Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513203041.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: P.. A. F., H..

XX.XX.XXXX, C. K. XXX/XXX, XXX XX D.-Š., právne zastúpený advokátom JUDr. Erikom Končokom,
Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava proti odporcovi: Agrovia a.s., so sídlom Duklianska 21, 920 14
Hlohovec, IČO: 31 427 073, právne zastúpený ius aegis, s.r.o., advokátka kancelária, Ferienčíkova 7,
811 08 Bratislava o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu vykonané výpoveďou zo dňa
20.08.2012 danou odporcom navrhovateľovi, je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,25 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 99,50 eur do 10 dní na účet

Okresného súdu Piešťany.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.2.2013 domáhal určenia, že výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 22.8.2012 daná zamestnávateľom navrhovateľovi, je neplatná.

V odôvodnení návrhu uviedol, že navrhovateľ je na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.5.2006
zamestnancom odporcu, a to v pozícií ekonomicko-finančný riaditeľ. Dňa 14.9.2012 sa stal navrhovateľ
práceneschopným. Navrhovateľ má popri pracovnom pomere k odporcovi aj súbežný pracovný pomer
k ďalším dvom subjektom, a to k spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., Hlohovec a k Poľnohospodárskemu
družstvu Dolné Otrokovce, so sídlom v Hlohovci. Navrhovateľ zabudol svojho ošetrujúceho lekára

požiadať, aby vystavil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti pre všetkých troch zamestnávateľov
navrhovateľa, pričom potvrdenie mu bolo vystavené len pre hlavného zamestnávateľa, ktorým je
spoločnosť FOOD FARFM, s.r.o.. Dňa 18.9.2012 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z pracovného
pomeru datovaná ku dňu 22.8.2012 odôvodnená ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce,
a to z dôvodu nadbytočnosti pre zrušenie pracovnej pozície navrhovateľa rozhodnutím odporcu zo
dňa 21.8.2012. Listami zo dňa 21.12.2012 a 31.12.2012 oznámil navrhovateľ odporcovi, že predmetnú
výpoveď považuje za neplatnú.

Navrhovateľ považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú z viacerých dôvodov. V prvom
rade z dôvodu, že výpoveď bola podpísaná P.. M. M., ktorý nemal oprávnenie konať v mene
odporcu, nakoľko sa nikdy nestal predsedom predstavenstva odporcu, na základe čoho nebola splnená
podmienka konania za spoločnosť, vyplývajúca aj zo stanov spoločnosti. V druhom rade z dôvodu, žeracionalizačné opatrenia a organizačné zmeny, na základe ktorých malo dôjsť k zrušeniu pracovnej
pozície navrhovateľa, boli iba fiktívnymi opatreniami a organizačnými zmenami. V treťom rade z dôvodu,
že navrhovateľ sa v dôsledku racionalizačných opatrení a organizačných zmien, na základe, ktorých

malo dôjsť k zrušeniu jeho pracovnej pozície, nestal pre odporcu v skutočnosti nadbytočným. V štvrtom
rade z dôvodu, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 18.9.2012, teda v čase trvania jeho
pracovnej neschopnosti, a teda v rozpore s ustanovením § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Odporca s návrhom nesúhlasil, nakoľko účinky doručenia výpovede nastali odmietnutím jej prijatia
navrhovateľom 30.8.2012, a teda navrhovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti po uplynutí zákonnej

prekluzívnej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľa, vyjadrením odporcu a ich právnych zástupcov,
výpoveďami svedkov Z.. C.T. U., P.. M. M., Z. E. B. Z. Č., pracovnou zmluvou z 02.05.2006, výpoveďou
zo dňa 20.08.2012 s kópiou doručenky, oznámením o neplatnosti výpovede z 21.12.2012 s podacím
lístkom, oznámením neplatnosti výpovede z 31.12.2012 s podacím lístkom, predbežným opatrením
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb 46/2012 a k tomu rozhodnutím odvolacieho súdu, predbežným

opatrením v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb 72/2012 a k tomu rozhodnutím odvolacieho
súdu, predbežným opatrením v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb 21/2012 a k tomu
rozhodnutie odvolacieho súdu, zápisnicou zo zasadnutia valného zhromaždenia z 23.07.2012, výpismi
z obchodného registra, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa, zápočtovými listami,
potvrdeniami Sociálnej poisťovne, správou spoločnosti Orange a zistil tento skutkový stav veci:

Pracovnou zmluvou uzavretou medzi odporcom a navrhovateľom dňa 2.5.2006 bol založený pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu s dohodnutým dňom nástupu do práce 4.5.2006, s dohodnutým druhom
práce ekonomicko-finančný riaditeľ a dojednaný na dobu neurčitú.

Listom zo dňa 20.8.2012 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že
bol navrhovateľ zo svojej funkcie zamestnávateľom odvolaný a rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa

8.8.2012 zároveň došlo k viacerým racionalizačným opatreniam a organizačným zmenám, v rámci
ktorých sa bez ďalšieho zrušila aj pracovná pozícia navrhovateľa. Na základe týchto skutočností sa stal
navrhovateľ nadbytočným, a preto mu odporca v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce dáva výpoveď, pričom pracovný pomer navrhovateľa u odporcu končí uplynutím trojmesačnej
výpovednej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede.

