Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010694
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2014 samosudcom

JUDr. Stanislavom Dutkom, v trestnej veci obžalovaného Ing. D. R., pre trestný čin úverového podvodu
formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250a ods. 1 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovaného Ing. D. R., U.. XX.XX.XXXX/XXXX H. L., R. E., C.
Z.. Č.. XXXX/XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu 1, pre trestný čin
úverového podvodu formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250a ods. 1 ods. 4 Tr. zák. účinného
v čase skutku, na tom skutkovom základe, že:

29.09.2004akoznalec,vtomčasezapísanývzoznameznalcov,tlmočníkovaprekladateľovMinisterstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností a odhad hodnoty stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a
odhad hodnoty stavebných prác, vypracoval znalecký posudok číslo 160/2004, ktorého objednávateľkou
bola Y. C., kde dospel k záveru, že rodinný dom a pozemok, zapísaný na liste vlastníctva číslo
19, parcelné číslo 1079/1,3, katastrálne územie K., súpisné číslo 289, má hodnotu 5 037 325,78

Sk (167 208,58 €), pričom jeho reálna trhová hodnota bola 3 313 860,- Sk (110 000,- €) a na
základe tohto znaleckého posudku následne Y. C. požiadala poškodenú Istrobanku, a.s. o poskytnutie
hypotekárneho úveru vo výške 5 000 000,- Sk, kde okrem posudku obžalovaného D. R. predložila
tiež sfalšované potvrdenie o príjme spoločnosti K. E., s.r.o. z 13.10.2014, ktorým v rozpore so
skutočnosťou deklarovala svoj príjem vo výške 59 482,- Sk, výpisné pásky za mesiace 7/2004, 8/2004
a 9/2004, na základe čoho s ňou, ako dlžníčkou 03.11.2004 uzatvorila poškodená B., a.s. Bratislava,
na M. ulici X zmluvu o hypotekárnom úvere číslo XXXXX-XXXXXXX/XXXX, predmetom ktorého bolo
poskytnutie úveru vo výške 2 144 000,- Sk (71 167,76 €) a úverovú zmluvu číslo 88284-6380120/4900,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 919 000,- Sk (30 505,21 €), oba za účelom kúpy
vyššie označeného rodinného domu, pričom úvery boli zabezpečené záložným právom zriadeným k
označenému rodinnému domu zmluvami číslo Q.-T. Č.. XX/XXX/XXXX a číslo Q.-E. XX/XXX/XXXX, obe
z 03.11.2004, avšak dlžníčka Y. C. svoj záväzok neplnila, v dôsledku čoho pristúpila banka k realizácii
záložného práva, pričom predajom predmetu záložného práva bola uhradená pohľadávka banky vo
výške 42 012,62 €, čím poškodenej Č., a.s. (predtým B., a.s.) spôsobila škodu vo výške 59 660,33 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :Okresný prokurátor pre Bratislavu 1 dňa 23.08.2013 v konaní 3 Pv 767/11 podal obžalobu na obv. Ing.
D. R., pre trestný čin úverového podvodu formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250a ods. 1
ods. 4 Tr. zák. účinného v čase skutku, na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe.

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v predmetnej veci s tým, že na
hlavnom pojednávaní vyslúchol obžalovaného Ing. D. R., vyslúchol zástupcu poškodenej organizácie
JUDr. U. A. za pošk. Č. O. R., ako právneho nástupcu B. a.s., vyslúchol tiež znalca Ing. G. L., prečítal so
súhlasom strán znalecké posudky založené v spise, vyslúchol svedkov Ing. Š. M., G. F., Y. F., Y. L., Ing.

G. Š., Ing. W. G., prečítal svedecké výpovede svedkov navrhnutých obžalobou Ing. C. E., Ing. N. O..
Okresný súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zadokumentovaných v spise,
po takto vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Ing. D. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
uviedol, že sa k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe nepriznáva, že je nevinný.

