Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207836
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213207836.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

B. O. X., X..H..E.., X. X. Ú. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, proti žalovanému : U. O., A.. X.XX.D., W. Š. , M. Č.. XX, o
zaplatenie istiny 35,97 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v zmysle článku VII písm. b/ bod. 1 Všeobecných
podmienok platných u veriteľa sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostavil do omeškania, so

splatenímktorejkoľvekjednotlivejsplátky,jeklientpovinnýzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnej
splátky , v zmysle článku VII písm. b/ bod. 1 Všeobecných podmienok k zmluve o pôžičke sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem
zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania sú neprijateľnými
podmienkami z dôvodu ktorých sú neplatné.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodne spoločnosť I. C. M. Y..X.., O., M. A.. Č.. XX, sa žalobou došlou na tunajší súd dňa

19.04.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky 35,97 € s s príslušenstvom , odvolávajúc sa na zmluvu
o pôžičke . ktorú uzavrel so žalovaným dňa X.X.XXXX F. Č.X. XXXXXXX na základe ktorej poskytol
žalovanému pôžičku 1.481,11 € ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 38 po 32,20
€. Žalovaný po podania žaloby mal zaplatiť dlh vo výške 1.448,91 €. Napriek pred žalobnej upomienke
zo dňa 20.8.2010 zvyšok pohľadávky neuhradil.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.8.2013 súd rozhodol o vstupe spoločnosti B. O. X. do konania

namiestopôvodnéhožalobcuvdôsledkupostúpeniapohľadávkyzmlúvzodňa6.6.2013,ktorejsúčasťou
sa stala aj príloha , kde pohľadávka voči žalovanému bola identifikovaná podľa rozpisu a čísla zmluvy.

Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od

toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že výška pohľadávky neprevyšuje sumu 1.000,-€, zákon dáva možnosť vec rozhodnúť
bez pojednávania, súd rozhodol bez pojednávania, vyhlásil rozsudok.Na výzvu súdu právny zástupca postupníka ,žalobcu v tomto konaní, špecifikoval výšku pohľadávky.
Pokiaľ ide o poskytnutú pôžičku vo výške 30.000,-Sk (995,81 €) keď odvolávajúc sa na platobnú históriu,

kde žalovaný mal splácať dlh v mesačných splátkach po 32,20 €, a zaplatil celkom 1.448,91 €, z
výslednej výšky pôžičky 1.481,11 €, a rozdiel predstavovala 32,20 €. Vo zvyšku uplatnenej pohľadávky
poukázal na článok VII Všeobecných obchodných podmienok písm. b/ bod 1, kde sa dohodli strany,
že ak klient dostane sa do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky a dojednali si aj okrem zmluvnej pokuty úrok z omeškania

vo výške 0.05%. a poplatok , vzhľadom na článok VII predstavoval istinu 3,77 €.

Z predložených listinných dôkazov pôvodným žalobcom súd zistil, že medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s., a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky pod číslom XXXXXXXX T.
X.X.XXXX, na základe ktorej bola poskytnutá pôžička vo výške 30.000,-Sk (995,82 €), ktoré mal splácať
žalovaný v počte 46 splátok po 970,-Sk (32,20 €) mesačne, pri dojednaní RPMN 10,43 %. Súčasťou

zmluvy sa stali aj Všeobecné obchodné podmienky platné u postupcu.

Pred žalobnou upomienkou zo dňa 20.8.2010 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na úhradu zvyšku istiny
32,20 € do troch dní, pod hrozbou vymáhania pohľadávky. Zásielka sa vrátila od žalovaného neprevzatá
s tým, že adresát je neznámy.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka pltného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľské
zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa článku 6 Smernice rady č.93/13/EHSo nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva a bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.
Podľa § 53 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka zakotvil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech

spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

To neplatí, ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej
sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú
sadzbu .

Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko ,

miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom

d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru

h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu ,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu
i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok ,
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo

najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru

p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení

podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej
základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .

Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie
hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami
adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia ,štandardne, opakovane uzatvárajú dodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhustanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah. Nemôže
vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských

zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku zábäzpekového vzťahu - spotrebiteľa
a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 4 ods. 5 Zák.č. 258/2001 Z.z. v znení novely č. 264/2006 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve, alebo v spotrebiteľskom úvere. Podľa článku III Obchodných podmienok,

platných u pôvodného veriteľa, mal splácať žalovaný splátky vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca s
tým, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnutý úrok a príslušné časť istiny, pôžičky. V článku
VI sú uvedené údaje o výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva teda neobsahuje žiaden
údaj o výške dojednaných úrokov v zmluve, keď okrem sumy poskytnutého úveru a výšky splátok ,
ktorých skryl veriteľ výšku úrokov, pri prepočte splátok, ktoré sú určené vo výške 970,-Sk pri počte 46

splátok, sa zaviazal žalovaný vrátiť pôžičku vo výške 44.620,-Sk (1.481,11 €), čo predstavuje 50%
úrok. Vzhľadom na skutočnosť, že zo samotnej zmluvy o pôžičke, výška úrokov žiadnym spôsobom
nevyplýva, ktorá by mala byť výslovne uvedená v zmluve, ktorou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné
obchodné podmienky, na ktoré sa odvolával žalobca, ktorá upravuje len ročnú percentuálna miera
nákladov, a úroky sú konštatované , že sú súčasťou splátok a boli dohodnuté. Veriteľ takto skryl v

splátkach výšku úrokov. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 5, kde zákon výslovne stanovuje , že v zmluve
musia byť úroky uvedené, inak ich veriteľ nemôže požadovať od dlžníka, rovnako ani poplatky, pričom
žalobca žiadal zaplatenie dlhu spolu s dojednanými úrokami vo výške 1.481,11 €, z ktorej sumy zaplatil
žalovaný 1.448,91 €, nevznikol mu takto nárok na zaplatenie rozdielu 32,20 €, keďže táto suma zahrňuje
aj úroky, ktoré zo zmluvy nevyplývajú.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak sú d určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku o výroku
rozhodnutia.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná. Zákon číslo 150/2004 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je
ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch v trhového hospodárstva, avšak nie kvôli
dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej
strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia ,štandardne, opakovane uzatvárajú

dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často
pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah. Nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku zábäzpekového vzťahu

- spotrebiteľa a jeho práva.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku ,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,

návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
častí zmluvy.

Poukazujúc na rozsudok súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial

SA proti Rocio Murciano Kvintero ciel v článku VI Smernice (93/13/ES) ktorý o členov štátov vyžaduje
stanoviť,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazaväzujúce,bysanedosiahol,kebybolspotrebiteľ
sám povinný vystúpiť pri nekalej povahe takýchto podmienok.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v Obč. zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené, a nemožno akceptovať , že spotrebiteľ má menej práv ako
dodávateľ.

Podľa § 544 ods. 1 a 3 Obč. zákona, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach , ktoré sa mali

stať súčasťou zmluvy . Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných
s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu
priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú

všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé
druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské
podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre
podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe.
Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade

takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky
na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné
obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť
obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku
1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú

užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri
Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami
vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami
uzavierajúcuzmluvuznáme,aleboabybolipriloženévnávrhuzmluvy.Pretotuideodvarôzneprípady.V
prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala

používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými
stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky
odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné
podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich
priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá

strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné
dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné
dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny
charakter, a zmluvné strany môžu toto interpretačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sústanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré
môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných
následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú

ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré
ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len
písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi
spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej

pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi
takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných
podmienok,ťažkočitateľné,ktorésťažujúmožnosťoboznámeniasastýmitopodmienkamipriuzatváraní
zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za
neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve,
súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok

stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky
odporca nepodpísal.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd postupujúc v zmysle cit. ustanovenia vyslovil, že dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré nebolo individuálne dojednané je neprijateľnou zmluvou podmienkou,

pre ktorú je neplatná a nárok žalobcu v tejto časti uplatnené žalobou rovnako zamietol.

Podľa § 53a ods. 1 Obč. zákona, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnosť z dôvodov

neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

S ohľadom na relevantnú Judikatúru súdneho Dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky, a je poškodzujúcich účinkov :
„ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorenú so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa, podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok“. (Článok VI ods. 1 Smernice). Ustanovenie článku VI ods. 1 sa má považovať
za kogentné ustanovenie, a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime
pravidiel verejného poriadku (Uznesenie súdneho Dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská bod 50),
teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bez výhradne trvať, a ktorých rešpektovanie je povinný

vždy a za každých okolností vyžadovať.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo nárok žalovanému na náhradu trov konania, ktoré mu týmto
konaním trovy nevznikli. V dôsledku čoho mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručeniacestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).