Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512212492
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512212492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr.MiroslavyJanečkovejaMgr.ŠtefanaZelenáka,vprávnejvecižalobcu:Československáobchodná
banka a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast. advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom,
Michalská 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. W., B.. XX.XX.XXXX, J. XXX, 2/ T. W., B.. XX.XX.XXXX,
J. XXX, obaja práv. zast. Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s.r.o., Ing. Kožucha č. 1, Spišská
Nová Ves, 3/ L. J., B.. XX.XX.XXXX, I. U. XXXX/XX, L., 4/ H. J., B.. XX.XX.XXXX, I. U. XXXX/XX, L., o
zaplatenie 13.449,86 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 1CbZm 29/12 - 149 zo dňa 22.01.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 1CbZm 29/12 - 149
zo dňa 22.01.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu
sumu 311,55 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti v celom rozsahu proti žalovaným
1/ a 2/ zmenkový platobný rozkaz, č. k. 3Zm 629/11 - 33 zo dňa 18.01.2012 a žalovaným 1/ a 2/

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania o námietkach v sume
747,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa
uviedol, že z prvopisu zmenky vystavenej v Poprade dňa 25.08.2006 súd zistil, že sa DLUKOR s.r.o.
ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad Československé obchodní banky a.s. Praha dňa 28.02.2011
zmenkovú sumu 13.449,86 EUR bez protestu, v sídle ČSOB a.s. pobočky zahraničnej banky v SR,
Michalská 18, Bratislava a že ako ručitelia zmenku podpísali žalovaní 1/ až 4/. Ďalej uviedol, že na rube
zmenky je napísaný indosament na rad žalobcu z 30.06.2011. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že

zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb. pre vlastnú
zmenku a predložením jej prvopisu žalobca práva zo zmenky preukázal. V odôvodnení ďalej uviedol,
že žalovaní 1/ a 2/ síce spočiatku namietali pravosť ich podpisov na zmenke a dohode o vyplňovacom
práve blankozmenky, ale pri výsluchu pripustili, že sú to ich podpisy. Námietku žalovaných 1/ a 2/, že
podľa informácií žalovaných 3/ a 4/ žalobca poskytnutie úveru DLUKOR-u neschválil, nemal za dôvodnú,
pretože žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že o dlhoch nielen voči banke ale aj ďalším dodávateľom sa
dozvedel po skončení práceneschopnosti, keď sa už nedalo nič robiť a žalovaní 3/ a 4/ ich ku svojim

veciam nepustili, teda je zrejmé, že v skutočnosti žalovaní nemali žiadne vážnejšie pochybnosti o tom,
že žalobca úver schválil a že dlžník úver čerpal a že ho nesplatil. Ďalej konštatoval, že hoci žalobca
vzhľadom na kauzálny charakter zmenky nemá povinnosť preukazovať vznik kauzálnej pohľadávky,
napriek tomu predložil listinné dôkazy o čerpaní úveru a jeho splácaní. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/,že sú doklady nedostačujúce, považoval za nedôvodné, keď pri kontokorentnom úvere aktuálna výška
splatenej čiastky úveru, t. j. suma, ktorú mal dlžník k dispozícii, je v podkladoch o splácaní úveru
označená ako nečerpaná istina a nesplatený zostatok úveru je uvedený v kolónke „balance“ (zostatok

na účte), nesplatená výška úveru sa menila v závislosti od čerpania a splácania úveru, ako aj od
výšky úroku, úroku z omeškania a poplatkov, o ktoré sa dlžná istina zvyšovala od 13.08.2007, ku
ktorému dňu bola nesplatená výška úveru 5.902,52 EUR, dlžník žiadne splátky nezaplatil a až po vydaní
zmenkového platobného rozkazu bola dňa 04.06.2012 zaplatená suma 2.000,- EUR. Za nedôvodnú
označil aj námietku týkajúcu sa nesprávneho vyplnenia blankozmenky, pričom vychádzal z čl. II. ods. 1

dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 25.08.2006, z ktorého vyplýva, že žalobcovi vzniklo
právo blankozmenku vyplniť, ak márne uplynul termín konečnej splatnosti úveru alebo inej pohľadávky
zo zmluvy alebo ak nastala predčasná splatnosť pohľadávky pri postupe banky podľa čl. VII. ods. 2
zmluvy, alebo ak nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok vystaviteľa. Vzhľadom na uvedené
uzavrel, že podľa dohodnutých podmienok by žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť nevzniklo len
v prípade, ak by dlžník riadne a včas všetky svoje záväzky z úverovej zmluvy splnil. Za nedôvodnú