Na svoju obhajobu uviedol, že ako súdny znalec z odboru stavebníctva poukazuje na skutočnosť, že
znalec Ing. L. nemá základné znalosti o pohybe cien v danej lokalite a v danom čase keď vo svojom
znaleckom posudku síce preberá jeho závery v jednej časti ale ihneď na to tieto závery aj vyvracia
stanovením nesprávneho koeficientu polohovej diferenciácie. Ing. L. sa ďalej venuje stanoveniu ceny
nesprávnym použitím porovnávacej metódy, pretože on vypracoval znalecký posudok v roku 2004, to

znamená, že Ing. L. mal vyhľadať ceny nehnuteľností v roku 2004 a tu zasadne pochybil pretože si vybral
porovnávacie objekty v roku 2010. A medzi rokom 2004 a 2010 došlo k prepadu cien na realitnom trhu.
V dobe vypracovania posudku Ing. L., tento znalec vo svojom kvázi kontrolnom znaleckom posudku mal
k dispozícii pri vypracúvaní už cenu, za ktorú bol ten dom predaný, výšku hypotekárneho úveru, ktorý
poskytla banka, čo ho viedlo k nesprávnemu záveru v znaleckom posudku.

Splnomocnený zástupca poškodeného, svedkyňa JUDr. U. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako
zástupkyňa pošk. Č. právneho nástupcu B., ktorá poskytla úver, ktorý je predmetom tohto konania
sa môže vyjadriť k tomu, že znalecký posudok nie je jedinou zložkou, o ktorú sa opiera poskytnutie

konkrétneho úveru. Poskytnutie úverov je vždy spojené s viacerými faktormi ale znalecký posudok je
v tomto konaní dôležitým faktorom. Čo sa týka posudzovania tohto znaleckého posudku k tomu sa
nevie vyjadriť, budú sa musieť vyjadriť zamestnanci banky, ktorí posudzovali tento posudok vo vzťahu
k poskytovanému úveru. Za poškodeného neuplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody.

Na otázku prokurátorky, aký bol ďalší postup banky vo vzťahu k nesplácanému úveru, vo vzťahu k ťarche
a realizácii záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti svedkyňa uviedla, že v prípade nesplácania
pohľadávky banky, banka urobí všetky kroky k tomu, aby dlžnú čiastku vymohla, resp. dostala späť.
V tomto prípade má vedomosť o tom, že záložné právo banky bolo realizované cestou dražobnej
spoločnosti. Nie je si istá, či to bolo v rámci vykonania exekúcie. Pravdepodobne to nebola dobrovoľná

dražba, ale exekučné konanie. Výťažok tohto konania bol použitý na zníženie dlhu, teda pohľadávky
banky.

Svedok Ing. G. L., ktorý vypracoval v predmetnej veci znalecký posudok na nehnuteľnosť uvedenú
v skutkovej vete obžaloby na cenu 3 313 860,- Sk, na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol,

že v závere svojho ZP zodpovedal všetkých šesť otázok, ktorých zodpovedanie mu v uznesení
stanovil vyšetrovateľ, ním vypočítaná všeobecná hodnota nehnuteľností rodinného domu k prvej otázke
vyšetrovateľa bola stanovená vo výške 110.000,- Eur, čo v prepočte je 3.313.860,- Sk.

Na druhú otázku odpovedal že po preskúmaní predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX

spracované znalcom v odbore stavebníctvom Ing. D. R. konštatuje, že znalecký posudok bol spracovaný
v zmysle platnej metodiky v danom období. Posudok obsahuje príslušné prílohy zabezpečujúcu
jeho preskúmateľnosť výkresu dokumentáciu, kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie, popisy k
stavebným objektom. Postup, ktorý bol využitý je v súlade s platnou legislatívnou. Znalec mal oprávnenie
na realizáciu tohto typu ZP.

