Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/327/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216214
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1411216214.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : REOS CONSULT spol. s.r.o., ul. Na Riviére č. 7/A, 841 04 Bratislava,
IČO : 31 349 161, zastúpený : Advokátska kancelária SLIVKA & LEČKOVÁ s.r.o., ul. Turčianska č. 16,
821 09 Bratislava, proti odporcovi v 1 rade : Správcovské bratislavské družstvo, ul. Drobného č. 27,
841 01 Bratislava, IČO : 35 803 843, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Viera Malinowská s.r.o.,
Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 36 863 971, odporcovi v 2 rade : LICITOR group a.s., ul.
Tajovského č. 5, 010 01 Žilina, IČO : 36 421 561, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľnávrhomdoručenýmOkresnémusúduBratislavaIV,dňa21.12.2011sadomáhalzaviazania
odporcu v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu náhrady škody vo výške 24.305,22,-eur
a náhrady trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ dňa 9.8.2005 sa zúčastnil dražby, ktorej
navrhovateľom bol odporca v 1.rade a dražobníkom odporca v 2.rade. Priebeh dražby bol osvedčený
Notárskou zápisnicou o priebehu dobrovoľnej dražby spísanou notárkou JUDr. Ľudmilou Joanidisovou.
Predmetom dražby bola nehnuteľnosť - byt vlastníka F. I., E.. XX.X.XXXX, O. E.. X, XXX XX I..
Nehnuteľnosť sa nachádza v obci Bratislava - Karlova Ves, katastrálne územie D. K., vedená Správou
katastra pre hl.mesto SR - Bratislavu, na LV č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so

súpisným číslom XXX , na parcele č. XXXX, vchod O. E.. X, na 10 poschodí a podiel bytu na spoločných
častiach, zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX. Vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal
navrhovateľ, ktorý ju vydražil za účelom jej rekonštrukcie a následného predaja, ktorý bol predpokladaný
ešte v roku 2005. Ihneď po dražbe v auguste 2005, uhradil navrhovateľ spoločnosti odporcu v 2.rade
ako dražobníkovi celú sumu za vydraženú nehnuteľnosť vo výške 1.180.000,-Sk. Nehnuteľnosť mala
byť odovzdaná pod dražbe navrhovateľovi, avšak nestalo sa tak. Následne sa navrhovateľ dozvedel, že
vlastník odmietol vypratanie bytu s odvolaním sa na to, že dražbu pokladá za nezákonnú. V septembri

2005 podal vlastník na súd návrh na určenie neplatnosti dražby. Po tom, ako vlastník v septembri
2005 odmietol odovzdať nehnuteľnosť navrhovateľovi, odporca v 2.rade uložil vydraženú sumu po
odpočítaní svojej odmeny do notárskej úschovy u notára, JUDr. Macáka Ivana. Navrhovateľovi ako
vydražiteľovinehnuteľnosti,bolonakatastrizapísanévlastníckeprávoktejtonehnuteľnosti.Navrhovateľ
však nemohol po dražbe disponovať s nehnuteľnosťou, keďže Okresný súd Bratislava IV, uznesením zo
dňa 26.1.2006, vykonateľným 2.2.2006 rozhodol, že vydražiteľ je povinný zdržať sa výkonu vlastníckeho
právaknehnuteľnostiaždorozhodnutiaoplatnosti,resp.neplatnostidražbyadovtedyoprávnilužívaním

bytu predchádzajúceho vlastníka F. I.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C/65/2005 - 352
zo dňa 1.7.2009, právoplatným dňa 3.1.2011, bolo určené, že dražba je neplatná. Dôvodom neplatnostidražby, podľa odôvodnenia rozsudku, bola skutočnosť, že dražba bola vykonaná neoprávnene, nakoľko
odporca v 1.rade ako správca nebol oprávnený navrhnúť výkon dražby a nebol oprávnený ani podpísať
Zmluvu o výkone dražby s dražobnou spoločnosťou (odporcom v 2.rade). V dôsledku uvedených

skutočností Zmluva o vykonaní dražby, uzavretá medzi odporcom v 1. a 2.rade je absolútne neplatná ,
a preto je aj neplatná dražba, ktorá bola vykonaná na základe absolútne neplatnej Zmluvy o vykonaní
dražby. Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č.k. 7Co/299/2009 - 417 zo dňa 13.10.2010 potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Napriek výzvam navrhovateľa , ihneď po právoplatnosti rozsudku o
neplatnosť dražby odporcovia v 1. a 2.rade vracali navrhovateľovi, napriek výzvam , postupne celú

sumu 1.180.000,-Sk (39.168,83,-eur) až do marca 2011, a to nasledovne:

- Sumu 31.588,70,-eur dňa 19.1.2011

- Sumu 1.704,81,-eur dňa 11.3.2011

- Sumu 5.875,32,-eur dňa 23.3.2011.

Navrhovateľ sa obrátil listom zo dňa 6.10.2011 na odporcu v 1.rade a listom zo dňa 11.10.2011
na odporcu v 2.rade s uplatnením náhrady škody. Žiaden z odporcov do stanoveného termínu

24.10.2011 vyčíslenú škodu ani jej časť navrhovateľovi neuhradil. Navrhovateľ je spoločnosť s ručením
obmedzeným, ktorá má od svojho vzniku do dnes vlastné imanie vo výške 200.000,-Sk (6.638,78,-
eur). Navrhovateľ počas svojho podnikania prostriedky vo výške celého vlastného imania používal
na bežný chod spoločnosti (spracovanie účtovníctva dodávateľským spôsobom, prevádzku priestorov,
dopravu, náklady na spracovanie rôznych služieb, inžinierske činnosti a zabezpečovanie menších opráv

do času ich uhradenia objednávateľmi a pod.). Na jedinom účte navrhovateľa dňa 31.7.2005, t.j. tesne
pred predmetnou dražbou boli prostriedky vo výške len 45.947,11,-Sk. Navrhovateľ okrem bežných
služieb podnikal aj nákupom bytov, ich zhodnotením inžinierskou činnosťou a následným predajom ,a to
spravidla do 3 mesiacov od nadobudnutia. Na nákup týchto nehnuteľností používal krátkodobé pôžičky
od tretích osôb, keďže na ich nákup nemal vlastné finančné zdroje. Za týmto účelom mal záujem

získať aj predmetnú nehnuteľnosť v dražbe a tesne pred úhradou dražobnej sumy si dňa 11.8.2005 a
dňa 12.8.2005 požičal od tretích osôb krátkodobo sumy 850.000,-Sk a 230.000,-Sk za účelom úhrady
dražobnej sumy za nehnuteľnosť. Až začiatkom roku 2006 sa ukázalo, že výhodnými krátkodobými
pôžičkami nemohol navrhovateľ ďalej financovať získané nehnuteľnosti v dražbe, keďže nedisponoval
ani nehnuteľnosťou, ale ani sumou 1.180.000,-Sk zaplatenou v dražbe odporcovi v 2.rade. Preto

