Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200389
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113200389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého T. E.,

A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
na návrh matky M. Š., A.. XX.X.XXXX, S. W. S. A. W., X. I. Č.. XX, S.. Č.. W. O., W. Č.. XX, zastúpenej
JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Rastislavova č. 68, za účasti otca U. E.,
A. XX.X.XXXX, S. W. S.Y. A. W., X. I. Č.. XX, F. W. P. Č.. XXX, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého T. E., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca u r č u j
e pre dieťa výživné od 9.1.2013 do 31.1.2014 vo výške 50,- Eur mesačne a od 1.2.2014 do budúcnosti

vo výške 90,- Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletého vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 9.1.2013 do 31.1.2014 vo výške 637,09 Eur, súd p o v
o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.

Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. 11C/223/2010 - 31 zo dňa
1.2.2011 v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého podala dňa 9.1.2013 návrh na zmenu úpravy páv a povinností k synovi T.. Žiadala,
aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať
na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým určiť nežiadala.

Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého sú rozvedení a v rozsudku o rozvode ich manželstva
bolo o úprave práv a povinností k ich synovi rozhodnuté tak, že T. bol zverený do striedavej starostlivosti
rodičov.

Z vyjadrenia otca doručeného súdu dňa 24.9.2013 súd zistil, že so zverením ich syna do osobnej
starostlivosti matky súhlasí, nesúhlasí však s požadovanou výškou výživného. Takéto vysoké výživné
je nad jeho možnosti a schopnosti. Je zamestnaný, avšak jeho príjem je len vo výške 550,- Eur - 580,-
Eur mesačne a má veľké mesačné výdavky, ktoré sú z väčšej časti splátkami pôžičky, ktorú bol nútený
vybrať na splatenie dlhu na ich spoločnom bývaní. Bol ochotný prispievať na výživné pre syna sumou

90,- Eur mesačne.Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka sa o syna už dlhšiu dobu stará sama, zabezpečuje
všetky jeho potreby. Otec sa so synom stretáva sporadicky. Odporúčala zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné podľa jeho schopností a možností.

Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Košice okolie číslo 11C/223/2010,
výsluchomúčastníkovkonaniaaďalšímipísomnýmidôkazmiazistil,žerodičiamaloletéhobolirozvedení
rozsudkom Okresného súdu Košice okolie č. 11C/223/2010-31 zo dňa 1.2.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 4.2.2011.

Maloletý bol zverený do striedavej starostlivosti rodičov a výživné zo strany ani jedného z nich určené
nebolo.

Z výpovede matky súd zistil, že návrh podala z dôvodu, že sa zmenili podmienky, pre ktoré sa s
manželom dohodli na striedavej starostlivosti o ich syna. Pri rozvode manželstva sa dohodli tak, že
sa budú o syna starať formou striedavej starostlivosti, keďže ona v tom čase pracovala v Nemecku.
Preto nemali určené ani výživné.

V Nemecku pracovala ako opatrovateľka. Bola v pracovnom pomere s firmou Pflege daheim Bauer

Armin, so sídlom vo Wiesenfeldene a robila od roku 2008. Jej priemerný čistý mesačný zárobok bol
570,- Eur. Chodila na mesačné turnusy. Dňa 11.2.2014 jej bola doručená od jej zamestnávateľa Pflege
daheim Bauer Armin správa o tom, že s ňou zamestnávateľ ku dňu 29.1.2014 ukončil pracovný pomer. V
liste sa uvádza, že na základe jej ústneho prednesu akceptujú jej výpoveď, ale keďže matka maloletého
nič také neurobila, bude sa snažiť dohodnúť sa so zamestnávateľom na pokračovaní v práci.

Keď chodila pracovať do Nemecka, prisľúbila jej pomoc so starostlivosťou o syna jej matka. T. je od
rozvodu manželstva svojich rodičov stále s matkou, fakticky u otca nikdy nebol. Chodí do 2. ročníka
na Hotelovej akadémii, na Bocatiovej ulici v Košiciach. Učí sa za kuchára, takže sa aj v tomto smere vie
o seba sám postarať. Štúdium je päťročné. V prvom ročníku sa učili variť, teraz sa zaúča do profesie
čašníkaakaždýrokimpribúdajúnovéodbornosti.Nazačiatkukaždéhoškolskéhorokasaplatiapoplatky

do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 50,- Eur. Okrem toho potrebuje do školy uniformu. Pomôcky pre
kuchára mu v prvom ročníku zakúpila matka a čašnícke oblečenia a výbavu mu zabezpečil otec. V škole
sa učí cudzie jazyky - nemecký a anglický. Na tieto predmety potrebuje učebnice, slovníky a pracovné
zošity. Za pracovné zošity zaplatila matka 20,- Eur. T. sa stravuje doma. Každý mesiac sa zbierajú po
10,- Eur na stužkovú slávnosť. Do školy cestuje MHD, mesačne mu dobíja cestovný lístok vo výške