Na tretiu otázku, odpovedal, že vypočítané hodnoty v znaleckých posudkoch jeho a obžalovaného sa
výrazne líšia, tu citoval, že p. Ing. Baranovič rozdiel v znaleckom posudku predstavuje 1.723.470,- Sk.Svedkom vypočítaná hodnota bola na úrovni 3.313860,-. Bližšie k tejto otázke dal vyjadrenie v
posudkovej časti a v otázke č. 4 kde uviedol rozdielnosti v našich posudkoch.

V otázke č. 4, pri identifikovaní zistil niekoľko nedostatkov, ktoré výrazne nadhodnotil nehnuteľnosť,
z uvedených chýb niektoré sú menej závažné, rozhodujúci rozdiel medzi posudkom obžalovaného a
svedka je vo vyjadrení koeficientu predajnosti.
Koeficient vyjadrujúci vývoj cien, ktorý uviedol svedok je 1,749 a Ing. R. uviedol nižší koeficient 1,633,
ktorý vyjadroval cenovú úroveň predošlého kvartálu. Rozlišuje sa aj pri koeficiente pri územnom vplyve,

kde svedok z opatrnosti uviedol koeficient 0,95, Ing. R. koeficient 1,0. Uvedené výpočty, na ktoré
slúžili podľa platnej metodiky uvedené koeficienty (spomenul len koeficient v ktorom sa líšia), smerujú
k rekapitulácii technickej hodnoty, viď str. č. 27 znaleckého posudku. Svedkom vypočítaná technická
hodnota nehnuteľností je 4.508.583,95, u Ing. R. vypočítaná technická hodnota je 4.443.214,36. V
zmysle svedkovho znaleckého posudku č.l. 27, technická hodnota je 149.657,57 Eur, teda s prepočtom
na SK je 4.508.59,95 Sk, rozdiel vo vypočítanej technickej hodnote činí necelých 1,5%.

Rozdiel vo vypočítaných všeobecných hodnotách ktorý odzrkadľuje trhovú hodnotu je v pohľade znalca
k predmetnej nehnuteľnosti a časovému obdobiu kedy daný posudok bol vypracovaný.

Koeficient polohovej diferenciácie svedkom vypočítaný je 0,58, a koeficient polohovej diferenciácie

vypočítaný Ing. R. je 1,094, /str. 30 posudku/. Uvedený pohľad znalca na nehnuteľnosť je indikovaný
aj ekonomickou, politickou a teritoriálnym faktorom na danú nehnuteľnosť. Svedkov posudok bol
vypracovaný v roku 2010 až po vypuknutí hypotekárnej krízy, kedy pristupoval k tomuto koeficientu
zohľadňujúcu najmä trhovú hodnotu nehnuteľnosti s max. opatrnosťou a až konzervatívnym prístupom.
Pri ohodnotení pozemkov rozdiel vznikol aj tým, že svedkom vypočítaná východisková hodnota je 100,-

Sk, čiže 3,32 Euro, str. 31, Ing. R. ako východiskovú hodnotu použil 50,- Sk, (podľa vtedy platnej
vykonávacej vyhlášky). Z uvedeného vyplýva, čo svedok aj zhodnotil v závere, že ním vypočítaná
všeobecná hodnota za meter štvorcový pozemku bola až nízka.

Na ohodnotení technickej hodnoty stavby, teda čo sa týka materiálov použitých na stavbu, použitých

technológia, vyhotovenia, i kvality vykonaných prác, pohľad, resp. hodnotenie svedkove a hodnotenie
Ing. R. sú skoro totožné s rozdielom do 1,5% technickej hodnoty stavby.

Teda čo sa týka technickej hodnoty stavby obidva znalecké posudky sa podstatnejšie nelíšia, rozdiel
nastáva pri stanovení hodnoty oceňovanej nehnuteľnosti s použitím metódy polohovej diferenciácie.

