Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207497
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112207497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom ako navrhovateľka, IČO: 36 613 843, proti odporkyni
T. J., nar. XX. X. XXXX, bytom P. XXX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo J., J.. U. XXX/XX, v konaní o zaplatenie
524,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k.
2C/104/2012-104 zo dňa 12. 9. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľku uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy prvostupňového konania m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového
konania n e p r i z n á v a .

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči
odporkyni uhradenia pohľadávky vo výške 524,45 Eur s príslušenstvom.

Pri rozhodovaní vo veci prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne, neprihliadol na uznanie záväzku zo strany odporkyne, ku ktorému malo dôjsť
na základe dohody zo dňa 5. 6. 2010, lebo sa jednalo o formulárovú dohodu, ktorú pripravil veriteľ
pre dlžníka a dlžník prakticky nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Prehlásenie
dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach.
Takéto znenie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľkou bol využitý omyl v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzkuspotrebiteľom.Iniciatívauzavrieťtakútodohodunikdynevychádzalaodspotrebiteľaaokolnosti,
za ktorých navrhovateľka uzatvárala so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvostupňový súd tu poukázal i na súčasnú judikatúru súdov

Slovenskej republiky.Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 161,04 Eur, odporkyni
náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, lebo si žiadne trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom
stanovenej lehote, navrhovateľka. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu v celom
rozsahu vyhovieť, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Plynutie
premlčacej doby podľa jej názoru bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, pričom

štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa 30. 5. 2008 a uplynula až 30. 5. 2012, pričom návrh bol
podaný 1. 3. 2012. Nesprávne právne posúdil súd i náhradu trov prvostupňového konania, keď priznal
vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu aj napriek tomu, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
spotrebiteľovi kvalifikovanú ochranu na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené.
Trovy právneho zastúpenia v takomto prípade sú preto neúčelne vynaloženými trovami, pričom poukázal

taktiež na judikatúru súdov Slovenskej republiky.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je jednoznačne zmluvou občianskoprávnou, lebo vykazuje všetky
znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto je potrebné aplikovať všetky režimy a

opatrenia, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, ktorým odporkyňa bez pochyby je a ktoré platia bez
ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy. V tomto smere taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky. Prvostupňový súd podľa jeho názoru správne vyhodnotil i skutočnosti
týkajúce sa uznania záväzku, a tým i predĺženia premlčacej doby. Vedľajší účastník má taktiež právo na
zástupcuzrovnakýchdôvodov,zakýchhomáinavrhovateľkaajepretoabsurdné,aknavrhovateľkaako

účastník konania je zastúpená advokátom a upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno dovodiť i z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa
ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Aj vedľajší účastník
ako občianske združenie zložené z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a

chrániťajvsúdnychkonaniachoprávnenézáujmyspotrebiteľov,máprávovystupovaťprotidodávateľom
na základe princípu rovnosti zbraní.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým návrh

navrhovateľky zamietol, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
zamietavajúcej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo

strany navrhovateľky v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Otázka posudzovania vzťahu medzi účastníkmi bola vyriešená vo viacerých rozhodnutiach odvolacích
súdov, na čo správne poukázal prvostupňový súd a napokon i zástupca vedľajšieho účastníka. Zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi vykazuje znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, a

preto i prvostupňový súd správne pri posudzovaní plynutia premlčacej doby vychádzal z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, a preto odvolací súd

v tejto časti napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Zákonná úprava v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi.

Jedná sa tu o špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje právnickej osobe zúčastniť sa konania bez toho,
aby preukazovala právny záujem na veci, tak ako je to v prípade vedľajšieho účastníka podľa odseku
1 citovaného zákonného ustanovenia. Účelom v takomto prípade je poskytnutie kvalifikovanej ochrany
spotrebiteľoviakoslabšejprocesnejstrane,pričomsatupredpokladá,žetakátoprávnickáosobajesamaz podstaty svojej existencie schopná poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Možno sa síce stotožniť s názorom, že i vedľajší účastník má právo ako každý účastník konania
zvoliť si zástupcu z radov advokátov, ale v situácii, kedy (tak ako je to už vyššie uvedené) má sám

zo svojej podstaty byť schopný poskytnúť pomoc inému účastníkovi v konaní, nemožno potom od
neúspešného účastníka spravodlivo vyžadovať, aby takto vzniknuté trovy hradil. Jedná sa tu podľa
názoru odvolacieho súdu o neúčelne vynaložené trovy (právnická osoba v tomto prípade nezastupuje
účastníka, ale koná vo svojom mene), a preto tak ako je už vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý
rozsudok v tejto časti zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s
použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu jednotlivých účastníkov v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.