Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/169/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212081
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713212081.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným, v právnej veci navrhovateľa G., D..O..M.., G.
XX, J., W.: XX XXX XXX, práv. zast. V. G., D..O..M.., S. T. D. D. N.D. X, J., proti odporkyni D. O. - C. D.
D. O., D. D. Ž. L. XX, J., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrhy navrhovateľa z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom XXXXXXXX-L. D.. X.. XXC XXX/XXXX /. K.
XX.X.XXXX K., aby medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom OS Kežmarok , pretože tento nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnení záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX. Dlžníkom O. Q., L..:
X.XX.XXXX v exekučnej veci č.: R. XXXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 330,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Po vylúčení sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania veci uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012 a prikázaní veci Okresnému súdu Poprad, tento uznesením zo dňa
9.8.2013 návrh navrhovateľa vylúčil na samostatné konanie z pôvodného konania vedeného pod č.
XXC XXX/XXXX.

Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou vykonávajúcou
podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať
pre svoje pohľadávky voči povinnému Richardovi Chovanovi (EX 17986/2010). Súdny exekútor predložil
návrh miestne a vecne príslušnému súdu so žiadosťou o vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
prijal na ďalšie konanie. Pretože vykonateľným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že ním

prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala nadmernú spoluprácu
s účastníkmi konania. Rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

- u povinného O. Q. až dňa 25.5.2011, pričom k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

V predmetnom prípade neexistuje a neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením
§ 44 ods. 2 exekučného poriadku. Súd počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal. Poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a rozhodnutím
o nej. Poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné údaje, na poštovné a telekomunikačné údaje sumu 15,- eur. Celkom navrhovateľ vynaložil v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,-
eur. Jedná sa o paušalizované reálne vecné náklady, pretože presnú škodu by bolo možno vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami. Uplatnenie náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je odôvodnené,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k možnému
zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného.
Náhrada nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za konkrétne porušenie zákonných nárokov
a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z možnej analógie
doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t. j. cca
660,- eur. Tu navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu sp. zn. III. US 203/06 AI. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímny očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 55,- eur za každý mesiac
omeškania.

Písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok potrebných na priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Uplatnil si náhradu trov konania. Konštatoval, že podanie je potrebné vyhodnotiť ako zmätočné.
Navrhovateľ nepresne uvádza osoby povinné, neoznačuje čísla exekučných konaní vedených na súde,
kedy sa dozvedel o vzniku škody. Tým v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno je na ňom. Navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku s tým, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Poukázal na
to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je
zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody
na príslušnom orgáne. Zdôraznil zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia,

resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu a to nerozhodnutiu o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva
na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je
možné vždy rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom. Nedodržanie
lehoty stanovenej v zákone nie je možné považovať automaticky za porušenie základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pôvodný súdny exekútor
bol povinný vykonávať úkony exekučného konania až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora.
Nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť preto k žiadnej materiálnej škode. Preto nepovažuje uvedené za
zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.

Pri rozhodovaní súdu o poverení exekútora po 15-dňovej lehote uviedol, že zo súdnej praxe je
preukázané, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.
15-dňová lehota na vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie
rozhodcovského súdu podľa znenia exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, čo znamená, že
akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-
dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011, nemá oporu v zákone. Ak
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2011, nárok je v tejto časti
neopodstatnený. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
spotrebiteľov.

Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote súdom nemôže
byť nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup možno vymedziť ako „porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu“. Akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely
zákona č. 514/2003 Z.z. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonné
rozhodnutie bolo konštatovaná príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. V daných prípadoch nebola konštatovaná
existencia prieťahu v konaní právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, vzniesol
námietku premlčania nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred
dňom 23.04.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, a pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.04.2009.

K uplatnenej materiálnej škode uviedol, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti
nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať
paušálne sumy 125 eur, resp. 175 eur alebo vo výške istiny s príslušenstvom je nesprávne a
účelové. Žalobca nepreukázal ani vznik, ani výšku škody. Od povinnosti riadne preukázať vznik
a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení,
ochrana osobných údajov a.i. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora preukazuje iba
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, nie nemožnosť získať
exekučný titul napríklad podaním návrhu na začatie konania.

