Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/347/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111211205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111211205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členiek senátu

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: H., K., B., zastúpeného
JUDr. K. S., bytom K., ul. Sv. O. XX/B, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula
Nitra, Hradné námestie 7, IČO: 35 593 016, zastúpenému JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom v
Nitre, Kupecká 18, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: EURO CITY PARK, a.s.,
Bratislava, Námestie Slobody 11, IČO: 35 947 888, zastúpeného JUDr. Karolom Spišákom, advokátom
v Bratislave, Ventúrska 18, o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 09. 2012 č.k. 16C/87/2011-151, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania účastníkov z m e ň u j
e takto:

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 259,92 eur na účet JUDr.
Svorada Petrušku, advokáta v Nitre, Kupecká 18, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcajepovinnýzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhonáhradutrovkonaniavovýške
393,90eurnaúčetJUDr.KarolaSpišáka,advokátavBratislave,Ventúrska18,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

Žalovanému, ako aj vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, došlou súdu dňa 18. 04. 2011 domáhal určenia, že žalovaný nie je vlastníkom

nehnuteľností v kat. úz. G. obce K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 4637/1 - ostatná
plocha vo výmere 43115 m2, parc. č. 4638 - ostatná plocha vo výmere 982 m2, parc. č. 4639 - ostatná
plocha vo výmere 10123 m2, parc. č. 4640/1 - zastavaná plocha vo výmere 574 m2, parc. č. 4640/2 -
zastavaná plocha vo výmere 78 m2, parc. č. 4641/4 - zastavaná plocha vo výmere 107 m2 a parc. č.
4641/8 - zastavaná plocha vo výmere 1260 m2.

Poukazoval na to, že zápis vlastníctva na žalobcu postupom podľa § 34 zák. č. 162/1995 Z.z.
nebol dôvodný, lebo žalovaný nemohol predložiť žiadnu právne relevantnú listinu potvrdzujúcu jeho

vlastnícke právo. Žalovaný nevyužil postup podľa zák. č. 282/1993 Z.z. o zmiernení majetkových krívd
spôsobených cirkvám. Naliehavosť právneho záujmu odvodzoval od svojho postavenia ako účastníka
správneho konania - stavebného konania o žiadosti o stavebné povolenie stavebníka EURO CITY
PARK, a.s., v ktorom poukazuje, že stavebník nespĺňa podmienku § 58 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. vpodobe nájomnej zmluvy. Žalobca má záujem dokázať, že žalovaný nie je nájomníkom nehnuteľností,
na ktorých môže vykonať stavbu. Žalovaný poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na negatórnom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žiadal žalobu ako

neopodstatnenú zamietnuť. Rovnako vedľajší účastník navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 24. 09. 2012 č.k. 16C/87/2011-151 takto rozhodol:

„Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 24 028,18 eura do rúk právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Svorada Petrušku, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 30 894,60 eura do rúk

právnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkaJUDr.KarolaSpišáka,advokáta,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku“.

Podľa odôvodnenia rozsudku súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: „Žalobca je účastníkom
správneho konania vedeného stavebným úradom - Mesto Nitra pod spisovou značkou SP 4962/2007, v
ktorej veci správny orgán vydal 20. 4. 2012 dodatočné stavebné povolenie, ktoré odvolací orgán Krajský

stavebný úrad v Nitre zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie.

Žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností v liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie
G., okrem iného i nehnuteľností parcelné číslo 4637/1 o výmere 43115m2 ostatná plocha, parcela číslo
4638 o výmere 982 m2 ostatná plocha, parcela číslo 4639 o výmere 10123 m2 ostatná plocha, parcela
číslo 4640/1 o výmere 574 m2 zastavaná plocha, parcela číslo 4640/2 o výmere 78 m2 zastavaná

plocha, parcela číslo 4641/4 o výmere 107 M2 zastavaná plocha, parcela číslo 4641/8 o výmere 1260m2
zastavaná plocha.

Vedľajší účastník je stavebník, ktorý chce postaviť stavbu okrem iného aj na nehnuteľnostiach parcelné
číslo 4637/1, 4637/8, 4638, 4639, 4640/1, 464/2, 4641/2, 4641/4, 4641/7, 4641/8, 4641/14, 4643/1,
4643/2, 446/7, ktoré sú v liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G. zapísané v prospech

vlastníctva žalovaného. Na týchto nehnuteľnostiach realizuje stavbu CITY PARK Nitra. Na stavebnom
úrade Mesto Nitra prebieha konanie o vydanie dodatočného povolenia stavby.

