Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513010259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci

obžalovanéhoT.W.,nar.XX.XX.XXXXP.Č.,trestnestíhanéhopreprečinublíženianazdravípodľa§157
ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný
zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 30. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : T. W., nar. XX.XX.XXXX P. Č., trvale bytom C. XXXX (C. Č.), prechodne bytom Š.,
B. L.N. XXX/XX (C. O.), slobodný,

j e v i n n ý, ž e

dňa26.07.2012okolo11.10hod.vobciPodolieakovodičviedolpocesteII/504vsmereodČachtíckobci
Očkov nákladnú jazdnú súpravu zloženú z ťahača zn. P. K. XXX, ev. č. O.-XXXDA s návesom zn. U., ev.
č. O.-XXXYJ, kde v blízkosti autobusovej zastávky a priechodu pre chodcov v dôsledku nedostatočného
sledovania situácie v cestnej premávke uvedeným motorovým vozidlom zrazil chodkyne T. G. H. H.

H., prechádzajúce cez vozovku z pravej strany na ľavú z jeho pohľadu, čím porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho T. G. utrpela ťažké zranenia - devastačné zranenie kože
a podkožného tkaniva pravého predkolenia, siahajúce od vnútornej strany nad kolenom až po vnútorný
členok o rozlohe cca 50x20 cm, na lýtku cca 10x10 cm, devastačné poranenie kože a podkožného
tkaniva v oblasti ľavej nohy, siahajúce od vnútorného členka cez chrbát nohy cca 30x10 cm s obnažením
šliach chrbta nohy a zlomeninu pätovej kosti vľavo, ako aj ľahké zranenia - otras mozgu ľahkého
charakteru

-2-

a zlomeninu pravej čeľustnej dutiny s odreninami kože na tvári a krvnými výronmi, ktoré zranenia si
vyžiadali operačné zákroky a dobu liečenia 3 a pol mesiaca a ktoré zranenia závažným spôsobom
narušili obvyklý spôsob života poškodenej po dobu najmenej 3 mesiacov, s trvalými následkami -
znížením pohyblivosti kolenného kĺbu a členkových kĺbov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a lprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. l Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na

trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osem-násť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) poškodených:

- T.G. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W. Č.. XX/XX, B. T. B. P.V.,

- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874,

s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.07.2013 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv/775/2012, na obvineného T. W. pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2014 a zistil nasledovné:

2T/103/2013-287

Obžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii
skutku ako trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon

ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd následne obžalovaného poučil v intenciách
ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie
o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle

§ 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a ohľadne výroku o náhrade
škody.

Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.
Ohľadne uplatnených nárokov na náhradu škody sa vyjadril, že tieto boli uhradené v rámci poistného
plnenia.Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení
obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prí-pravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného pod právnu normu ustanovenia § 157 ods. 1
Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný sa
tohto trestného činu dopustil ako plne trestnoprávne zod-povedný subjekt. Súd nemal za preukázanú

absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie
nedbanlivostné. Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej trestnej veci ochrana zdravia iných pred
nedbanlivostným protiprávnym konaním páchateľov trestných činov.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul bez predvolania prítomného svedka Q. G.Š., manžela poškodenej
T. G., ktorý uviedol, že jeho manželke už škoda bola uhradená. Obžalovaný sa o stav jeho manželky

zaujímal.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol raz súdne trestaný, avšak vo vzťahu
k tomuto odsúdeniu sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z jeho evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že dňa 14.05.2012 mu bola uložená bloková pokuta za porušenie všeobecných povinností

účastníka cestnej premávky, dňa 29.03.2013 mu bola uložená bloková pokuta za rýchlosť jazdy. Na
staršie priestupkové postihy z rokov 2004 až 2008 súd neprihliadal vzhľadom na výraznejší časový
odstup od spáchania skutku.
-4-

