Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/283/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108206502
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108206502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu R. Y. L. J. H., F., J. H. X, zastúpeného JUDr.
Dianou Treščákovou, advokátkou, Košice, Skladná 38, proti žalovaným 1/ G. U., s.r.o., F., X. V. XX, IČO:
36 214 094, 2/ V. Y., bytom F., J. H. X, o zaplatenie 1.734,81 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade
proti rozsudku 40C 55/2008-220 z 11.4.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, v ktorej žalovaný v 2. rade bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
1.719,14 € so 14,25 % úrokmi z omeškania od 26.3.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 89,14 €, spočívajúca v trovách

právneho zastúpenia a žalovaný v 2. rade je povinný ju zaplatiť JUDr. Diane Treščákovej, advokátke,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 1.719,14 € so 14,25 %
úrokmi z omeškania od 26.3.2009 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v tej istej
lehote ho zaviazal nahradiť žalobcovi aj trovy konania vo výške 995,36 €, z toho súdny poplatok 109,54
€ a trovy právneho zastúpenia 885,82 € na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Diany Treščákovej.
Konanie v časti o zaplatenie 80,43 € so 14,25 % úrokmi z omeškania od 1.1.2008 zastavil, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov konania.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa po úprave žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.815,24
€ s príslušenstvom titulom nájomného a úhrad za užívanie nebytového priestoru na ul. J. H. X v F.
a zmluvnej pokuty dojednanej vo výške 0,05 % zo zmluvy o nájme zo dňa 1.1.2002. Vzal do úvahy
obranu žalovaného v 2. rade ktorý namietal, že zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvoril žalobca
so žalovaným v 1. rade a on predmetné priestory na základe zmluvy zo dňa 1.1.2002 užíval len do roku
2006, kedy predmetná zmluva bola zrušená a bola uzatvorená nová nájomná zmluva so žalovaným
v 1. rade. Zistil, že dňa 1.1.2002 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným v 2. rade zmluvu

o nájme, ktorej predmetom boli spoločné priestory v objekte J. H. X na prízemí o výmere 54,1 m2.
Z fotokópie zmluvy o nájme zo dňa 1.1.2005 mu vyplynulo, že v tento deň na dobu neurčitú mala
byť uzavretá nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, pričom jej predmetom mali byť
spoločné priestory na ul. J. H. X v F. o výmere 37,4 m2, keď zmluva obsahuje nečitateľnú pečiatku a
nečitateľný podpis nájomcu. Z výpovede svedka K. G. zistil, že tento ako bývalý predseda spoločenstva
vlastníkov bytov žalobcu si nepamätá, aby uzatvoril zmluvu s nájomcom G. U., s.r.o. a naviac namietal
hodnovernosť zmluvy zo dňa 1.1.2005. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 9, § 272ods. 1, 2, § 768f Obchodného zákonníka a § 37 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 a
§ 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v 2.
rade ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme spoločných priestorov na ul. J. H. X v F. a to na dobu neurčitú

od 1.1.2002. Z dokazovania mal ďalej za preukázané, že predmetný priestor užíval od 1.1.2005 fakticky
žalovaný v 1. rade, ktorého konateľom bol v tom čase žalovaný v 2. rade. Zmluva zo dňa 1.1.2002 zanikla
výpoveďou danou žalobcom ako prenajímateľom dňa 19.12.2007 z dôvodu omeškania s platením
nájomného. Nebolo preukázané, aby zmluva zanikla dohodou strán tak, ako to tvrdil žalovaný v 2. rade,
ktorý predložil fotokópiu nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v

1. rade ako nájomcom, ktorej predmetom mal byť totožný spoločný priestor. Túto zmluvu posúdil ako
neplatnú z dôvodu nemožnosti plnenia, keďže predmetom plnenia malo byť prenechanie totožného
spoločného priestoru do nájmu žalovanému v 1. rade, ako v zmluve zo dňa 1.1.2002, keďže by išlo o
duplicitný nájom vzhľadom na existenciu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v
2. rade. Vo fotokópii zmluvy zo dňa 1.1.2005 predloženej žalovaným bolo síce uvedené, že podpisom
novej zmluvy zaniká platnosť predchádzajúcej zmluvy, avšak je nepochybné, že podpisom novej zmluvy