Súčasne odporca navrhovateľovi oznámil, že nedisponuje iným voľným pracovným miestom, ktoré
by mu mohol ponúknuť a nemá možnosť ho ďalej zamestnávať. Súčasne odporca navrhovateľovi
oznámil existenciu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ktoré mu bránia v prideľovaní práce
navrhovateľovi, pričom počas trvania týchto prekážok bude navrhovateľovi poskytnutá náhrada mzdy.

Z pripojenej obálky, v ktorej bola výpoveď doručovaná, vyplýva, že bola odovzdaná na poštu 30.8.2012.

Navrhovateľ ako adresát nebol 31.8.2012 zastihnutý, preto bola zásielka uložená na pošte od 1.9.2012
do 18.9.2012, pričom k prevzatiu zásielky navrhovateľom prišlo 18.9.2012.

Listomzodňa21.12.2012navrhovateľodporcovioznámil,ževýpoveďdoručenúmu18.9.2012,považuje
za neplatnú, nakoľko v čase doručenia výpovede bol uznaný za dočasne práceneschopného.

Z pripojených uznesení o nariadení predbežného opatrenia mal súd preukázané, že na Okresnom súde

Piešťanysavedieviacerokonaníourčenieneplatnostiuzneseníschválenýchspoločníkmimimovalného
zhromaždenia týkajúcich sa aj odporcu, pričom v predmetných konaniach boli ohľadom oprávnení konať
za odporcu nariadené predbežné opatrenia.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že dňa 17.9.2012 bolo
navrhovateľovi všeobecným lekárom MUDr. Františkom Kaclíkom vydané potvrdenie, že je navrhovateľ

neschopný práce od 14.9.2012 a schopný práce od 1.10.2012.Z potvrdenia vydaného odporcom dňa 3.6.2013 pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej
neschopnosti vyplýva, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný od 4.5.2006 do 31.12.2012.

Listom zo dňa 7.1.2013 odporca a ďalšie dve spoločnosti, kde bol navrhovateľ zamestnaný, oznámili

navrhovateľovi, že výpovede z pracovného pomeru, ktoré boli navrhovateľovi odoslané dňa 30.8.2012,
teda v čase, keď práceneschopný nebol, prevzal na pošte až dňa 18.9.2012, teda posledný deň úložnej
lehoty, nakoľko vedel, že v zásielkach sú výpovede. Navyše pri pokuse o osobné doručenie výpovedí
koncom augusta 2012 P.. M., navrhovateľ odmietol prevziať zásielky a žiadal, aby mu boli zásielky
doručované poštou.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra na odporcu vyplýva, že P.. M. je od 2.8.2012 predsedom

predstavenstva odporcu.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že niekedy pred obedom dňa 21.08.2012 ho v bydlisku jeho matky v
D. H. K. V., kde sa nepravidelne zdržiaval, navštívil P.. M., S. E. B. Z.. U., ktorí pri bráne zvonili, pričom
on sa v tom čase nachádzal na dvore rodinného domu, a keď ho P.. M. zbadal, chcel sa s navrhovateľom
porozprávať. Neuviedol však o čom. Navrhovateľ im uviedol, že naďalej trvajú prekážky v práci a pokiaľ

s ním niečo chcú, nech mu to zašlú písomnou formou. Uvedeného dňa neprišlo k žiadnemu pokusu
o doručenie výpovede. Celé stretnutie trvalo asi 10 sekúnd a videla ho navrhovateľova priateľka cez
okno obývačky. Súčasne mali byť navrhovateľovi doručované aj výpovede od spoločnosti FOOD FARM
a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, ale keďže výpoveď od spoločnosti FOOD FARM bola
datovaná až dňom 22.08.2012, mal navrhovateľ za to, že odporca účelovo uviedol, že stretnutie sa

uskutočnilo 29.08.2012.

Navrhovateľ potvrdil, že doklad o pracovnej neschopnosti doručoval len hlavnému zamestnávateľovi
spoločnosti FOO FARM, s.r.o., pričom začiatok trvania práceneschopnosti oznamoval aj pracovníčke
mzdového oddelenia pani D., ktorá túto agendu vybavuje pre všetky tri spoločnosti. Túto chybu si
uvedomil až v októbri 2012.

Právny zástupca navrhovateľa navrhol vo veci vypočuť ako svedkov aj S. E., P. N. B. S. N., vo vzťahu
ku ktorým bol pri doručovaní výpovede zo strany odporcu podobný postup ako voči navrhovateľovi.

Právny zástupca odporcu namietol vypočutie týchto svedkov, nakoľko každé doručovanie bolo osobitné
a vo vzťahu k tomuto konaniu to neozrejmí skutočnosti týkajúce sa tohto doručovania.

