Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200695
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu

JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ľubomír Kolčák, s
miestom podnikania Vážska 1544/3, Sučany, IČO: 33 928 312, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr.
Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš,

s. r. o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.
1100308/1/142774/2013 zo dňa 18.03.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 9514401/5/2409064/2012/Glö zo dňa 04.09.2012 Daňový úrad Žilina

vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti
na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a vyrubil platiteľovi dane Ľubomírovi Kolčákovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 802,13 Eur. V odôvodnení uviedol,
že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty aj z faktúry, na ktorej je ako dodávateľ
uvedený platiteľ ABQ - drevo, H. H.. Išlo o faktúru zo dňa 22.2.2008 č. 03/08 ( interné číslo DF 22 )
na sumu 112,869,- Sk za dodanie drevnej hmoty v kvalite III B, C v množstve 99,84 m3. Faktúra
bola uhradená v hotovosti dňa 22.2.2008, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 103 a

príjmového pokladničného dokladu bez čísla. Podľa preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie
si zabezpečoval prepravu drevnej hmoty odberateľ - daňový subjekt - Ľubomír Kolčák nákladným
vozidlom MAN MT 826 BM.

Miestnym zisťovaním bolo zistené, že N. H. v r. 2008 nevykonával a ani nevykonáva žiadne
podnikateľské aktivity s daňovým subjektom ABQ - drevo, H. H.. V r. 2008 uskutočňoval Urbár Martin
predaj dreva len priamo pre daňový subjekt Ľubomír Kolčák.

Dodávateľ daňového subjektu H. H. bol vypočutý na ústnom pojednávaní, pričom sa vyjadril k spôsobu
nadobudnutia dreva tak, že drevo bolo nakúpené, on nebol vlastníkom lesa, niektoré drevo kúpil za

hotové, niektoré drevo vyťažil. Nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú doklady o nákupe dreva. Nevie
uviesť mená osôb, ktoré by dosvedčili, že drevo skutočne dodal. Predávané drevo ciachoval daňový
subjekt, pretože on vlastní ciachu. Nevie konkretizovať miesto nakládky dreva v Martine.Svedok F. vypovedal, že bol vodičom na nákladnom vozidle MAN a vykonával odvoz dreva na určené
miesto. V r. 2008 mu organizoval prácu zamestnávateľ Ľubomír Kolčák, ktorý mu určoval miesto, kde
má ísť drevo naložiť a odviezť. Jeho pracovnou náplňou nebolo preberať drevo z hľadiska kvality. Pri

nakladaní dreva bol vždy prítomný H. H. a niekedy Ľubomír Kolčák. H. H. vystupoval vždy ako vlastník
dreva.

Svedok Mgr. V. F. uviedol, že v období medzi rokmi 2008 - 2010 videl daňový subjekt a p. H. pri
navozenom dreve na panelovej ceste tankodromu v časti Martin - Stráne. Nevie, koho majetkom bolo
toto drevo. Bolo odvážané nákladným autom prispôsobeným na prepravu dreva.

Daňový subjekt uviedol, že H. H. kupoval drevo od súkromníkov - Mgr. O., JUDr. Y.. JUDr. Y. potvrdil, že
pozná H. H., že uvedenému subjektu predával drevo, ale nie ako súkromná osoba, ale ako konateľ firmy
JHC, s. r. o., Bratislava. Jeho firma JHC, s. r. o. predala H. H. v r. 2006 drevo. V r. 2008 však žiadne
drevo H. H. nepredala. Čo sa týka osoby Mgr. O., žiadna z osôb z týmto menom, ktoré sú uvedené
v administratívnom systéme vedenom na Daňovom úrade Žilina, nepotvrdila, že by v r. 2008 predala
drevo firme ABQ - drevo, H. H..

Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je vznik daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z.). Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj
po obsahovej stránke. Podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie je povinnosť preukázať nárok
na odpočítanie dane faktúrou vystavenou platiteľom, ktorý dodal tovar alebo službu. Daňový subjekt

však predložil len faktúru, preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie a pokladničné doklady o
hotovostných úhradách faktúry. Nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že tovar
(drevnáhmota)boldodanýplatiteľom,ktorýjeuvedenýnafaktúre.Podmienkouprepriznanienárokunie
je len skutočnosť, že odberateľ tovar zaplatil, vrátane DPH. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno,
pretože dôkazná povinnosť nespočívala len v ústnych vyjadreniach, ale je spojená s povinnosťou

