Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/244/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311208297
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4311208297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L., E. X, proti odporcovi: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C. XX, t. č. Y. republika, M. U., Z.
X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice, č. k. 7C/64/2011-72 zo dňa 27. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o zaostalom
výživnom a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 7C/64/2011-72 zo dňa 27. 03. 2013 uložil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 75 eur mesačne, počnúc dňom 08. 06. 2011, vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky. O zaostalom výživnom rozhodol tak, že zostalé
výživné za čas od 08. 06. 2011 do 27. 03. 2013 vo výške 1.632,50 eura uložil odporcovi povinnosť
uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľky, pod stratou
výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ust. § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 142 ods. 2
OSP. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať
na jej výživu ako rozvedenej manželky sumou 200 eur mesačne, splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred. Vo svojom návrhu poukázala na to, že sa musí starať o ich spoločnú dcéru mal. P., nar. XX.
XX. XXXX, ktorá je postihnutá detskou mozgovou obrnou najvyššieho stupňa, je imobilná, kŕmená,
prebaľovaná, a zároveň je odkázaná na celodennú osobnú starostlivosť navrhovateľky. Uviedla, že
poberá opatrovateľský príspevok vo výške 261 eur a výživné na mal. P. vo výške 130 eur mesačne

+ zaostalé výživné vo výške 35 eur, zároveň zdôraznila, že má finančné problémy, je často nútená
si požičiavať peniaze a nie je schopná si zabezpečiť prostriedky na primeranú výživu, a teda sama
sa živiť. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Levice zo dňa 18. 05 .2006 pod č. k. 14C/57/2005-14 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, vtedy ešte mal. G., nar. XX. XX. XXXX a mal. P., nar. XX. XX. XXXX boli zverené
do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky a otec - odporca bol zaviazaný platiť výživné na deti
po 700,- Sk (23,23 eura) mesačne, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2006.

Následne rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 12. 10. 2011 vedenom pod č. k. 9P/38/2011-29
bola odporcovi zvýšená vyživovacia povinnosť voči mal. P. zo sumy 23,23 eura na 200 eur mesačne
počnúc od 01. 06. 2011. Zameškané výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 12. 10. 2011 vo výške
726,70 eura bol otec zaviazaný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne popri bežnom výživnom podstratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou. V dôsledku podaného odvolania zo strany otca Krajský
súd v Nitre rozsudkom zo dňa 03. 05. 2012 pod č. k. 9CoP/8/2012-87 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. P. zmenil tak, že zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 23,23 eura na sumu 130 eur mesačne, počnúc od 01. 06. 2011,
ktorú bol otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred a v
časti zameškaného výživného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Okresný súd Levice rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2012 pod č. k. 9P/38/2011-102 zameškané
výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 15. 06. 2012 vo výške 1.105,30 eura zaviazal otca zaplatiť v

splátkach po 35 eur mesačne popri bežnom výživnom, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
09. 07. 2012. V danej veci konštatoval, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s mal. P. a G., je
poberateľkou mesačného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý predstavuje sumu 261,12 eura mesačne a poberá rodinné prídavky vo výške 22,01 eura mesačne.
Jej mesačné výdavky predstavujú nájomné za byt vo výške 115 eur, ktoré od januára 2011 nebola
schopná splácať, nakoľko musela uprednostniť potreby mal. P., ktoré predstavujú mesačné výdavky na

elektrinu 38 eur, telefón 15 eur, plienky 60 eur, lieky 30 - 40 eur, strava 100 - 150 eur, hygiena 20 -
30 eur, vitamíny 10 eur, oblečenie raz štvrťročne 50 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 11 eur, komunálny
odpad ročne 62 eur, hospitalizácia s maloletou 100 eur, pôžička zo stavebného sporenia mesačne 45
eur, exekúcia a splátky dlhu. Zároveň bolo zistené, že odporca od 01. 02. 2011 pracuje ako zámočník v
Českej republike, kde jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2011 predstavoval sumu 17.400,- CZK,

za rok 2012 predstavoval sumu 15.265,41 CZK a v mesiaci január 2013 obdržal k výplate 16.370,-
CZK. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, v 2+1 byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, s ktorou
sa stará o dve deti vo veku 4 a 12 rokov. Jeho priateľka poberá sociálnu podporu vo výške 6.000,-
CZK. Ich spoločný mesačný zostatok predstavuje čiastku 9.000,- CZK, z ktorej uhrádzajú náklady na
spoločné spolužitie s priateľkou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uviedol, že

navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, pričom táto skutočnosť má objektívnu relevanciu. Zdravotný
stav mal. vylučuje, aby bola umiestnená v kolektívnom zariadení, pričom vzhľadom k tomu je vylúčené,
aby si matka, t. j. navrhovateľka zabezpečovala svoje potreby a potreby pre domácnosť výkonom práce
v pracovnom pomere. Zo správy MUDr. Korpásovej mal za preukázané, že dieťa je v neurologickom
sledovaní pre DMO spastická kvadruparéza, úplnú imobilitu, sek. epilepsiu, zároveň bola zistená

mentálna retardácia ťažkého stavu. Na základe týchto skutočností, najmä s poukazom na to, že mal. P.
je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, poukázal na potrebu priznania peňažného príspevku na jej
opatrovanie. Navrhovateľka sa celodenne stará o mal. P. s ťažkým zdravotným postihnutím a jediným
zdrojom jej príjmu je peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 261,12 eura mesačne a rodinné
prídavky na dieťa vo výške 23,10 eura. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka z takéhoto príjmu nie je

schopná uspokojiť svoje nevyhnuté životné potreby ako i tie najnutnejšie potreby domácnosti. Pri určení
výšky príspevku na rozvedeného manžela, súd prihliadol na všetky okolnosti danej veci a bolo toho
názoru, že príspevok vo výške 75 eur mesačne je odôvodnený aj možnostiam a schopnostiam odporcu,
a preto rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 75 eur
mesačne, počnúc dňom 08. 06. 2011 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľky.

Keďže navrhovateľka žiadala priznať príspevok vo výške 200 eur mesačne, vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol. Zaostalé výživné za čas od 08. 06. 2011 (odo dňa podania návrhu) do 27. 03. 2013 (ku dňu
rozhodnutia súdu) predstavovalo 1.632,50 eura, t. j. za mesiac jún 2011 - 57,50 eura (23 dní x 2,50 eura),
júl až december 2011 - 450 eura (6 mesiacov x 75 eur), za rok 2012 - 900 eur (12 mesiacov x 75 eur) a za
rok 2013 - 225 eur (3 mesiace x 75 eur), ktoré súd povolil odporcovi uhrádzať v mesačných splátkach po

20 eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Keďže navrhovateľka mala v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd prvého stupňa o trovách konania
rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 OSP, a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, pričom uviedol, že zo svojej terajšej mzdy
predstavujúcej sumu 15.000,- Kč (z toho výživné na mal. P. predstavuje 165 eur, 10 eur exekúcie a
zostatok predstavujú výdavky na spoločnú domácnosť) predmetnú sumu nedokáže splácať. Poukázal
na to, že navrhovateľka žije a býva so svojím partnerom v spoločnej domácnosti, kde sa starajú o mal. P..
Záverom konštatoval, že k danej veci sa vyjadril už v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom žiada,

aby krajský súd vo veci výživného na rozvedenú manželku konal a rozhodol. Podané odvolanie odporcu
posudzoval odvolací súd vzhľadom na jeho obsah (§ 41 ods. 2 OSP) majúc za preukázané, že sa ním
napáda správnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 27. 03. 2013 ako takého.K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka písomne vyjadrila, žiadajúc, aby odvolací súd rozhodol v jej
prospech. Poukázala na to, že tvrdenia odporcu ohľadom toho, že žije v spoločnej domácnosti s
partnerom sa nezakladajú na pravde, pretože v spoločnej domácnosti žije s mal. dcérou P. a so svojou

druhou dcérou G.. Výšku zárobku uvádzanú odporcom označila ako zavádzajúcu, pričom zdôraznila,
že odporca sa v každom prípade snaží vyhnúť plateniu príspevku na výživu jej osoby. Záverom žiadala
aj o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko zdravotný stav mal. P. jej nedovoľuje prekonávať
dlhšie trasy.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že podané
odvolanie odporcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti,
v časti výroku o zaostalom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,

či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec

rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, rešpektoval záväzný právny názor
odvolacieho súdu (§ 226 OSP) obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 28. 09. 2012 č. k.
5Co/117/2012-43, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje

s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne,
a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP.Vymedzenie rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela možno determinovať pod pojem
primeraná výživa, ktorá vedie k tomu, aby rozvedeným manželom (manželkám) boli poskytnuté
dostatočné prostriedky odôvodňujúce potrebám nielen nákladom spojeným so stravovaním, ale aj

nákladom na uspokojovanie ďalších životných potrieb odôvodnených vekom, zdravotným stavom,
spôsobom života. Odvolací súd uvádza, že pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je
potrebné prihliadať na § 75 ods. 1, t. j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, nie je daná
lenjehozdravotnýmstavomaneschopnosťoupracovať,alemôžespočívaťajvinejobjektívnejokolnosti,

ako je napr. starostlivosť o invalidné dieťa alebo o dieťa vyžadujúce stálu starostlivosť (R 3/1976).
Rozvedenú manželku súdy považujú za neschopnú samu sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa
stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú
starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach.
Uvedenú zákonnú podmienku súdy považujú za splnenú aj v tých prípadoch, ak podľa lekárskeho
potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka, vzhľadom na vek alebo zdravotný stav,

nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie zaobstarať
si primerané zamestnanie (R 3/1978). Úprava vymedzená v § 72 ods. 3 sa vracia k limitovaniu
povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode. Nejde však o absolútne obmedzenie povinnosti poskytovať tento príspevok v
stanovenej päťročnej dobe. Zákon výnimočne umožňuje súdu, aby predĺžil stanovenú päťročnú dobu,

ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa
živiť ani po uplynutí päťročnej doby. Za takéto objektívne dôvody zákon považuje príkladom uvádzané
nasledovné dve situácie: 1) ak ide o rozvedeného manžela rodiča, ktorému bolo zverené do osobnej
starostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,alebo2)akideorozvedenéhomanžela
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.

Odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa, najmä pokiaľ ide o kritériá, ktoré
sú rozhodujúce pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky za úplné a za správne
považoval aj ich právne posúdenie, pokiaľ ide o určenie počiatku a výšky tohto príspevku. Súd
prvého stupňa pri určení výšky príspevku správne a adekvátne prihliadol na odôvodnené potreby

navrhovateľky. Primárnym, najpodstatnejším a zároveň najrelevantnejším dôvodom bola tá skutočnosť,
že navrhovateľka sa stará o maloletú P., ktorá je neustále neurologicky sledovaná, trpí DMO spastickou
kvadruparézou, je úplne imobilná, trpí sek. epilepsiou a mentálnou retardáciou ťažkého stupňa, pričom
tieto predpoklady plne odôvodňujú potrebu každodennej starostlivosti zo strany matky - navrhovateľky,
čím je znemožnená akákoľvek šanca navrhovateľky nájsť si zamestnanie a byť schopná sa živiť

samostatne. Odvolací súd v tomto smere, berúc na zreteľ príjmy navrhovateľky, ktoré pozostávajú z
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, maloletej P.,
vo výške 261,12 eura mesačne a rodinného prídavku vo výške 22,01 eura, ako aj s prihliadnutím na
výdavky navrhovateľky, ktoré mesačne dosahujú sumu cca 360 eur, má zhodne so súdom prvého stupňa
preukázanú odôvodnenú potrebu aplikácie a použitia inštitútu príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Súd prvého stupňa správne postupoval aj pri určení samotnej výšky príspevku v intenciách ust. § 72
ods. 1 Zákona o rodine, keď pri svojich úvahách prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
odporcu, ktorému z jeho mesačného príjmu po všetkých zrážkach zostane suma 9.000 CZK, z ktorej sa
uhrádzajú náklady na spoločné žitie s priateľkou v ich domácnosti.

Vo zvyšnej časti, t. j. nad sumu 75 eur súd prvého stupňa správne návrh zamietol, nakoľko navrhovateľka
požadovala príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 200 eur, čo bolo zjavne neprimerané a v
rozpore s ust. § 72 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri výpočte
zostalého výživného, berúc na zreteľ čas - dátum podania návrhu navrhovateľky, t. j. od 08. 06. 2011 ku
dňu rozhodnutia súdu - do 27. 03. 2013, t. j. celkové obdobie v rozpätí mesiaca jún 2011 - 57,50 eura

(23 dní x 2,50 eura), júl až december 2011 - 450 eur (6 mesiacov x 75 eur), za rok 2012 - 900 eur (12
mesiacov x 75 eur) za rok 2013 - 225 eur (3 mesiace x 75 eur), pričom toto zaostalé výživné povolil
odporcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur (§ 160 ods. 1 OSP), popri bežnom výživnom, pod
stratou výhody splátok.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchčastiachvýrokov(výrok
o zaostalom výživnom a výrok o náhrade trov konania) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľa§224ods.1a§142ods.2OSPtak,ženavrhovateľke
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.