Metódapolohovejdiferenciáciesaprivypracovaníznaleckéhoposudkupoužívaprikoeficientepolohovej
diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadní 19 faktorov, z ktoré sú uvedené vo vyhláške 492/2004,
v prílohe č. 3 pod bodom D3.
Ide o kúpnu sila obyvateľstva, svedok dal určite nižšiu, pracovné možnosti obyvateľstva,
súčasný technický stav nehnuteľnosti, doprava v okolí nehnuteľnosti, občianska vybavenosť, skladba

obyvateľstva. Tieto koeficienty polohovej diferenciácie sú uvedené na str. 29-30 svedkovho znaleckého
posudku, zároveň priradil k týmto koeficientom váhu v rozmedzí od 0,9 do 0,03.

Podľa svedka je rozdiel v prístupe obžalovaného R. a samotného svedka, keď svedok tento koeficient,
resp. tieto koeficienty stanovil priemernou hodnotou 0,3, keďže išlo o obec v blízkosti mesta, teda

svedok stanovil koeficient na hornej hranici intervalu, avšak Ing. R. išiel so stanovením koeficientu
polohovej diferenciácie na maximálne možnú hranicu zvýšenia keď určil priemerný koeficient polohovej
diferenciácie hodnotou 0,5, čo je taktiež maximálny možný koeficient polohovej diferenciácie v prípade
tejto nehnuteľnosti.

Ďalejtrhsnehnuteľnosťamisvedokbralakopodpriemernýalebopriemerný,avšakobž.Ing.R.tentotrhs
nehnuteľnosťami bral ako lepší ako priemerný. To svedčí podľa svedka o individuálnom prístupe znalcov
pri posudzovaní nehnuteľností a výpočte všeobecnej hodnoty. Z 19 koeficientov sa ďalej líšia napríklad v
položke súčasne technický stav nehnuteľnosti, ktorý svedok dal priemerný, bod 3, pri ktorom vychádzal,
zo skutočného stavu pri ohliadke, dal dvojku, on dal jednotku, teda lepší technický stav súčasný.

Bod 8, skladba obyvateľstva, svedok použil priemernú hustotu obyvateľstva, Ing. R. malú hustotu
obyvateľstva s lepším koeficientom. Bod 11, pripravenosť inžinierskych sietí svedok povýšil, Ing. R. dal
horší koeficient.Čo sa týka bodu 17, možnosti ďalšieho rozšírenia, svedok dal 4, Ing. R. 2, pretože názor svedka sa
líši od názoru Ing. R..
Čo sa týka možnosti ďalšieho rozšírenia svedok dal 4, teda horší koeficient preto, lebo vzadu boli

hospodárske budovy a nevidel možnosť ďalšieho rozšírenie stavby v takejto obci. Na rozdiel od svedka
Ing. R. tam dal koeficient lepší, a to 2. Pri ostatných zatriedeniach sa podľa svedka obaja znalci nelíšili.

Na otázku prokurátorky, že vo svojom znaleckom posudku svedok konštatoval chyby znaleckého
posudku Ing. R., ktoré mali za následok výrazné nadhodnotenie nehnuteľnosti svedok uviedol, že vo

svojom znaleckom posudku síce konštatuje chyby znaleckého posudku Ing. D. R., zároveň konštatuje,
že nebol porušený metodický postup, len sa prejavili iné aspekty.

Na priamu otázku prokurátorky, či bol chybný prístup Ing. R. tak ako to konštatoval v závere svojho
znaleckého posudku, svedok uviedol, že metodicky chybný nebol.

Na otázku prokurátorky, aby svedok naformuloval chyby znaleckého posudku Ing. R. svedok uviedol,
že jediný a najväčší rozdiel pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vznikol pri stanovení
priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, Ing. R. využil maximálne možnú prípustnú hranicu,
ktorú určuje metodika vydaná Ústavom súdneho inžinierstva Žilina.
Na otázku prokurátorky, či definujú metodické pokyny a postupy, ktoré sú záväzné takýto rozdiel v

ponímaní koeficientov polohovej diferenciácie, ktorý je, ako konštatuje, súladný metodickému postupu,
ako nejakú chybu, a ak nie ako chybu, tak ako tie postupy a pokyny to nazývajú, svedok uviedol, že
práci znalcov, resp. práci znalca vychádza zo zákona, vykonávacej vyhlášky a metodických postupov,
ktoré boli vydané Ústavom súdneho inžinierstva Žilina.
Čo sa týka pojmu chyba znaleckého posudku, takýto pojem sa v týchto predpisoch nevyskytuje.