svoje tvrdenia doložiť dôkazmi. Bolo teda jeho povinnosťou preukázať, že faktúry, na ktorých je ako
dodávateľ uvedený platiteľ ABQ - drevo, H. H., boli vystavené na základe reálne dodaného tovaru
práve uvedeným platiteľom. Aj bez súčinnosti s daňovým subjektom správca dane vykonal dôkazy, a to
vypočutie svedkov - H. H., J. F., Mgr. V. F., z ktorých však vyplývajú len pochybnosti o reálnom obchode
medzi daňovým subjektom a ABQ - drevo, H. H.. Výpovede svedkov sú všeobecné, bez poskytnutia

konkrétnych informácií o dodávateľoch drevnej hmoty, bez možnosti overenia ich tvrdení. Aj všeobecné
a ničím nepodložené tvrdenia daňového subjektu nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukázali, že tovar
dodalapráveosobauvedenánafaktúrach.Správcadanepreverilidaňovýmsubjektomposkytnutéústne
informácieohľadnedodávateľovH.H.,ktorévšaknepreukázalitvrdeniadaňovéhosubjektu.Neboloteda
preukázané reálne dodanie tovaru odberateľovi - Ľubomír Kolčák zo strany H. H., t.j. k vzniku daňovej

povinnosti u dodávateľa H. H. na základe dodania tovaru nedošlo, najmä keď samotný daňový subjekt
H. H. si nepodal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2008 až štvrtý štvrťrok
2008, teda do štátneho rozpočtu neodviedol DPH. Preto správca dane neuznal daňovému subjektu
odpočítanie dane z uplatnenej faktúry.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.k.

1100308/1/142774/2013 zo dňa 18.03.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Stotožnil sa so
skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového orgánu. Ťažiskovou bola
najmä výpoveď svedka H., ktorý správcovi dane nevedel uviesť, kde drevo, ktorého predaj v r. 2008
vyfakturoval odvolávajúcemu sa, bolo nakladané a dodané p. Kolčákovi, nevedel konkretizovať osoby,
ktoré mu zabezpečili prepravu tovaru, keďže nedisponoval žiadnym dopravným prostriedkom na prevoz

predmetného dreva, ani od ktorých konkrétnych osôb drevo nakúpil resp. vyťažil. Obchodovať s drevom
môžu právnické a fyzické osoby len v súlade so zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch a vykonávacej
vyhlášky. U vyťaženého dreva, ktoré sa ďalej predáva a toto je prepravované, skladované alebo
spracovávané nákupcom dreva, musí byť preukázaný jeho pôvod. H. H. ako dodávateľ nepreukázal
nadobudnutie (pôvod) dreva od žiadneho súkromníka ani iného subjektu a preto nemohol drevo predať

odvolávajúcemu sa. Tiež boli preverené osoby, ktoré odvolávajúci sa označil ako možných predajcov
dreva H. H.. Nezistil však, od koho mal H. H. predmetné drevo nadobudnúť. Žiadna z preverovaných
osôb nepotvrdila predaj dreva v r. 2008 H. H.. Ani svedkovia J. F. a Mgr. V. F. neposkytli správcovi
dane informácie, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane z faktúr, t. j. preukázanie reálneho
prevzatia tovaru od H. H. daňovému subjektu. Tiež hodnovernosť dôkazu - „kópia evidencie skladu z r.2008“, je obmedzená, pretože nie je v súlade s účtovným výkazom o majetku a záväzkoch k 31.12.2008,
ktorý samotný daňový subjekt predložil správcovi dane ako prílohu k daňovému priznaniu na dani z
príjmov fyzickej osoby za r. 2008. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že odvolávajúci

sa dostatočne nepreukázal, že by sa medzi ním a H. H. uskutočnilo zdaniteľné plnenie deklarované
faktúrou č. 03/08. Neuniesol teda dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu ako žalobné body uviedol: Skutočnosť, že H. H. nevedel uviesť, od koho nadobudol drevo,

ktoré predal žalobcovi, nemožno dávať na jeho ťarchu, predmetnú skutočnosť žalobca nie je pri kúpe
dreva povinný preverovať, pričom ciachou bol drevo povinný označovať len žalobca ako nákupca
dreva, ktorý v každom jednotlivom prípade tak uskutočnil. Žalobca za drevo H. H. zaplatil. Postupom
žalovaného, ktorým sa snažil žalobcovi dokázať, že nemohol kúpiť drevo, ktoré následne predal, tento
bránil žalobcovi v podnikaní, na jeho ujmu ho zaťažoval duplicitným plnením daňovej povinnosti nielen
vlastnej, ale aj povinnosti iného daňového subjektu. Výpovede svedkov, ktorí nákup potvrdili, vyhodnotil

tak, že neposkytli informácie, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane z faktúr. Svedkovia
v tejto veci potvrdzovali len skutočnosti ohľadne reálneho dodania dreva v r. 2008, ktoré si vzhľadom na
odstup štyroch rokov mohli pamätať. Žalobca v rámci možností nákup tovaru od dodávateľa preukázal.
Pokiaľ žalovaný spochybnil dôkaz - „kópiu evidencie skladu z r. 2008“, mohlo ísť o chybu, ktorú učinila
účtovníčka žalobcu, o ktorej sa žalobca v čase podávania daňového priznania nemohol dozvedieť.