Právny zástupca odporcu navrhol v prípade potreby vypočuť pani D., a to ku skutočnostiam ohľadom

oznamovania práceneschopnosti navrhovateľom.

Právny zástupca odporcu k námietke navrhovateľa, že výpoveď nebola podpísaná oprávnenými
osobami, nakoľko boli vykonané neoprávnené zmeny na valnom zhromaždení odporcu, ktoré neboli
platné a ani obsadenie orgánov odporcu nie je platné, uviedol, že žiadne z konaní, v ktorých sa o
týchto veciach koná, nie je právoplatne skončené. V čase podpísania výpovede danej navrhovateľovi

z 20.08.2012 boli na nej uvedené osoby oprávnené konať za odporcu, a to aj v pracovnoprávnych
vzťahoch.

Právny zástupca odporcu vo vyjadrení na pojednávaní dňa 17.9.2013 uviedol, že má za to, že
žaloba navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede, bola na súd podaná po uplynutí dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty z dôvodu, že výpoveď bola navrhovateľovi osobne doručovaná dňa 29.08.2012

predsedom predstavenstva odporcu za účasti dvoch svedkov, a to Z.. U. C. a pána E., ktorí navrhovateľa
navštívili. Najskôr mu ponúkli dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú však odmietol, preto
mu chceli odovzdať písomnú výpoveď z 20.08.2012, ktorú však odmietol prevziať, preto mu bola
neskôr doručovaná poštou. Navrhovateľ si výpoveď na pošte prevzal 18.09.2012, pričom deň pred
tým 17.09.2012 navštívil lekára, ktorý ho spätne od 14.09.2012 uznal za dočasne práce neschopného.

Navrhovateľ odporcu neinformoval o svojej práceneschopnosti, pričom táto povinnosť mu vyplýva zo
Zákonníka práce a keďže bol navrhovateľ zamestnaný u troch samostatných právnych subjektov,mal túto povinnosť voči každému z nich. Dokladmi o práceneschopnosti navrhovateľa zo začiatku
nedisponovala ani Sociálna poisťovňa, ktorá ich získala až v októbri 2012 na vyžiadanie od ošetrujúceho
lekára. Keďže navrhovateľ doručovanú výpoveď dňa 29.08.2012 odmietol prevziať, výpovedná doba mu

začala plynúť od 01.09.2012 a uplynula 30.11.2012.

Od 20.6.2012 existovali prekážky v práci na strane odporcu, pričom navrhovateľ sa nezdržiaval na
pracovisku. Odporcom bol vyzývaný, aby sa dostavil do práce, kde s ním malo byť prerokované
ukončenie pracovného pomeru, avšak navrhovateľ nepreberal poštu, nereagoval na telefonické výzvy,
preto bolo pristúpené k doručeniu výpovede osobne. Na osobnom stretnutí bol navrhovateľ oboznámený

s obsahom doručovaných listín a vedel o tom, čo sa mu doručuje.

Svedok Z.. C. U. vo výpovedi uviedol, že pre odporcu jeho advokátska kancelária poskytuje právne
služby, kde pôsobí ako advokát, ale v tejto veci právne služby neposkytoval. P.. M. bol za odporcu
požiadaný, aby sa ako svedok zúčastnil osobného doručovania dokumentov týkajúcich sa skončenia
pracovného pomeru navrhovateľa. Bolo to dňa 30.08.2012 v skorých poobedných hodinách, kedy spolu
s P.. M. a pánom E. navštívil navrhovateľa. Navrhovateľa zastihli na dvore rodinného domu, nemuseli

ani zvoniť. Stál za bránou a oni zostali stáť pred bránou. Svedok s navrhovateľom nekomunikoval,
len pozdravil. Komunikoval s ním P.. M., ktorý navrhovateľovi uviedol, že prišiel doručiť výpoveď z
organizačných dôvodov, pričom tieto dokumenty mal v ruke. Svedok si nepamätal, či bolo navrhovateľovi
oznámené, že došlo k zániku jeho pracovného miesta. Na to navrhovateľ uviedol, že si nebude preberať
žiadne listiny. P.. M. sa na svedka spýtavo pozrel, akože čo má robiť ďalej. Na to mu svedok povedal,

aby pokračoval v úkone. Celé stretnutie trvalo 2,5 až 3 minúty. Navrhovateľ len uviedol, že nebude
preberať žiadne písomnosti. Tieto mu majú byť doručené poštou. P.. M. stál za bránou, dokumenty na
doručenie mal v rukách a navrhovateľ bol na dvore domu od nich vzdialený niekoľko krokov. Ich cieľom
bolo doručiť navrhovateľovi výpoveď z organizačných dôvodov ako aj rozhodnutie o organizačných
zmenách, poprípade ako alternatíva bol pripravený návrh dohody o skončení pracovného pomeru.