ZlistuvlastníctvačísloXXXXazpozemno-knižnejvložkyčísloXprekatastrálneúzemieK.nevyplýva,že
žalobca, resp. jeho právni predchodcovia by boli vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, resp. mali vzťah
k uvedeným nehnuteľnostiam.

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie uvedených
nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na takomto určení odvodzuje od jeho postavenia účastníka
v správnom konaní, v konaní o dodatočné vydanie stavebného povolenia. Iné dôkazy o preukázaní
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, súdu nepredložil. Žiada žalobe vyhovieť a priznať
náhradu trov konania.

Žalovaný namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na negatórnom určení
vlastníckeho práva žalovaného vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, žiada žalobu zamietnuť z tohto
dôvodu a priznať náhradu trov konania.

Vedľajší účastník taktiež namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení,
žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení , či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba o určenie práva (a takou je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 80 písm. c/ OSP) bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva
pred neoprávnenými zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavu

neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v
ohrozených právnych vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej
zneužitiu. Vyžaduje sa istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia
žalobcužiadenzmysel,lebojejprostredníctvomužvzásadenemožnospory,ktorébymohlivbudúcnosti
vzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. O naliehavý právny záujem môže ísť

zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa
jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo)
už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v
už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol
byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je

daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa
naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis
vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý
právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s inými následkami
dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o
určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Určovacia žaloba

tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu
na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva
v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich
a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného prostriedku určeného k
takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením

skutočností, za ktorých k zániku došlo.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca sa domáha určenia, že
žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, t.j. ide o negatórne vymedzenie vlastníckeho
práva. Keďže ide o určovaciu žalobu, je potrebné v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP preukázať
zo strany žalobcu naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom prípade sa žalobca domáha

takéhoto určenia vlastníckeho práva z pozície, keď on sám, ani jeho právni predchodcovia neboli a nie
sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, resp. sa ani nedomnieva, že takýmto vlastníkom mohol byť. Z
tohto pohľadu žiada žalobca určiť, že iná, ďalšia osoba, nie je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým ani
on sám nemá žiadny vzťah a ani tento vzťah nemal. Aj pri kladnom rozhodnutí v danej veci, t.j. ak by aj
súd žalobe žalobcu vyhovel, právne postavenie žalobcu k daným nehnuteľnostiam sa vôbec nezmení,

t.j. nenadobudne ani vlastnícke a ani iné právo k dotknutým nehnuteľnostiam, na ktorých prebieha
výstavba.Vtomtoprípadebynastalibaprávnychaosaneistota,kedybynebolozrejmé,ktojevlastníkom
nehnuteľností, keďže sám žalobca sa ich vlastníkom byť necíti. Z tohto dôvodu nie je zrejmý dôvod
takéhoto určenia zo strany žalobcu a ním uvádzaný dôvod (účastník stavebného konania) sa javí byť
ako účelový v snahe zabrániť výstavbe stavby na dotknutých pozemkoch. Odôvodnenie, že naliehavý

právny záujem odvodzuje od svojho postavenia účastníka v správnom (stavebnom) konaní, nie je
postačujúce na preukázanie naliehavého právneho záujmu na negatórnom určení vlastníckeho práva
žalovaného. Domáhať sa takéhoto určenia vlastníckeho práva by mal iba subjekt, ktorý sa domnieva, že
za určitých preukázateľných okolností by mohol mať právny vzťah k daným nehnuteľnostiam. Žalobca
všaktakýtodôvodvôbecneuviedolaanižiadnedôkazypreukazujúce,žebymoholbyťčoilendomnelým

vlastníkom týchto nehnuteľností súdu nepredložil. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na takomto určení a teda nie je ani aktívne legitimovaným účastníkom
na podanie takejto žaloby.

V predmetnej veci sa žalobca v skutočnosti nedomáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech a
ani túto skutočnosť neuvádza a ani nedokladuje. Negatórnym určením, že žalovaný nie je vlastníkom

dotknutých nehnuteľností bez preukázateľného vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, zasahuje tak do práva
požívajúceho najvyššiu ochranu, do práva chráneného Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími právnymi
predpismi a oprávneného záujmu vlastníka týchto nehnuteľností, na nedotknuteľnosti vlastníckeho
práva. Ani súd nie je oprávnený bezdôvodne do tohto práva, požívajúceho najvyššiu ochranu, zasahovať
bez preukázateľného dôvodu. Z tohto dôvodu, na takomto určení nielenže nemá naliehavý právny

záujem, ale nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie danej žaloby.