Čo sa týka metodiky použitej svedkom a znalcom Ing. R., táto metodika je rovnaká, Ing. R. daný
posudok spracoval za pomoci softwaru ktorý v spolupráci s Ústavom súdneho inžinierstva Žilina pre
znalcov z odboru stavebníctvo bol distribuovaný. Takýmto softwarom spracoval aj svedok svoj znalecký
posudok. Čo sa týka znaleckých posudkov, svedok tieto skontroloval s použitím rovnakého software na
vypracovanie svedkovho ako použil Ing. R..

Aj napriek úplne vyčerpávajúcej konfrontácii svedka s prokurátorkou na hlavnom pojednávaní sa
nepodarilo odstrániť zásadný rozpor pre ktorý bola podaná obžaloba a to úplne odlišné hodnoty
nehnuteľností v dvoch znaleckých posudkoch dvoch znalcov, týkajúce sa jednej a tej istej nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto
konania.

Svedkyňa Y. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že s manželom predali dom v obci K.
a dostali za neho asi 3.000.060,- Sk, myslí, že tá cena bola primeraná, lebo dom mal len 17 rokov.
Predstavovali si cenu trochu vyššiu ale napokon sa dohodli na tejto cene. Obžalovaného nikdy nevidela.

Svedok G. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v roku 2004 predávali s manželkou
rodinný dom v obci K., inak si nepamätal vôbec nič.

Svedok Ing. Š. M., konateľ Agrotechnickej spoločnosti s.r.o. a zamestnával Y. C. v roku 2004, potvrdil
súdu, že Y. C. mala v tej dobe príjem cca 10.000 - 11.000,- Sk. Spomínala, že by chcela kúpiť pri Nových

Zámkoch rodinný dom.
Svedok sa chcel v tom čase venovať realitnej činnosti, p. C. vykonávala realitnú činnosť predtým než
ju zamestnal, potom nevykonávala túto činnosť podľa jeho predstáv, preto ju prepustil.

Svedkyňa Y. L. pracovala v roku 1993-2006 v Istrobanke na odhade nehnuteľností, náplňou jej práce

bolo vykonávanie odhadov nehnuteľností tak aby čo najlepšie kryla úverové riziko banky. Pracovala
ako radový referent, žiadne jej vyjadrenie ale neodišlo bez podpisu a súhlasu nadriadeného Ing. O.. Na
interné oznámenie č. 5576 si nespomína, išlo o rodinný dom v K..

Svedok Ing. G. Š. bol členom predstavenstva Istrobanky v dobe skutku a zastrešoval ekonomické útvary

a riadenie rizika banky, na podmienky poskytovania úverov si nespomenul, pretože Do Istrobanky ako
investor vstúpili Rakúšania a podmienky sa v tej dobe menili.Svedok Ing. W. G. v dobe skutku pracoval ako riaditeľ pobočky B. Bratislava, na otázku prokurátorky
o spôsobe poskytovania hypotekárneho úveru uviedol, že pri predpoklade, že ide o tento konkrétny
prípad, keď išlo o poskytovanie produktu Maxihypo, ktorý pozostával zo 70% z poskytnutia hypoúveru

a z 30 % poskytnutia štandardného spotrebného úveru. Čo sa týka oceňovania nehnuteľností, tam bol
postup štandardný pri oceňovaní, keď sa zisťovala hodnota nehnuteľnosti, k tomu sa zisťoval návrh a
potom mohlo dôjsť k zhromaždeniu dokumentov a predloženiu návrhu zmluvy. Čo sa týka spotrebného
úveru, to bolo v kompetencii konkrétnej pobočky banky, kde potom schvaľovanie podpisovala ešte
oprávnená osoba a na odbore ITEU, teda odbore, ktorý mal na starosti vkladové a úverové produkty pre