navrhovateľ, aby sa vyhol úpadku, začiatkom roku 2006 zabezpečoval dlhodobé financovanie sumy
1.180.000,-Sk , zaplatenej v dražbe. Banky, leasingové spoločnosti a iný veritelia v prípade financovania
nehnuteľnosti požadujú okrem iných zabezpečení takejto nehnuteľnosti, ktorú však navrhovateľ nemal.
Takéto boli aj sú podmienky pri čerpaní mnohých úverov partnerskej spoločnosti REOS LEASING
spol. s r.o. od bánk a leasingových spoločností, pritom mala spoločnosť REOS LEASING s.r.o. ak

vysoko bonitný klient 25x vyššie základné imanie ako navrhovateľ. Na základe opísaných postupov
pre vybavenie úveru si preto navrhovateľ nedokázal vybaviť bankový ani leasingový úver. Dovtedy
navrhovateľ nečerpal v banke žiaden úver a takého klienta veritelia pokladajú za rizikovejšieho, pretože
nemá referencie o spôsobe splácania. Navrhovateľ nechcel požičať finančné zdroje od nebankových
subjektov za úroky nad 30% ročne, ktoré tiež požadujú založenie nehnuteľnosti. Preto navrhovateľ

podpísal so spoločníkmi navrhovateľa ako veriteľmi U.. O. F. a U.. C. F. dňa 5.5.2006 Zmluvu o pôžičke
č. X/XX/XXXX v znení Dodatku zo dňa 28.12.2006 a zo dňa 30.12.2010. Veritelia previedli sumu pôžičky
zo svojho účtu č. XXXXXXXX/XXXX na účet navrhovateľa č. XXXXXXXX/XXXX, a to:

- dňa 11.5.2006 v sume 700.000,-Sk

- a dňa 27.9.2006 v sume 600.000,-Sk a

- vkladom na účet navrhovateľa 16.5.2006 v sume 100.000,-Sk.

V tejto Zmluve o pôžičke boli dohodnuté úroky 7,00% p.a. do 31.12.2006. Zmluvné strany predpokladali
pri podpise Zmluvy o úvere, že priemerná doba súdneho sporu trvá cca 12-15 mesiacov, a teda
predpoklad ukončenia sporu o platnosť dražby sa predpokladala do 31.12.2006. Až od tohto termínu
nesplatenia pôžičky sa dojednal vyšší úrok 14% p.a., v ktorom je dojednaný aj sankčný úrok, tak ako to

robia aj banky a leasingové spoločnosti. V čase podpisu Zmluvy o pôžičke sa nemohlo predpokladať,že veritelia budú mať zablokované svoje zapožičané finančné zdroje u navrhovateľa až do roku 2011.
V Zmluve o pôžičke boli dohodnuté pre prípad omeškania vrátenia pôžičky aj zvýšený úrok, v ktorom
je zahrnutý aj sankčný úrok, a to 7,00% p.a. vyššie ako štandardný úrok. Na základe uvedeného

navrhovateľ dospel k názoru, že Zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľom a spoločníkmi
navrhovateľa zo dňa 5.5.2006 v znení dodatkov bola pre navrhovateľa za daných podmienok výhodná a
predstavovala najprijateľnejšie riešenie vzniknutého finančného problému navrhovateľa, spôsobeného
neplatnosťou dražby. Zmluva mala pre navrhovateľa rovnaké, alebo výhodnejšie podmienky, ako keby
navrhovateľ riešil financovanie v dražbe zablokovanej sumy 1.800.000,-Sk dlhodobým štandardným

úverom od banky alebo leasingovej spoločnosti a o veľa výhodnejšie ako keby túto situáciu riešil úverom
od nebankového subjektu. Podľa Zmluvy o pôžičke sú vypočítané úroky z istiny 1.180.000,-Sk za
obdobie od začiatku pôžičky do vrátenia ekvivalentu sumy vo výške 24.114,54,-eur. Vo výpočte úrokov
je započítaná istina, vo výške len 1.180.000,-Sk aj keď celková istina bola v období časti roku 2006
vyššia. Úroky z pôžičky postupne navrhovateľ veriteľom spláca, a to bankovými prevodmi. Navrhovateľ
bol od dražby až do súdneho zrušenia dražby povinný sa o vydraženú nehnuteľnosť starať s primeranou

starostlivosťou, pretože aj na LV bol do roku 2011 vedený ako vlastník. Preto nehnuteľnosť poistil v
Komunálnej poisťovni podľa Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2005 s ročným poistným
1.436,-Sk, pričom uhradil poisťovni sumu 4 roky x 1.436,-Sk = 5.744,-Sk (190,68,-eur). Po zrušení
dražby sa navrhovateľ obrátil na vlastníka o preplatenie tejto sumy, čo vlastník odmietol s odkazom,
že na nehnuteľnosť si sám platil vlastnú poistku. Navrhovateľ dospel k záveru, že odporca v 1.a

2.rade tým, že uviedli pochybením v dražbe navrhovateľa do omylu, že je domnelý vlastník od momentu
dražby, zodpovedajú za túto škodu na poistnom. Poukázal na ust. § 42 , ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ust. § 6 ods. 3, ust. § 16 ods. 1, ust. § 33 ods. 3, § 33 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách a ust. § 29 ods. 2 Živnostenského zákona s tým, že porušenie povinnosti
navrhovateľa dražby (odporcu v 1.rade) konštatuje Okresný súd Bratislava IV vo svojom rozsudku č.k.

5C/65/2005 - 352 zo dňa 1.7.2009, právoplatným dňa 3.1.2011. Medzi konaním odporcu v 1.a 2.rade
a škodou, ktorá vznikla na majetku navrhovateľa, je príčinná súvislosť - dôsledkom konania odporcov,
ktorí porušili uvedené ustanovenia zákonov, navrhovateľ nemohol po dobu viac ako 5 rokov disponovať
s nehnuteľnosťou, najmä však nemohol disponovať finančnými prostriedkami vo výške 1.180.000,-Sk,
ktoré riadne a včas uhradil za túto nehnuteľnosť nadobudnutú v dražbe. Keďže navrhovateľ nemal

vlastné finančné prostriedky na vydraženú sumu, bol nútený si dlhodobo finančné prostriedky požičať
a ako vlastník nehnuteľnosti, v rámci predchádzania prípadným škodám, ju aj poistil. Takto vznikla
navrhovateľovi v príčinnej súvislosti k neplatnosti dražby a pochybeniam odporcu v 1.a2.rade škoda
vo výške 24.114,54,-eur (úroky zo Zmluvy o pôžičke) a vo výške 190,68,-eur (zaplatené poistné za
nehnuteľnosť), t.j. spolu celkom vzniknutá škoda 24.305,22,-eur. Navrhovateľ uviedol, že v uplatnenej

škode je zahrnutá len priama škoda, ktorú už skutočne navrhovateľ utrpela nie sú v nej zahrnuté nároky
z titulu ušlého zisku. Ušlý zisk si navrhovateľ zatiaľ neuplatnil.

Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013 súd pripustil podľa ust. § 95 O.s.p. zmenu návrhu: Odporcovia
v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 24.305,22,-eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 24.114,54,-eur odo dňa 25.10.2011 a nahradiť trovy konania.