Všetky tieto dokumenty mal podpísané a pripravené P.. M.. V uvedený deň takto doručovali výpoveď
viacerým zamestnancom. Rovnaký postup doručovania výpovedí bol vo vzťahu k ďalším asi piatim
zamestnancom, pričom pokiaľ si správne pamätá, zastihli ten deň už len jednu zamestnankyňu. Myslí,
že sa volala pani N. a ostatných zamestnancov nezastihli. Navrhovateľ nielen že odmietol prevziať
akékoľvek dokumenty, ale odmietol s nimi komunikovať a od brány sa vzdialil.

Svedok na otázku súdu doplnil, že P.. M. navrhovateľovi uviedol, že mu doručuje výpovede za všetky tri
spoločnosti, kde bol navrhovateľ zamestnaný a v ktorých pôsobí aj P.. M..

Okolnosť, že sa stretnutie uskutočnilo 30.8.2012 si svedok pamätá, lebo to mal poznačené v kalendári.

Svedok P.. M. M. vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľom bol kolega a u odporcu pôsobí ako predseda
predstavenstva. Dňa 30.08.2012 v odpoludňajších hodinách sa spolu s Z.. U. a pánom E. snažil doručiť

viacerým zamestnancom buď dohody o skončení pracovného pomeru alebo alternatívne výpovede.
Plánovali v ten deň navštíviť asi sedem zamestnancov, ale zastihli len dvoch, a to navrhovateľa a
pani Vankovú. Keď prišli k domu navrhovateľa, videli ho stáť na dvore, kde telefonoval. Nemuseli ani
zvoniť. Počkali až dotelefonuje a svedok ho požiadal, aby prišiel k nim. S navrhovateľom komunikoval
len P.. M.. Navrhovateľ prišiel k bráne a oni zostali stáť za bránou. Navrhovateľovi svedok navrhol

ukončenie pracovného pomeru dohodou s odstupným, ale tento na dohodu nereagoval. Navrhovateľ
uviedol,žeakmuniečochcú,majútoposlaťpoštou,pretonavrhovateľoviuviedol,žetomápovažovaťza
doručenie výpovede, pričom viac navrhovateľovi nestihol povedať, nakoľko tento odmietol komunikovať
a odišiel preč. Nestihol mu ani uviesť, že zaniklo jeho miesto z dôvodu organizačných zmien, nakoľko
stretnutie trvalo veľmi krátko. Svedok doplnil, že riešili situáciu za všetkých zamestnávateľov, teda

spoločnosť FOOD FARM, s.r.o., Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, ako aj za odporcu, kde
bol navrhovateľ zamestnaný. Navrhovateľovi uviedol, že ide o výpoveď za ich spoločnosti. Dokumenty
ohľadom výpovede mal v ruke, ale navrhovateľ úplne odmietol komunikovať, otočil sa a odišiel preč,
svedok nemal možnosť mu tieto odovzdať, ale pred tým, než odišiel, mu stihol povedať, že to má
považovať za výpoveď zo strany zamestnávateľa.Okolnosť, kedy prednému stretnutiu v auguste 2012 prišlo, riešili až dodatočne v súvislosti so súdnym
konaním, ale určite to nebolo v deň štátneho sviatku. Bolo to nasledujúci pracovný deň, čo bol štvrtok.
Presný dátum by si musel overiť v diári.

Výpoveď navrhovateľovi doručovali osobne, lebo to bolo rýchlejšie, preto ju nedoručovali poštou. Všetky
písomnosti mal svedok v ruke, pričom pri odchode navrhovateľovi nenechali žiadne písomnosti, nakoľko
odmietol čokoľvek prijať.

Svedok Z. E. vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ bol jeho kolega a odporca je jeho zamestnávateľom,
pričom zamestnaný je aj v spoločnosti FOOD FARM a Poľnohospodárskom družstve Dolné Otrokovce.
S P.. M. B. Z.. U. mal dňa 30.08.2012 popoludní ako svedok doručovať výpovede pre zamestnancov,

pričom svedok pracuje ako bezpečnostný požiarny technik. Krátko poobede prišli do Šulekova, pričom
navrhovateľa videli vo dvore za bránou. P.. M. navrhovateľa zavolal a chcel sa s ním dohodnúť na
odstupnom, na čo mu navrhovateľ uviedol, že sa nemá o čom baviť, že ak niečo chcú, nech to doručia
poštou. Stretnutie bolo krátke asi 2 až 3 minúty. Navrhovateľ na dohodu nereagoval, na čo mu P.. M.
povedal, že ak nechce komunikovať, má to považovať za doručenie výpovede, ktorú mu so sebou

doniesli. Dokumenty týkajúce sa navrhovateľa mal v rukách P.. M.. P.. M. stihol navrhovateľovi povedať
len to, že to má považovať za doručenie výpovede a keďže navrhovateľ nekomunikoval a odišiel od
brány, odišli preč.

Svedok na otázku súdu doplnil, že P.. M. mal pripravených viacero dokumentov a asi to platilo pre
všetky tri spoločnosti. P.. M. navrhovateľovi uviedol, že chce sa s ním ako chlap s chlapom dohodnúť

na skončení pracovného pomeru aj na odstupnom, tak vo vzťahu k FOOD FARM,, k odporcovi a k
Poľnohospodárskemu družstvu Dolné Otrokovce.

