Rozsudok – Starostlivosť o maloletých Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/194/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411213417
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1411213417.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté deti I., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Y., zastúpená advokátskou kanceláriou
HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava a otec - F., zastúpený advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,
Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a .

Matka je p o v i n n á písomne informovať otca maloletých detí vždy k poslednému dňu každého
kalendárneho týždňa v roku o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí, o výsledkoch maloletých
detí v školských zariadeniach, o ich mimoškolských aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o

ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.10.2011 žiadal otec o zmenu zverenia
maloletých detí. Návrh odôvodnil tým, že od narodenia detí sa každodenne spolupodieľal na ich výchove
a starostlivosti o ne a majú vybudovaný veľmi pekný vzťah. Z dôvodov neustávajúcich nezhôd s matkou
maloletých detí sa ich manželské spolužitie stalo neznesiteľným, preto v júli 2008 opustil spoločnú
domácnosť a následne podal návrh na rozvod manželstva. V súčasnosti sú teda obe maloleté deti v
osobnej starostlivosti matky. Matka však deti sústavne a opakovane manipuluje a popudzuje voči nemu.

Je presvedčený, že už svojim konaním matka čiastočne vypestovala u detí tzv. Syndróm zavrhnutého
rodiča, čo je jednou z foriem psychického týrania detí a môže mať dlhodobé a závažné dôsledky. Pri
realizácii styku matka dáva najavo svoj odpor voči nemu, ovplyvňuje a zastrašuje deti, čo u maloletého
G. spôsobuje ešte väčší stres, strach a úzkosť, ktorú viackrát matka zneužila. Maloleté deti k styku
nepripravuje,odmietabyťnápomocnáprirealizáciistyku,čojepodľajehonázoru,vrozporesozáujmami
maloletých detí. Dokonca pri náhodnom stretnutí vystresuje deti, zabráni im čo i len ho pozdraviť
a opäť presadzuje sebecky svoje záujmy. V úplnom kontraste sú situácie, kedy má on po realizácii

styku deti vrátiť matke a deti so smútkom odchádzajú od neho, pričom pokiaľ sú u neho, sú veselé a
šťastné. Matka sama svojim konaním zhoršuje nepriaznivý psychický stav maloletého G. a používa ho
ako dôvod pre ďalšie obmedzovanie jeho styku s deťmi. Ďalší závažný problém vidí v nedostatočnej
výchove maloletých detí k samostatnosti ako aj v tom, že mu matka odmieta poskytovať informácie
o maloletých deťoch, keďže ho vôbec neinformuje o podstatných záležitostiach týkajúcich sa detí a
absolútne odmieta s ním komunikovať o deťoch. Vyjadril presvedčenie, že zmena zverenia maloletých
detí bude v ich najlepšom záujme, pretože budú mať možnosť vyrastať v harmonickom rodinnomprostredí, čo predstavuje veľkú záruku stabilného výchovného prostredia. Na rozdiel od matky nemá
žiaden záujem vytvárať nezmyselné prekážky a obštrukcie pri komunikácii s ňou a nemá žiaden záujem
brániť jej v stretávaní s deťmi, práve naopak, stretávanie by podporoval v maximálnej miere. Svoj návrh

právne odôvodnil ust. § 24 ods. 4 a § 25 ods. 4 Zákona o rodine.

Právny zástupca otca doplnil, že otec sa svojim návrhom domáha zmeny rozhodnutia o zmene zverenia
maloletých detí, pretože po poslednom rozhodnutí o zverení detí, ktorým bolo rozvodové konanie v roku
2011, sa ukázala neochota matky rešpektovať rozhodnutie súdu, marenie styku otca s deťmi a riadne
nepripravenie maloletých detí na stretnutie s tým, že matka svojím konaním nemá na zreteli záujem detí,