Odporca v 1.rade sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 29.3.2012 a žiadal návrh
navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade ako nedôvodný zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov
konania s odôvodnením, že dražobníkom neplatnej dražby bol odporca v 2.rade, pričom predmetom
dražby bola nehnuteľnosť, byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. O. E.., vchod č. X
v Bratislave, súpis.č. XXX, postavenom na pozemku parc.č. XXXX (LV č. XXXX) a spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX. Poukázal
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 5C/56/2005-352 zo dňa 1.7.2009, ktorý
bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co/299/2009 - 417 zo dňa 13.10.2010 a
súdom bolo určené, že dražba predmetnej nehnuteľnosti je neplatná, pričom z odôvodnenia vyplýva, že
neplatnosť bola určená z dôvodu absencie aktívnej legitimácie správcu na podanie návrhu na vykonanie

dobrovoľnej dražby a uzatvorenie zmluvy o jej výkone v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. v tom čase platnom.
Poukázal na ust. § 33 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. s tým, že navrhovateľ dražby zodpovedá za vady
predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe a
neupozornil na ne včas dražobníka v Zmluve o výkone dražby, pričom navrhovateľ dražby zodpovedá
za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (ust. § 33 ods. 2 cit.zákona).

Odporca v 1.rade neporušil ust. § 33 cit.zákona, nakoľko pravosť, výška a splatnosť zabezpečovacejpohľadávky boli nespochybniteľné a existencia záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov je daná zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Odporca v 1.rade , s poukazom na zák.č. 527/2002 Z.z. vzniesol námietku pasívnej legitimácie v

konaní vo vzťahu k uplatnenej zodpovednosti podľa ust. § 33 ods. 1,2 zákona č. 527/2002 Z.z. v
znení neskorších predpisov z dôvodu, že neprišlo k porušeniu uvedených ustanovení navrhovateľom
dražby. Ak by sa dospelo k záveru o porušení zákona č. 527/2002 Z.z. zodpovednosť za škodu nesie
dražobník s ohľadom na ust. § 33 ods. 1 cit.zákona, a to s ohľadom na právny názor Krajského súdu, v
ktorom konštatuje porušenie iného právneho predpisu. K výške uplatnenej škody 24.305,22,-eur, ktorá

pozostáva z úrokov zo Zmluvy o pôžičke vo výške 24.114,54,-eur a zaplateného poistného vo výške
190,68,-eur odporca v 1.rade uviedol, že pohnútka navrhovateľovej účasti na dražbe, t.j. že dražil
za účelom rekonštrukcie a následného predaja nehnuteľnosti, pričom nemohol z dôvodu predbežného
opatrenia 26.1.2006, vykonateľného 2.2.2006, s nehnuteľnosťou disponovať je vo vzťahu k uplatnenej
náhrady škody právne irelevantná. Povinnosť odovzdať predmet dražby vydražiteľovi má podľa ust. § 29
ods. 1 cit.zákona dražobník. Poukázal , že veriteľmi zo Zmluvy o pôžičke a jej dodatkov sú fyzické osoby

totožné s osobami spoločníkov a konateľov vydražiteľa, t.j. dlžníka zo Zmluvy o pôžičke (navrhovateľa).
Pôžička ako reálny kontrakt vzniká až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky. Ani v prípade, že by
aj bolo nevyhnutné, z dôvodu hroziaceho údajného úpadku navrhovateľa prevziať takýto záväzok z
pôžičky, nie je možné dospieť k záveru, že je v príčinnej súvislosti s neplatnou dražbou, resp. konaním
odporcu v 1.rade alebo, že k pôžičke prišlo z iných dôvodov spočívajúcich v podnikaní vydražiteľa.

Poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka s tým, že uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých
účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie, t.j. každý je povinný počínať
si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom
prostredí. S prihliadnutím na ust. § 1 ods. 2, druhá veta zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov je možné konštatovať, že uvedená generálna prevencia sa vzťahu i

na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov. Posudzujúc všetky okolnosti uzavretia Zmluvy o pôžičke,
odporca vyslovil názor, že podpísaním zmluvy a následne jej dodatkov, ktorými bol stanovený úrok a tiež
úrok z omeškania, došlo jednoznačne k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti pri predchádzaní
vzniku škody. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka odporca 1. rade má za to, že dražobník
sám zodpovedá za škodu, ktorú si spôsobil porušením generálnej prevenčnej povinnosti, ktorá spočíva

predovšetkým v dojednaní:

a) Úroku z pôžičky, t.j. s ohľadom na osoby, ktoré zmluvu uzatvárali bolo možné a logické a právne
dovolené uzatvoriť pôžičku ako bezúročnú,

b) Úroku vo výške , ktorá nezodpovedá bežnému úroku poskytovanému v danom mieste a čase,

c) Keďže pôžička bola uzatvorená v zmysle predpisov občianskeho práva, výška úroku z omeškania

nezodpovedá maximálnej výške dovolenej a upravenej všeobecnými predpismi občianskeho práva,

d) Uplatnenie úroku z omeškania a výpočet formou dodatku k Zmluve o pôžičke boli uzatvorené v čase
keď bol známy výrok rozsudku odvolacieho súdu, pričom takýto úkon v neprospech spoločnosti, ktorú pri
jej uzatvorení ako konateľ zastupoval jej vlastný spoločník a súčasne konajúci vo svoj vlastný prospech
ako veriteľ, je možné považovať za účelový a zjavne nevýhodný pre spoločnosť,

e) Uzatvorenie Zmluvy o pôžičke s dojednaním podmienok nevýhodných pre spoločnosť a na prospech
osoby konajúcej za spoločnosť je možné bezpochyby považovať za porušenie zákazu konkurencie
vyplývajúceho z ust. § 136 Obchodného zákonníka.

Opodstatnenosť výšky uplatnenej škody z titulu úrokov , vzhľadom na dikciu Zmluvy o pôžičke, je podľa
názoru odporcu v 1.rade sporné. V právnom vzťahu zo Zmluvy o pôžičke dochádza k personálnemu

prepojeniu medzi osobami veriteľa a dlžníka, a preto odporca v1.rade má za to, že bola uzavretá
účelovo, v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ sa právny úkon
simuluje, tak sa vo svojej vnútornej forme len predstiera a k perfektnosti takéhoto právneho úkonu
chýba vážnosť vôle, v dôsledku čoho postihuje takýto simulovaný právny úkon podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť, plnenie zo simulovaného - neplatného právneho úkonu

zakladá bezdôvodné obohatenie vydražiteľa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. V časti nároku na
náhradu škody z titulu nákladov poistenia predmetu dražby, odporca v 1.rade vyslovil, že tento nárok
nie je možné kvalifikovať ako škodu, ale ako bezdôvodné obohatenie, avšak pasívne legitimovaný vovzťahu k uplatnenému nároku je vlastník nehnuteľnosti: F. I., bytom O. E.. X, Bratislava. Vzhľadom k
nepreukázania atribútov vzniku nároku na náhradu škody, nedostatku legitimácie navrhovateľa dražby
s ohľadom na právny titul vzniku škody, nepreukázanie vzniku škody a spornosť uplatnenej výšky,

nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním navrhovateľa dražby, resp. neplatnosťou
dražby, odporca v 1.rade žiadal nárok navrhovateľa zamietnuť. Na záver odporca v 1 rade dodal, že
u odporcu v 2.rade ako dražobníka, zákonodarca predpokladá obligatórne poistenie zodpovednosti za
škodu.