Svedok doplnil, že počas komunikácie P.. M. a navrhovateľa zaznelo, že výpoveď sa dáva z
organizačných dôvodov.

Svedkyňa Z. Č. vo výpovedi uviedla, že dňa 21.08.2012 bola účastná toho, keď za navrhovateľom prišli

traja páni, z ktorých pozná P.. M. a pána E.. Počula zvonček, pričom vtedy bol navrhovateľ vonku pri
aute a ona sa išla pozrieť cez okno obývačky, kto to zvoní, pričom za bránou videla stáť uvedených troch
pánov a asi meter a pol od brány vo dvore stál navrhovateľ. Navrhovateľovi uviedli, že sa s ním chcú
rozprávať, na čo im navrhovateľ uviedol, že ak niečo chcú, nech to dajú písomne a odišiel. Celé to trvalo
asi 1 minútu a myslí si, že videla celé stretnutie. To, že to bolo dňa 21.08.2012 vie, lebo mala kupón na

pobyt do Krakova a v uvedený deň sa dohodli a objednávali sa na konkrétny termín pobytu. Svedkyňa sa
v mieste bydliska navrhovateľa zdržiavam pravidelne tak 4 dni v týždni. V dňoch 27.8.2012 až 29.8.2012
boli s navrhovateľom v Krakowe, odkiaľ sa vrátili večer 29.8.2012, pričom prespali u svedkyne v Trenčíne
a nasledujúci deň odišiel navrhovateľ do Hlohovca a svedkyňa zostala v Trenčíne.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce), ak

tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia

pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku.Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo

od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď z
pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 20.8.2012, je neplatná, je dôvodný.

Medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom prišlo dňa 2.5.2006 k
uzavretiu platnej pracovnej zmluvy, ktorá založila pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v pozícii
ekonomicko-finančného riaditeľa na dobu neurčitú, pričom k vzniku tohto pracovného pomeru prišlo dňa
4.5.2006, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce.

Odporcalistomzodňa20.8.2012adresovanýmnavrhovateľoviskončilpracovnýpomersnavrhovateľom

výpoveďou z dôvodu organizačných zmien v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveď zo
dňa 20.8.2012 mala písomnú formu a boli v nej skutkovo vymedzené dôvody výpovede nezameniteľné
s inými dôvodmi.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, kedy prišlo k doručeniu písomnej výpovede zo dňa 20.8.2012
navrhovateľovi odporcom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na okolnosť, že vo vyjadreniach

tak navrhovateľa ako aj odporcu sa vyskytli nepresnosti ohľadom uvádzania správnych dátumov
týkajúcich sa tak výpovede ako aj jej doručovania. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že výpoveď bola
datovaná dňa 22.8.2012, avšak z priloženej písomnej výpovede samotným navrhovateľom jednoznačne
vyplýva, že odporcom bola datovaná dňom 20.8.2012. Taktiež navrhovateľ nepresne uviedol, že vo
výpovedi malo byť poukazované na organizačné zmeny vykonané rozhodnutím z 21.8.2012, avšak v

písomnej výpovedi je poukazované na organizačné zmeny z 8.8.2012. Uvedené nepresnosti uvádzané
navrhovateľom možno pripísať existencii troch súbežných pracovných pomerov a aj trom výpovediam
daným v rovnakom období a asi datovanými inými dátumami a taktiež skutočnosti, že navrhovateľ podal
na súde žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo vzťahu ku všetkým zamestnávateľom,
čo mohlo spôsobiť nepresnosti v dátumoch uvádzaných v žalobe. Odporca, resp. jeho právny zástupca

najskôr na pojednávaní uviedol, že k osobnému doručovaniu výpovede malo prísť 29.8.2012, neskôrosoby, ktoré doručenie vykonali uviedli, že to bolo 30.8.2012. Čo sa týka nezrovnalostí uvádzaných
odporcom ohľadom osobného doručovania výpovede navrhovateľovi v auguste 2012, v danej právnej
veci skutočnosť, či sa tak stalo 21.8.2012, ako tvrdí navrhovateľ a jeho priateľka, alebo dňa 29.8.2012,

či 30.8.2012, ako tvrdí odporca, nie je až tak právne významná, nakoľko výpoveď je v danej veci
datovaná dňom 20.8.2012. Teda, či k osobnému doručovaniu prišlo následne dňa 21.8.2012, alebo
29.8.2012, resp. 30.8.2012, stále sa tak malo stať ešte v auguste 2012, čo súd bude posudzovať v
ďalšom odôvodnení.