označil aj vznesenú námietku premlčania a to s poukazom na čl. I. § 70 ods. 1, § 77 ods. 1, čl. I. §
78 ods. 1, čl. I. § 832 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., dátum splatnosti zmenky dňa 28.02.2011 a podanie
žaloby dňa 08.07.2011. Vyslovil záver, že prípadné uplynutie štvorročnej doby, v ktorej sa v zmysle
§ 397 Obch. zák. premlčujú pohľadávky z úverovej zmluvy, by bolo právne významné len v konaní o
zaplatenie pohľadávky z príčinného vzťahu a len takú pohľadávku by súd v zmysle § 388 ods. 1 Obch.

zák. nemohol žalobcovi priznať alebo uznať. Navyše konštatoval, že keďže premlčaním právo na plnenie
nezaniká, nemalo by ani prípadné premlčanie úverovej pohľadávky vplyv na oprávnenie žalobcu doplniť
vblankozmenkechýbajúceúdaje.Nakoľkožalovanívnámietkachvýškuzmenkovejsumynespochybnili,
proti oprávneniu doplniť blankomenku namietali len v súvislosti s tvrdením, že úver nebol schválený,
a preto vzhľadom na koncentračnú zásadu nebol už súd oprávnený neskôr vznesenými námietkami sa

zaoberať. Výrok o náhrade trov odôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na právnom
zastúpení v sume 747,50 EUR.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/, navrhujúc ho zmeniť a zmenkový platobný
rozkaz zrušiť. Poukázali na to, že boli konaním bývalých spoločníkov v spoločnosti DLUKOR s.r.o.

podvedení, pričom práve žalovaní 3/ a 4/ boli hlavnými ručiteľmi, z dôvodu ktorého sa ani nebránili
v konaní. Poukázali na to, že žalovaným 3/ a 4/ boli vyhodení zo spoločnosti, nebolo im vyplatené
žiadne finančné vyrovnanie a nemajú dosah na chod spoločnosti. Poukázali na § 306 Obch. zák. a
skutočnosť, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by vyzýval samotnú spoločnosť DLUKOR
s.r.o. na splatenie záväzku, preto blankozmenka nebola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom

práve.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nakoľko žalovaní 1/ a
2/ nenamietali v lehote na podanie námietok, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 306 Obch.
zák., preto sa vzhľadom na koncentračnú zásadu nemôžu v súčasnosti touto námietkou brániť. Napriek

tomu pripojil k vyjadreniu k odvolaniu list zo dňa 06.06.2007, ktorým spoločnosti DLUKOR
s.r.o. oznamoval, že banka vyhlásila všetky pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné, bol posielaný
spoločnosti doporučene s doručenkou, avšak spoločnosť si ho neprevzala.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za účelné opakovať, a
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vychádzajúc z § 175 ods. 1 O.s.p. žalovaný musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému
rozkazu namieta v námietkach podaných do troch dní od jeho doručenia. Odvolací súd sa stotožnil
so žalobcom, že sa žalovaní 1/ a 2/ ustanovením § 306 Obch. zák. a nesprávnym postupom žalobcunebránili,apretoodvolacísúdvzhľadomnakoncentračnúnámietkuniejeužoprávnenývecnúsprávnosť
tejto námietky skúmať. Skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ zasahujú negatívnym spôsobom do práv
žalovaných 1/ a 2/ ako spoločníkov spoločnosti DLUKOR s.r.o., nemá podľa názoru odvolacieho súdu

právny význam z hľadiska ich povinnosti platiť na žalobcom predloženú zmenku.

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 10.04.2013 v sume 303,74 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 7,81 EUR,

t. j. v celkovej sume 311,55 EUR.

Odvolací súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že žalovaní 1/ a 2/ požiadali listom zo dňa
10.09.2013 o dohodu o splátkach. Uzatvorenie takejto dohody však nerieši súd v prejednávanej veci,
ale Justičná pokladnica v zmysle § 1 ods. 4 zák. č. 65/2001 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.