Odporca v 2 rade žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a vzniesol námietku pasívnej legitimácie v

danom spore. Poukázal na rozhodnutie súdov o neplatnosti dražby, ktorá bola vyslovená z dôvodu
porušenia ust. § 8b) zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov ( v tom čase platnom ), a
to že samotný navrhovateľ dražby nebol oprávnený predmet dražby dať do dražby. Navrhovateľ dražby
zodpovedá za to, že predmet dražby je spôsobilý k dražbe. V danom prípade vyhlásenie o tom, že
predmet dražby je možné dražiť zahŕňa nielen vyhlásenie o oprávnení nakladať s predmetom dražby,
ale aj skutočnosť, že navrhovateľ dražby disponuje oprávneniami navrhnúť dražbu. Táto osobitná

zodpovednosť vylučuje zodpovednosť dražobníka v danom prípade. Z hľadiska ďalšieho vyslovil, že
odporca v 2 rade postupoval s maximálnou mierou obozretnosti a starostlivosti tak, aby ku škode
nedošlo, pričom v danom prípade si zaobstaral príslušné analýzy civilistických autorít prof. Ciráka aj
prof. Vojčíka, ktorí v tom čase takýto postup nevylučovali a stotožňovali sa s názorom, že správca
bytového domu je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Z hľadiska ďalších skutočností mal za to,

že vo vzťahu k odporcovi v 2 rade neexistuje porušenie právnej povinnosti, ktorá by zakladala , v
zmysle zákona o dobrovoľných dražbách zodpovednosť za vzniknutú škodu. Vyslovil, že navrhovateľ
nepreukázal vznik ujmy, ním tvrdená ujma v súčasnosti nevznikla, čo vyplynulo aj z výsluchu na
pojednávaní dňa 23.1.2014, nakoľko škoda predstavuje tzv. vynaložené náklady a do dnešného dňa
úroky , ktoré požaduje zaplatiť, resp. kt. predstavujú škodu, a zaplatené neboli. Rovnako však táto ujma

nebola hodnoverne preukázaná, pričom tak ako vyplynulo z výsluchu, navrhovateľ napriek tomu, že mal
poskytnutú pôžičku tak ako uvádza samotný konateľ bol stále v zisku a spoločníkom vyplácal dividendy,
a teda v prvom rade nesplnil si svoje záväzky voči dlžníkom a zisk, ktorý dosiahol použil na výplatu
dividend. Nie je preukázaný vzťah príčiny a následku. Navrhovateľ nepreukázal vzťah poskytnutej
pôžičky vo vzťahu k zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením. Táto skutočnosť zostala na polohe tvrdení

a nebola v konaní preukázaná, pričom vyplýva, že pôžička medzi manželmi F. bola poskytnutá na
prevádzkové náklady a kúpu nehnuteľnosti. Na kúpu akých nehnuteľností, je však otázne. Pretože
pôžička bola poskytnutá až roku 2006, teda cca trištvrte roka po tom, čo kúpili byt na dražbe, pričom nie
je zrejme a nebolo ani preukázané, že práve z tejto pôžičky mali byť vyplatené predchádzajúce pôžičky
poskytnuté spoločnosťou Reos Leasing. Neexistuje medzi dojednaným úrokom a neplatnosťou dražby,

vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny a následku, tak
ako to vyplýva z rozhodnutí NS ČR č.k. 25Cdo/1019/2012 ako aj z rozsudku č.k. 25Cdo/245/2000. Ak
bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva a rovnako v prípade na škodu
pôsobí reťazec viacerých príčin, neexistuje príčinná súvislosť v prípade ak medzi jednaním škodcu a
vzniknutú škodu vstúpi iná skutočnosť nezávislá od vôle škodcu. Je zrejmé, že tvrdená ujma, ktorú si

navrhovateľ uplatňuje predstavuje úroky z poskytnutej pôžičky, a teda táto skutočnosť závisela výlučne
odplynutiačasu,pričomtakakoodporcav1radaaniodporcav2rade nevedelovplyvniť,kedykdanému
rozhodnutiu súdu dôjde. Tento úrokový náklad, ktorý si navrhovateľ ako škodu uplatňuje by v prípade
neexistencie rozhodnutia o určení neplatnosti znášal výlučne sám, pričom nie je zrejmé, kedy by k
vráteniupôžičkydošlo,nakoľkovšetkobolozávisléodtoho,čibytnavrhovateľspeňažíalebonespeňaží.

Inakpovedané,akbynedošlokspeňaženiu,navrhovateľbytakistonemalpeniazenavrátenieaúrokový
náklad by znášal ďalej. V konaní nepreukázal časový horizont, kedy by malo k takémuto predaju dôjsť.
Nie je zrejmé, akú výšku by znášal sám, ktorú by v prípade, ak by sa súd stotožnil s jeho argumentáciou,
bolobypotrebnézuplatnenéhonárokuodpočítať.Vtomtosmerejespornávýška.Niktonepredpokladal,
že sa zúčastní dražby osoba, ktorá nemá na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením a v tejto súvislosti,

táto škoda predstavuje tzv. nepredvídateľnú škodu. V zmysle ust. § 379 keďže všetci zúčastnení sú
podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka, že sa neuhrádza tzv. nepredvídateľná škoda, čiže škoda,
ktorú strana mohla v čase porušenia svojej povinnosti ako možný dôsledok svojho porušenia predvídať.
Vo vzťahu k poistke sa stotožnil sa s názorom odporcu v1 rade, t.j. že nik z prítomných odporcov
nepožadovalodsamotnéhonavrhovateľa,abypredmetdražby-nehnuteľnosťpoistil.Vprípadeúspechu

si uplatnil trovy konania.Z Poistnej zmluvy č. XXX-XXXXX-XX o poistení zodpovednosti za škodu dražobníka uzatvorenej medzi
odporcom v 2.rade a Českou poisťovňou - Slovensko, a.s., Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava 26, IČO:
31 354 327 zo dňa 4.7.2005 z bodu III Poistné nebezpečenstvá, 3.1. vyplýva, že poistenie sa nevzťahuje

na prípade, keď príčina vzniku škody nastala pred dňom 24.9.2005. Poisťovňa: Generali Slovensko
poisťovňa a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, listom zo dňa 22.10.2013
oznámil súdu, že z opatrnosti vstupuje do súdneho konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
v 2.rade, ale následne dňa 21.1.2014 listom oznámili súdu, že predmetné poistenie sa nevzťahuje na
prípade, keď príčina vzniku škody vznikla pred dňom 24.9.2005, pričom príčinou vzniku prejednávanej

škodovejudalostijedražbazodňa9.8.2005apoisteniesanatentoprípadnevzťahuje, apretopoisťovňa
nemá právny záujem na výsledku prejednávaného sporu a do konania nevstupuj. Z uvedeného dôvodu
súd v predmetnom konaní s vedľajším účastníkom nekonal (§ 93 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené
procesné postupy poisťovne ako vedľajšieho účastníka ako aj skutočnosť, že z konania potom ako
zistil dátum vzniku škody vystúpil, sa súd procesným rozhodnutím touto skutočnosťou nezaoberal
(nebola vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zo strany navrhovateľa či odporcu v

1.rade), pričom súd na pojednávaní dňa 23.1.2014 zo stanoviskom poisťovne účastníkov a ich právnych
zástupcov oboznámil.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa U.. O. F.,
odporcu v 1.rade a odporcu v 2.rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženého listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.7.2005"
znejúceho na navrhovateľa vyplýva, konečný stav účtu 46.024,11,-Sk.

