Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Dúbravková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/304/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223713
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113223713.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom
Rastislavova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 178 454, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi:
Phil., s.r.o. so sídlom Dlhá 1174/101B 010 09 Žilina, o zaplatenie 646,40 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 646,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 416,-eur od 16.10.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 230,40 eur od
26.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho
poplatku v sume 38,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 118,34 eur a to k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.7.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 646,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 416,-eur od 16.10.2011 do
zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 230,40 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 18.7.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom
uzavretá hromadná licenčná zmluva o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným
prenosom (ďalej ako „hromadná licenčná zmluva“), predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlasu
odporcovi na použitie hudobných diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným. Odporca
sa zaviazal v hromadnej licenčnej zmluve za použitie hudobných diel zaplatiť navrhovateľovi autorskú
odmenu podľa platného sadzobníka. V zmysle licenčnej zmluvy a sadzobníka vystavil navrhovateľ
odporcovi faktúru č. 2111200593 zo dňa 30.9.2011 na sumu 416,- eur so splatnosťou 15.10.2011 a
faktúru č. 2121128306 z 10.10.2012, na základe ktorej je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
autorskú odmenu vo výške 230,40 eur jednorazovo so splatnosťou dňa 25.10.2012. Odporca do podania
návrhu celú autorskú odmenu vo výške 646,40 eur neuhradil.
Zo strany tunajšieho súdu bola návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k.
14Ro/228/2013-32 zo dňa 19.9.2013. Vzhľadom k tomu, že uvedený platobný rozkaz sa odporcovi
nepodarilo doručiť zákonom predpísaným spôsobom, súd ho samostatným uznesením podľa § 173 ods.
2 O.s.p. zrušil.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný
spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, (§ 200 ea, ods. 1 O. s. p.) súd na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 8.1.2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:
Z oprávnenia č. 1/2004 zo dňa 10.4.2007 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod
č.k. MK-2039/2007-70/5361 súd zistil, že navrhovateľ je organizáciou kolektívnej správy oprávnenou
na výkon kolektívnej správy práv podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky. Oprávnenie
bolo vydané na dobu neurčitú.
Dňa 1.7.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá hromadná licenčná zmluva o použití
hudobných diel ich verejným prevádzaním (ďalej ako „hromadná licenčná zmluva“), predmetom ktorej
bolo udelenie licencie - súhlasu odporcovi na použitie hudobných diel podľa § 18 ods. 2 AZ uvedeným
spôsobom: prísluchová hudba reprodukovaná technickým zariadením v názve prevádzky Hotel Malý
Rím, nachádzajúcej sa na Štefánikovej ulici 21, Trnava (izby) a TANG JEONG so sídlom Štefánikova 21,
Trnava (reštaurácia). Odporca sa zaviazal za použitie hudobných diel zaplatiť navrhovateľovi autorskú
odmenu podľa platného sadzobníka SOZA, v lehote splatnosti vystavenej faktúry.
Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 212118306 na sumu 230,40 eur so splatnosťou 25.10.2012,
ktorou fakturoval odporcovi autorskú odmenu za licenciu na verejné použitie hudobných diel v
prevádzkach Hotel Malý Rím a Reštaurácia TANG JEONG, obe sídlom Štefánikova 21, Trnava za
obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012. Ďalej faktúrou č. 2111200593 fakturoval odporcovi sumu 416,-
eur so splatnosťou 15.10.2011 ako bezdôvodné obohatenie za neoprávnené použitie hudobných diel
bez licencie navrhovateľa v prevádzkach Hotel Malý Rím a Reštaurácia TANG JEONG, obe sídlom
Štefánikova 21, Trnava a to za obdobie od 15.5.2009 do 31.12.2010.
Upomienkami na úhradu nesplateného záväzku a pokusmi o zmier zo dňa 5.11.2012, 26.11.2012,
20.10.2011 a 21.11.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu vyššie uvedených faktúr.
Podľa § 18 ods. 2 písm. g/ a h/ zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právnom (autorský zákon), autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä
na verejné vykonanie diela, verejný prenos diela.
Podľa § 40 ods. 1 autorského zákona, licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na
použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah
licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej
určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
Podľa § 48 ods. 1 zákona autorského zákona organizácia kolektívnejsprávy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou
udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku
ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na
dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.
Podľa § 48 ods. 2 autorského zákona hromadná licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
Podľa § 48 ods. 3 zákona autorského zákona, ustanovenia o licenčnej zmluve sa použijú primerane, ak
nie je v tomto zákone ustanovené inak.
Podľa § 56 ods. 1, písm. f/ autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo
ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 78 ods. 1 autorského zákona, účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej
len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora
a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového
záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.
Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. autorského zákona, kolektívna správa je zastupovanie
viacerých osôb, ktoré a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu,
zvukovo-obrazovému záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"), b) vykonávajú
majetkové práva na základe tohto zákona (§ 50 a 55) alebo c) na základe zmluvy získali výhradnú
licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s
právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný prospech, a to pri výkone ich
majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým predmetom ochrany, ak iný ako
kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (odsek 3) alebo je neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý
na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva písomne oznámi príslušnej
organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do registra predmetov ochrany.
Podľa § 81 ods. 1 písm. a/, i/, j/ zákona autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná
riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia a) zastupovať každého
nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona; i) domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku
sám domáha alebo ak je to nehospodárne; j/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa
písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania
bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom,
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je skutkovo a právne
dôvodný. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá vyššie uvedená
hromadná licenčná zmluva, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporca v zmluve zaviazal
si nesplnil. Ďalej navrhovateľovi vznikol neoprávneným použitím hudobných diel odporcom bez licencie
navrhovateľa nárok na náhradu ujmy v zmysle § 56 ods. 1, písm. f/ autorského zákona. Keďže v konaní
nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by odporca navrhovateľovi dlžnú sumu uhradil, a to ani len
čiastočne, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.
Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ popri istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 9, 5 % a 8,75% ročne z jednotlivých
dlžných fakturovaných súm, a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti týchto faktúr. Nárok
na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným
predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné
plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec
ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania,
ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
má navrhovateľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých faktúr. Výška uplatnenej úrokovej sadzby zodpovedá výške základnej úrokovej
sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov ku prvému dňu omeškania so splatením jednotlivých
faktúr. Súd preto návrhu na zaplatenie úroku z omeškania vyhovel a to s poukazom na ustanovenie §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. V konaní
mal plný úspech navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo
výške 38,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,34 eur. Súd preskúmal uplatnené
trovy konania, pričom zo spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok
vo výške 38,50 eur. Trovy právneho zastúpenia čo do rozsahu úkonov právnej pomoci a ich finančného
vyjadrenia neboli vyčíslené v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd
preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 38,50 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 41,50 eur + 2x režijný paušál
7,81 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 118,34 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal v spore neúspešného
odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.