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného súd identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola. Obžalovaný sa ku skutku priznal v prípravnom

konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a svoj čin úprimne oľutoval. Je profesionálnym vodičom, táto
práca ho živí a súčasne prostredníctvom nej zabezpečuje aj obživu svojej rodiny. Vychádzajúc z toho, že
trest nemá byť pre páchateľa likvidačný, ani zasahovať iné osoby než páchateľa trestného činu, dospel
súd po zvážení skutkovej a právnej argumentácie obhajcu prednesenej v jeho záverečnej reči k názoru,
že účel trestu sledovaný Trestným zákonom je u obžalovaného možné dosiahnuť aj miernejšou trestnou

sankciou, než akú mu navrhoval uložiť prokurátor. Preto súd obžalovanému podľa § 157 ods. l Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 18
mesiacov. Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný

a primeraný, od ktorého možno dôvodne očakávať efektívnu nápravu obžalovaného do budúcnosti.
Uložený trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Aj keď skutočnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode dňa 26.07.2012, nezbavujú obžalovaného
trestnej zodpovednosti za jeho konanie, vykazujú isté špecifiká, na ktoré je potrebné vziať zreteľ
v záujme naplnenia požiadavky starostlivého objasnenia a zváženia všetkých okolností prípadu a

individuálneho prístupu ku každému obžalovanému ako páchateľovi trestného činu. Už v skôr riešenej
inej trestnej veci (2T/234/2008) sa Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyslovil, že úlohou súdov v
demokratickej spoločnosti nie je rýdzo formálny pozitivistický prístup k aplikácii právnych noriem bez
hľadania ducha zákona. Dôležité je to najmä v trestnom konaní, kde je povinnosťou súdov priblížiť
sa k idei spravodlivosti nielen v otázke viny, ale aj (najmä) v otázke trestu. Opačný prístup by bol

v rozpore s obsahom materiálneho právneho štátu, reflektujúceho aj na prirodzenoprávne základy
právneho poriadku. Bezbrehá formálna aplikácia práva by mohla viesť často k väčšej nespravodlivosti,
než ak by sa v konkrétnom prípade od aplikácie rigorózneho ustanovenia zákona ustúpilo (summum ius
summa iniuria). Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia
2T/103/2013-288

Trestného zákona, upravujúce trest zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t.j. ak bol čin spáchaný
v súvislosti s istou činnosťou), dospel súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy
obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, bude v jeho prípade nedbanlivostného
trestného činu učinené zadosť uložením trestu odňatia slobody bez paralelného uloženia trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave,

je svojou povahou trestom viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pre tými, ktorí
riadeniemotorovéhovozidlanezvládliavpríčinnejsúvislostistýminémuublížilinazdravíalebospôsobili
smrť, či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti,
z dôvodu zjavne nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorácie skôr
uloženého trestu zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou

alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti
uložiť alebo nie, by teda súd mal zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti
riadenia motorového vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto
konkrétnym páchateľom trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu.
Obžalovaný je profesionálnym vodičom. Túto prácu zvláda relatívne dobre, čoho dôkazom je to, že

ju stále vykonáva. V evidenčnej karte vodiča má síce evidovaných niekoľko priestupkov v doprave,
tu však treba zohľadniť, že pri desiatkach tisíc kilometrov, najazdených každý rok, sa vypovedacia
hodnota tejto informácie významne relativizuje. Hoci bol súdne trestaný, hľadí sa na neho, ako keby
nebol odsúdený. Trestný čin, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania, spáchal pri výkone práce
vodiča pre svojho zamestnávateľa. V jeho prípade nešlo o nejakú arogantnú alebo bláznivú nočnú jazdu

z diskotéky alebo zábavného podniku, ani nebolo príčinou dopravnej nehody prekročenie rýchlosti čí iný
spoločensky závažný a morálne odsúdeniahodný dôvod. V čase nehody nebol pod vplyvom alkoholu.
Z miesta nehody neušiel, bol ochotný poskytnúť a aj poskytol po nehode pomoc. Orgánom činným v
trestnom konaní preukázal potrebnú súčinnosť. Účasti na hlavnom pojednávaní sa v konaní pred súdom
nevyhýbal. Všetky tieto skutočnosti umožňujú súdu dospieť k dôvodnému presvedčeniu, že účel trestu,

predvídaný Trestným zákonom, bude u obžalovaného dosiahnutý aj bez súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti.

Nakoľko bolo preukázané, že nároky poškodených sú, resp. boli riešené z poistenia ako poistná udalosť,
odkázal súd poškodených s týmito nárokmi, ktoré ku dňu rozhodovania o vine a treste boli formálne ešte

stále uplatnené, podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku podal prokurátor proti nemu odvolanie, do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.