čím dochádza k porušovaniu rodičovských práv otca. Matka účelovo zabezpečila potvrdenie o tom, že
maloletý G. je osoba ťažko zdravotne postihnutá, pričom lekársky posudok považujú za nie dobrý. U
maloletého G. ide po poruchu najslabšej intenzity z autistického spektra a preto v podstate nemá žiadne
obmedzenia. Matka zneužíva deti na dosiahnutie svojho cieľa bez ohľadu na to, ako to veľmi deťom
škodí. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí je potrebné posúdiť a zohľadniť záujem detí, pričom
má za to, že najlepšie záujmy detí by boli lepšie zabezpečené u otca, ktorý má všetky podmienky na

starostlivosť o ne a pokiaľ sú deti u neho, nie sú s nimi žiadne problémy, sú veselé a užívajú si čas s
otcom. Otec sa svojich práv musí domáhať súdnou cestou, čoho dôkazom sú sankčné opatrenia pre
marenie styku otca s deťmi a zložitým spôsobom sa tiež musel domáhať získania cestovných pasov
maloletých detí, čomu matka bránila. Matka nepovzbudzuje a nepripravuje deti na stretnutie s otcom,
pretože rozhodnutia necháva na nich. Deti samé citujú rôzne vyjadrenia na adresu otca, ktoré počujú od

matky, a tieto vyjadrenia narušujú ich vzájomný vzťah, čo považuje za závažné porušenie rodičovských
práv otca.

Matka sa k návrhu vyjadrila písomne dňa 13.1.2012 a vo vyjadrení uviedla, že skutočnosti, ktoré
otec uvádza v návrhu považuje za neopodstatnené, nepravdivé, účelové a návrh na zmenu zverenia
nedôvodný. Uviedla, že je diskutabilné tvrdenie otca o tom, že sa spolupodieľal na výchove a

starostlivosti o maloleté deti a tiež, že majú medzi sebou vybudovaný vzťah. Otec vždy na úkor rodiny
a maloletých detí uprednostňoval svoje vlastné záujmy, bol pracovne vyťažený, čo prakticky vylučovalo
akúkoľvek starostlivosť z jeho strany o maloleté deti. K vyjadreniam otca ohľadom výskytu závažných
problémov týkajúcich sa ovplyvňovania maloletých detí údajne spôsobených ňou sa vyjadrila tak, že
tieto hodnotenia otca sú čisto jeho subjektívny názor. Otec sa s deťmi stretáva pravidelne, čo aj sám

prezentoval vo svojom podaní a teda prílohy k návrhu ohľadom článkov o syndróme zavrhnutého
rodiča považuje za zbytočné a nezodpovedajúce skutočnosti. Psychické týranie, ktoré rovnako otec
v návrhu uvádza, hodnotí ako nepravdivé a prezentované na pochybnom základe, čoho dôkazom sú
vyjadrenia učiteliek maloletých detí. K diagnóze maloletého G. uviedla, že mu bol diagnostikovaný
funkčný autizmus, bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutého s mierou funkčnej poruchy 50% a o jeho

diagnóze informovala aj otca, ktorý ju neprijal. Dala do pozornosti, že autistické deti sa môžu správať
v inom prostredí iným spôsobom, čo ale neznamená, že sú zanedbané alebo, že sa o ne rodič stará
nedostatočne. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že v plnej miere umožňuje otcovi tráviť s deťmi čas podľa
právoplatného rozsudku, deti mu odovzdáva vždy zbalené a pripravené, čo ani otec vo svojom podaní
nevyvracia. Nie je si vedomá, akejkoľvek činnosti, ktorá by napomáhala neumožneniu styku otca s

