Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/246/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111235264
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111235264.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: H.

Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., A. Y., Ul. A. Z. č. XXX/XX, občan SR, právne zastúpený: JUDr.
Pavel Dlhopolček, advokát so sídlom Ul. J. Reka č. 13, Žilina, proti odporcom: 1/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. - U. č. XX, občan SR, 2/ O. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom W. - U. č. XX, občan SR, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A.
Y., a to pozemku KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, G. parc. č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavby dom súp. č. XXX na parc. č. KNC XXXX/XX zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX, vedené na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, okres Žilina, obec
Žilina, kat. úz. A. Y..

Súd návrh navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.2.2009 medzi
účastníkmi konania, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. A. Y. a ktorú Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, vklad povolil pod č. V XXX/XX z a m
i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.11.2011 doplnený podaním dňa 28.11.2011 domáhal
určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 2.2.2009 medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. A. Y., ktorej vklad povolila
Správa katastra R. pod č. V XXX/XX je neplatná a zároveň určenia, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa
2.2.2009 kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ ako predávajúci predal odporcom 1/ a

2/ ako kupujúcim nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pričom kúpna cena nebola navrhovateľovi
nikdy vyplatená. K uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzala ústna dohoda, že odporcovia si zoberú úver
na rekonštrukciu rodinného domu, aby mohli v dome spoločne aj s navrhovateľom bývať, avšak k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo len z formálnych dôvodov, nakoľko banka odmietla poskytnúť úver na
základe darovacej zmluvy a medzi účastníkmi v skutočnosti po materiálnej stránke došlo k uzavretiu
darovacej zmluvy, a preto i z tohto dôvodu je predmetná zmluva neplatná. Okresný súd rozsudkom č.k.
17C 246/2011-77 zo dňa 1.10.2012 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline

uznesením 7Co/442/2012 z dňa 13.3.2013 rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 1.10.2012 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodní uviedol, že v odvolacom konaní vyvstala nová skutočnosť,
na ktorú je potrebné prihliadnuť a touto novou skutočnosťou je vyjadrenie odporkyne dourčené do spisu
v odvolacom konaní, v ktorom odvoláva svoju výpoveď, poukazuje na nepravdivosť svojej výpovedea vyhrážky odporcu v r. 2/ v súvislosti s jej výpoveďou, a teda toto vyjadrenie odporkyne spochybnilo
skutkové zistenia prvostupňového súdu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Vyjadrenie
odporkyne v r. 2/ spochybnilo závery súdu prvého stupňa do takej miery, že ich nemožno považovať za

správne a je potrebné, aby došlo k opätovnému výsluchu odporkyne v r. 2/, ku ktorej výpovedi musia
mať možnosť vyjadriť sa aj ostatní účastníci konania.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu), preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy,
výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi
a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Udával, že mal záujem darovať
nehnuteľnosť výlučne svojej dcére (odporca 2/), ale následne ho presviedčali, že potrebujú pre banku

kúpnu zmluvu, a teda jeho vôľou bolo darovať nehnuteľnosť svojej dcére a on spolu so svojou matkou v
dome bude mať doživotné právo bývať. Odporcovia na jeho návrh pristúpili a zobrali si pôžičku v sume
300.000,- Sk a začali s prestavbou domu. Vzhľadom na ich hospodárenie uvedená suma na dokončenie
prestavbynestačila,apretonavštíviladcéranavrhovateľa,žepotrebujúzobraťďalšíúverstým,žeztejto
sumyuhradiapredošlýúverazvyšnúsumupoužijúnadokončeniestavby,avšakbankaodnichvyžaduje,

aby boli vlastníkmi predmetného domu a tiež uviedla, že banka im dá úver len vtedy pokiaľ bude dom na
nich prevedený kúpnou zmluvou. Táto zmluva mala byť len formálna a uzavretá „na oko“, kúpna cena
mu nebola nikdy vyplatená. Navrhol, že urobia darovaciu zmluvu, pričom ho dcéra začala presviedčať,
že na darovaciu zmluvu im úver nedajú, aby uzavreli kúpnopredajnú zmluvu a išlo o predstieraný právny
úkon len pre potreby banky a jeho vôľou bolo darovať nehnuteľnosť. Odporcovia 1/ a 2/ tak zneužili jeho

dôveru a pokiaľ by mali na vyplatenie kúpnej ceny nemuseli si brať úver. Ďalej uvádzal, že splátky úveru,
ktorý si zobrali odporcovia hradil on na účet odporcu 1/ a nakoľko hrozila exekúcia od januára 2014
tieto splátky platí priamo banke. K tvrdenej skutočnosti pripojil výzvu o príprave dražby nehnuteľnosti
adresované odporkyni 2/ a následne úhradu dlžnej sumy priamo na účet banky v období august 2013
a január 2014 (č.l. 202 spisu).

Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť. V ďalšom konaní po oboznámení s písomným vyjadrením odporkyne
2/(čl.103)uviedol,žetietoskutočnostipovažujezanepravdivé,nikomusanevyhrážal.Zotrvalnasvojich
doterajšíchvyjadreniach,ženehnuteľnosťriadnekúpiliatovčase,keďnavrhovateľimponúkaldom,aby
v ňom bývali a jeho následnú rekonštrukciu riešili úvermi, ktoré vybavovala odporkyňa 2/ s finančným

poradcom a on podpisoval len zmluvu. Úver je splácaný z jeho účtu s tým, že navrhovateľ mu platí
na účet mesačne 380 eur a následne z toho sa platí úver v banke. Potvrdil tiež, že na jeho účet mu
boli poukazované platby aj zo spoločnosti Trans, s.r.o., avšak má zato, že tieto platby od navrhovateľa
predstavujú nájom za bývanie v tomto rodinnom dome v Považskom Chlmci, ktorý je jeho vlastníctvom.

Odporkyňa 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2012 (č.l. 103) v rámci odvolacieho konania
uvádzala okolnosti uzavretia „kúpnej zmluvy“ namiesto zmluvy darovacej tak, že navrhovateľ ako jej otec
im ponúkol, že im daruje dom s pozemkom, pokiaľ si v dome vybudujú samostatný byt a on bude spolu
s babkou, teda matkou navrhovateľa doživotne bývať v druhej polovici domu. Zobrali si s manželom -
odporcom 1/ úver 300 tis. Sk a keď sa tieto minuli a bolo potrebné ďalšie financie, rozhodli sa vziať si

ďalší úver a v banke im bolo povedané, že musia založiť nejakú nehnuteľnosť, a to dom, ktorý v tom čase
prerábali. Všetky tieto okolnosti vybavoval odporca 1/ a tvrdil, že banka im neposkytne úver, kým nebudú
vlastníkmi nehnuteľností a na nehnuteľnosti nemôže byť žiadne doživotné bývanie pre iné osoby. Po
oboznámení otca, teda navrhovateľa s podmienkami banky, otec súhlasil, že im písomne daruje dom
s pozemkom, na čo odporca 1/ prišiel s tvrdením, že banka výlučne žiada uzatvorenie kúpnej zmluvy

a nakoniec kúpnu zmluvu uzavreli, avšak len pre účely poskytnutia úveru, pričom medzi nimi zostala v
platnostidohoda,ženehnuteľnosťjedarovanávýlučneodporkyni1/aotecsbabkoubudúpolovicudomu
a pozemku naďalej užívať ako doposiaľ. Zmluvu podpísali, avšak kúpnu cenu otcovi nevyplatili, lebo vtom čase nedisponovali žiadnymi financiami, a pokiaľ bol poskytnutý úver, tieto finančné prostriedky boli
použité na dlhy odporcu 1/ a za zvyšok kúpili auto a minuli na iné potreby.

Odporkyňa 2/ v priebehu ďalšieho konania zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, že kúpna cena
nikdy nebola navrhovateľovi vyplatená a otec mal záujem jej nehnuteľnosť darovať s tým, že spolu
so starou matkou budú mať právo doživotného bývania. Kúpnu zmluvu uzavreli len pre účely banky,
ona nemala záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Vôľu kúpiť nehnuteľnosť nemala. Z prostriedkov
hypotekárneho úveru v stavebnej sporiteľni prerábali túto nehnuteľnosť a následne zobrali si ďalšiu

hypotéku, ktorou založili predmetnú nehnuteľnosť v A. Y.. Prvá stavebná sporiteľňa žiadala založiť
nehnuteľnosťbeztiarchanáslednezúveruvTatrabankebolavyplatenáhypotékavStavebnejsporiteľni.

Svedok A. H. vo svojom vyjadrení uviedla, že neter (odporca 2/) jej hovorila, že otec jej chce darovať
dom, že chce tam bývať a túto prerobia a rozprávali sa ešte aj o technickom riešení. Vie, že brat chcel
pomôcť, že uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorá bude slúžiť pre doklad pre banku, ale rozprávali sa o dare.