10,- Eur. Sumou 7,- Eur týždenne mu dobíja kredit do mobilného telefónu. Raz ročne chodí so synom na
kontrolu k očnej lekárke. Nosí okuliare, za ošetrenie u očnej lekárky zaplatili 6,50 Eur. Sumu 17,-
Eur zaplatila za výmenu skiel. V minulom školskom roku chodil na spoločenské tance, kde sa platilo
10,- Eur mesačne. Hral aj futbal a by ho chcel hrať aj v tomto roku. Začal chodiť do autoškoly, za čo
matka zaplatila 400,- Eur.

Podľa matky maloletého T. otec tvrdil, že tam, kde býval on, nemohlo bývať aj ich dieťa, pretože to nebol
jeho vlastný byt a preto ich syn so svojou staršou sestrou Y.Á. bývali rôzne po podnájmoch. Otec podľa
vedomostí matky na potreby syna neprispieval. Deti hovorili, že občas im dal 5,- Eur a niekedy viac, ale
nejaký pravidelný mesačný príspevok od otca nedostávali.

Otec maloletého popieral, že sa o syna nestaral. Keď jeho matka bola v zahraničí, dával mu peniaze na

autobus, zaujímal sa aj o to, ako žijú spolu so sestrou, ktorá v tom čase nepracovala. Prišli k nemu a
jeho matke, kde sa mohli najesť. Občas kúpil synovi aj nejaké veci na oblečenie. Súhlasil s tým, aby
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ale tvrdil, že také vysoké výživné, aké požadovala
jeho matka nedokáže platiť, bol ochotný posielať na výživu syna sumu 90,- Eur, ale nie spätne.

Pracuje ako balič v mlyne a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 490,- Eur.

Do práce chodí v zime autobusom a v lete na bicykli, alebo peši. Keď chodí do práce autobusom, tak
na cestovné minie v priemere okolo 15,- Eur až 20,- Eur.Momentálne žije u svojej matky, ktorej prispieva do domácnosti sumou 200,- Eur. Matka zabezpečuje
jeho stravovanie. Vlastní mobilný telefón, za čo platí 20,- Eur mesačne. Zobral si pôžičku vo výše 4.500,-
Eur kvôli tomu, že na poslednom spoločnom byte, kde žil aj s matkou, mali nedoplatky na nájomnom.

Pôžičku mesačne spláca vo výške 85,- Eur. Vybral ďalšiu pôžičku pre dcéru vo výške 4.000,- Eur a tú
spláca mesačne vo výške 78,- Eur.

Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Rodičia nežiadali určiť styk otca so synom, pretože dieťa je už skoro dospelé.

Podľa § 26 Zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím
k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol o zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti

matky, keďže ani doteraz nebol v osobnej starostlivosti otca. Žije už dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti
s matkou. Prihliadol na skutočnosť, že matka túto starostlivosť v súčasnosti plnohodnotne zabezpečuje.
Rovnako prihliadol na to, že rodičia sa v tejto otázke dohodli a otec prejavil súhlas so zverením
maloletého do osobnej starostlivosti matky a ani jeden z nich nežiadal styk otca so synom určiť.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom

úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecnýchplnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal
a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Pri určení výživného pre maloletého vychádzal súd z príjmov oboch rodičov. Matka bola až doteraz
zamestnaná, s príjmom 570,- Eur. Okrem toho poberá na maloletého rodné prídavky. Otec maloletého
má príjem vo výške 490,- Eur a nevyhnutné výdavky vo výške 203,- Eur, nepočítajúc do toho jeho

príspevok do domácnosti jeho matky, ktorá zabezpečuje jeho bývanie a stravovanie v sume 200,- Eur.

Preto súd určil pre dieťa výživné vo výške 90,- Eur od času, kedy matka stratila zamestnanie. Otec
súhlasil s takouto sumou, z čoho vyplýva, že bude schopný ju platiť.

Za obdobie, kedy dieťa už bolo v osobnej starostlivosti matky, avšak otec občas na jeho potreby
prispieval a to či už finančnými príspevkami, alebo ináč, súd určil výživné v nižšej sume.

Takto určeným výživným vzniklo dlžné výživné vo výške násobku určenej sumy a s prihliadnutím
k otcovým osobným a zárobkovým pomerom mu povolil uhrádzať ho v splátkach spolu s bežným
výživným. (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanie na Okresný súd KošiceIdo15dníododňadoručenia
rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).