Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/489/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202265
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211202265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik mesta Košice,
a.s.sosídlomBardejovská6,Košice,IČO:31701914,zast.JUDr.PetromFrajtom,advokátomsosídlom
Garbiarska 5, Košice proti odporcovi Q. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. A. X, Košice, v konaní o zaplatenie
55,55 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/129/2012-96
z 30.júla 2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi, aby bol povinný zaplatiť

navrhovateľovi istinu vo výške 55,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaným
z dlžnej sumy od 18.3.2010 do zaplatenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania za
zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 47,10 €, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že odporca dňa 17.3.2010 mal platný
občiansky preukaz s č. SJ 922299 podľa vyjadrenia ORPZ v Košiciach. Preukaz SJ 912320, z ktorého
boli opísané údaje, odporca dňa 27.6.2006 nahlásil na ORPZ v Košiciach ako stratený.

Súd bol toho názoru, že nahlásenie straty občianskeho preukazu neznamená ešte, že odporca tento

preukaz v skutočnosti nemal alebo ho neskôr po nahlásení jeho straty nenašiel. Samotný fakt, že
odporca za obdobie 9 rokov nahlásil štyri razy stratu resp. odcudzenie občianskeho preukazu svedčí
o tom, že môže tak konať s úmyslom mať viac občianskych preukazov. Obrana odporcu, že on bežne
stráca občianske preukazy nevylučuje skutočnosť, že v danom čase cestoval bez platného cestovného
lístka, pričom tvrdenie, že v tom čase mal zakúpený zakúpený predplatný cestovný lístok ukázalo
nepravdivé, čo vyplynulo z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, že odporca v čase kontroly
nemal zakúpený časový lístok na kartu s č. 88209. Súd obranu odporcu nepovažoval za hodnovernú,

keďže z výpovede svedkov, kontrolórov vyplynulo, že oni totožnosť osoby, ktorá predkladá občiansky
preukaz overujú s fotografiou na predloženom doklade, takže nie je možné uveriť tvrdeniu, že jeho
občiansky preukaz používa iná osoba. Súd vyhodnotil obranu žalovaného za účelovú. Na základe
uvedeného súd považoval za preukázané, odporca cestoval dňa 17.3.2010 dopravným prostriedkom
navrhovateľa bez platného cestovného lístka, súd mu preto uložil povinnosť zaplatiť úhradu vo výške
do 100 násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, t.j. sumu 55 € a základné cestovné 0,55
€ (podľa Tarify DPMK, a.s. platnej k 1.1.2009).Citoval ust. §§ 9, 11 zák. č. 168/96 Z.z. a § 517 ods. 1, 2 OZ a dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal
súdzapreukázané,žeodporcanezaplatilsumu55,55€včase,keďhokontrolnýpracovníknavrhovateľa
vyzval k úhrade tejto sumy, teda svoj dlh riadne a včas nesplnil 17.3.2010, a tak sa dostal do omeškania

v nasledujúci deň po tejto výzve, t.j. 18.3.2010. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu z dlžnej
sumy uhradiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne od 18.3.2010 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 € a z trov právneho
zastúpenia vo výške 48,02 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu), z toho

jedenúkonpo16,60€a2xrežijnýpaušál6,95€zazastupovanienavrhovateľaadvokátomJUDr.Petrom
Frajtom, podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľ
si uplatnil aj náhradu za poštovné v sume 1,70 € za zaslanie výzvy odporcovi na zaplatenie pohľadávky,
ktorého výšku nepreukázal dôkazmi.

V podanom odvolaní odporca žiadal podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. zrušiť rozsudok a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odvolaní v podstate namietal, že nesprávne súd poukázal na vykonané dokazovanie, lebo otec
odporcu mal telefonicky žiadať X.. O. H.Ú. o to, aby boli revízori DPMK upozornení na to, že neznáma
osoba jemu zneužíva neplatný občiansky preukaz na preukazovanie totožnosti pri cestovnej kontrole
(občiansky preukaz, ktorý sa má predložiť). Preto navrhol výpoveď otca Q. Š. a výpoveď X.. H.. Okrem
toho § 11 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. taxatívne vymenoval povinnosti cestujúceho pri preprave,

odporca však 17.3.2010 nebol cestujúcim linky č. 29 v čase od 7.56 hod. tak ako uvádza navrhovateľ
vo svojom návrhu, ale išlo len o domnienku. Nikto ho nevidel vchádzať do dopravného prostriedku.
Je zarážajúce, že kontrolóri rozlišujú platný a neplatný cestovný lístok. Súd v odôvodnení rozsudku
vychádza z domnienok a opiera sa len o tvrdenia navrhovateľa. Zák. č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu
občana občanov a o registri obyvateľov SR v § 7 ods. 1 písm. d) uvádza, že v prípade ak bolo prihlásenie

na pobyt vykonané na základe neplatného alebo cudzieho dokladu, tak zruší záznam o trvalom pobyte.
Nebolo zo strany navrhovateľa hodnoverne preto preukázané, že kritického dňa bol cestujúcim linky č.
29 o 7.56 hod. práve osoba odporca.

Vo vyjadrení k odvolaniu právny zástupca navrhovateľa navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny
na základe tých skutočností, že súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal so všetkými námietkami

odporcu, ktoré opätovne sa uvádzajú v odvolaní, trovy odvolacieho konania nežiadal.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal
rozsudok v rozsahu § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a tento rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad
v zistení skutkového stavu a odvolací sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody

rozsudku sú správne a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani odvolacieho dôvody
odporcu.

Odporca uplatnil odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, avšak z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli
počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula (§ 132

až § 135 O.s.p.), právne posúdenie bolo správne, lebo na daný skutkový stav súd aplikoval konkrétnu
právnu normu, to znamená vyvodil zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a k dôvodom uvedeným v rozsudku už netreba nič dodávať, lebo súd
prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami v odvolaní.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo len

odvolateľ žiadal trovy, ale on bol neúspešný, preto mu nepatria.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.