Svedok R. R. uvádzala, že bývala v rodinnom dome s navrhovateľom a odporcovia súhlasili, že prídu
bývať do domu a začnú rekonštrukciu. Vie, že navrhovateľ mal záujem túto nehnuteľnosť dcére darovať
a v auguste 2008 mali ústnu dohodu, že budú robiť úpravy na rodinnom dome a začiatkom februára
2009 prišli odporcovia s tým, že potrebujú zmluvu do banky kvôli úveru. Bola prítomná, keď podpisovali

kúpnu zmluvu, avšak malo to byť kvôli úveru.

Svedok Z. A. uviedol, že rodičovský dom v A. Y. mal záujem navrhovateľ darovať svojej dcére s tým, že
si rodinný dom budú rekonštruovať a on s tým súhlasil. Vie, že podpisovali nejakú zmluvu, avšak bol v
tom, že je to tá darovacia zmluva, o ktorej hovorili.

Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.2009 (č.l. 8) súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa
2.2.2009 písomná kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ ako predávajúci a výlučný vlastník nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území A. Y., a to dom súp. č. 406 postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX,
pozemokparc.č.XXXX/X-ornápôdaovýmere518m2apozemokparc.č.XXXX/XX-zastavanéplochy

a nádvoria o výmere 372 m2 v celosti previedol vlastníctvo predmetných nehnuteľností na kupujúcich a
to odporcov 1/ a 2/ ako manželov, ktorí v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli
uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená pri podpísaní tejto zmluvy. Účastníci zmluvy
vyhlásili, že zmluva bola uzavretá na základe slobodnej vážnej a určitej vôle účastníkov, títo ju neuzavreli
v tiesni a za obzvlášť nevýhodných podmienok. Zmluva je podpísaná účastníkmi konania a pravosť

podpisu predávajúceho osvedčený dňa 5.2.2009. Vklad zmluvy bez zápisu tiarch bol registrovaný v
katastri Správou katastra Žilina dňa 11.2.2009 pod č. V 903/09. Z obsahu pripojeného vkladového spisu
katastrálneho úradu č. V XXX/XX (č.l. 29) súd zistil, že dňa 6.2.2009 bol podaný účastníkmi konania
návrh na vklad do katastra nehnuteľností uzavretej kúpnej zmluvy, ktorý návrh je podpísaní obidvoma
zmluvnými stranami.

V konaní z predložených listinných dôkazov čl. 150 je nesporné, že dňa 16.1.2009 stavebný sporiteľ
ako dlžník odporca 1/ a spoludlžník odporca 2/ uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere (č. 2827720 9 02) a stavebnom úvere (č. 2827720 1 01) a bol im poskytnutý
medziúver vo výške 9.959 eur po zmene na stavebný úver 5 975,40 eur a listom zo dňa 13.5.2009

bolo potvrdené úplné splatenia medziúveru č. XXXXXXXXXXX, ktorý sporiteľňa dlžníkom poskytla.
Následnedňa2.4.2009uzavrelistavebnýsporiteľakodlžníkodporca1/aspoludlžník odporca2/sPrvou
stavebnou sporiteľňou Zmluvu o mimoriadnom medziúvere (č. XXXXXXX X 04) a stavebnom úvere
(č. 2827720 X XX) s poskytnutím mimoriadneho medziúveru vo výške 31.000 eur a na zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX 6 03 a XXXXXXX 3 04 dňa

2.4.2009 bola uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom (odporca 1/ a 2/) Zmluva o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok a predmetom zálohu bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č.
XXXX v kat. území A. Y. (sporná nehnuteľnosť). Listom zo dňa 9.8.2010 bolo potvrdené zrušenie
účtu stavebného sporenia, zrušenia účtu medziúveru ku dňu 15.7.2010 a súhlas záložného veriteľa so
zrušením záložného práva a výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec (S.).

Zo Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k
nehnuteľnosti zo dňa 27.4.2010 je nepochybné, že bol veriteľom Tatra banka, a.s. poskytnutý dlžníkovi
odporca 1/ a spoludlžník odporca 2/ bezúčelový úver 48.000 eur na bežný účet dlžníka: XXXXXXXXXX/XXXX a k predmetnej úverovej zmluve bola uzavretá dňa 4.5.2010 Zmluva o záložnom práve k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. A. Y. (č.l. XXX - XXX). Z oznámenia veriteľa
zo dňa 30.12.2013 (č.l. 177) je zrejmé, že zmluva o úvere, ktorej výška predstavovala čiastku 48.000

eur, s tým, že vyplácal sa úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 33.926,26 eur a finančné
prostriedky z úveru boli zaslané na účet dlžníka, a zároveň boli finančné prostriedky zaholdované vo
výške pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne a zvyšok zostal na účte, ktorého majiteľom je odporca 1/.
Aktuálna výška mesačnej splátky je 383,13 eur.