maloletými deťmi a vždy keď styk nebol možný, vopred otca informovala. Návrh otca na zmenu zverenia
maloletých detí považuje za kontraproduktívny, nakoľko by išlo o závažnú zmenu v živote detí s možnými
negatívnymi následkami. Poprela tiež, že by viackrát znemožnila styk otca s maloletými deťmi a ak sa
vyskytli dôvody, pre ktoré sa styk nerealizoval, vždy otca o tejto skutočnosti informovala. Z uvedených
dôvodov žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Právny zástupca matky poukázal na rozsiahlu spisovú agendu, ktorá sa viedla na Okresnom súde
Bratislava IV, ktorou sa matka snažila dosiahnuť iba to, aby si otec plnil svoje povinnosti a to návrhmi
jednak na výživu manželky, pokiaľ boli manželia, návrhom na príspevok na rozvedenú manželku, ako aj
návrhom, aby sa otec podieľal na platení hypotekárneho úveru. Návrh považujú za predčasný, pretože
hrozba a intenzita nebola preukázaná.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,znaleckýmdokazovanímzodborupsychológia,
odvetvie poradenská psychológia - klinická psychológia detí, oboznámil sa so spismi Okresného súduBratislava IV, sp.zn. 5C 127/2008, 13P 182/2009, 25P 39/2011, 25P 112/2011, 39Em 6/2010, 39Em
3/2011, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový
stav:

O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté v
rámci konania o rozvode manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C
127/2008-120 zo dňa 24.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2011 tak, že súd schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou XXX,-€ mesačne a na výživu maloletého Y. sumou

XXX,-€ mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi.

Otec vo výpovedi uviedol, že podanie tohto návrhu pokladá za krajné a núdzové riešenie, pretože si
skutočne myslel, že po rozvode manželstva bude zo strany matky snaha o komunikáciu s ním ohľadom
detí, čo sa nestalo. Matka mu kladie nezmyselné prekážky týkajúce sa napríklad vydania cestovných
pasov detí a podobne a o ničom ho neinformuje, dokonca ani o takej banalite, akú mal syn teplotu, aj
vtedy ho odkáže na detskú lekárku. Podľa jeho názoru správanie matky nemá nič spoločné so záujmami

detí a jej nezáujem spolupracovať s ním je evidentný. Z celej situácie je úplne zúfalý a je mu ťažko,
keď deti odchádzajú od neho a plačú, pretože chcú byť u neho dlhšie a keď deti privedie k matke, ich
správanie k nemu sa úplne zmení, prestanú s ním komunikovať a matke sa boja čokoľvek povedať. Je
evidentné, že u matky žijú v atmosfére pomsty a nenávisti. V súčasnosti stretávanie s deťmi prebieha
striktne podľa posledného rozhodnutia, pričom matka s ním vôbec nekomunikuje ohľadom akejkoľvek

zmeny a to ani vtedy, ak je to vhodné pre deti. Ako príklad uviedol, že počas posledných Vianočných
sviatkov v roku 2013 boli deti podľa rozsudku u neho 25.12. a 26.12 a dňa 27.12. bol piatok, pričom dňa
28.12. nasledovala párna sobota, kedy deti mali byť opäť u neho, matka však nebola ochotná pristúpiť k
tomu, aby deti ostali u neho bez prerušenia a trvala na tom, aby sa vo štvrtok vrátili domov a v návšteve
pokračovali až v sobotu. Takéto správnej matky považuje za neohľaduplné voči deťom a je evidentné,

že záujem detí je pre ňu menej ako jej vlastný. V súčasnosti sa teda styk realizuje v zmysle posledného
rozhodnutia s výnimkou, kedy sú deti alebo on chorí. Naďalej však pretrváva stav, že deti sa správajú
inak u neho a inak u mamy a jemu nerozprávajú čo sa deje u nich a naopak. K výpovedi dodal, že výživné
na maloleté deti platí riadne a pokiaľ sú deti choré, vždy žiada matku o poskytnutie náhradného termínu
na stretnutie, nikdy mu to však nepovolila a dokonca mu ani neodpovedala na SMS správy.