zo dňa 1.1.2005 mohlo dôjsť iba k zániku predchádzajúcej zmluvy medzi totožnými subjektmi, t.j. medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade a nie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, keďže žalovaný
v 2. rade nebol účastníkom zmluvy zo dňa 1.1.2005. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že mal za to, že pri
uzatváraní zmluvy konal ako štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade aj ako žalovaný v 2. rade pokladal
za irelevantné, nakoľko žalovaný v 2. rade nebol účastníkom tejto zmluvy. Aj samotné uzavretie zmluvy

o nájme zo dňa 1.1.2005 bolo v konaní sporné, keďže žalovaný v 2. rade predložil iba fotokópiu tejto
zmluvy, originál zmluvy predložený nebol a na fotokópii sa nachádza iba nečitateľný podpis s pečiatkou
nájomcu a na zmluve sú rukou dopísané údaje, keď štatutárny zástupca prenajímateľa namietol platnosť
tejto zmluvy, na ktorej sa nachádza iba fotokópia jeho podpisu. Ak by aj skutočne došlo k uzatvoreniu
zmluvy o nájme medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, bola by táto zmluva neplatná z dôvodu duplicity

a žalovaný v 1. rade by takto užíval predmetné priestory na základe neplatnej zmluvy. Dospel k záveru,
že zmluva zo dňa 1.1.2002 nebola ukončená písomnou dohodu zmluvných strán a zanikla až výpoveďou
prenajímateľa zo dňa 19.12.2007. Keďže za žalované obdobie nájomcom priestoru bol žalovaný v 2.
rade, ako pasívne legitimovaného ho zaviazal na zaplatenie sumy 1.719,14 € s prísl.. V prevyšujúcej
časti žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalobu ako celok zamietol voči žalovanému v 1. rade.

V súlade s platnou právnou úpravou žalobcovi priznal aj úroky z omeškania od 26.3.2009 do zaplatenia.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu
žalobcu a žalovaného v 2. rade o trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 a § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 885,82 €.

Rozsudok vo výrokoch, ktoré sa ho týkali, napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade a voči
nemu žiadal tento zrušiť. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vyčítal prvostupňovému
súdu, že nevyžiadal od daňového úradu potvrdenie, že v daných priestoroch podnikala od 1.1.2005
obchodná spoločnosť G. U. s.r.o., pričom je dokázateľné, že táto spoločnosť za dané priestory platila

nájomné. Mal ďalej za to, že svedok G. - predseda SVB pred súdom klamal, že o žalovanom v 1. rade
nič nevie. Rozhodnutie súdu podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a on, ako
fyzická osoba, nemôže byť zaviazaný za pohľadávky a záväzky žalovaného v 1. rade. Doteraz skutkový
stav podľa neho neobstojí a preto k nemu predložil ďalšie doteraz neuplatnené dôkazy a to listiny
Sociálnej poisťovne, daňového úradu, regionálneho úradu verejného zdravotníctva a colnú zápisnicu.

Ak by ani tieto dôkazy nedostačovali, požiadal o zabezpečenie výpisov z Tatra banky. Podľa obsahu
odvolania predložil aj nájomnú zmluvu z 1.1.2005 v originálnom vyhotovení a dohodu o prevzatí práv a
záväzkov spoločnosti G. U. s.r.o. medzi odstupujúcimi konateľmi a pristupujúcim konateľom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v plnom
rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Prvostupňový súd podľa neho rozhodol

vo veci tak právne, ako aj skutkovo správne, pričom dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy predložené do
súdneho spisu. Upozornil, že žalovaný v 2. rade predložil spolu s odvolaním nové dokumenty, avšak
dokladanie nových dôkazov je v zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní neprípustné.
Žalovaný tieto dôkazy mohol súdu predložiť už v prvostupňovom konaní, o čom napokon aj súdom bol
poučený. Vzhľadom ku skutočnosti, že nedošlo k zániku zmluvného vzťahu so žalovaným v 2. rade,

treba mať za to, že tento bol povinný platiť nájomné v zmysle pôvodnej zmluvy a v zmysle výpočtovýchlistov. To, že sa žalovaný v 2. rade prezentoval spoločnosťou G. U. s.r.o., nemôže mať vplyv na zmluvný
vzťah medzi ním a žalovaným v 2. rade. O nájomnej zmluve, kde ako subjekt - nájomca vystupovala
spoločnosť G. U. s.r.o. nemal žiadnu vedomosť a žalovaný v 2. rade napriek výzvam nevedel predložiť

jej originál a tak preukázať jej dôveryhodnosť. Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade v prvostupňovom konaní
vôbec nenamietal výšku uplatneného dlžného nájomného a nenamietal ju ani v odvolaní.

Rozsudok vo výrokoch o čiastočnom zastavení konania, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto v odvolacom konaní v tejto časti nebol predmetom preskúmavania (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia

pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa žalovaného v 2. rade
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaný v 2. rade podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.c/,
e/ a f/ O.s.p., t.j. s tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by

skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav
bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a správne skutkové zistenia boli prvostupňovým
súdom správne podradené pod hmotnoprávne predpisy a z nich vyvodené zodpovedajúce závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania.Vzhľadom na predmet konania (nájomné a úhrady za užívanie nebytového priestoru) sa súd prvého
stupňa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, kto bol v rozhodnej dobe nájomcom predmetných
priestorov a aj odvolací súd je toho názoru, že pasívne legitimovaným je žalovaný v 2. rade. Tento

priestory prevzal na základe platnej nájomnej zmluvy, jeho nájomný vzťah v súlade so zákonom počas
žalovanej doby neskončil a žalovaný v 1. rade (právnická osoba) sa teda súbežne nájomcom týchto
priestorov stať nemohol. Je potrebné len súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že ten istý priestor
nemôže byť v nájme dvoch rozličných subjektov. Žalovaný v 2. rade nepreukázal, aby povinnosť platiť
nájomné a s ním súvisiace platby za žalované obdobie zaťažovala žalovaného v 1. rade.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkaznú povinnosť v zmysle cit. ust. môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v

zmysle hmotného práva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal všetky žalovaným v 2. rade navrhnuté dôkazy a je
potrebné poukázať na postoj a reálne kroky žalovaného v 2. rade počas konania pred prvostupňovým
súdom. Na pojednávaní 7.10.2010 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 105-106) žalovaný v 2. rade uviedol,
že „Zmluvu o nájme ako aj listinný dôkaz o ukončení nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril ako fyzická osoba,
predložiť nemôže, nakoľko archív má na chate, kde sa uhniezdili sršne a listinné dôkazy môže predložiť

až po zásahu hasičov, ktorí zasiahnu v zime“. Následne 24.1.2011 predložil zle čitateľnú, nezrozumiteľnú
fotokópiu zmluvy o nájme, ktorú žalobca mal uzavrieť so žalovaným v 1. rade (predovšetkým v časti
podpisu nájomcu) a 30.1.2012 oznámil súdu, že „celá dokumentácia, celý archív uložený v priestoroch
na chate pri P., O. Z., obec S. bola zaplavená tisíc-ročnou vodou a archív bol zničený“. V situácii, keď
žalobca poprel vedomosť o podpísaní zmluvy o nájme so žalovaným v 1. rade a riadne ukončenie

nájomného vzťahu so žalovaným v 2. rade, sa tento dostal do situácie dôkaznej núdze. Súd prvého
stupňa mohol vychádzať len z tých dôkazov, ktoré na návrh žalobcu a žalovaného v 2. rade vykonal.
Skutkové zistenia potom mohol vyvodiť len z týchto vykonaných dôkazov. V tomto smere niet podľa
názoru odvolacieho súdu žiadneho dôvodu vyčítať súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového
stavu veci. Odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktorý odvolateľ v odvolaní okrem

iného tiež uplatnil je totiž daný iba vtedy, ak súd prvého stupňa nevykonal taký dôkaz (spôsobilý
preukázať právne významnú skutočnosť), ktorý účastník navrhol vykonať. Žalovaný v 2. rade ku svojmu
odvolaniu pripojil listinné dôkazy (okrem iného dokumenty Sociálnej poisťovne, regionálneho úradu
verejného zdravotníctva, colnú zápisnicu a iné), avšak neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý tieto dôkazy,
prípadne iné dôkazy nemohol označiť bez svojej viny v konaní na súde prvého stupňa, preto nie je daný

ani ním uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.e/ O.s.p.. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní
21.3.2013 bol riadne poučený v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. a preto právne posúdenie veci urobené
súdom prvého stupňa je nutné považovať za správne.

Žalobca mal aj v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a
túto aj vyčíslil, bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny a náhrady

hotových výdavkov jeho zástupcu - advokátky (§ 211 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p.) podľa vyhl.č. 655/2004
Z.z.. Odmena bola priznaná za jeden úkon právnej služby a to za vyjadrenie k odvolaniu z 25.6.2013 v
základnej sadzbe 81,33 €. Za tento úkon patrí aj paušálna náhrada 7,81 €. Žalovaný v 2. rade je povinný
trovy odvolacieho konania zaplatiť advokátke žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom

od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.