Ďalej v konaní je nesporné, že navrhovateľom boli realizované úhrady na poskytnutý úver veriteľom
zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a to na bežný účet dlžníka v období
od roku 2011 doposiaľ, ktorú skutočnosť nepopieral odporca 1/ a táto nepochybne vyplýva z výpisov
predložených navrhovateľom (čl. 152-161).

Z výpisu katastra nehnuteľností pre kat. územie A. Y. LV č. XXXX (č.l. 57) súd zistil, že pozemok KNC

1938/X - orná pôda o výmere XXX m2 a pozemok KNC parc. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a stavba dom súp. č. XXX na parc. XXXX/XX je ako vlastník zapísaný odporca 1/
a 2/ v podiele X/X, titulom nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXX/XX zo dňa 11.2.2009. V časti ťarchy
zapísaná Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok pre Prvú stavebnú sporiteľňu podľa
č. V XXXX/XX zo dňa 19.5.2009 a Zmluva o záložnom práve pre Tatra banka podľa zmluvy č. V XXXX/

XX-XXX/XXXX.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie

je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu
a že na určení je naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
navrhovateľa, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

V časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.2.2009 medzi účastníkmi konania, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. Y. (vklad
povolený pod č. V XXX/XX) súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení návrh
navrhovateľa zamietol. Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. súdna prax považuje aj

návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva
resp. právneho vzťahu avšak zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len
predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý
právny záujem; ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Rozhodnutie o tom, že zmluva
o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla neriešia

všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou a to otázka komu nehnuteľnosť patrí. Preto
súd v otázke, či jestvuje naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti uzavretej zmluvy
zo dňa 2.2.2009 dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení
neplatnosti predmetnej zmluvy chýba a je zrejmé, že samotným určením neplatnosti zmluvy sa spor
nevyriešialennávrhnaurčenievlastníckehoprávavediekzákladnémucieľusporovéhokonania,ktorým

je úplné odstránenie sporu.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu a prijatia návrhu, spočívajúci vo vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosťpredmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete kúpy a
kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Písomná forma

zmluvy sa vyžaduje iba v prípadoch, ak predmetom zmluvy je nehnuteľnosť.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V časti o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. územie A. Y. na strane navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem, pretože existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/, ktorý je ohrozením

jeho právneho postavenia, keďže na liste vlastníctva sú ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní
odporcovia 1/ a 2/ a jeho neisté právne postavenie súvisí s posúdením otázky (ne) platnosti zmluvného
vzťahu. Určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa meritórnym rozhodnutím odstráni stav
právnej neistoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri

nehnuteľností,akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.

So zreteľom na vyššie uvedené súd v konaní posudzoval ako prejudiciálnu otázku (ne)platnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.2009 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/
ako účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorého predmetom bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie A. Y., a to vo vzťahu k adresátom právneho úkonu a
prejavom ich vôle. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom
t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy a jeho
prijatie sú jednostranné adresné právne úkony i pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí,
že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby,

náležitosti vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Súd posudzoval
predmetnú „kúpnu zmluvu“ zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť
právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). V zmysle citovaného ustanovenia § 34
Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej
prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa, neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by

všakneexistovalanivtedy,akbyneexistovalprejavvôle.Vôľaakopsychickývzťahkonajúcehočlovekak
zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu.

V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v prejednávanej veci t.j. so zisťovaním, či pri danom právnom
úkone a prejave vôle ten, kto vôľu prejavil ju aj skutočne mal, bolo výsledkami vykonaného dokazovania

nesporné (výsluch navrhovateľa a odporcu 2/), že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len
predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti navrhovateľ vôľu previesť nehnuteľnosť
na základe kúpnej zmluvy nemal, mal v záujme túto nehnuteľnosť darovať a na strane odporcu 2/
vôľa nebola, keď v úmysle nehnuteľnosť kupovať vôbec nemala, a teda účastníci len predstierali, že
uzavierajú kúpnu zmluvu ako právny úkon. V danom prípade vada právneho úkonu bola založená na

vedomej nezhode medzi vôľou a prejavom, a teda konajúci vedome dávali niečo najavo, čo v skutočnosti
ani nechceli, a teda dvojstrannou simuláciou na základe vzájomného dorozumenia zhodne prejavili
niečo iné, čo v skutočnosti chceli. Základným predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle
a jej bezvadnosť, pričom vôľa musí zodpovedať kvalitatívnym požiadavkám uvedených v § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dôvod, pre ktorý vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania založený ich

