tvrdí, že tlmočníčka tu uviedla niečo, čo maloletý
nepovedal. Ďalej obhajoba poukázala na stranu 10 prekladu otázku vyšetrovateľa v 7 riadku odvrchu,
keď sa vyšetrovateľ pýta maloletého, či to bolo včera, maloletý odpovedá: „Nevie, tak ... Keď ťa mamka
včera vybrala spod paplón, včera nie“, obhajca tvrdí, že matka vypovedá namiesto maloletého, pretože

maloletý na túto otázku nereagoval a považuje to za nezákonný vstup matky do výsluchu. V riadku 10 a
11 na strane 10 prekladu sú rozpory evidentné v tom, že maloletý odpovedal na otázky úplne inak, nežto tlmočníčka preložila. Na strane 10 v riadku 5,6 odspodu bola položená sugestívna otázka maloletému
v znení: „A chytil si mu a tlmočníčka tlmočí: „A chytil si, áno?“ Maloletý odpovedá: „Chytil som“. V otázke
je uvedená odpoveď a ide o sugestívnu otázku, tvrdí obhajoba.

Na strane 11 prekladu v riadku 9 a 7 odspodu opäť matka nezákonne vstupuje do výsluchu slovami:
„Odkedy s tebou robí toto, B.? A prečo si nám to nepovedal?“

Na strane 12 výsluchu hneď prvá otázka zvrchu je nezákonným vstupom matky do výsluchu, ktorý ďalej
pokračuje v riadku 6 začínajúca slovami „Dobre, ale toto včerajšie áno...“ a ďalší riadok č. 12 začínajúci
slovami: „Ale keď dedo nie je opitý...“ Ďalej riadok 16, kde sa matka pýta syna: „Ešte čo si povedal ockovi
v kuchyni?“ Ďalej riadok 19 a 21, kde matka opäť vstupuje do výsluchu tam uvedenými slovami.

Na strane 13 v riadku 2 tlmočníčka položila nezákonnú otázku : „Len toto robil. Hm?. Áno?“ Na tej istej
strane v 7 riadku je opäť sugestívna otázka tlmočníčky a na tej istej strane v treťom riadku odspodu
tlmočníčka opäť opakuje sugestívnu otázku. Toto isté je na strane 14 v 1. a 8. riadku.

Na základe týchto pripomienok obhajca namieta výsluch maloletého, ktorý bol v prípravnom konaní
urobený nezákonne, teda získaný dôkaz je nezákonný a súd naňho nemôže prihliadnuť. Maloletý

vypovedal zásadne skutočnosti týkajúce sa skutku na základe sugestívnych otázok ako aj na základe
značného vplyvu matky, ktorá podľa jeho názoru nemôže dávať otázky týkajúce sa skutku a zápisnica
o preklade výsluchu maloletého nekorešponduje s priebehom ani s obsahom výsluchu a sú v nej
zachytené iba skresľujúce a nepravdivé skutočnosti, iba v neprospech obžalovaného. Tlmočníčka
mnohé zásadné odpovede maloletého preložila nesprávne, čo závažne zmenilo výpoveď maloletého.

Ďalej sa súd oboznámil s obsahom zápisnice o ohliadke miesta činu, zápisom o dychovej skúške
vykonanej u obžalovaného, lekárskou správou, ktorej obsahom je vyšetrenie maloletého lekárom pre
podozrenie z trestného činu znásilnenia s vyšetrením konečníka, ktoré bolo bez závažnejších zmien,
výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov a charakteristikami a odpisom z registra trestov.

Na základe uvedeného a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný

svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný iným spôsobom, než súložou, sexuálne zneužil svojho
maloletého vnuka B. P. W., nar. X.X.XXXX tým, že ho viackrát chytal v žalovanom období za jeho penis
a žiadal maloletého, aby aj on chytal jeho penis a takýto čin spáchal na chránenej osobe v zmysle §
139 ods.1 písm.a, c/ Tr. zák. a to na dieťati a zároveň blízkej osobe, čím je v zmysle zákona aj vnuk

obžalovaného.

Súd sa zaoberal rozsiahlou námietkou obhajoby namierenou voči zákonnosti výsluchu maloletého v
prípravnom konaní, voči spôsobe výsluchu, položeným sugestívnym otázkam, nepresným prekladom
tlmočníčky slov, ktoré maloletý uviedol v prípravnom konaní, nezákonným vstupom matky do priebehu
výsluchu a dospel k záveru, že tieto námietky obhajoby sú absolútne neopodstatnené a nemajú odraz

na hodnotenie a dôveryhodnosť výsluchu maloletého. Súd sa riadil zákonným postupom v tomto
prípade a nepredvolal maloletého na výsluch pred súd, pretože by to evidentne mohlo mať veľmi
zlé následky na jeho ďalší vývoj. K výpovedi maloletého v prípravnom konaní aj k prekladu jeho
výpovede zo zvukového záznamu súd poukazuje na tieto základné skutočnosti. Z obrazového záznamu
výsluchumaloletéhosenátjednoznačnezistilreakciemaloletéhonaotázkyvyšetrovateľa,ktorýsasnažil

nadviazať bezprostredný kontakt s maloletým položením otázok na jeho záujmy, na jeho priateľov, na
spôsob činnosti vo voľnom čase a po takomto primeranom prístupe k maloletému mu položil základnú
otázku, čo sa malo odohrať medzi ním a obžalovaným. Z pohybových reakcií, z mimiky a posunkov
maloletého jednoznačne a nepochybne vyplýva, že reaguje na túto základnú otázku veľmi hanblivo, cíti
sa nesvoj, nepokojne sa vrtí na stoličke, rukami sústavne pohybuje a upiera sa pohľadom najmä na