K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu
odporca nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch. Poskytnutie finančného zadosťučinenia podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu.
Každá prípadová okolnosť je osobitná a nie je preto možné vychádzať z paušálnej sumy 660, prípadne
663.88 eur ako akéhosi priemeru finančného zadosťučinenia za rok prieťahov priznávaného ústavným
súdom SR. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 7.6.2013 doručenom súdu dňa 21.6.2013 k vyjadreniu
odporcu zaujal stanovisko, podľa ktorého podaný návrh spĺňa zákonné podmienky podania podľa ust.
§ 43, o ktorom má súd rozhodnúť. K argumentácii odporcu o nemožnosti uplatnenia lehoty 15 dní tak
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj na rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o
vydanie poverenia poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IIIÚS 201/2010, podľa ktorého
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd má povinnosť vydať takéto poverenie alebo žiadosť
uznesením zamietnuť do 15 dní od doručenia žiadosti. V tejto lehote súd musí dospieť k jednoznačnému
záveru, či poverenie vydá alebo nevydá. Súd musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej
lehote bez ohľadu na konečný výsledok. Ak v tejto lehote rozhodnuté nie je, súd spôsobuje zbytočné
prieťahy a táto jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú nečinnosť súdu, ktorú je nevyhnutné hodnotiť
ako nesprávny úradný postup spôsobilý privodiť účastníkom konania škodu. Vykonateľným titulom v
predmetných konaniach bol rozhodcovský rozsudok, na ktorý sa rovnako vzťahuje zákonná lehota čo
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Novela Exekučného poriadku účinná dňom 1.6.2011
týkajúca sa vykonateľných rozhodnutí rozhodcovskej komisie sa na dané prípady preto nevzťahuje.
Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu.
Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je iba predbežné
prerokovanie nároku, nie samotná lehota daná k predbežnému prerokovaniu nároku a jej plynutie.
Ak bol podaný návrh pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, jedná sa
o odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z obsahu vyjadrenia odporcu je zrejmé, že žalovaný
nárok popiera. Navrhovateľ poskytol odporcovi primeranú súčinnosť za účelom objektívneho posúdenia
uplatnenej žiadosti. Ochrana ústavnosti nie je a nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je tak
isto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomto rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.
Ústavný súd predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých
ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci. Okresný súd rozhodujúci o nároku na
náhradu škody je nepochybne oprávnený skúmať, či sú splnené podmienky na náhradu škody, pričom
jednou z týchto podmienok je aj existencia nesprávneho úradného postupu. Prieťahy v konaní je preto
oprávnený skúmať a konštatovať nie iba ústavný súd, prípadne predseda súdu. Výklad použitý odporcom
je ústavne nekonformný a neprípustný. Nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu v pracovných
aktivitách zamestnancov navrhovateľa (práca navyše) a v administratívnych postupoch (úkony navyše)
navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. Znamenala nutnosť prijať nových
zamestnancov, dôsledkom čoho bolo zníženie majetku na strane navrhovateľa. Ako náhradu majetkovej
škody si navrhovateľ uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním
exekučného súdu. Ak sa v exekučnom spise alebo v spisoch predsedu súdu o sťažnostiach na postup
súdu nachádza aspoň jedna urgencia, žiadosť, je nevyhnutné konštatovať, že niekto musel toto podanie
spracovať, vyhotoviť a zabezpečiť jeho doručenie. Tým je nepopierateľne preukázaný vznik škody.
Navrhovateľ na preukázanie výšky škody zadal spracovanie znaleckého posudku znaleckému ústavu
ekonomickej univerzity a navrhol, aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz zásadného
významu. Ak by sa znalecké dokazovanie ukázalo byť v priebehu času nerealizovaným, súdu nič nebráni
o výške škody rozhodnúť podľa ust. § 136 O.s.p.. S odkazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva (sťažnosť 35382/97) súd nevylúčil, že aj pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj iná ako
peňažná škoda volajúca po finančnom odškodnení. Iná ako peňažná škoda môže v prípade obchodnej
spoločnosti obsahovať objektívne aj subjektívne prvky, medzi ne patrí povesť podniku, neistota v
plánovaní rozhodnutí, ťažkosti spôsobené správe podniku, v menšej miere úzkosť a nepríjemnosti,
ktorým sú vystavení členovia riadiacich orgánov. Zotrval na tvrdení, že ustálená rozhodovacia prax
ústavného súdu je akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy
v súvislosti s porušením základného práva. Vyčíslenie nemajetkovej ujmy je možné naviazať na
všeobecné pomery. Nesúhlasil s vykreslením jeho podnikateľských aktivít odporcom hraničiacich s
dobrými mravmi. Predmetom podnikania navrhovateľa je poskytnutie pôžičiek, pričom od rizikovosti
dlžníka závisí stanovenie úrokovej sadzby, obdobne ako je to v činnosti bánk. Tieto nie sú ochotné vziať
na seba riziko nesplácania poskytnutého úveru. Navrhovateľ toto riziko prijíma a oceňuje ho vyššou
úrokovou sadzbou. Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci v žiadnom prípade nemožno
podradiť pod občiansko-právne vzťahy. Odporca otázku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a následkom v podobe vzniku škody vykreslil vo všeobecných frázach a bližšie neuvádza,
kde bola podľa neho kauzalita pretrhnutá, nepriama či nebezprostredná. Ak by súd rozhodnutie vydal
včas, k vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy by nedošlo.