občanov. Hypotekárne úvery boli začlenené pod tými odbormi.
Na otázku prokurátorky ku konkrétnemu prípadu, na ktorý bolo poukázané interným oznámením, z tohto
oznámenia vyplýva, že predmetný koeficient rizikovosti banky nazvaný v internom oznámení T3 v sebe
zahŕňa rizikovosť faktora ďalšieho predaja v prípade nesplácania úveru, výkonom záložného práva napr.
pri dražbe, čo je aj pre toto konanie podstatné nakoľko aj podľa tohto koeficientu bola určená likvidita
nehnuteľnosti.

Následne súd prečítal spisový materiál vzťahujúci sa na vec, hlavne znalecký posudok obžalovaného
č.160/2004 a znalecký posudok znalca Ing. G. L. č. 9/2010, ktoré znalecké posudky porovnal a za účasti
tak obžalovaného, ako aj Ing. L. sa pokúsil odstrániť rozpory v oboch znaleckých posudkoch, ktoré viedli
až k trestnému stíhaniu a podaniu obžaloby na Ing. R..

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že predmetom podanej obžaloby je podľa prokurátora
úmyselný nesprávny postup obžalovaného Ing. D. R., ktorý vyhotovil znalecký posudok znalecký
posudok číslo XXX/XXXX, ktorého objednávateľkou bola Y. C., kde dospel k záveru, že rodinný dom a
pozemok, zapísaný na liste vlastníctva číslo 19, parcelné číslo 1079/1,3, katastrálne územie K., súpisné

číslo 289, má hodnotu 5 037 325,78 Sk (167 208,58 €), pričom jeho reálna trhová hodnota bola 3 313
860,- Sk (110 000,- €) a na základe tohto znaleckého posudku následne Y. C. požiadala poškodenú
Istrobanku, a.s. o poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 5 000 000,- Sk.
Dňa 03.11.2004 uzatvorila poškodená B., a.s. Bratislava, na M. ulici X zmluvu o hypotekárnom úvere
číslo XXXXX-XXXXXXX/XXXX, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru vo výške 2 144 000,- Sk

(71 167,76 €) a úverovú zmluvu číslo XXXXX-XXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 919 000,- Sk (30 505,21 €), oba za účelom kúpy vyššie označeného rodinného domu,
pričom úvery boli zabezpečené záložným právom zriadeným k označenému rodinnému domu zmluvami
číslo Q.-T. Č.. XX/XXX/XXXX a číslo Q.-E. XX/XXX/XXXX, obe z 03.11.2004, avšak dlžníčka Y. C.
svoj záväzok neplnila, v dôsledku čoho pristúpila banka k realizácii záložného práva, pričom predajom

predmetu záložného práva bola uhradená pohľadávka banky vo výške 42 012,62 €, čím poškodenej Č.,
a.s. (predtým B., a.s.) spôsobila škodu vo výške 59 660,33 €.

Ako vyplýva z vyššie uvedených podozrení sformulovaných v skutkovej vete obžaloby prokurátora,
poškodenej Istrobanke a.s. mala vzniknúť škoda vo výške 59 660,33 € konaním Y. C. a obžalovaný Ing.

D. R. mal páchateľke poskytnúť úmyselne pomoc pri uvedení poškodenej Istrobanky a.s. do omylu.

Predovšetkým, ako bolo zistené vykonaným dokazovaním, je sporná už aj samotná suma 59 660,33 €,
ktorá má predstavovať škodu spôsobenú poškodenému.
Spôsob, akým bola stanovená spôsobená škoda nemá oporu v zákone, pretože predstavuje obyčajný

aritmetický rozdiel v záveroch dvoch znaleckých posudkov z odboru oceňovania stavieb.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák., škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku, alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto

zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 124 ods. 2 Tr. zák., škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by
poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene
dosiahnuť.