Súd vykonal potrebné dokazovanie k preukázaniu skutočností, kedy došlo k platnému doručeniu

výpovede navrhovateľovi odporcom, nakoľko uvedená skutočnosť má podstatný význam pre posúdenie
platnosti výpovede, resp. včasnosti podania žaloby na súd. Ak by súd vyhodnotil, že výpoveď
navrhovateľovi bola platne doručená v auguste 2012, bez ohľadu na konkrétny dátum, začala by
výpovedná 3 mesačná doba plynúť 1.9.2012 a uplynula by 30.11.2012, a teda žaloba podaná
navrhovateľom na súd 28.2.2013 by bola podaná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle
§ 77 Zákonníka práce. Ak by súd vyhodnotil, že výpoveď navrhovateľovi bola platne doručená až dňa

18.9.2012prostredníctvompošty,súdbyskúmal,čikdoručeniuvýpovedeprišlovčasezákazuvýpovede
v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

V prvom rade súd vyhodnocoval, či prišlo k platnému doručeniu výpovede v období od 20.8.2012
do 31.8.2012, kedy mala byť výpoveď navrhovateľovi doručovaná osobne P.. M., Z.. U. B. S. E..
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom období k veľmi krátkemu osobnému

stretnutiu trvajúcemu asi tak 2 až 3 minúty medzi navrhovateľom a uvedenými tromi osobami
vystupujúcimi za odporcu prišlo pri bráne domu navrhovateľa, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Ako
súd poukázal v danej právnej veci nie je právne významné, či sa tak malo stať 21.8.2012, 29.8.2012, či
30.8.2012, nakoľko všetky tri dátumy sú po vyhotovení výpovede dňa 20.8.2012 a pred koncom mesiaca
august 2012, čo by bolo rozhodné pre posúdenie plynutia výpovednej doby a teda aj včasnosti podania

žaloby na súd. Navrhovateľ potvrdil, že v auguste 2012 ho navštívili uvádzaní traja zástupcovia odporcu,
pričom ho zastihli v záhrade domu a keď sa s ním chceli rozprávať, povedal im len, že sa s nimi nemá
o čom baviť, keď mu niečo chcú, nech mu to pošlú poštou. Navrhovateľ poprel, že by sa mu pokúsili
doručiť výpoveď. Z výpovedí všetkých troch svedkov, ktorí sa pri osobnom stretnutí s navrhovateľom v
auguste 2012 zúčastnili, vyplýva, že v danom období odporca ako zamestnávateľ doručoval viacerým

zamestnancom osobne doklady o skončení pracovného pomeru v mieste ich bydliska. P.. M. ako
predseda predstavenstva si k uvedeným úkonom zavolal aj dvoch svedkov, a to Z.. U. a pána E., ktorí
sa zúčastnili doručovania. V danom prípade s navrhovateľom pri doručovaní komunikoval len P.. M.,
pričom ako sám uviedol, mal pripravené dve alternatívy, a to dohodu o skončení pracovného pomeru ako
aj výpoveď, pričom takéto dokumenty mal vypracované vo vzťahu ku všetkým trom zamestnávateľom

navrhovateľa, z ktorých jedným bol odporca. Všetky tieto doklady spolu mal P.. M. v ruke. P.. M.
navrhovateľovi najskôr navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou s odstupným, na čo navrhovateľ
reagoval len tak, že ak mu niečo chcú majú mu to doručiť poštou, preto navrhovateľovi uviedol, že to
má považovať za doručenie výpovede. Na to sa navrhovateľ vzdialil a prestal s nimi komunikovať.
Z vyjadrenia P.. M. ako aj ďalších dvoch svedkov zúčastnených na stretnutí vyplynulo, že mali konať

za všetkých troch zamestnávateľov navrhovateľa, teda odporcu, spoločnosť FOOD FARM, s.r.o. a
Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, čo mali aj navrhovateľovi uviesť. Navrhovateľ uviedol,
že k žiadnemu pokusu o doručenie výpovede neprišlo. Ani z vyjadrenia uvedených troch svedkov
nevyplynulo, že by sa navrhovateľovi pokúsili odovzdať písomnú výpoveď odporcu zo dňa 20.8.2012,
ktorej prijatie by navrhovateľ odmietol.

V zmysle § 38 Zákonníka práce musí byť písomnosť týkajúca sa skončenia pracovného pomeru, v
danom prípade výpoveď, doručená zamestnancovi do vlastných rúk, pričom písomnosť možno doručiť
aj v byte, či kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý. Povinnosť doručiť písomnosť sa splní, len čo
ju zamestnanec prevezme. Účinky doručenia však nastanú aj vtedy, ak zamestnanec odmietne prijatie
písomnosti. Uvedená podmienka fikcie doručenia odmietnutím prijatia písomnosti, však môže nastať

len za predpokladu, že konkrétna písomnosť, v danom prípade výpoveď odporcu z 20.8.2012, bola
navrhovateľovi ponúknutá na prevzatie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi
účastníkmi prebehlo len veľmi krátke stretnutie, kde P.. M. najskôr navrhovateľovi ponúkol skončenie
pracovného pomeru dohodou s odstupným, a keď na to nereagoval, tak mu uviedol, že to má považovať
za doručenie výpovede, pričom mal konať za všetkých troch zamestnávateľov. Navrhovateľ poprel, že

