Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/169/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218384
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2211218384.4

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci
navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti
odporcovi: K. C., N.. XX.XX.XXXX, N. N. Y. XXX, M., o zaplatenie 86/13 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 77,50 eur, úrok z omeškania vo výške
0,023 % denne z čiastky 77,50 eur odo dňa 26.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 10,40

eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 26 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Čo do zaplatenia zmluvných pokút 3,39 eur a 5,24 eur návrh z a m i e t a .

Určuje, že zmluvná podmienka upravená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia a. s. platných k 01.03.2007 v § 3 Hlavy 14 a to: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky

RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 6 týchto ÚP je klient
povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania,
najmenej však 100 Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚI. či RÚ II.,
alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
8 % z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní“, je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 28.02.2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.06.2012

rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,13 eur, úrok z omeškania vo výške
0,023 % denne zo sumy 350,13 eur odo dňa 26.06.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 15,60 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie po aplikácii
ust. § 52 ods. 1, 544 ods. 2, 40 ods. 1 O.Z. a ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch odôvodnil tým, že odporca spotrebiteľský úver nesplácal, odo dňa 26.06.2007 je v omeškaní

so splnením tohto peňažného záväzku a navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na ročný úrok z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo splátkového kalendára predloženého
navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ voči odporcovi eviduje pohľadávku vo výške 600,74 eur. Táto
pohľadávkapozostávaz3splátokpo32,90eur,zmluvnejpokuty3,39eur,pokutyzapredčasnúsplatnosť
úveru 77,50 eur, zo splatnenej istiny 415,92 eur, ďalšej zmluvnej pokuty 5,24 eur. V rubrike zaplatené
sa udáva celková suma platieb odporcom vo výške 164,48 eur. Rozdiel medzi položkami 600,74 eur a

164,48 eur predstavuje 436,27 eur. Z tejto sumy však súd odrátal zmluvné pokuty, to znamená položku
3,39 eur, 5,24 eur ako i pokutu za predčasnú splatnosť úveru 77,50 eur, teda spolu 86,13 eur. 436,27 eur
-86,13eurpredstavujesumu350,13eur,tedasumu,ktorúodporcanavrhovateľovidlhuje.Súdpokiaľide
o právny stav čo do zmluvnej pokuty dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute úverové zmluva
neobsahuje. To nemôžu zhojiť ani dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných
podmienkach, ktoré nie sú odporcom podpísané. Nie je tak splnená písomná forma ako to má na mysliúst. § 544 ods. 2 OZ. V tejto časti je preto návrh navrhovateľa nedôvodný, súd mu nemohol poskytnúť
právnu ochranu, v dôsledku čoho bol návrh v časti zmluvnej pokuty zamietnutý. Vo veci mal navrhovateľ
úspech, kedy percento úspešnosti predstavuje 60%. 60% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh

vo výške 26 eur predstavuje 15,60 eur. Preto mu priznal v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. túto náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia podal odvolanie navrhovateľ. Dojednanie o zmluvnej pokute M
jeprávnerelevantnýmdojednanímvrámciexistujúcehozáväzkovéhovzťahu,pretožeideodojednaniev
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, to znamená, že

platným a rovnocenným dojednaním s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Dohodu o zmluvnej pokute
možno uzavrieť buď samostatne, alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvná
pokuta týka. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu
má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. To, že dojednanie zmluvnej pokuty je upravené len v
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, v nadväznosti
na zákonnú úpravu zmluvnej pokuty preukazuje, že bolo urobené písomne a formou, ktoré predpokladá

zákonná predajcom rozsahu platná a nespochybniteľné. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi násadu cez
zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním dohodnutých splátok vo výške 3,39 euro a 5,24 euro spolu
8,63 eura. Ušlý úrok, respektíve pokuta predčasného splatenia je podľa úverových podmienok hlava 7
§ 6. Suma 77,50 euro uvedená ako pokuta (predčasná splatnosť úveru), ktorá bola uvedená v prehľade
odčerpania splácaným úveru, ktorú navrhovateľ predložil pri podaní návrhu, nie je možné stotožňovať

s inštitútom zmluvnej pokuty tak ako ho pozná občiansky zákonník. Sumu 77,50 splátkovom kalendári
uvedenú ako pokuta vznikla z toho dôvodu, že odporca nesplácal úver v pravidelných mesačných
splátkach a celý dlh sa stal zročný. Pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné považovať
za inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka ani podľa Obchodného zákonníka, pretože
ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach

- hlava 7 a § 6 úverových zmluvných podmienok. Preto navrhovateľ so záverom súdu o neplatnosti
dojednania zmluvnej pokuty nesúhlasí, nakoľko v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola
zmluvná pokuta urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon tzn. písomne dojednania, ktoré sú vedené v
úverových zmluvných podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými
dojednaniami, nie možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď súprave

zmluvné podmienky takzvanými typovými, ich platnosť a právnou vymožiteľnosť prejudikujú právne
predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Celistvosť listiny je zachovaná aj
vtedy, ak jednota viacerých listine z poznateľná sa obsahu právneho úkonu, a tak spolu náležitosť
jednotlivých listine nesporná. Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujú svet
písomný prejav umiestnený podpis. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré

sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Preto
navrhol zmeniť rozhodnutie súdu 1. stupňa tak, že v celom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňa nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutiapredovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,

ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím

možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia v zamietajúcej časti uvádzal, že pokiaľ ide o

právny stav čo do zmluvnej pokuty dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute úverové zmluva
neobsahuje. To nemôžu zhojiť ani dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných
podmienkach, ktoré nie sú odporcom podpísané. Nie je tak splnená písomná forma ako to má na mysli
úst. § 544 ods. 2 OZ. V tejto časti je preto návrh navrhovateľa nedôvodný, súd mu nemohol poskytnúť
právnu ochranu, v dôsledku čoho bol návrh v časti zmluvnej pokuty zamietnutý.

Predmetná zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku bola dohodnutá č Hlave 7 § 6 a zmluvná pokuta v
prípade omeškania s úhradou splátky úveru v Hlave 14 Záverečné ustanovenia, § 3, pričom tieto tvoria
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy 1. 3. 2007, aj zmluvná pokuta za omeškanie platby súhlasil
odporca, že zaplatí navrhovateľovi ktorý bude oprávnený pripísať sumu akýchkoľvek nákladov na ťarchu
jeho účtu, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru (vyplýva z toho, že výška zmluvnej

pokuty za omeškanie platby je v obchodných podmienkach jednoznačne určená). Podpisom zmluvy o
úvere tak odporca prehlásil, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve prečítal porozumel im
a pokladá ich ustanovenia za záväzné.

Tieto obchodné podmienky však súd vôbec nehodnotil

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s

použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne :

- v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007.
Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v

ostatnomznenímáv§3ods.3zakotvené,žekaždýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. OZ č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. §
52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou
od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Predmetný právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe

od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom
v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
navrhovateľovi ako dodávateľovi.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Prvostupňový súd ak zamietne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia
o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153

ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to
priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná a nepriznal takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi,
v tejto časti návrh zamietol. Povinnosťou súdu je teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku, výslovne
uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. (§ 153 ods. 4 O.s.p.)

Ak sa preto zdôvodňuje zamietnutie v časti zmluvnej pokuty ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu, musí ju okrem iného súd vo
výroku určiť ako neprijateľnú a odcitovať jej znenie vo výroku v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. Týmto
sa súd vôbec nezaoberal.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol, preto v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov

konania zrušený s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa tým účastníkom odňala možnosť
konať pred súdom a podľa ods. 2 vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaním správne posúdiť zmluvu a ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to v častiach čo sa
týka zmluvnej pokuty i úroku z omeškania. Prihliadne pritom tiež na aplikáciu ustanovenia § 153 ods.