Súd pripomína, že v trestnom konaní je základným predpokladom tohto konania zisťovanie skutočnej
škody, teda nie iba škody predpokladanej, mimo hraníc ustanovených znením § 124 Tr. zák...Ďalším predpokladom posúdenia konkrétneho skutku ako trestného činu je príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a osobou obžalovaného. Za predpokladu, že by skutočne financujúcej banke nejaká,
doposiaľ presne neurčená škoda vznikla, v trestnom konaní, ani v konaní pred súdom neboli

vyprodukované žiadne dôkazy, ktoré by vznik škody spájali s osobou obžalovaného .

Mimo osoby obžalovaného Ing. D. R. súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania existuje
dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, pri ktorej došlo k poškodeniu B. a.s. uvedením
poškodeného do omylu a škodou, ktorá doposiaľ nebola presne špecifikovaná.

V rovnakom trestnom konaní však bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný nie je tou osobou,
ktorá by poškodenému škodu spôsobila, úver bol uchádzačke o úver poskytnutý s použitím falšovaných
dokladov o príjme uchádzačky o úver, na ktorých existenciu obžalovaný nemohol mať dosah..

V trestnom konaní bolo nepochybne zistené, že znalecký posudok, ktorý bol jedným z predpokladov pre

poskytnutie úveru poškodeným, osobe Y. C., bol vo vzťahu k oceňovanej nehnuteľnosti vypracovaný
podľa metodických postupov pre znalcov, v hraniciach intervalu v ktorom bolo možné využiť rozpätie
medzi dvomi hranicami, na hornej hranici intervalu, čo v praxi znamenalo vyššiu odhadnú cenu.
V každom prípade išlo len o jeden krok v systéme, v ktorom postupnosťou viacerých bŕzd malo dôjsť k
eliminácii možnej chyby, ktorá by spôsobila zlyhanie systému na vylúčenie možného rizika.

Ako ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania, systém banky poskytujúcej úver - Istrobanky a.s., bol
nastavený na elimináciu podnikateľského rizika, pri riadnom fungovaní systému bolo vylúčené, že by
financujúcabankaposkytlaúverpriktoromručeniebypredstavovalostopercenthodnotyposkytovaného
úveru.
Z hľadiska súdu nepochopiteľné, avšak v reáli uskutočniteľné.

Uchádzačka o úver požiada banku o poskytnutie 5.000,000,- Sk, ponúkne banke ručenie v hodnote cca
5.000,000,- Sk, a banka poskytne uchádzačke úver 5.000,000,- Sk.
To, že kontrolné mechanizmy banky signalizujú ohrozenie /výpoveď Ing. L., interné oznámenie č.5576/,
banke nezabráni v poskytnutí požadovaného úveru.
Výpoveď bývalého riaditeľa pobočky B. a.s. Ing. W. G., že hypotekárny úver bolo možné poskytnúť

do hodnoty 70 % oceňovanej nehnuteľnosti, svedčí o absolútnom zlyhaní financujúcej banky -
poškodeného.
Ak pritom z oboznámeného interného oznámenia 5576 vyplýva nadhodnotenie predmetu záložného
práva, o ktorom banka mala vedomosť, a napriek tomu úver poskytla vo vedome nadhodnotenej sume,
tieto fakty súdu len potvrdzujú, že to nemohol byť obžalovaný, ktorý svojim úmyselným konaním

pomohol inému páchateľovi k spôsobeniu škody poškodenému, ale že vinníka je potrebné hľadať úplne
inde.

Ďalším a v zásade voči obžalovanému rozhodujúcim dôkazom, ktorý obstaral súd na nariadenom
hlavnom pojednávaní mimo návrh strán, je výpoveď svedka - znalca Ing. G. L. na hlavnom pojednávaní,

keď počas výsluchu kontradiktórnym spôsobom znalec objasnil príčiny vzniknutých rozdielov v
znaleckom posudku týkajúcom sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorý vyhotovil on a v znaleckom posudku
vyhotovenom obžalovaným Ing. D. R..
Svedok Ing. L. totiž uviedol, že jediný a najväčší rozdiel pri stanovení všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti podľa dvoch rozdielnych posudkov vznikol pri stanovení priemerného koeficientu