by sa mu pokúsili odovzdať nejaké písomnosti. Ani z výpovedí svedkov nevyplynulo, že by sa nejakúkonkrétnu písomnosť pokúsili navrhovateľovi odovzdať s konkrétnym vyjadrením, že ide o výpoveď
danú odporcom navrhovateľovi. Podľa vyjadrenia svedkov mal P.. M. v rukách dokumenty, v ktorých
boli tak písomné dohody o skončení pracovného pomeru ako aj písomné výpovede, a to vo vzťahu

ku všetkým trom zamestnávateľom, ale ani sám neuviedol, že by sa pokúsil odovzdať navrhovateľovi
konkrétne dokument obsahujúci výpoveď odporcu zo dňa 20.8.2012. Zo situácie tak, ako bola opísaná
svedkami pri stretnutí, nemožno vyvodiť právny záver, že nastali účinky doručenia výpovede danej
odporcom navrhovateľovi listom z 20.8.2012 tým, že túto písomnosť odmietol navrhovateľ prijať,
nakoľko ani svedkovia, ktorí sa stretnutia zúčastnili neuviedli, že by konkrétne písomná výpoveď

odporcu bola navrhovateľovi odovzdávaná na prevzatie. Skutočnosť, že mal P.. M. v rukách viacero
dokumentov a medzi nimi aj písomnú výpoveď odporcu, nezakladá zákonnú fikciu doručenia, ak táto
konkrétna písomnosť, teda výpoveď odporcu z 20.8.2012 nebola daná, resp. ponúknutá na prevzatie
navrhovateľovi. V tomto smere neboli ani z vyjadrení svedkov zrejmé skutočnosti, že by navrhovateľa
čo len vyzvali, aby si prevzal písomnú výpoveď z 20.8.2012.

Okrem toho z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by dané stretnutie bolo dostatočne určité a

zrozumiteľné vo vzťahu ku skutočnosti, že ide o doručenie konkrétne výpovede odporcu z 20.8.2012.
Celé stretnutie bolo veľmi krátke, čo potvrdili všetci jeho účastníci, rovnako ako to, že navrhovateľ
odmietol so svedkami komunikovať, uviedol im, že mu majú všetko doručovať poštou a odišiel preč. Ani
z obsahu výpovedí zúčastnených svedkov jednoznačne nevyplynulo, že by navrhovateľovi dostatočne
zrozumiteľne uviedli, že konajú za všetkých troch zamestnávateľov, resp. uviedli, že čo sa týka doručenia

výpovede z 20.8.2012 konajú za odporcu. Okrem toho skutočnosť, že P.. M. mal v rukách viacero
dokumentov, tak týkajúcich sa dohody o skončení pracovného pomeru ako aj výpovede, a to vo
vzťahu ku všetkým trom zamestnávateľom, neumožňuje vyvodiť záver, že bolo jasne a zrozumiteľne
navrhovateľovi uvedené, že ide o doručovanie výpovede konkrétne odporcu. Už táto dostatočná
nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť doručovania, robí daný právny úkon doručovania neplatným.

Ak sa zamestnávateľ rozhodol doručovať výpovede zamestnancom v mieste ich bydliska za prítomnosti
vopred zavolaných svedkov, mal tak urobiť dostatočne určite v tom smere, že mal vyzvať zamestnancov,
aby si písomnosť, teda výpoveď z pracovného pomeru, prevzali. Okrem toho, ak mal navrhovateľ
pracovný pomer vo vzťahu k viacerým zamestnávateľom, za ktorých konali tie isté osoby, bolo potrebné
jednoznačne špecifikovať, za ktorých konkrétnych zamestnávateľov sa koná.

K týmto okolnostiam treba poukázať na skutočnosť, že odporca odovzdal písomnú výpoveď z 20.8.2012
adresovanú navrhovateľovi dňa 30.8.2012 na poštovú prepravu, čo spochybňuje presvedčenie odporcu
ako zamestnávateľa, že prišlo k platnému doručeniu výpovede najneskôr dňa 30.8.2012 tým, že
navrhovateľ odmietol výpoveď prijať. Ak by mal odporca ako zamestnávateľ za to, že prišlo k platnému
doručeniu výpovede, pri čom mali byť prítomní raja svedkovia, nemal by potrebu doručovať výpoveď

aj poštou.

Vzhľadom k tomu, že doručovanie výpovede v auguste 2012 bolo vyhodnotené ako neplatné, v druhom
rade súd vyhodnocoval, či doručenie výpovede z 20.8.2012 poštou, ktorú zásielku si navrhovateľ osobne
prevzal dňa 18.9.2012, bolo platné.

Z obsahu písomností je zrejmé, že odporca dňa 30.8.2012 odovzdal na poštovú prepravu písomnú

výpoveď z 20.8.2012, pričom navrhovateľ ako adresát nebol 31.8.2012 zastihnutý, preto bola zásielka
uložená na pošte od 1.9.2012 do 18.9.2012, kde si ju navrhovateľ osobne dňa 18.9.2012 prevzal.
K doručeniu písomnej výpovede odporcu navrhovateľovi tak prišlo dňa 18.9.2012. Z potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej navrhovateľovi pre odporcu dňa 17.9.2012 vyplýva, že
navrhovateľ bol od 14.9.2012 uznaný lekárom za práceneschopného, a to až do 30.9.2012, nakoľko ako

práceschopný bol uznaný od 1.10.2012.