Nesprávne vedenie účtovníctva V. P. i u iných daňových subjektov je predmetom jej trestného stíhania.
Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril padaním zo dňa 6.09.2013. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako

nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.2.2008, daňová povinnosť

vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania
nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom
dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru

deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť

alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nebolo preukázané, že drevná
hmota, ktorá mala byť dodaná žalobcovi H. H. a ktorý tovar bol uvedený na faktúre č. 03/08, bola
skutočne dodaná platiteľom uvedeným na tejto faktúre. Nebol preukázaný pôvod tejto drevnej hmoty,
najmä kde bolo drevo H. H. vyťažené alebo od koho bolo nakúpené. Z celého vykonaného dokazovania,

ktoré vykonal správca dane v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., pričom sa neobmedzil len na
vykonanie dôkazov, ktoré predložil žalobca (vyššie uvedenú faktúru, príjmové a výdavkové pokladničné
dokladyapreukazypôvodudrevanaprepravuaspracovanie)vyplýva,ženebolpreukázanýpôvoddreva
od žiadnej fyzickej či právnickej osoby, ktorá by bola oprávnená túto drevnú hmotu predať dodávateľovi
žalobcu - H. H. a preto tento nemohol drevo predať žalobcovi. Dodávateľ H. neoznačil vôbec žiadne
osoby, od ktorých mal drevo nakúpiť resp. vyťažiť. Hoci správca dane preveril osoby, ktoré žalobca

označil ako možných predajcov dreva H. H. (N. H., Mgr. O., JUDr. Y.), nezistil, od koho H. H. predmetné
drevo nadobudol. Žiadna z preverovaných osôb nepotvrdila predaj dreva H. H. v r. 2008. Keďže nebolo
preukázané, že by medzi žalobcom a H. H. sa uskutočnili zdaniteľné plnenie deklarované faktúrou č.
03/08, nemohol si potom žalobca odpočítať daň podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.

Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, k týmto súd uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že H. H., ktorý si neplní daňové povinnosti, nevedel uviesť, od koho nadobudol
drevo, ktoré predal žalobcovi, nemožno dávať na ťarchu žalobcu, súd uvádza, že je to žalobca,
ktorý má dôkazné bremeno na preukázanie skutočného uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Takéto
dôkazy však nepredložil. Že tieto skutočnosti nevedel uviesť svedok H., stavajú žalobcu do dôkaznej
núdze, ktorú môže preklenúť, len ak navrhne vykonanie iných - relevantných dôkazov. Správca dane

sám vykonal rozsiahle dokazovanie u subjektov, ktoré žalobca označil ako možných predajcov dreva
svedkovi H., avšak obchody z ich strany neboli potvrdené, čo v konečnom dôsledku viedlo k neuneseniu
dôkazného bremena zo strany žalobcu. Neplnenie daňovej povinnosti svedkom H. nebolo dôvodom
na neuznanie odpočítania dane, lebo správca dane preveroval konkrétne obchodné prípady, ktoré sú
uvedené na vyššie uvedených faktúrach za mesiac január 2008, čo by inak nerealizoval, ak by ako

dôvod neuznania odpočtu bola len skutočnosť, že H. H. neodviedol DPH.

Čo sa týka námietky, že žalobca svedkovi H. za nákup dreva riadne zaplatil, čo bolo i nesporne
preukázané, súd uvádza, že je irelevantné, či odberateľ dodávateľovi zaplatil určitú finančnú čiastku,
ktorá mu mala byť zaplatená na základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané konkrétne dodanie
tovaru v konkrétnom obchodnom prípade od dodávateľa uvedeného na faktúre.