polohovejdiferenciácie.Ing.R.využilmaximálnemožnúprípustnúhranicu,ktorúurčujemetodikavydaná
Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, Ing. L. využil rozpätie skôr v dolnej časti hranice.
Na otázku súdu, či Ing. R. mohol použiť stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie spôsobom,
akým bol tento použitý v znaleckom posudku tvoriacom predmet tohto konania Ing. L. výslovne uviedol,
že mohol, mohol použiť hodnotu koeficientu v medziach metodického usmernenia, čo sa aj stalo,

obžalovaný neprekročil hranice stanovené týmto metodickým usmernením.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolností prípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní
je možné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom.Súd v tejto veci zvlášť zdôrazňuje, že podľa jeho názoru konanie obžalovaného nemôže napĺňať
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu pretože v trestnom konaní by muselo byť bez
akejkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný svojim konaním, teda nie opomenutím, uviedol do

omylupoškodeného,resp.iným/páchateľom/poskytolpomoczadováženímprostriedkov/vypracovaním
nepravdivého znaleckého posudku/. Ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní pred
súdom neboli vyprodukované dôkazy, ktoré by svedčili o naplnení formálnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu konaním obžalovaného Ing. D. R..

V tejto situácii súd zdôrazňuje, že trestné konanie je navyše vždy vedené zásadou ultima ratio, teda
zásadouvzmyslektorejjetrestnékonaniemožnéažvtedykeďvšetkyostatnépostupyvzmyslecivilného
alebo obchodného práva boli zmarené. Nahrádzanie prostriedkov civilného konania konaním trestným
je v zmysle tejto zásady navyše neprípustné.

Okresný súd Bratislava I teda v zhrnutí konštatuje, že v trestnom konaní nebolo bez pochybností

preukázané naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa
§ 250a ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase skutku úmyselným konaním obžalovaného a
navyše ako ďalší dôvod postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd uvádza potrebu dodržiavania zásady
ultima ratio ako zákaz riešenia obchodno a civilno právnych vzťahov prostriedkami trestného práva.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Keďže po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že obžalovaný nie je osobou, ktorá by sa
dopustila konania zakladajúceho podozrenie zo spôsobenia škody poškodenému ani len zadovážením

prostriedkov na spôsobenie vzniku tejto škody, obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Súd sa zaoberal aj návrhom prokurátora na doplnenie dokazovania vypracovaním ďalšieho znaleckého
posudku k hodnote oceňovanej nehnuteľnosti.
Podľa súdu je nadbytočné a šikanózne v konaní pred súdom predkladať návrhy ktoré nemôžu objasniť
novým a odlišným spôsobom problém oceňovania nehnuteľností, najmä ak v trestnom konaní bolo

zistené, že znalci používajú rovnakú metodiku vypracúvania znaleckých posudkov, rovnaké počítačové
programy dodané certifikovaným ústavom a jediným problémom, ktorý by teoreticky mohol byť riešený
zostáva otázka, či znalecký posudok obžalovaného bol spracovaný lege artis, s použitím štandardných
a štandardizovaných postupov.
Túto otázku mal súd vyriešenú vykonaním zákonného dôkazu - výsluchu svedka Ing. L. k ním podanému

znaleckému posudku, ktorý výsluch s ingerenciou tak prokurátora, ako aj obhajoby dostatočne objasnil
vzniknuté nezrovnalosti a potvrdil postup obžalovaného v hraniciach metodického usmernenia.
Súd pripomína, že prípadné zistenia o vybočení z hraníc metodického usmernenia by skutočne
predstavovali problém, ktorý by bolo nevyhnutné v rámci dokazovania pred súdom riešiť, v tomto
konkrétnom prípade sa to však nestalo.

Keďže poškodený si nárok na náhradu spôsobnej škody v trestnom konaní neuplatnil, o tejto súd
nerozhodoval.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde.
Poškodený má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody.