Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Chamula
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236918
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113236918.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v
Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Myjave, M.R. Štefánika 638/56, proti žalovanej: H. G., K.. XX.X.XXXX, O. J. XX, X,XXXX
P., v konaní o zaplatenie 573,25 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 343,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 383,25 Eur za obdobie od 23.5.2012 do 14.2.2014 a zo sumy 343,25 Eur za obdobie od 15.2.2014
do zaplatenia.
Na úhradu tejto povinnosti súd p o v o ľ u j e žalovanej splátky vo výške 40,- Eur mesačne,
splatných vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca, počnúc prvým kalendárnym mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas,
sa stane splatným celý dlh.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.11.2013 domáhal voči žalovanej (ďalej tiež
„žalovaný“) zaplatenia 573,25 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 573,25 Eur od
2.2.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 99,- Eur a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 500,- Eur a povinnosť žalovaného tento zaplatiť s odplatou vo výške 190,- Eur, spolu
690,- Eur, v 13 splátkach, z nich prvé tri vo výške 2,50 Eur a ďalšie vo výške 68,25 Eur. Žalovaná zaplatila
iba 116,75 Eur, naposledy 50,- Eur úhradou dňa 22.5.2012. Žalobca sa domáha zostatku pohľadávky
z úveru aj zmluvnej pokuty vo výške 99,- Eur odôvodnenej ako 16,50 Eur za 6 mesiacov omeškania od
mesiaca február 2012 do mesiaca júl 2012.
Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila.
Pojednávania konaného dňa 3.3.2014 sa právne zastúpený žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť
ospravedlnil.
Žalovaná prítomná na pojednávaní sa k veci vyjadrila, požiadala o splácanie dlhu v splátkach a osobne
vypovedala tak, že predmetný úver brala na poplatky a na potreby do domácnosti v období, keď jej dcéraišla na vysokú školu. Podpis na predmetnej zmluve je jej, ona predmetnú zmluvu pri jej podpise nečítala.
Ona požiadala o úver a na základe toho ju u nej doma navštívila zamestnankyňa veriteľa, ktorá priniesla
aj peniaze, správala sa milo. Zdá sa jej, že dostala úver vo výške 200,- Eur, a to aj po oboznámení
podpísaného textu zmluvy o úvere poskytnutom vo výške 500,- Eur. Nepamätá si, akú splátku mala
splácať, zdá sa jej, že asi 25,- Eur, pritom inú zmluvu tohto druhu s veriteľom S. neuzatvárala. Sama
nevie, koľko na tento úver zaplatila a súhlasí podľa podkladov žalobcu, že to bolo 116,75 Eur, ale
dodatočne na účet oznámený právnym zástupcom žalobcu pri ich vzájomnej komunikácii listom zo dňa
5.2.2014 zaplatila ďalších 40,- Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi a zistil :
Dňa 22.7.2011 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500,- € s vyhlásením (vo vzťahu k úveru na
13 mesiacov), že úver je poskytnutý za odplatu 18% a za úrok vo výške 20 % ročne. Dlžník potvrdil
prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 500
€ a odplatu vo výške 190,- Eur, teda spolu vo výške 690,- € sa žalovaný zaviazal splácať v 13 -tich
mesačnýchsplátkach,ztohoprvé3vovýške2,-Eurmesačneaďalších10vovýške68,25Eurmesačne,
prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po
splatnosti predchádzajúcej splátky.
VzmluvebolauvedenáinformáciaopriemernejhodnoteRPMNprepríslušnýtypúveru(na13mesiacov)
46,56 %.
Na základe predtlačeného textu zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky, tieto boli
žalovaným aj osobitne podpísané na ich listine, pričom osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri
splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %“.
Žalobca upomínal žalovaného na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 25.1.2012 a oznámil
zosplatnenie úveru listom zo dňa 4.4.2012.
Podľa poštového podacieho lístka a listu prineseného na pojednávanie - na účet vyplývajúci zo
vzájomnej komunikácie žalovaná počas tohto konania zaplatila žalobcovi (ďalších - pozn. súdu) 40,- Eur.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného do 10.6.2010 (ďalej zák. č. 258/2001 Z.z.),
a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. h), j), k) zák. č. 258/2001 Z.z. : Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať :
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. : Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. : Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 1 Nar. vl. č. 238/2008 Z.z. účinného do 10.6.2010
1) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť
sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre
príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona (č. 258/2001 Z.z.), a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery
nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
2) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty platnej ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53 ods. 9 OZ (zhodný ako ods. 8 OZ v čase uzatvorenia zmluvy 12.8.2009 ) Ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu vo výške 116,75 Eur pred
začatím tohto konania. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
Súd čiastočne zamietol žalobu, lebo zistil rozpor s ustanovením § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.,
keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a to je dôvod
bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona. Pokiaľ v obchodnýchpodmienkach zmluvy v ich b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... 13 mesiacov 67,70 %“, ide
o formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by
sa mal týkať viacerých zmlúv s obdobným obsahom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej vete, v podobe
variantu textu, ktorý sa týka rôznych zmlúv uzatvorených na rôzne dlhé obdobie. Preto táto formulácia
nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase
vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy. Je vhodné poznamenať, že uvedenie RPMN má
obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov
alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej
riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Nedostatočnosť
tunajšej formy informovania vo variantnej vete v obchodných podmienkach je o to vážnejšia, že priamo
v zmluve bola prehľadnejším spôsobom podaná informácia o priemernej RPMN 46,56 %.
V kontexte ďalších úvah súdu, vzhľadom na zložitosť konkrétneho výpočtu, by súd informáciu o výške
RPMN práve v tejto výške 67,70 % považoval za hodnovernú pre túto zmluvu, keby táto informácia
bola podaná riadne, lebo podľa skutkového vyhodnotenia súdu vyplýva z nákladov úveru a z časových
súvislostí splatnosti úveru známych zo záväzných častí zmluvy už pri jej uzatvorení.
Mimochodom podľa názoru súdu nemá zmysel odlišovať takzvaný úrok „20%“ od poplatku „18%“
uvedených v predtlačenom texte zmluvy, keď tieto záväzné ekonomické dojednania zhodne smerovali
k dojednaniu zaplatenia úveru s jeho nákladmi v daných termínoch splatnosti (spolu 500 Eur + 38%,
teda 500 x 1,38 = 690 Eur). Určite tu nemá zmysel hovoriť o 20% úroku, keďže táto časť nákladov bola
zakotvená bez ohľadu na uplynutie práve jedného kalendárneho roka (splátky boli splatné prevažne
skôr). Je pravdou, že platný zákon o spotrebiteľských úveroch tieto dojednania výslovne vyžaduje popri
sebe, ako keby nebolo záujmom veriteľa jasne dojednať záväzné ustanovenia zmluvy. Tieto úvahy však
už neboli podstatné pre rozhodnutie tejto sporovej veci.
NazákladeriadnehoneinformovaniaspotrebiteľaovýškeRPMNvyplývajúcejzozáväznýchčastízmluvy
súd považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Pre účely uvedenia informácie o výške RPMN je
relevantná každá povinnosť dlžníka vyplývajúca zo záväznej časti zmluvy nad rámec poskytnutej istiny
úveru. V tomto prípade povinnosť dlžníka bola definovaná výškou a počtom splátok, preto súd nepriznal
plnenie vyplývajúce už aj zo týchto základných záväzných ustanovení predmetnej zmluvy.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53
ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza z
rozhodcovskej doložky v osobitnom dojednaní medzi účastníkmi.
Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta, ktorú žalobca skutkovo odôvodňuje ako
dojednanej mesačne podľa b. 3 Obchodných podmienok vo výške 3,3% z istiny úveru, t.j. (500 x 0,033 =)16,50Eurmesačneatútosiuplatňujeza6kal.mesiacovzaobd.odmesiacafebruár2012domesiacajúl
2012. Súd primerane dodáva, že celé toto zmluvné ustanovenie hodnotí ako nevyvážené v neprospech
spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru a preto ako absolútne neplatné, keď zmluvná pokuta
akospôsobzabezpečeniapohľadávkymánarastaťvčase.Nauvedenomničnemeníanito,ževpodanej
žalobe sa žalobca domáha tohto zabezpečenia v konečnej výške ohraničenej obdobím 7 kal. mesiacov.
Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok
sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.
Súd už neuznal ďalšiu obranu žalovanej, ktorá podľa neistého tvrdenia spočívala v poskytnutí úveru asi
iba vo výške 200,- Eur napriek textu zmluvy podpísaného prakticky s potvrdením o úvere poskytnutom
vo výške 500,- Eur, lebo v tomto zmysle žalovaná neprekonala dôkaznú núdzu, do ktorej sa dostala
vlastným podpisom takto predtlačenej listiny zmluvy o úvere.
Za zisteného skutkového stavu súd vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov vychádzal z
bilancie poskytnutých peňazí 500,- Eur a vrátených (pre začatím tohto konania vo výške 116,75, resp.
po začatí tohto konania vo výške 40,- Eur) vo výške 156,75 Eur, teda vo výške 343,75 Eur, lebo prípadné
ďalšie plnenie na úhrade dlhu by bolo vecou dôkazného bremena žalovaného. Primerane tomu ako súd
uviedol vyššie, pre následok uvedeného právneho hodnotenia veci súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon
vo výške 9 %. Pri čiastočnej procesnej pasivite žalovanej týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania
úveru v rámci jej dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovanej podľa udania
žalobcuod2.2.2012,keďužčasťsplátokúveruzostranyžalovanejbolasplatná,atovovzťahukzákladu
výpočtu 383,75 Eur, pričom súd zároveň zohľadnil úhradu 40,- Eur počas priebehu tohto konania dňa
14.2.2014.
Súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu
v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca ako subjekt poskytujúci svoje služby hromadne by nemal
byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý, ale vo výške s prihliadnutím na celkovú výšku dlhu, ktorý
by mal byť zaplatený cca do 12 mesiacov a s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas sa stane splatným celý dlh.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspech sporových strán bol
približne rovnaký (na vyčíslených sumách bolo žalobcom uplatnených 573,25 + 99,- =) 672,25 Eur, z
toho priznaných 343,75 Eur, t.j. úspech žalobcu predstavuje (343,75 : 672,25 x 100 =) 51%. Za týchto
okolností súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.