Z listinného dôkazu "Oznámenie o dražbe zn Č.D 60104-05 zo dňa 20.6.2005" vyplýva, že dražobník
(odporca v 2.rade) zastúpený predsedom predstavenstva Z. D. a navrhovateľ dražby (odporca v 1.rade)
oznámili miesto konania dražby: Hotel Junior, Drieňová 14, Bratislava, dátum konania dražby 9.8.2005

o 11,00 hod. (1. kolo dražby) a označili predmet dražby (predmetnú nehnuteľnosť - dvojizbový byt na ul.
O. E.. X, Bratislava - D. K. o výmere 44,06 m2). Najnižšie podanie: 1.000.000,-Sk, minimálne prihodenie
10.000,-Sk a dražobná zábezpeka: 250.000,-Sk s uvedením spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky
najneskôr do otvorenia dražby, pričom termín ohliadky bol stanovený na deň 5.8.2005 o 11,00 hod a
na deň 6.8.2005.

Z listinného dôkazu "Zmluvy o pôžičke zo dňa 8.8.2005" uzatvorenej medzi veriteľom U.. O. F. (ktorý
je súčasne konateľom spoločnosti REOS CONSULT s.r.o. ako aj spoločnosti REOS LEASING spol. s
r.o.) a dlžníkom: REOS CONSULT spol. s r.o., zastúpený konateľom Ing. Osuským Jurajom vyplýva, že
veriteľ U.. O. F. poskytol dlžníkovi REOS CONSULT spol. s r.o. zastúpenému konateľom Ing. Osuským
Jurajom, pôžičku vo výške 230.000,-Sk na dobu do 31.12.2005 za účelom pôžičky: záloha na dražbu

dvojizbového bytu v D. K. v Bratislave s tým, že sumu 180.000,-Sk odovzdal veriteľ U.. F. O., dlžníkovi
REOS CONSULT spol. s r.o. , zastúpenému Ing. Osuským Jurajom a sumu 50.000,-Sk sa zaviazal vložiť
na účet dlžníka do 10 dní od podpisu tejto zmluvy, t.j. do 18.8.2005. Pôžička bola bezúročná s tým, že v
prípade neuhradenia do 31.12.2005 si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z každej meškanej sumy,
za každý deň omeškania.

Z potvrdenky č. L. zo dňa 8.8.2005 vyplýva, že od U.. O. F., W. X, XXX XX I. na: pôžička, prijal sumu
180.000,-Sk Ing. Juraj Osuský, REOS CONSULT spol. s r.o.

Z Notárskej zápisnice N408/2005, Nz36729/2005 napísanej dňa 9.8.2005, v notárskej kancelárii notárov
JUDr. Ivana Macáka - JUDr. Ľudmily Joanidisovej, na Plynárenskej ul. Č. 7/C v Bratislave, notárom
JUDr. Ľudmilou Joanidisovou o priebehu dobrovoľnej dražby podľa zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších
predpisov vyplýva, že Z. D., ako predseda predstavenstva odporcu v 2.rade vyhlásil, že dobrovoľná
dražbysauskutočňujenazákladeZmluvyovykonanídražbyuzatvorenejmedzidražobníkom(odporcom
v 2.rade) a navrhovateľom dražby (odporcom v 1.rade), podľa ktorej predmetom dobrovoľnej dražby jenehnuteľná vec v celosti, zapísaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto
SR Bratislava, na LV č. XXXX, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. D. K. ako dvojizbový byt č. XX o
výmere 44,06m2 na 10 podlaží vo vchode č. X obytného domu so súpis.číslom XXX, postaveného na

parcele č. XXXX, nachádzajúceho sa na O. E. v Bratislave, spolu so spoluvlastníckym podielom vo
výške 4406,848518-in k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, bez pozemku.
Nehnuteľnosť vo vlastníctve vlastníka predmetu dražby je podľa výpisu z LV č. XXXX bez tiarch.
NavrhovateľomdobrovoľnejdražbyjedružstvosobchodnýmmenomSprávcovskébratislavskédružstvo
so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 35 803 843 (odporca v 1.rade). Vlastníkom predmetu

dražby je F. I., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O. E.. X, Bratislava, dražobníkom je obchodná spoločnosť
LICITOR GROUP a.s. so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561 (odporca v 2.rade)
a licitátorom dobrovoľnej dražby je Z. D.. Najnižšie podanie je stanovené na sumu 1.000.000,-Sk a
minimálne prihodenie je stanovené na sumu vo výške 10.000,-Sk. Dobrovoľná dražba bola vyhlásená
dražobníkom (odporcom v 2.rade) dňa 27.6.2005. Bol opísaný priebeh dobrovoľnej dražby s tým, že
licitátor Z. D. vyhlásil, že predmet dražby bol vydražený za cenu vo výške 1.180.000,-Sk a vydražiteľom

predmetu dražby sa stala obchodná spoločnosť REOS CONSULT s.r.o. , Na riviére 7/A, 841 04
Bratislava, IČO: 31 349 161.

Z listinného dôkazu "Zmluva o pôžičke zo dňa 9.8.2005" uzatvorenej medzi veriteľom REOS LEASING
spol. s r.o. a dlžníkom REOS CONSULT spol. s r.o. - navrhovateľ (obaja zastúpení tým istým konateľom,
Ing. Osuským Jurajom) vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkov pôžičku 850.000,-sk do 31.12.2005 na

nákup nehnuteľnosti - dvojizbový byt č. X na O. E.. X v Bratislave. Dohodnutú pôžičku v zmysle zmluvy
mal zaslať veriteľ na

účet dlžníka do 10 dní po podpise zmluvy, t.j. 19.8.2005. Dlžník sa zaviazal zaplatiť z poskytnutej
pôžičky úroky vo výške 7% p.a. a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z každej meškanej sumy za každý
deň omeškania.

Z listinného dôkazu "Doplnok č. 1/2005 k Zmluve o pôžičke zo dňa 9.8.2005" uzavretého dňa 28.12.2005
vyplýva, že veriteľ REOS LEASING spol. s r.o. a dlžník REOS CONSULT spol. s r.o. (navrhovateľ) si
dohodli posun termínu vrátenia dlžnej sumy z 31.12.2005 do 31.5.2006 (Doplnok podpísaný za veriteľa
aj za dlžníka tou istou osobou U.. O. F.).

Z listinného dôkazu "Príjmový pokladničný doklad č. 1 zo dňa 9.8.2005" vyplýva, že od spoločnosti

navrhovateľa, za účelom dražobnej zábezpeky, bola odporcom v 2.rade prijatá suma 250.000,-Sk.

"Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.8.2005" znejúceho na navrhovateľa vyplýva
konečný stav účtu 445925,11,-Sk s tým, že dňa 11.8.2005 bol vykonaný bezhotovostný vklad
navrhovateľom vo výške 400.000,-Sk.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.8.2005" znejúceho

na navrhovateľa vyplýva konečný stav účtu 15.886,11,-Sk s tým, že dňa 12.8.2005 bol vykonaný
navrhovateľom bezhotovostný vklad 450.000,-Sk a dňa 12.8.2005 bezhotovostný vklad p. F. C. a p. O.
F. vo výške 50.000,-Sk.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX" vyplýva, že dňa 12.8.2005 bol
vykonaný jednorazový príkaz na úhradu 930.000,-Sk s poznámkou: LICITOR - BYT K.VES.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, zo dňa 7.10.2005 vyplýva, že navrhovateľ bol uvedený
ako vlastník bytu na O. E..X, XX poschodie, byt č. XX, I. - D. K..

Z listinného dôkazu "Doplnok č. 1/2005 k Zmluve o pôžičke zo dňa 8.8.2005" uzavretého dňa 28.12.2005
medzi veriteľom U.. O. F. a dlžníkom REOS CONSULT spol. s r.o. zastúpeným Ing. Jurajom Osuskýmvyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na posune termínu vrátenia dlžnej sumy z 31.12.2005 do
31.5.2006.

Z listinného dôkazu Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.9.2005 s Komunálnou

poisťovňou a.s., podľa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 20.9.2005 uzatvoril
navrhovateľ združené poistenie budov , domov, rozostavaných stavieb a zariadení domácnosti s
dohodnutým ročným poistným 1.456,-Sk na predmetný byt s tým, že byt sa užíva výhradne na bývanie.

Okresný súd Bratislava IV, uznesením č.k. 5C/65/2005-64 zo dňa 26.1.2006, vykonateľným dňa
2.2.2006, predbežným opatrením prikázal spoločnosti REOS CONSULT spol. s r.o. (navrhovateľovi)
zdržať sa výkonu svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti s tým, že F. I. je oprávnená

predmetný byt užívať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.5.2006" znejúceho na
navrhovateľa vyplýva, že bol vykonaný bezhotovostný vklad F. C. F. vo výške 700.000,-Sk.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.5.2006" znejúceho na
navrhovateľa vyplýva, že bol vykonaný vklad v hotovosti vo výške 100.000,-Sk.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.9.2006" znejúceho na
navrhovateľa vyplýva, že bol vykonaný bezhotovostný vklad O. F. a C. F. vo výške 600.000,-Sk.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k 5C/65/2005 - 352 zo dňa 1.7.2009, právoplatný dňa 3.1.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7Co/299/2009 - 417 zo dňa 13.10.2010,
právoplatného dňa 3.1.2011, určil, že dražba nehnuteľnosti zo dňa 9.8.2005, so začiatkom o 11,00

hod, ktorá sa konala na základe oznámenia o dražbe značka č. B., kde dražobníkom bola spoločnosť
LICITOR group a.s. so sídlom v Žiline, na ul. Tajovského č. 5, IČO: 36 421 561 a navrhovateľom bolo
Správcovské bratislavské družstvo so sídlom v Bratislave , ul. Drobného č. 27, IČO: 35 803 843, kde
predmetom dražby bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Bratislava - D. K., kat.úz. D. K., vedená na
Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV,

LV č. XXXX, parcela č. XXXX, súpis.číslo XXX, druh stavby: byt v panelákovom dome, byt č. XX, vchod
O. E.. Č.. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu: XXXX/XXXXXX,
je neplatná. V rozsudku súd, okrem iného uviedol, že vymáhanie finančných pohľadávok správcom
nezahŕňa aj výkon záložného práva (ust. § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení pred novelou do
1.7.2007), správca nemohol vykonávať záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov dražbou,

mohli ho vykonávať len vlastníci bytov a nebytových priestorov, alebo len ak by ho boli k takémuto úkonu
splnomocnili (ust. § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.) čo sa však v tomto prípade , podľa výsledkov
dokazovania, nestalo a táto povinnosť nevyplýva správcovi zo Zmluvy o výkone správy. Z uvedených
dôvodov správca nebol oprávnený navrhnúť výkon dobrovoľnej dražby, keďže nie je záložným veriteľom
a ani nebol splnomocnený, alebo poverený na realizáciu záložného práva k predmetu dražby vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov, nemal teda splnomocnenie na podpis Zmluvy o výkone dobrovoľnej
dražby s dražobníkom, a preto je Zmluva o vykonaní dražby absolútne neplatná a neplatná je preto aj
dražba, ktorá bola vykonaná na základe absolútne neplatnej Zmluvy o výkone správy.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.8.2010" znejúceho na
navrhovateľa vyplýva, že dňa 24.8.2010 bol vykonaný jednorazový príkaz cez telebanking vo výške -

47.67-,eur poznámka navrhovateľa - poistenie bytu.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7Co/299/2009 - 417 zo dňa 13.10.2010, právoplatného
dňa 3.1.2011 vyplýva, že odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C/65/2005 -
352 zo dňa 1.7.2009 potvrdil s vyslovením právneho záveru, že navrhovateľom dražby, v zmysle §
7 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2007) je vlastník predmetu dražby, alebo

osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona, t.j. záložný veriteľ. Je nesporné, žesprávca bytového domu v predmetnej veci nebol vlastníkom predmetnej dražby ani záložným veriteľom.
Záložným veriteľom boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, v prospech ktorých vzniklo zo zákona
záložné právo k bytu (ust. § 15 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.). Správca v zmysle § 8b ods. 2 písm.e) zák. č.

182/1993 Z.z. je povinný pri správe majetku sledovať úhrady na plnenia a úhrady preddavkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Až s účinnosťou od 1.7.2007
bol rozšírený výpočet povinnosti správcu pri správe domu o povinnosť podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome, na uspokojenie pohľadávok podľa ust. §
15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov /ust. § 8b ods. 2 písm.i) zák .č.

182/1993 Z.z./. V Zmluve o výkone správy je pre prípad neuhradených finančných záväzkov niektorého
vlastníka v čl. III , ods. 4.1. písm.r) dojednané oprávnenie zástupcu vlastníkov stanoviť spôsob postupu
voči dlžníkom, inak postup správcu spočíva vo výzve k úhrade pohľadávok adresovanej dlžníkovi a v
pristúpení k vymáhaniu pohľadávok, čím sa rozumie zabezpečenie exekučného titulu. Zabezpečiť výkon
rozhodnutia je v zmysle čl. III, ods. 4.1. písm.s) Zmluvy o výkone správy povinný správca po rozhodnutí
nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov a určení spôsobu jeho výkonu. Zástupca vlastníkov má v zmysle

čl. 7 ods. 10 Zmluvy o výkone správy možnosť stanoviť postup pri vymáhaní neuhradení pohľadávok.
O samotnom výkone exekučného titulu a jeho spôsobe potom už musí rozhodnúť nadpolovičná väčšina
všetkých vlastníkov. Z oprávnenia zástupcu vlastníkov stanoviť spôsob postupu voči dlžníkovi po
zabezpečenie exekučného titulu potom nemožno vyvodiť jeho oprávnenie dať súhlas správcovi na
podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, navyše keď nie je oprávnený ani len na rozhodovanie

o výkone exekučného titulu a jeho spôsobe, t.j. správca nebol oprávnený podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby a súhlas zástupcu vlastníkov A. G. s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražby je na základe uvedeného pre posúdenie oprávnenia správcu na podanie uvedeného návrhu
irelevantný. Na základe uvedené vyslovil zas právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej
legitimácie správcu na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a na uzavretie Zmluvy o jej

výkone, ako aj záver ohľadom neplatnosti Zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby a následnej dražby
samotnej.