Pojednávania vo veci sa nezúčastnil navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa. Žiadali pojednávanie
odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní na inom okresnom súde. Súd dospel k názoru, že neboli splnené
podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného právnym zástupcom v zmysle § 119
Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal
27.1.2014, bez zbytočného odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania, nepredložil súdu
doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred iným súdom. Návrh na odročenie
pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, t. j. dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania najmä deň, keď sa účastník o
dôvode pre odročenie pojednávania dozvedel. Pokiaľ navrhovateľ podal množstvo žalôb v obdobnej
veci na súdoch v rámci Slovenskej republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované
pojednávania na rôznych súdoch a teda mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúciu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia odporcu, stanoviska navrhovateľa k
vyjadreniu odporcu, oboznámením listinných dôkazov a to pripojeného spisu 1Er 76/2011, a ostatných
listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

- XEr XX/XXXX - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému O.Q. Q.
bola doručená súdu 17.1.2011, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.339,83 eur s príslušenstvom,
exekučný titul bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava zo dňa 21.9.2010, uznesením
zo dňa 1.2.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2010,
doručenú súdu dňa 17.1.2011. Na základe odvolania oprávneného súd uznesením zo dňa 15.3.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2011 zrušil uznesenie o zamietnutí žiadosti a dňa 25.5.2011
vydal poverenie pre súdneho exekútora.

Podľa Čl.46 Ústavy SR

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa Čl.48 ods.1, 2 Ústavy SR

(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.

Podľa § 44 ods.1,2 exekučného poriadku

(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 44 ods.1,2 exekučného poriadku účinného do 31.5. 2011

(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12. 2012

(1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 uvedeného zákona

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 citovaného zákona

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 uvedeného zákona

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 uvedeného zákona

(1) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

(2) Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene
štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 citovaného zákona

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

(5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 19 uvedeného zákona

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 3zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 uvedeného zákona

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Podľa § 9zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 uvedeného zákona

(1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na
náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri
uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

(2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.

(3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením,
že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.

(4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

(5) Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu.

Podľa § 19uvedeného zákona

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 25 uvedeného zákona

(1) Ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto
zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

(2) Strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na zdraví. Ustanovenie § 447 ods. 2
osobitného predpisu12) sa vzťahuje na tieto prípady primerane.

(3) Nárok na regresnú náhradu vylučuje nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov.

(4) Spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V konaní navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Kežmarok podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nerozhodol o návrhu súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie.