Matka vo výpovedi poprela tvrdenie otca, že by ho neinformovala o zdravotnom stave maloletých detí,
pretože o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa detí ho informovala ako aj o tom, že maloletý
G. začal chodiť do sanatória a tiež ho informovala o tom, kam chodia deti do školy. V minulosti sa
vyskytli určité problémy ohľadom styku a tieto riešila aj s kolíznou opatrovníčkou, pričom problémom
bol výklad rozsudku vo výroku o styku, keďže posledné rozhodnutie hovorí o úprave styku otca s

deťmi počas každého párneho týždňa v mesiaci, ale otec trval na tom, aby sa s deťmi stretával každý
párny kalendárny týždeň v roku, čo mu aj umožňuje aj napriek tomu, že to nezodpovedá poslednému
rozhodnutiu. K vyjadreniu otca ohľadom posledných Vianočných sviatkov uviedla, že nemohla nijakým
spôsobom privrieť oči, pretože v minulosti jej otec posielal správy a maily, ktoré neboli slušné, rôznymi
spôsobmi sa jej vyhrážal a komunikácia s ním je pre ňu traumatizujúca. To je teda dôvodom, prečo

sa striktne riadila rozhodnutím súdu a obávala sa zneužitia svojich vyjadrení alebo ústupkov. K svojmu
príjmu uviedla, že poberá opatrovateľský príspevok na ťažko zdravotne postihnuté dieťa, príspevok na
prepravu a rodinné prídavky na dve deti, čo je spolu asi XXX,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník uviedol, že od rozvodu rodičov pozorujú v rodine problémy a pomerne často sa s
rodičmi stretávajú na súdnych pojednávaniach alebo rodičia navštevujú ich úrad. Väčšinou ich spory

ohľadom stretávania sa otca s deťmi. V lete 2011 navštívil úrad otec, kedy opätovne riešili problém v
jeho stretávaní sa s deťmi a v tom období si aj zadovážili všetky správy od lekárov detí a zo školských
zariadení,ktorédetinavštevovali,pričomstarostlivosťzostranymatkyakotakánamietanánebola.Podľa
ich názoru je v záujme maloletých detí, aby sa styk realizoval v pokoji a pravidelne. Pre objektívne
posúdenie veci a teda zistenie vplyvu každého z rodičov na zdravý vývoj maloletých detí odporúčal

nariadiť znalecké dokazovanie. Po vykonanom dokazovaním a to predovšetkým s ohľadom na znaleckýposudokanajehozáveryodporučilrešpektovaťdnešnýstavaponechaťobemaloletédetivstarostlivosti
matky.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z oboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia

a klinická psychológia detí B. vyplýva, že súčasný psychický stav maloletých detí je posúdený tak,
že maloletý Y. je v rámci normy, jeho osobnostná štruktúra je primerane integrovaná a vnútorne
regulovaná. Maloletý G. sa v rámci vyšetrenia správal v zhode s jeho diagnózou - pervazívna vývinová
porucha (aspergerov syndróm s dobrými mentálnymi schopnosťami), v dôsledku ktorej ho nebolo možné
psychologicky vyšetriť, pre problém jeho neochoty nadviazať kontakt. Skutočnosť, že maloletý G. pri

vyšetrení aspoň neverbálne komunikoval, znalec považoval za dobrý znak. Súdny znalec zároveň
nevylúčil, že by pedopsychiater bol schopný zistiť viac, avšak nepovažoval za potrebné detailnejšie to
skúmať, nakoľko pri vypracovaní záverov znaleckého posudku postačovali zistenia, ktoré mu vyplynuli z
vlastného vyšetrenia. K otázke vzťahu maloletých detí ku každému z rodičov a naopak uviedol, že vzťah
maloletého Y. k obom rodičom je pozitívny s miernou preferenciou matky. Vzťah maloletého G. k rodičom
nebolo možné zistiť. Obaja rodičia sú však pozitívne citovo viazaní na obe deti rovnakou mierou. V časti

týkajúcej sa zistenia miery výchovnej schopnosti vplývať na maloleté deti u každého z rodičov znalec
konštatuje, že obaja rodičia majú relatívne dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých
detí, pričom každý z nich môže svojim špecifickým podielom významne prispieť k podpore kvality ich
osobnostného, sociálneho a v prípade maloletého Y. aj študijného a kariérneho dozrievania. Ďalej znalec
v znaleckom posudku konštatuje, že matka výchovne vedie oboch synov k rešpektovaniu otca a žiadne