Zlistinnéhodôkazu"Dodatokč.1/2010kZmluveopôžičkeč.1/05/2006zodňa5.5.2006vzneníDodatku
zo dňa 28.12.2006", uzavreté dňa 30.12.2010 vyplýva že veriteľ U.. F. O. W. U.. F. C., obaja I. W. X I.,
ako veritelia uzatvorili dodatok s dlžníkom REOS CONSULT spol. s r.o. - navrhovateľom s tým, že okrem

iného úroky z pôžičky dlžník uhradí vo výške 1.600,-eur veriteľovi do 31.12.2010, vo výške 2.000,-eur
do 30.6.2011 a ostatnú časť úrokov do 31.12.2014.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.1.2011" znejúceho
na navrhovateľa vyplýva, že dňa 19.1.2011 bol vykonaný bezhotovostný vklad 31.588,70,-eur a dňa
25.1.2011 jednorazový vklad na úhradu 30.000,-eur.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.3.2011" znejúci na meno
navrhovateľa vyplýva, že bol vykonaný dňa 11.3.2011 bezhotovostný vklad vo výške 1.704,81,-eur a dňa
11.3.2011 jednorazový príkaz cez telebanking - 3.293,51,-eur.

Z listinného dôkazu "Výpis z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.3.2011" znejúci na meno
navrhovateľa vyplýva, že dňa 23.3.2011 bol vykonaný bezhotovostný vklad vo výške 5.875,32,-eur a

dňa 23.3.2011 jednorazový príkaz cez telebanking - 5.875,32,-eur (vrátenie pôžičky F. - posledná časť).

Dňa 5.4.2011 veriteľ U.. C. F. a O. F., W. X I. (spoločníci navrhovateľa), voči dlžníkovi REOS CONSULT
spol. s r.o. (navrhovateľovi) vypočítali písomne dlžnú sumu 1.180.000,-Sk (39.168,83,-eur), dojednaný
úrok za rok 2006: 7,00% p.a. a dojednaný úrok včítane sankčného úroku od 1.1.2007: 14,00% p.a.:

- Úroky za obdobie roku 2006: 52.721,-Sk (1.750,01,-eur)

- Úroky za obdobie roku 2007: 165.200,-Sk (5483,63,-eur)

- Úroky za obdobie roku 2008: 165.200,-Sk (5483,63,-eur)- Úroky za obdobie roku 2009: 165.200,-Sk (5483,63,-eur)

- Úroky za obdobie roku 2010: 165.200,-Sk (5483,63,-eur)

- Úroky za obdobie od 1.1.2011 do 22.3.2011, vrátane dlžnej sumy: dňa 19.1.2011 suma 31.588,70,-eur

- Dňa 11.3.2011 suma 1704,81,-eur

- Dňa 23.3.2011 suma 5875,32,-eur

- Úroky od 1.1.2011 do 19.1.2011 - 39.168,83x014/365x18 = 270,42,-eur

- Úroky od 20.1.2011 do 10.3.2011 - 7579,81x 014/365x48=139,55,-eur

- Úroky od 11.3.2011 do 22.3.2011 - 5875,32x 014/365x12 = 27,04,-eur

- Úroky za rok 2011 430,01,-eur

Úroky za roky 2006 - 2011 veriteľ vyčíslil na sumu 24.114,54,-eur (1750,01 + 4x 5483,63 + 430,01)

Z listinného dôkazu zo dňa 6.10.2011 "Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu - výzva na
náhraduškody"vyplýva,ženavrhovateľpísomnesiuplatnilvočiodporcoviv1.radenímvyčíslenúpriamu
škodu vo výške 24.305,22,-eur.

Z listinného dôkazu zo dňa 11.10.2011 "Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu - výzva na

náhraduškody"vyplýva,ženavrhovateľpísomnesiuplatnilvočiodporcoviv2.radenímvyčíslenúpriamu
škodu vo výške 24.305,22,-eur.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľaust.§3ods.2Občianskehozákonníka,fyzickéaprávnickéosoby,štátneorgányaorgánymiestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá
sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov ( platného v tom čase - dražby 9.8.2005 ), dražbu je možné vykonať len na základe písomnej
zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok
štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku,
ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

Podľa ust. § 33 ods. 3 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov ( platného v tom čase - dražby 9.8.2005 ), dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i
za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 33 ods. 4 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov ( platného v tom čase - dražby 9.8.2005 ), Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

Podľaust.§136ods.1Obchodnéhozákonníka,pokiaľzospoločenskejzmluvyalebostanovnevyplývajú
ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou
spoločnosti,

b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej
osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa
zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

Príčinná súvislosť je daná vtedy ak škoda je adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa

musí preukázať, že uplatnená škoda by nebola nastala bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu príčinu a nie
príčinu sprostredkovanú. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou
uplatnenou škodou je otázkou skutkovou, súd zisťoval v tomto prípade jej existenciu, t.j. či v konkrétnom
prípade je či nie je daná príčinná súvislosť a s ohľadom na zistenie súd urobil záver o existencii resp.
neexistencii jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom tento právny záver súd vyvodil zo

skutkového zistenia v konaní.

V predmetnom konaní o náhradu škody súd skúmal existenciu príčinnej súvislosti, t.j. vzťahu príčiny
a následku medzi zavineným spôsobom neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy o vykonaní dražby
uzatvorenej medzi odporcom v 1. a 2.rade a vznikom navrhovateľom uplatnenej si škody spočívajúcej
v úrokoch a zaplatení poisteného plnenia poisťovni (ust. § 42 Občianskeho zákonníka), čo je jedným z

nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy , ak vznikla škoda následkom neplatnosti právneho úkonu
( neplatnosť konštatovaná v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 5C 65/2005 - 352 právopl dňa3.1.2011 ), t.j. ak je zavinené spôsobenie neplatnosti právneho úkonu a škoda je vo vzájomnom pomere
príčiny a následku.