Z hľadiska posúdenia platnosti výpovede zamestnávateľa je rozhodujúce, či v čase doručenia výpovede
zamestnancovi existovali právne skutočnosti, s ktorými Zákonník práce spája zákaz výpovede.
Rozhodujúca je ich objektívna existencia bez ohľadu na to, či zamestnávateľ v čase doručenia výpovede
o nich vedel. Dokonca nie je rozhodujúci ani deň vystavenia dokladu o práceneschopnosti, ale deň od

kedy lekár zamestnanca uznal za dočasne neschopného vykonávať prácu.

V zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v
ochrannej dobe, a to v dobe keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu. Vdanej veci mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol od 14.9.2012 do 30.9.2012 uznaný za
práceneschopného, pričom výpoveď mu bola doručená dňa 18.9.2012, teda v ochrannej dobe, kedy platí
zákaz výpovede. Výpoveď odporcu z 20.8.2012, doručená navrhovateľovi dňa 18.9.2012, je z dôvodu,

že bola navrhovateľovi doručená v čase zákazu výpovede, neplatná.

Skutočnosť, že navrhovateľ oznámil svoju práceneschopnosť len spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. a
neoznámil ju bezprostredne po jej začatí aj odporcovi, nič nemení na objektívnej skutočnosti, že v čase
doručenia výpovede bol uznaný za práceneschopného. Rovnako nie je právne významná okolnosť, že
navrhovateľ porušil svoju povinnosť oznámiť odporcovi zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a

súvisia s jeho osobou, teda v danom prípade začiatok trvania práceneschopnosti. Pre posúdenie, či k
doručeniu výpovede prišlo v čase zákazu výpovede, je rozhodujúci objektívny stav v danom čase bez
ohľadu na skutočnosť, či o tomto stave odporca ako zamestnávateľ vedel, alebo mu to navrhovateľ ako
zamestnanec neoznámil.

Súd považoval za potrebné vo vzťahu k doručovaniu výpovede navrhovateľovi odporcom v auguste
2012 vypočuť len svedkov, ktorí sa osobne pri doručovaní zúčastnili. Iné osoby, ktorým boli v rovnakom

období doručované výpovede, by nedokázali vo vzťahu k tomuto konkrétnemu doručeniu uviesť žiadne
okolnosti, ktoré by mohli mať podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, i s poukazom na argument
odporcu,žekaždédoručovanieboloosobitnéaneprebiehalovjedendeň.Pretosúdnávrhynadoplnenie
dokazovania výpoveďami svedkov, ktorým bola taktiež v danom období doručovaná výpoveď odporcom,
zamietol.

Súd nepovažoval za potrebné vo veci vypočuť ako svedka pani D. k otázke oznamovania
práceneschopnosti navrhovateľa odporcovi, nakoľko uvedená okolnosť nemá vplyv na skutočnosť, od
kedy bol navrhovateľ práceneschopný.

S ohľadom na vyhodnotené dokazovanie, súd určil, že výpoveď odporcu navrhovateľovi zo dňa
20.8.2012, doručená mu dňa 18.9.2012, je neplatná, keďže v danom prípade bola žaloba podaná v

dvojmesačnej prekluzívnej lehote.

Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil neplatnosť výpovede z 20.8.2012, s ohľadom na jej doručenie v
ochrannej dobe, kedy platí zákaz výpovede, nezaoberal sa ostatnými dôvodmi neplatnosti výpovede
uvádzanými navrhovateľom, teda okolnosťami, či bola daná oprávnenými osobami, alebo či skutočne
prišlo k organizačným zmenám u odporcu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa jeho právny zástupca vyčíslil v sume 407,25 eur, a to za 5
úkonov právnej služby á 60,07 eur, spolu v sume 300,35 eur v zmysle § 11 ods. 1, písm. a), § 14 ods. 1,
resp. § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (dňa 26.2.2013 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, dňa 26.2.2013 podanie žaloby, dňa17.9.2013 účasť na pojednávaní, dňa 16.10.2013
účasť na pojednávaní a dňa 28.1.2014 účasť na pojednávaní), za režijný paušál v sume 39,05 eur v
zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (4 úkony vykonané v roku 2013 á 7,81 eur a 1 úkon
v roku 2014 uplatnených á 7,81 eur) a za 20% DPH v sume 67,85 eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. (20% zo sumy 300,35 + 39,05).

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
a predstavujú účelne vynaložené výdavky právneho zastúpenia v danom konaní na uplatnenie práva
navrhovateľa, preto súd Navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej
jeho právnym zástupcom.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2

zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľ je od poplatku oslobodený asúd jeho návrhu vyhovel, preto je súdny poplatok určený podľa položky 1 písm. b) Prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb. povinný zaplatiť odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

navykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(Exekučnéhoporiadku),akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.