svoju matku. Matka nevstupuje nezákonne do výsluchu, jednoznačne treba povedať, že len požiadala
maloletého,abyuviedolto,čoužhovoriljejvčerajšiehodňa,keďmalodôjsťkuskutku.Podlhšomčasezozáznamu vidieť, že došlo k určitému napätia u maloletého svedka a odpovedá na otázky vyšetrovateľa,
pričom tieto otázky by sa mohli zdať sugestívne, ako ich posúdila obhajoba, ale nie sú sugestívne podľa
názoru súdu v tomto prípade. V podstatných rysoch maloletý svedok vypovedal o tom, čo sa odohralo

medzi ním a obžalovaným a chápanie sugestívnych otázok u maloletého s jeho slovnou zásobou,
životnou skúsenosťou a citlivým obsahom výsluchu nemožno porovnávať so sugestívnymi otázkami, o
ktorých by bolo možné uvažovať v tomto prípade, ak by boli dávané dospelému človeku na prirodzenom
stupni sociálneho vývinu, primeranej inteligencie a schopnosti vo veci sa sám vyjadrovať. Súd nemá
taktiež problém ako tlmočníčka tlmočila výsluch a nemá problém ani voči celkovému doslovnému

prekladu výsluchu, ktorý bol vykonaný prekladateľkou na podnet obhajcu. Naopak z tohto doslovného
prekladu možno urobiť záver ako na otázky vyšetrovateľa za určitej pomoci matky, ktorú súd nepovažuje
za nezákonný vstup do výsluchu, a takisto na opakovanie otázky vyšetrovateľa tlmočníčkou v maďarčine
za nepresné v snahe vykladať výpoveď maloletého len v neprospech obžalovaného. Ide tu o hodnotenie
obhajoby tohto podstatného dôkazu, ktoré si vysvetľuje nesprávne, napáda jeho zákonnosť, hoci tomu
tak nebolo a to všetko v snahe znehodnotiť tento dôkaz o výsluchu maloletého v prospech svojho

klienta. Netreba zabúdať, že po priamom dôkaze, a to výsluchu maloletého, tu existujú dôkazy nepriame,
a to výpoveď matky maloletého a jeho otca, ktorí potvrdzujú to, čo vypovedal im maloletý a tiež sa
dozvedeli od neho. Pozornosti súdu neušla ani skutočnosť uvedená vo výpovedi matky maloletého, že
sama ako dieťa bola obťažovaná obžalovaným, ktorý od nej žiadal, aby mu chytala jeho pohlavný úd.
Dôležitým dôkazom je tu znalecký posudok o psychologickom vyšetrení maloletého a o použiteľnosti

jeho výpovede pre potreby trestného konania. Znalkyňa PhDr. Eva Sklenárová veľmi jednoznačne a
nepochybne preukázala, že výpoveď maloletého je odrazom jeho prežitých udalostí, pretože vypovedal
spontánne, a to jazykom primeraným jeho sociálnemu vývinu, veku bez nálezu akýchkoľvek skutočností
o tom, že by si prežité udalosti vymýšľal, dopĺňal skutočnosti nepravdivé a pod. Na základe týchto
dôkazovakoajlistinných,ktorésúspomenutévyššievtomtoodôvodnení,súdnemalžiadnepochybnosti

o tom, že ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nepochybne došlo a tento skutok naplnil všetky znaky
zločinu uvedeného v rozsudku.

Podľa charakteristiky Obecného úradu Veľký Horeš obžalovaný nie je bližšie hodnotený, vyplýva z
nej len suchá skutočnosť, že obžalovaný v mieste bydliska nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku. Z výpovede rodičov maloletého a zo znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu však

súd zistil, že je chronickým alkoholikom. Obžalovaný je nezamestnaný. Podľa odpisu z registra trestov
obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne stíhaný ešte v dávnejšej minulosti, väčšinou pre násilné trestné
činy a určitým poznatkom dôležitým pre toto trestné stíhanie je aj skutočnosť, že Okresným súdom v
Náchode rozsudkom zo dňa 17.6.1976 pod sp.zn. 3T 132/76 bol odsúdený pre trestný čin znásilnenia
podľa § 241 ods.1 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov

nepodmienečne, ktorý vykonal.

Priurčenídruhuavýmerytrestusprihliadnutímnazabezpečeniejehovýkonu,súdpostupovalvzmysle§
34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomery
a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného nebola
zistená ani jedna poľahčujúca skutočnosť a bola zistená jedna priťažujúca, spočívajúca v tom, že pred

spáchaním skutku bol odsúdený za úmyselný trestný čin, teda treba na neho hľadieť ani na recidivistu
v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák. S použitím § 38 ods.4 Tr.zák. bolo preto potrebné zvýšiť dolnú hranicu
trestnej sadzby stanovenú zákonom v rozpätí od 7 do 12 rokov na sadzbu 8 rokov a 8 mesiacov do
12 rokov pre navýšenie 1/3-iny rozdielu týchto trestných sadzieb ku spodnej hranici základnej trestnej
sadzby, ktorá činí 20 mesiacov a preto uložil obžalovanému trest na spodnej hranici tejto zvýšenej

trestnej sadzby. Pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože pred spáchaním zločinu doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody v
posledných 10 rokoch za úmyselný trestný čin.

Na základe doporučenia znalcov súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou, ktoré by malo zabezpečiť ochranu spoločnosti pred možným opakovaním páchania podobnej

trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužíval a čin spáchal na chránenej osobe -
blízkej osobe,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.