Akpríčinouvznikuškodyjeináskutočnosť,zodpovednosťzaškodunenastáva.Zozistenéhoskutkového

stavu je zrejmé, že bezprostrednou príčinou navrhovateľom tvrdeného vzniku škody v podobe úrokov z
predmetnej Zmluvy o pôžičke a poisteného z predmetnej Zmluvy o poistke, v nadväznosti na neplatnosť
dražby konanej dňa 9.8.2005 súd dospel k záveru, že v prvej časti uplatnenú náhradu škody titulom
zaplateného poistného, na základe predmetnej Poistnej zmluvy (Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 19.9.2005 s Komunálnou poisťovňou a.s.,), si mal navrhovateľ vysporiadať podľa zásad

o bezdôvodnom obohatení (ust. § 451 Občianskeho zákonník) a až následne po tomto vysporiadaní by
prichádzala do úvahy prípadná zodpovednosť ( po jej preukázaní ) odporcov v 1. a 2.rade za žalovanú
škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto časti navrhovateľom uplatnený nárok za
zaplatené poistné 190,68eur ( 4roky x 1436Sk = 5744Sk ), nie je možné kvalifikovať ako škodu, ale ako
bezdôvodné obohatenie. Súd prihliadol na vznesenú námietku pasívnej legitimácie odporcom v 1rade
a odporcom v 2 rade (poukázali, že pasívne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku je vlastník

nehnuteľnosti (F. I., I. O. E.. X, I. nie je účastníčkou tohto konania), a preto návrh navrhovateľa v tejto
časti v celom rozsahu zamietol.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že boli uzatvorené zmluvy :

- Zmluva o pôžičke zo dňa 8.8.2005" uzatvorená medzi veriteľom U.. O. F. (ktorý je súčasne konateľom
spoločnosti REOS CONSULT s.r.o. ako aj spoločnosti REOS LEASING spol. s r.o.) a dlžníkom: REOS

CONSULT spol. s r.o., zastúpeným konateľom Ing. Osuským Jurajom

-Zmluvaopôžičkezodňa9.8.2005"uzatvorenejmedziveriteľomREOSLEASINGspol.sr.o.adlžníkom
REOS CONSULT spol. s r.o. - navrhovateľ (obaja zastúpení tým istým konateľom, Ing. Osuským
Jurajom)

- Doplnok č. 1/2005 k Zmluve o pôžičke zo dňa 9.8.2005" uzavretý dňa 28.12.2005 : veriteľ REOS

LEASING spol. s r.o. a dlžník REOS CONSULT spol. s r.o. (navrhovateľ)

- Doplnok č. 1/2005 k Zmluve o pôžičke zo dňa 8.8.2005" uzavretý dňa 28.12.2005 medzi veriteľom U..
O. F. a dlžníkom REOS CONSULT spol. s r.o. zastúpeným Ing. Jurajom Osuským,

- Dodatok č. 1/2010 k Zmluve o pôžičke č. 1/05/2006 zo dňa 5.5.2006 v znení Dodatku zo dňa
28.12.2006", uzavretá dňa 30.12.2010 - veriteľ U.. F. O. a U.. F. C., F. I. W. X I., - dodatok s dlžníkom

REOS CONSULT spol. s r.o. - navrhovateľom,

K druhej časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške úrokov z omeškania súd poukazuje na
to, že žaloba je v tomto smere aj v časti predčasná, nakoľko v zmysle predmetnej Zmluvy o pôžičke
zo dňa 5.5.2006 v znení Dodatku zo dňa 28.12.2006 a Dodatku č. 1/2010 zo dňa 30.12.2010 splatnosť
úrokov má byť hradená postupne, najneskôr do 31.12.2014 (súd poukazuje, že rozsudok je vynesený

dňa 13.2.2014). Súd poukazuje na vyslovený právny názor odvolacieho Krajského súdu v Bratislave
č.k. 7Co 299/2009 zo dňa 13.10.2010, o porušení zákona č. 182/1993 Z.z. správcom ( odporca v 1
rade ako správca porušil zák.č. 182/1993 Z.z. v tom čase platný), ale v tomto konaní súd dospel k
záveru, že odporca 1 rade nie je pasívne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenej zodpovednosti podľa
zák. č. 527/2012 Z.z. v tom čase platnom, o dražbách. Skutočnosť, že navrhovateľ nemohol pre

nariadené predbežné opatrenie Okresným súdom Bratislava IV. č.k. 5C 65/2005 - 64 zo dňa 26.1.2006
vykonateľným dňa 2.2.2006, s predmetom dražby disponovať, nemá vplyv na navrhovateľom opísanú
zodpovednosť odporcu v 1 rade a odporcu v 2 rade.

Je nesporné, že navrhovateľ škodu a jej výšku v tejto časti odvodzuje od predmetnej Zmluvy o pôžičke
uzavretejmedzispoločnosťounavrhovateľa afyzickýmiosobami-spoločníkmispoločnostinavrhovateľa

tak, ako už súd opísal v odôvodnení pri hodnotení predložených listinných dôkazov. Bolo preukázané,
že veriteľmi z predmetnej zmluvy o pôžičke v zmysle dodatkov sú fyzické osoby totožné s osobami
spoločníkov a konateľov vydražiteľa ( t.j. navrhovateľa podľa výpisu z obchodného registra Okresnéhosúdu Bratislava I. ). Podľa Obchodného zákonníka konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný
účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Predmetná pôžička ako
reálny kontrakt vznikla až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky, pričom veriteľ ( konateľ spoločnosti

navrhovateľa ) v zmysle tejto zmluvy zaslal sumu pôžičky postupne v priebehu roka 2006. Navrhovateľ
v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetná pôžička bola v príčinnej
súvislosti s dražbou, konanou dňa 9.8.2005, s ohľadom na obsah jednotlivých zmlúv a k zmluvne
dojednanému spôsobu poskytnutia pôžičky, viditeľnému personálnemu prepojeniu veriteľa a dlžníka
( ust. § 136 Obch.zák.), ako aj k účelu pôžičky ( uvádza sa "na prevádzkové náklady a na nákup

nehnuteľnosti"), pričom je tu daný aj časový nesúlad ( zmluva o pôžičke bola uzatvorená až po vykonaní
dražby, a v čase kedy už bolo známe, že strany zúčastnené na dražbe namietajú jej neplatnosť -
špecifikácia dátumov je uvedené pri hodnotení jednotlivých zmlúv v odôvodnení rozsudku).

Vznik zodpovednosti za škodu okrem preukázania navrhovateľom opísanej škody a údajného
protiprávneho konania odporcu v 1 a 2 rade, predpokladá teda aj existenciu príčinnej súvislosti medzi
ním, pričom ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný,
nestačí pravdepodobnosť. Príčinná súvislosť musí byť vždy s určitosťou preukázaná. Navrhovateľ
nepreukázal príčinnú súvislosť t.j. jej existenciu priamo, bezprostredne, neprerušene medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody ( nepreukázal priamy, bezprostredný vzťah medzi pôžičkou a
neplatnosťou dražby).

Z predložených listinných dôkazov a výpovedí účastníkov súd okrem už opísaného skutkového stavu,
dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke ( údaje uvedené v odôvodnení rozsudku) bola
U.. C. F. a U.. F.A. O. s navrhovateľom zastúpeným Ing. Osuským Jurajom, uzatvorená účelovo, v
rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 3 Občianskeho zákonníka ), ako aj v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Tento právny úkon ( zmluvy o pôžičke ) bol úkon simulovaný, vo svojej vnútornej

forme len predstieral pôžičku a chýbala mu vážnosť, a vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke ( cit. ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka ) .

S poukazom na ustálený skutkový stav súd návrh navrhovateľa na náhradu škody v celom rozsahu
zamietol a to jednak z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi dražbou konanou dňa 9.8.2005 a vznikom ním opísanej škody, pričom prihliadol aj na

vznesenú námietku pasívnej legitimácie odporcu v 1. a 2. rade v časti uplatnenej náhrady škody za
zaplatené poistné poisťovni.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na citované ustanovenie súd s ohľadom na predmet sporu ( zložitosť prípadu) rozhodol, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňajeho doručenia, v 4 vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.