Všeobecnými podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody: existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu
nesprávneho úradného postupu , teda základnej

podmienky pre uplatnenie náhrady škody ani škodu samotnú navrhovateľ nepreukázal , čím neuniesol
dôkazné bremeno pre úspech v konaní.

K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podaní súd konštatuje, že návrhy majú náležitosti v
zmysle § 42 ods. 3 a 79 Občianskeho súdneho poriadku. Petit žaloby je zrejmý a sú preto splnené
podmienky pre to, aby takto podané návrhy boli prejednané.

Rovnako súd neuznal námietku odporcu o predčasnom podaní návrhu na súd pred uplynutím 6
mesačnej lehoty od predloženia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu, pretože
v čase rozhodovania súdu daná lehota uplynula. Je nepochybne zrejmé, že odporca jeho nárok neuznal .

Je možné prisvedčiť tiež navrhovateľovi, že rozhodnutia rozhodcovských komisií , ktorých sa týkala
novela exekučného poriadku platná od 01.06.2011 sa nedotkla inštitútu rozhodcovských rozsudkov.

Je potrebné tiež súhlasiť s námietkou navrhovateľa spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno
usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať
na právny vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.
Toto ustanovenie zákona bolo zavedené s účinnosťou od 1.1.2013, preto aj toto zákonné ustanovenie
priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom čl. 514/2003 len tie,
ktoré vznikli od 1.1.2013.

Odporca vzniesol vo vyjadrení k návrhom námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009.

Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania prihliadnuc k ust. § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané. v exekučnom konaní, bola doručená žiadosť o
udelenie poverenia až po dni 23.04.2009 .

Navrhovateľovi začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhrady
škody najskôr 16. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu. Právo navrhovateľa sa z tohto
dôvodu nepremlčalo, pretože návrhy boli doručené súdu v premlčacej dobe dňa 27.09.2012.

Ustálená súdna prax napriek zneniu ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku a výkladu podaného
ústavným súdom k lehotám na vydanie poverenia, resp. zamietnutia návrhu na vydanie poverenia
umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, , či neexistuje rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí je oprávnený uznesením
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie . Materiálny prieskum súladnosti
exekučného titulu i návrhu so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z.,
ktorý v zmysle ust. § 45 ods. 1,2 zákona umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b alebo c,
teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písmeno a) a b)./ rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
v prípade zistenia takýchto nedostatkov.

Navrhovateľ nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia
odvodzuje nesprávne od začatia exekučného konania, teda doručenia návrhu oprávneného súdnemu
exekútorovi. V prejednávanej veci súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora dňa 1.2.2011, teda v
zákonnej lehote.

V exekučnom konaní navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný
preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je
účinné od 01.01.2013, avšak i keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa
a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať ako interpretačné
pravidlo aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred
01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom
nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody. V konaní uplatňuje
tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ rovnako v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vznik
škody ako vynaloženie určitých extra nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v čase po uplynutí
lehoty na vydanie poverenia. Nestačí samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu vznikli dodatočné
náklady, ktoré vyčíslil paušálnou sumou.

Navrhovateľ uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej uviedol , že v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súdu došlo k ohrozeniu jeho legitímnych očakávaní, k zániku povinného, zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného.

Navrhovateľ nepreukázal teda ani výšku škody, tak majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy. Súd
nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe analógie Nálezov Ústavného súdu
Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom
konaní vychádzajúc zo spriemerovania výšky priznaného zadosťučinenia Ústavným súdom za každý
mesiac omeškania 55,- eura . Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
žalobca ničím nepodložil a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácie si vyžadovala
kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba
tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Ide iba o
hypotetické uvažovanie navrhovateľa, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry navrhovateľa.

Pretože nebol preukázaný vznik škody, súd nemal dôvod postupovať pri jej vyčíslení podľa svojej úvahy
za podmienok ust. § 136 O.s.p. Sám navrhovateľ spochybnil možnosť ustáliť výšku škody znaleckým
posudkom, ktorý od podania návrhu na súd nepredložil.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.