popudzovanie voči otcovi nezistil, pričom pre vyslovenie tohto názoru vychádzal z pohovoru vykonaného
s maloletým Y. a u maloletého G. konštatoval, že jeho nie je možné vzhľadom na jeho diagnózu nijako
popudzovať. Zistil však, že obe deti otca rešpektujú. K týmto záverom dospel takým spôsobom, že
nakoľkonezistilžiadnepopudzovaniezostranymatkyvočiotcovi,považovalzahlavnékritériumto,akým
spôsobom je sformovaný vzťah Y. k otcovi a tento je pozitívny, preto nemožno z toho vyvodiť nič iné len

to, že matka vedie deti k rešpektu k otcovi. Maloletý G. má svoj vlastný svet a tieto deti sú dosť imúnne
voči racionálnej argumentácii. K otázke prípadného emocionálneho ovplyvňovania detí zo strany matky
znalec uviedol, že vo všeobecnosti je možné povedať, že výchova ako taká je ovplyvňovanie. Nemožno
teda pri výchove neovplyvňovať a skutočnosť, že maloleté deti otca navštevujú, umožnila znalcovi
domnievať sa, že matka deti neovplyvňuje negatívne. Na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov

znaleckého dokazovania, ktoré podľa súdneho znalca boli vykonané štandardným spôsobom, považuje
znalec za vhodnejšie výchovné prostredie to, v ktorom vyrastajú doposiaľ, to znamená výchovné
prostredie matky. Na otázku kolízneho opatrovníka týkajúcu sa toho, aký vplyv by mala na deti prípadná
zmena zverenia znalec uviedol, že maloletý Y. je ukotvený v rodine matky a akákoľvek zmena by
bola rizikom narušenia jeho súčasného harmonického vývinu. Maloletého G. by takáto zmena natoľko

neohrozila vzhľadom na jeho diagnózu, ale s poukazom na to, že sú súrodenci a nepochybne majú
medzi sebou vytvorenú citovú väzbu, mali by byť vychovávaní spoločne a teda nepokladal za dôvodné
meniť výchovné prostredie. Obaja rodičia sú schopní samostatne vychovávať a starať sa o svoje deti
a aj akceptovať význam role druhého rodiča za predpokladu, že sa pokúsia za pomoci poradenskej
alebo psychoterapeutickej inštitúcie „doladiť“ vzájomné porozvodové vzťahy a obaja budú rešpektovať

diagnózu maloletého G.. K otázke konkrétneho spôsobu vypracovávania znaleckého posudku znalec
uviedol, že zaslanie otázok rodičom vopred je štandardný spôsob, ktorý v praxi používajú aj iní súdni
znalci a skutočnosť, že rodičia majú čas na vypracovanie položených otázok považuje za prínos.
Sú to pre neho užitočné informácie, ktoré ak je potrebné, konzultuje aj s oboma rodičmi. Vzájomnú
interakciu rodičov a detí nerobil, nakoľko to nepovažoval za potrebné, keďže výsledky považoval za

jednoznačné, keďže prípadná zmena zverenia maloletých detí by bola väčším rizikom. K otázkam
týkajúcim sa vyjadrenia maloletého Y. o tom, že nemá otca a že vlastného otca volá krstným menom,
znalec vo výpovedi uviedol, že posudzoval detskú kresbu maloletého, z ktorej vyplynulo, že maloletý
vníma domácnosť tak, že otec v nej fyzicky nebýva a pokiaľ by kládol maloletému ďalšie otázky, mohol
by zasiať určitú pochybnosť, ktorá by dieťa zbytočne traumatizovala. Skutočnosť, že maloletý volá