Za situácie, keď žalobca vôbec v predmetnom konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na
negatórnomurčenívlastníckehoprávažalovanéhokdotknutýmnehnuteľnostiamnajmäzdôvodu,žeani
prípadnýmvyhovenímžalobesapostaveniežalobcuvovzťahuktýmtonehnuteľnostiamvôbecnezmení,
súd jeho žalobe vyhovieť nemohol a preto túto ako nedôvodnú zamietol.Keďže pri určovaní, či tu právo je alebo nie je podľa § 80 písm. c/ OSP, je súd povinný pred rozhodovaním
o samotnom predmete konania skúmať, či má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, a ak tento nepreukáže, súd nemôže žalobe vyhovieť a ďalej sa predmetom konania zaoberať

nebude, sa súd ďalším dokazovaním skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci samej, nezaoberal
a tieto nedokazoval.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnej veci súd žalobu žalobcu ako nedôvodne

podanú zamietol, úspešným v konaní bol žalovaný, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom a popri ňom
vystupoval v konaní i vedľajší účastník, taktiež zastúpený právnym zástupcom.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena na zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 91 ods. 1, 2 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vychádzajúc z dikcie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že občianskoprávne (sporové)

konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v
sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné
uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu výroku
rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej k žalovanému petitu.

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal v konaní úspech, pretože žaloba žalobcu voči

nemu bola zamietnutá s ohľadom na vznesenú námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na
negatórnom určení vlastníckeho práva, ktorú súd vyhodnotil ako opodstatnenú. Preto potom platí, že
žalovanému, ktorý mal úspech v konaní, prináleží právo na náhradu trov konania. Z ustanovenia § 93
ods. 4 OSP vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké právo a povinnosti ako účastník, koná
všakibasámzaseba.Akjehoúkonyodporujúúkonomúčastníka,ktoréhovkonanípodporuje,posúdiich

súd po uvážení všetkých okolností. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší
účastník má rovnaké práva a povinnosti v konaní ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym

zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia
§ 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) iba v
prípade, ak takéto právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval. V danej veci vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému a keďže práve na jeho

strane vystupoval i vedľajší účastník, vzniklo právo na náhradu trov konania i vedľajšiemu účastníkovi.
Z tohto dôvodu preto súd priznal žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania“.

Právny zástupca žalovaného predložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia na sumu 26.270,26 eura.
Aj súd vychádzal z hodnoty nehnuteľností, teda z celkovej výmery 56.239 m2 a boli určené ako stavebné
pozemky. Hodnotu predmetu veci určil podľa zák. č. 582/2004 Z.z. sumou 2.986.853,29 eura (56239 m2

x 53,11 eura/m2). Trovy právneho zástupcu žalovaného predstavovali 24.028,18 eura. Pokiaľ ide o trovy
konania vedľajšieho účastníka, súd vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu (2.986.853,29 eura) priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 30.894,60 eura (trovy právneho zastúpenia 25.582,40eura + DPH 5.116,48 eura + režijný paušál, spolu 30.724,72 eura, k tomu pripočítal náhradu za stratu
času 72,26 eura + cestovné náhrady 57,05 eura.

Tento rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci

na ďalšie konanie. Namietal, že naliehavý právny záujem dostatočne zdôvodnil vo vyjadrení z 03. 09.
2012. Žalovaný si dal nezákonne vo svoj prospech založiť list vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam.
Považuje za jedine správny postup ako účastník správneho konania spochybniť hodnovernosť zápisu
v časti vlastník - prenajímateľ a tým nebude možné, aby tento uzatváral právne úkony k predmetným
nehnuteľnostiam.Rozhodnutievšeobecnéhosúdumohlovýraznevyjasniťpozíciuúčastníkavsprávnom

konaní. Poukazoval opätovne na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 137/08 z 01. 07. 2008. Vytýkal
súdu tiež nesprávne priznanie trov konania, keď pri určení náhrady trov konania mal vychádzať pri
určovacej žalobe z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie z 19. 11. 2012 navrhol rozsudok potvrdiť. Poukazoval na
svoje predchádzajúce vyjadrenia z 27. 09. 2011 a 27. 07. 2012, v ktorých sa vyjadroval o nedostatku
žalobcovho naliehavého právneho záujmu. Žalobca sa v skutočnosti nedomáha určenia vlastníckeho

