Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/478/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220206
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220206.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 125,- Eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 464,69 Eur,

a to z dôvodu, že Okresný súd Komárno v exekučnej veci č. k. XXEr/XXX/XXXX viac ako 252 dní
nerozhodol o návrhu na udelenia poverenia pre súdneho exekútora.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie tak, že ju zamietol a to uznesením zo dňa 20.01.2011, teda tento súd bol bezdôvodne
nečinný viac ako 252 dní po uplynutí zákonnej lehoty, preto si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovú ujmu sumou 464,69 Eur.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur, túto žalobca
odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s

jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Takto žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vynaložil sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,00 Eur, a na administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému súdu na
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania sumu 15,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorými
je potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu, a v tomto
prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie.

Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanej, ale odpoveď
mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie (tak, ako v tomto prípade), a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto
lehota neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej
stránke žalovaná namietala, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd, napriek tomu, že sám
má ako žalobca dôkaznú povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda
vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala, čo bolo aj jedným z

dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza na základe
akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok
žalobcu do podania žaloby prerokovaný nebol, preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde.

Ďalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred 23.04.2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami,

ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca
nepreukázal vznik, ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi príčinou škody a postupom, na
základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako
právne neopodstatnenú zamietol.

Na pojednávanie konané dňa 15.01.2014, sa účastníci konania nedostavili, obaja mali doručenie
predvolania vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil mailom zo
dňa 13.01.2014 a požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným
pred OS Nitra, v senáte 19C. Žiadal súd, aby nekonal v jeho neprítomnosti, ale bez toho, aby túto
skutočnosť súdu preukázal a zdokladoval. Súd túto žiadosť vyhodnotil tak, že nemá charakter dôležitého

dôvodu na odročenie pojednávania, a preto vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.S.P.
Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť mailom zo dňa 13.01.2014, z dôvodu hospodárnosti konania a
súhlasila s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti a pridržiavala sa svojho rozsiahleho
písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 30.09.2013. Z týchto dôvodov súd pojednával aj v neprítomnosti

žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.S.P..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovanej k žalobe zo
dňa XX.XX.XXXX a exekučným spisom Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/619/2010 a zistil tento
skutkový a právny stav.

Žalobca žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, sa domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody
spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 Eur na udržiavanie a správu
informačného systému a z čiastky 15,00 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií na príslušný
exekučnýsúd.Ďalejsažalobcadomáhalnemajetkovejujmyvsume464,69Eur,ktoránemajetkováujma
mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že Ústavný súd
pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľovi satisfakciu 20 000,- Sk, t. j. 660,00
Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno bol bezdôvodne nečinný viac
ako 252 dní, prináleží žalobcovi náhrada za 6 mesiacov v roku 55,00 Eur za mesiac, teda vo výške

464,69 Eur.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/619/2010, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdnyexekútornaOkresnomsúdeKomárnodňaXX.XX.XXXXatiežto,žetútožiadosťsúdnehoexekútorasúd
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 09.08.2011 zastavil,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť M. XX.XX.XXXX.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, psím. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto
návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 1, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2, písm. c) a d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia
exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a s mierov nimi schválených.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 01.06.2011, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Z exekučného spisu Okresného súd Komárno č. k. 13Er/619/2010 je preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny
exekútor na Okresnom súde Komárno dňa XX.XX.XXXX, a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora
súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa XX.XX.XXXX

zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúcich O.S.P., bol riadne špecifikovaný žalobný
nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.S.P. pre podanie

daného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje
tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia
nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku
na náhradu škody podal aj priamo žalovanej, pričom ani žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe

nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u nej vybavená, len konštatovala, že o tomto nároku
žalovaná ešte nerozhodla, s prihliadnutím na tieto skutočnosti, by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba
bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bola žalovaná uspokojila nárok žalobcu na náhradu škody
v zmysle citovaného zákona č. 514/2003 Z. z., avšak práve pre nedostatok podkladov zo strán oboch
účastníkov nemohol súd o túto skutočnosť oprieť svoje rozhodnutie vo veci.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného
exekučného konania nebol dôvodný (oprávnený voči uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia, a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu), a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojený

so správou a vymáhaním pohľadávky, ktoré vyčíslil žalobca sumou 125,- Eur, si žalobca spôsobil
sám podaním nedôvodného návrhu na súde (resp. u exekútora), a to bez ohľadu na to, kedy súd o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalovanej pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá ExP sa
nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie

zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z toho, že uvedená 15 dňová lehota je uvedená iba v druhej vete §
44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí
žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je
na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti neurčuje súdu žiadnu
lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody,

ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou,
ktorá ju spôsobila a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a
predložiť o nich dôkazy.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 464,69 Eur, ktorá mala žalobcovi

vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je už vyššie uvedené ohľadom majetkovej škody aj tento
nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným
Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedložiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
SR, či Európsky súd pre ľudské práva. A pokiaľ by žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, táto
nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na

vykonanie exekúcie zo strany samotného oprávneného - žalobcu. Samotná nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržiavania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od
okolnosti, ktoré v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých
súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží
predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia

vo svojej podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pri tom musela byť už pred podaním tejto žaloby známa
rozhodovaciapraxvšeobecnýchsúdovvdanejproblematikerozhodcovskýchdoložiek.Ztýchtodôvodov
rozhodnutia súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote,
v prípade spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, oprávnený prostredníctvom svojho
právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX, svoj návrh na náhradu škody žalobca uplatnil na
súde dňa XX.XX.XXXX, tak že nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1,
zákona č. 514/03 Z. z., ktorá je trojročná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd môže konštatovať, že žalobca vo svojich

žalobách (bolo podané veľké množstvo, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1, zákona
č., 514/2003 Z. z. voči žalovanej) v podstate žiada, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia
okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží súdu prvého stupňa, teda nie
je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako už súd konštatoval, takéto
skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej, alebo Ústavnému súdu SR

pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovať ako nesprávny úradný postup k žiadnej škode, lebo nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, okrem toho bolo preukázané, že

žiadna škoda nevznikla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo jej žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnila a
nešpecifikovala.