vlastného otca krstným menom je častá a vypovedá o tom, že majú medzi sebou dobrý vzťah. K
diagnostikovanému ochoreniu maloletého G. uviedol, že mu bol diagnostikovaný aspergerov syndróm,
čo je porucha komunikácie a deti s týmto ochorením majú vlastný svet, niekedy komunikujú, inokedy nie,
a teda hlavnou podstatou tohto ochorenia je porucha komunikácie. Dodal, že pod vplyvom prostredia sa
správanie u takto postihnutého dieťaťa môže vyvíjať, ale diagnózy sa nezbaví.Podľa § 24 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhémurodičovistyksmaloletýmdieťaťomupravenýmpodľaodseku1alebo2,súdmôžeajbeznávrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bolo o zverení maloletých detí rozhodnuté v rámci
konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C 127/2008-120
zo dňa 24.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 5Co 256/2010-228 zo dňa 1.3.2011 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej

boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu
sumou XXX,-€ mesačne na maloletého Y. a XXX,-€ mesačne na maloletého G.. Zároveň sa rodičia
dohodli, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja a tiež sa dohodli o úprave
styku otca s maloletými deťmi.

Ďalejzvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeužnajmenej2rokysastykotcasmaloletýmideťmirealizuje

presne v intenciách posledného rozhodnutia o úprave styku, ktoré vychádzalo z dohody rodičov. Túto
skutočnosť potvrdili obaja rodičia vo svojich výpovediach s tým, že otec k tomu uviedol, že komunikácia
s matkou ohľadom detí nie je možná a matka mu kladie nezmyselné prekážky pri realizácii styku. S
výhradami k správaniu matky otec potvrdil, že aj v súčasnosti sa jeho stretávanie s deťmi realizuje podľa
rozsudku s výnimkou toho, ak sú deti alebo on chorí. Skutočnosť, že sa súdne rozhodnutie ohľadom

úpravy styku otca aj realizuje, podporuje aj konanie o výkone rozhodnutia, ktoré sa viedlo na návrh
otca zo dňa 29.4.2011, ktorý návrh bol uznesením č.k. 39Em 3/2011-63 zo dňa 12.4.2012 zamietnutý,
nakoľko obaja rodičia zhodne potvrdili, že sa styk otca s deťmi uskutočňuje v zmysle rozhodnutia súdu.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2012. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že nie
je možné rozhodnúť o zmene zverenia maloletých detí v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o rodine, nakoľko

podmienky pre takéto rozhodnutie nie sú naplnené, keďže nebolo preukázané, že by matka opakovanie
bezdôvodne a zámerne neumožňovala otcovi styk s maloletými deťmi.

Z konania o rozvode manželstva rodičov a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, ako aj s ďalších konaní vedených na Okresnom súde Bratislava IV týkajúcich
sa maloletých detí vyplýva, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti v lete 2008, to znamená, že

maloleté deti vyrastajú a žijú v domácnosti matky už viac ako 5 rokov a s otcom sa v súčasnosti riadne
stretávajú. Preto je súd toho názoru, že prípadná zmena zverenia maloletých detí by nebola v ich
záujme, pričom tento názor súdu je aj podporený znaleckým posudkom, podľa ktorého sú obe maloleté
deti plne ukotvené v rodine matky a akákoľvek zmena výchovného prostredia by predstavovala riziko
narušenia súčasného harmonického vývinu maloletého Y.. Maloletého G. by síce natoľko táto zmena

neohrozila, vzhľadom na jeho diagnózu, ale s poukazom na to, že deti majú nepochybne medzi sebou
vytvorenú citovú väzbu, mali by byť obe vychovávané spoločne a teda ich rozdelenie by určite nebolo v
ich záujme. Súčasným dokazovaním nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by matka nedostatočne
zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, ktorý rodinu pozná a
robil šetrenia ohľadom starostlivosti matky o maloleté deti dopytom do školských zariadení, ktoré deti