Ďalej žalobca uvádza, že žalovaný bránil žalobcovi v podnikaní a na jeho ujmu ho zaťažoval duplicitným
plnením daňovej povinnosti tým, že sa snažil dokázať, že nemohol kúpiť drevo, ktoré následne predal.
Zo správneho spisu nevyplývajú také procesné postupy žalovaného, ktoré by smerovali k tomu, aby
žalobcovi preukazoval nemožnosť kúpy dreva od svedka H.. Naopak, správca dane vykonal komplexné
dokazovanie ohľadne preukázania dodania dreva, pričom nevypočul len svedka H., ale viackrát vyzýval

žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, pričom vykonal i ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca
na svoje tvrdenia ohľadne preukázania pozitívnej skutočnosti, že so svedkom H. obchodoval. Nie je
teda na mieste tvrdenie žalobcu, že vykonával len dôkazy, ktoré by svedčili v jeho neprospech. Čo
sa týka tvrdeného bránenia žalobcovi podnikať, právo podnikať žalobcovi nie je vydaním napadnutého
rozhodnutia obmedzené. Žalobca je zaviazaný zaplatiť DPH, čo je jeho zákonná povinnosť, ktorú zákon

stanovuje ako dôsledok podnikania pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nákup drevnej hmoty podľa vyššie uvedenej faktúry
bol žalobcom v rámci jeho možností preukázaný, pretože svedkovia nemohli preukázať oprávnenosť
odpočtu DPH z faktúr. Súd uvádza, že svedkovia ani neboli vypočúvaní k oprávneniu žalobcu kodpočtu DPH z dodávateľskej faktúre, ale boli vypočúvaní za účelom objasnenia skutkových okolností
pri možnom predaji drevnej hmoty z ich strany dodávateľovi žalobcu - H. H.. Správca dane všetky
zhromaždené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a následne vyvodil z nich

záver, že dodanie drevnej hmoty v jednotlivých obchodných prípadoch podľa dodávateľských faktúr za
január 2008 nebolo preukázané. To, že sa právny záver žalovaného nezhoduje s právnym záverom
žalobcu nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože tento právny záver žalovaného
a správcu dane vychádza z vykonaného dokazovania a bol riadne odôvodnený. Nejednalo sa teda o
svojvoľné rozhodnutie správcu dane o neuznaní nároku na odpočítanie dane. Samotná skutočnosť, že

žalobca má inú predstavu ohľadne vyhodnotenia vykonaného dokazovania sama o sebe nie je dôvodom
na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti.

Aj námietku, podľa ktorej chybu vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008 mohla urobiť účtovníčka
a teda za takúto chybu žalobca nezodpovedá, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak by skutočne chybu
vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, ktorý žalobca predložil správcovi dane ako prílohu
k daňovému priznaniu na dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2008 urobila účtovníčka žalobcu, podľa

§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení k 31.12.2008, účtovná jednotka môže
poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Poverením sa účtovná
jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a
za preukázateľnosť účtovníctva podľa tohto zákona. Okrem toho samotný Výkaz o majetku a záväzkoch
k 31.12.2008, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nevykázal k tomuto dňu žiadnu hodnotu zásob,

podpísalsamotnýžalobca.Žalobcatedamuselvedieťotom,žektomutodňunevykazuježiadnuhodnotu
zásob dreva. Uvedený dôkaz priamo spochybňuje Skladovú evidenciu zásob dreva z r. 2008, podľa
ktorej daňový subjekt vykazoval stav zásob dreva k 31.12.2008 - 1.258,64 m3. Správne teda postupoval
správca dane, keď na tento dôkaz ako na nevierohodný neprihliadol.

Na záver krajský súd uvádza, že ak by aj k predaju dreva došlo, tým že nebol preukázaný jeho pôvod

pri kúpe od svedka H., neboli splnené osobitné požiadavky na prevod vlastníckeho práva vyťaženého
a ďalej predávaného dreva podľa § 23 ods. 1, 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Po vyťažení dreva
(na základe písomného súhlasu odb. lesného hospodára) je povinný drevo nákupca označiť ciachou.
To platí pre každého nákupcu dreva, t.j. nielen pre žalobcu, ale aj pre prípadného nákupcu svedka H..
Žalobca síce drevo svojou ciachou označil, neoznačil ho však jeho právny predchodca - svedok H. ako

pôvodný nákupca dreva (ako sám H. uviedol, drevo nakupoval, len nevie od koho). Ak by aj drevo H.
vyťažil (čo však žalobca poprel vo svojej výpovedi), aj vtedy mal povinnosť svedok H. drevo označiť
ciachou. Toto neurobil, preto pôvod dreva sa nedá preukázať. Ide o dôležitý dôkaz o tom, že drevo tak,
ako je uvedené na faktúre č. 03/08 v skutočnosti nebolo obchodované a teda v zmysle § 19 ods. 1 zák.
o DPH nebolo dodané.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol
v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.