úkonom, a to „kúpnej zmluvy“ v skutočnosti nebolo to, čo sa vo všeobecnosti sleduje takýmto právnym
úkonom, a to prevod nehnuteľností a výmena vecí za peniaze, ale zabezpečenie poskytnutia ďalšieho
úveru veriteľom (zmluva zo dňa 16.1.2009, zmluva zo dňa 2.4.2009) záložnou zmluvou na nehnuteľný
majetok zo dňa 2.4.2009. Súd je toho názoru, že predmetná „kúpna zmluva“ ako viacstranný právny
úkon nebola urobená vážne, absentoval v nej jeden prvok vôle, a to vážnosť a nedostatok vážnosti

vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sa
zdanlivo prejavovala vôľa, ktorá v skutočnosti neexistovala a než to ukazuje jej prejav. Pri uzatváraní
„kúpnej zmluvy“ vôľa nebola v zhode s jej prejavom a išlo o simulovaný právny úkon, ktorým zmluvné
strany len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti išlo o bezodplatný prevodvlastníckeho práva so zámerom zabezpečiť poskytnutie úveru odporcom 1/ a 2/. V danom prípade
posudzovaný právny úkon trpí vadami vôle (navrhovateľa a odporcu2/), nebol urobený vážne a „kúpnou
zmluvou“ mal byť zastretý iný právny úkon, a to darovacia zmluva, ktorá zodpovedala vôli účastníkov

(navrhovateľ, odporca 2/) a skutočnosť, že navrhovateľ mal vôľu darovať nepochybne vyplynula i z
vyjadrení svedkov. Na tomto závere súdu, že ide o simulovaný úkon, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť,
že účastníci kúpnej zmluvy vlastnými podpismi potvrdili, že sa oboznámili s obsahom kúpnej zmluvy
a že ju uzatvárajú na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle. V danom prípade tak navrhovateľ ako
aj odporca 2/ konali bez atribútu vážnosti a vedeli k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z

akého dôvodu tak robia, hoci v skutočnosti išlo o darovaciu zmluvu. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten
dar alebo sľub prijíma. Aj darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného a
základnýmipojmovýmiznakmidarovacejzmluvysúpredmetdaru,bezplatnosťadobrovoľnosť.Písomná
forma je podmienkou platnosti darovacej zmluvy, ak predmet daru je nehnuteľnosť, pričom vlastníctvo
k nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133

ods. 2). V danom prípade bol zastieraný právny úkon, a to darovacia zmluva, ktorá zodpovedala vôli
subjektov (navrhovateľa a odporcu 2/), avšak pre platnosť tohto zastieraného právneho úkonu bola
potrebná písomná forma. Skutočnosť, že ide o darovanie, musí byť vyjadrená taktiež v písomnej forme;
inak darovacia zmluva nevznikne. Podstatné náležitosti darovacej zmluvy je totiž treba vyžadovať bez
ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o zastieraný právny úkon. Z uvedeného možno potom dôvodiť,

žeakuzavrelisubjektysimulovanúpísomnú„kúpnu zmluvu“ohľadomnehnuteľností,niejeanidarovacia
zmluvaplatná,pokiaľnebolauzavretápísomnea niejeznejzrejmé,žeišloodarovanie.Všetkyskutkové
okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov súd vyhodnotil a dospel k záveru, že predmetná „kúpna
zmluva“ je podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keďže nebola splnená požiadavka
skutočnej vôle a ako právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nespôsobí právne následky ani

v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku
voči každému. V konaní je nesporné, že odporca 1/ a 2/ sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastník
spornej nehnuteľnosti, a teda navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení svojho
vlastníckeho práva. V ďalšom konaní s poukazom na okolnosti (vyjadrenia odporcu 2/) mal osobitný

význam právny úkon „kúpna zmluva“ z 2.2.2009, kedy otázku platnosti kúpnej zmluvy z uvedeného dňa
bolo podľa názoru súdu potrebné riešiť ako prejudiciálnu otázku. Vychádzajúc z právneho posúdenia a
záverov súdu o absolútnej neplatnosti predmetnej „kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.2009“, na základe ktorej
nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcu 1/ a 2/, preto
súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.

území Považský Chlmec zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa procesného výsledku v konaní
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predstavuje úspech navrhovateľa a v časti, ktorým bol
návrh o určenie neplatnosti zmluvy zamietnutý predstavuje v danej neúspech navrhovateľa a úspech
odporcu 1/ a 2/. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech a neúspech 50 : 50, a preto súd
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).