navštevujú, ako aj dopytom na detskú lekárku a starostlivosť z jej strany nebola nikým namietaná. Súd
teda opätovne konštatuje, že zo strany matky neboli v jej starostlivosti o maloleté deti zistené žiadne
nedostatky a tie výhrady, ktoré k jej starostlivosti o deti má otec, súd považuje za jeho subjektívne
hodnotenie rodinnej situácie, ktorá nie je podložená relevantnými dôkazmi. Súd však dáva otcovi za
pravdu v tom, že komunikácia medzi rodičmi ohľadom maloletých detí je problematická, čo vyplýva z ich

vzájomnej mailovej komunikácie založenej v spise, avšak nedobrá spolupráca a komunikácia rodičovnemôže byť dôvodom na tak závažné rozhodnutie, ktoré by viedlo k zmene zverenia, resp. k zmene
výchovného prostredia maloletých detí. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že maloletý Y. má k obom
rodičom pozitívny vzťah s miernou preferenciou matky a u G. nebolo možné jeho vzťah k rodičom zistiť.

Obaja rodičia sú pozitívne citovo viazaní na obe deti a majú relatívne dobré osobnostné predpoklady pre
výchovu detí, každý z nich môže špecifickým spôsobom prispieť k podpore kvality rastu, avšak výchovné
prostredie u matky je pre ne v súčasnosti vhodnejšie.

Otec navrhoval doplniť dokazovanie v tom, aby bolo doplnené znalecké dokazovanie vykonaním
interakcie otca s maloletými deťmi a vykonaním psychiatrického vyšetrenia maloletého G., poukazujúc

na to, že znalecký posudok B. bol vypracovaný zmätočne, nedbalo a nedostatočne. Neskôr však na
takomto doplnení dokazovania netrval a ani súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v tomto
smere, pretože vykonané znalecké dokazovanie považuje za dostatočné, pričom znalec odpovedal na
všetky súdom položené otázky a v rámci svojej výpovede na súdnom pojednávaní upresnil svoje závery.
Dodatočne urobil aj opravu znaleckého posudku, nakoľko sa jednalo o technické chyby v písomnom
vyhotovení posudku. Zároveň zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že matka vedie deti k

rešpektu k otcovi a nepopudzuje ich proti nemu, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že deti sa s otcom
pravidelne stretávajú. Ak by to tak nebolo, tak by stretnutia detí s otcom neprebiehali pravidelne, čo
potvrdzujú aj obaja rodičia.

Súd teda záverom konštatuje, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by matka marila
stretávanie otca s maloletými deťmi, ani to, že by nezabezpečovala starostlivosť o maloleté deti riadne

a teda nebol preukázaný relevantný dôvod na zmenu zverenia maloletých detí. Správanie matky však
súd považuje za málo ústretové a jej nedostatočnú komunikáciu s otcom ohľadom maloletých detí
hodnotí ako nie vhodnú, ale nedostatočná komunikácia medzi rodičmi nemôže byť dôsledkom na taký
závažný zásah do života detí, akým je zmena ich zverenia. Nedostatok komunikácie medzi rodičmi
má v konečnom dôsledku zlý vplyv na maloleté deti a toto by si mali v prvom rade uvedomiť rodičia,

resp. zvlášť matka, ktorá odmieta byť akokoľvek ústretová, prípadne nápomocná. Z tohto dôvodu súd
matke uložil povinnosť každý týždeň písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí, o
zdravotníckych výkonoch poskytnutých maloletým deťom, o ich školských výsledkoch, mimoškolských
aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých
detí, nakoľko toto riešenie je podľa názoru súdu v súlade s právom otca na informácie o deťoch, ako

aj s povinnosťou matky otca o deťoch dostatočne a pravidelne informovať. Takto uložená povinnosť je
nepochybne aj na prospech maloletých detí, v ktorých záujme je, aby rodičia o veciach, ktoré sa detí
priamo týkajú riadne navzájom komunikovali. Súd má za to, že je v možnostiach matky jedenkrát do
týždňa podať otcovi písomnú správu, ktorú môže matka zaslať aj elektronickou formou, keďže zo spisu
je preukázané, že rodičia túto formu komunikácie využívajú a v súčasnej dobe je bežná.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd

v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).