práva vo svoj prospech a ani túto skutočnosť neuvádza a negatórnym určením, že žalovaný nie je
vlastníkom sporných nehnuteľností, na takomto určení nielenže nemá naliehavý právny záujem, ale ani
aktívnu legitimáciu.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP verejne vyhlásil rozsudok v znení, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil
ako správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobca sa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ide o negatórne
vymedzenie vlastníckeho práva. Domáha sa takého určenia, keď on sám ani jeho právni predchodcovia
neboli a nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností a ani sa nedomnieva, že by vlastníkom bol
on. Pri určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ OSP je potrebné preukázať žalobcom jeho naliehavý

právny záujem. Tvrdenie žalobcu, že naliehavý právny záujem odvodzuje od svojho postavenia v
správnom konaní (stavebnom konaní), nie je postačujúce na preukázanie naliehavého právneho záujmu
na negatórnom určení vlastníckeho práva žalovaného. Neuviedol žiadne také dôvody a ani dôkazy
preukazujúce, že by mohol byť čo i len domnelým vlastníkom. Rozsudok súdu negatívne určujúci,
že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcu, ktorý svoje

vlastnícke právo nepreukazuje naň znejúcim tzv. nadobúdacím titulom a dosiaľ nebol zapísaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Na podaní žaloby,
predmetom ktorej jej takéto určenie, nemá žalobca naliehavý právnym záujem (§ 80 písm. c/ OSP).

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorým zamietol žalobný návrh žalobcu,
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Pokiaľ však ide o výroky o trovách konania účastníkov, rozsudok podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou
súčasťou občianskeho súdneho konania.Predmetom sporu bolo určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností. Nebolo žalované určenie
vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemožno
predmet právneho sporu peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny, podobne, ako je to pri vyrubovaní

súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa Zákona o súdnych poplatkoch. Z toho
potom vyplýva záver, že pri odmene o náhrade advokátov za poskytovanie právnych služieb bolo treba
aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon
právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, lebo nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch.

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania účastníkov
takto: „Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 259,92 eur na účet JUDr.
Svorada Petrušku, advokáta v Nitre, Kupecká 18, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je
povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 393,90
eur na účet JUDr. Karola Spišáka, advokáta v Bratislave, Ventúrska 18, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku“. Žalovanému priznal náhradu trov konania a to odmenu za poskytovanie právnych služieb

za 3 plné úkony - prevzatie a príprava veci, vyjadrenie zo 07. 11. 2011, t.j. 2 x po 57 eur, pojednávanie
24. 09. 2012 58,49 eura + 3 štvrtinové úkony - za účasť na pojednávaniach 30. 08. 2011, 30. 09. 2011,
04. 11. 2011 po 14,25 eura. K tomu prislúcha náhrada za 5 x režijný paušál po 7,41 eura + 1 x režijný
paušál 7,63 eura (pojednávanie 24. 09. 2012). Celkom činí odmena a náhrady za poskytovanie právnej
služby 259,92 eura. Na túto sumu zaviazal odvolací súd žalobcu v prospech žalovaného ako náhradu

trov prvostupňového konania, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet advokáta žalovaného do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, odvolací súd
zmenil tiež rozhodnutie a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania proti
žalobcovi vo výške 393,90 eura. Vedľajšiemu účastníkovi priznal tieto trovy: odmena a náhrady advokáta

za poskytovanie právnych služieb a to za 3 plné úkony - prevzatie a príprava (r. 2011), vyjadrenie z 27.
09. 2011 2 x 57 eur + 2 x režijný paušál r. 2011 - 7,41 eura + pojednávanie 24. 09. 2012 - 58,69 eura +
režijný paušál 7,63 eura + náhrada nákladov 133,31 eura. Suma 328,25 eura sa zvyšuje podľa § 18 ods.
3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o 20 % daň z pridanej hodnoty (lebo advokát je platiteľ DPH), t.j. o 65,65 eura.
Celkovú sumu 393,90 eura je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odvolacom konaní odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, keď mu
žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil (nepodal vyjadrenie k odvolaniu). Vedľajší účastník síce podal
vyjadrenie na odvolanie, avšak trovy odvolacieho konania si v zákonnej lehote neuplatnil. Odvolací súd
preto v konečnom dôsledku nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

Tento rozsudok bol prijatý odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.