3 a ods. 4 O.s.p. Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo i v ich súhrne podľa ustanovenia § 132 O.s.p.
a rozhodnutie vyhotoví zmysle ustanovenia § 157ods. 2 O.s.p., aby mohol byť preskúmateľný
to znamená že jasne, výstižne, stručne uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil.

V zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne prvostupňový súd aj o trovách tohto
odvolacieho konania, nielen o všetkých trovách konania pred súdom prvého stupňa.

Právnym názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný. Rozsudok zo dňa 28.02.2012 je čo do
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,13 eur s príslušenstvom právoplatný. Predmetom
konania ostala zmluvná pokuta 3,39 eur, 5,24 eur a 77,50 eur, čo je podľa navrhovateľa pokuta za
predčasnú splatnosť úveru.

Navrhovateľ si teda v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 86,13 eur. Dojednania o
zmluvnej pokute obsahujú obchodné podmienky. Tie tvoria súčasť zmluvy (str.4 uznesenia odvolacieho
súdu). Dojednanie o zmluvnej pokute je preto platné.

Najmenej v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.04.2012 sp. zn. 17C/18/2012
nebolo plnenie zmluvnej pokuty priznané a bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka. Je teda

zrejmé, že obsahovo totožná zmluvná podmienka, z ktorej sa uplatňuje nárok v tomto konaní, už bola
vyhlásená za neprijateľnú resp. z nej nebolo priznané plnenie (avšak navrhovateľ „presúva“ dojednanie
o zmluvnej pokute z hlavy 10 § 2 do hlavy 15 § 3 alebo do hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by

zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.".

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/S., bod 50), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú alebo na základe, ktorej nebolo poskytnuté požadované
plnenie. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším

používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanieplnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania

vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a
zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plneniezneprijateľnejzmluvnejpodmienky,atoajztakej,ktorúsúdužskôrjudikoval(§53aOZ).Plnenie
z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného

právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,

že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám
súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemusel (nemohol) pristúpiť k
opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a
iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd

naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Preto návrh čo do zmluvnej
pokuty vo výške 3,39 eur a 5,24 eur zamietol.

Iný je však právny vzťah čo do zmluvnej pokuty vo výške 77,50 eur. V zmysle Hlavy 7. § 6 Úverových
zmluvnýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakiaa.s.platnýchkudňu01.03.2007,kedyúčastníci
uzavreli úverovú zmluvu, v prípade predčasnej splatnosti úveru je klient povinný uhradiť spoločnosti

súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého zisku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti
vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Predmetom činnosti
navrhovateľa je i poskytovanie úverov a pôžičok nebankovým spôsobom. Úrok z takýchto úverov je
pridanou hodnotou podieľajúcou sa na zisku nebankového subjektu. Je nesporné, že poskytnutý úver
riadne splácaný nebol, o čom svedčí aj právoplatné uznesenie súdu zo dňa 28.02.2012, ktorým bol

odporca na vyplatenie nesplateného úveru vo výške 350,13 eur zaviazaný za podmienok zosplatnenia
úveru zo dňa 25.06.2007. V opačnom prípade by navrhovateľovi prirastali úroky z úveru. Ak bolo
poskytnutých14.391,-Skskonečnouvýškouúveru17.838,-Sk,splácaných18-timisplátkamipo991,-Sk,
je cena úveru 3.447,-Sk. Cena úveru je pri jednej splátke 191,50 eur čo zo splátky 991 eur predstavuje
19%, teda nie je to úžera a niet dôvod na prípadné zníženie (moderovanie) zmluvnej pokuty vo výške

77,50 eur (vonkoncom ani odporcom nenamietanej). V tejto časti je nárok navrhovateľa opodstatnený,
vrátane úroku z omeškania (§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle 142 ods. 3 O. s. p., keďže navrhovateľ mal vo veci
neúspech v nepatrnej časti. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 16,50 eur a zo
súdneho poplatku za odvolanie 26 eur. Rozsudkom zo dňa 28.02.2012 bola navrhovateľovi priznaná

náhrada trov konania 15,60 eur, rozdiel je 10,40 eurPoučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy
( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/
O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného

konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z
úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).