Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201910
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213201910.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270, proti žalovanému A. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. XXX XX F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154 zast. JUDr. Jozefom Kempom,
advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 144,23Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 83,23 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.08.2011
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie 61 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.08.2011 do zaplatenia z
a m i e t a.

Žalobca a žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 26.2.2013, doručenou súdu dňa 22.3.2013 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 144,23Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od
12.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 14.2.2011
uzavrel so žalovaným v postavení fyzická osoba - nepodnikateľ zmluvu č. T., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy, žalobca vypožičal žalovanému
1ks SIM karty, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom,
SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej

dodatku žalobca predal žalovanému mobilný telefón značky Nokia2730 za akciovú cenu 29,- eur.

Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv riadne a včas za obdobie 2011/2 -
2011/5, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému vo výške 87,23 Eur titulom
neuhradenia nasledujúcich faktúr, a to faktúry číslo 5115401921 vo výške 42,90 Eur splatnej dňa
25.3.2011, číslo 5122160099 vo výške 3,98 Eur splatnej dňa 25.5.2011, číslo 5118914929 vo výške 11
Eur splatnej dňa 25.4.2011, faktúry číslo 5113125470 vo výške 29 Eur splatnej dňa 1.3.2011, faktúry
číslo 5118914594vo výške 2,33 Eur splatnej dňa 25.4.2011. Žalobca zaslal žalovanému pokus o

pokonávku zo dňa 28.7.2011,v ktorom vyčíslil celkovú pohľadávku za poskytnuté elektronické služby
vo výške 148,23 eur, ktorú žiadal uhradiť najneskôr do 11.8.2011. V snahe predísť procesnej neistote
pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej
pokuty v celkovej výške 61eur, domáha sa žalobca nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorávznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón Nokia 2730 a to vo výške 61eur. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje
škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene

trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Dňa 7.5.2013 bolo súdu doručené oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ so

sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154 zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa
Andriča 1, Chorvátsky Grob, o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovaného.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.8.2013 č.k. 1C 150/2013-34 bolo žalovanému uložené v lehote
15 dní písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p.. Uznesenie bolo žalovanému doručené
do vlastných rúk dňa 10.10.2013. Ten sa k veci nevyjadril.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.8.2013 č.k. 1C 150/2013-34 bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril,

či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. Uznesenie bolo
žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 9.10.2013.

Podaním zo dňa 21.10.2013 vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného uviedol, že Zmluva o
pripojení je zmluvou občianskoprávnou, pričom vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného predpisu a predpisu

osobitného. Dodatok k zmluve o pripojení bol uzavretý v čase, keď Slovenská republika transformovala
do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Navrhovateľ uplatňuje v čl. 2. ods.
2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení č. A5510317 sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti vo výške 61,00 eur. Výška zmluvnej pokuty je nezmenená, a to bez ohľadu na skutočnosť,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Svedčí o tom aj znenie čl. 2 ods. 2.5 uvedeného dodatku,

kde sa uvádza, že odporca je povinný v prípade porušenia prakticky akejkoľvek zmluvnej povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu bol odporca povinný zaplatiť žalobcovi bez ohľadu na dĺžku
doby, ktorá odporcovi ešte ostávala do uplynutia doby viazanosti. Navrhovateľ konkrétne v tomto
konaní poukázal na to, že odporca porušil podmienku, keď včas a riadne pravidelne neuhrádzal cenu
za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť

sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k)
a ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, ale pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej pokuty hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných podmienok, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,

ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené máme za to, že v znení ako bola dojednaná zmluvná pokuta
vo vyššie uvedenom Dodatku k Zmluve o pripojenie v súvislosti s porušením povinnosti na strane
žalovaného je podmienkou neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a
povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Svedčí o tom aj skutočnosť, že výška

zmluvnej pokuty 61,00 eur je neprimeraná k hodnote dotácie a zliav poskytnutých zo strany žalobcu
a k porušeniu zmluvných povinností zo strany odporcu. K námietke navrhovateľa k údajnej možnosti
odporcu spotrebiteľa individuálne vyjednať zmluvnú pokutu poukazujeme na to, že zmluva o pripojení
aj jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany
dodávateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Navrhovateľ v predmetnom

konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody voči odporcovi, ktorá
vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón resp. telekomunikačné zariadenie vo výške 61,00
eur, pričom uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu resp.
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Majú za to, že žaloba je iba čiastočne dôvodná,
a to v nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 83,23 eur s prísl. (cena za neuhradené

služby), ktorý nerozporujeme, pričom žaloba je nedôvodná v časti o zaplatenie náhrady škody vovýške 61,00 eur. Náhradu škody vo výške 61,00 eur navrhovateľ vymáha na základe ustanovení o
zmluvnej pokute podľa citovaného Dodatku k Zmluve o pripojení, pričom toto ustanovenie je treba ex
offo považovať za absolútne neplatné ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa §

53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, teda nie je možné v žiadnom prípade zo strany
navrhovateľa si uplatňovať akúkoľvek náhradu škody na základe absolútne neplatného zmluvného
ustanovenia. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v
slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať

so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Dojednania o

zmluvnej pokute odporujú ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne obchádzajú systém ochrany zavedený Smernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach. Navrhujú preto, aby súd zamietol žalobný návrh
navrhovateľa v časti nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 61,00 eur.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 144,23 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.1.2014. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav

veci.

Dňa 14.2.2011 uzavrel žalobca so žalovaným v postavení fyzická osoba - nepodnikateľ zmluvu č.
T., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy, žalobca
vypožičal žalovanému 1ks SIM karty, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX. V zmysle

uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca predal žalovanému mobilný telefón značky Nokia2730 za
akciovú cenu 29,- eur. ( bod 1.2 dodatku). V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný
pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 61 €. V bode 2.3
bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov.

Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 28.07.2011 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 87,23 € za

poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu vo výške 61 eur ( spolu pohľadávka
148,23 eur ) v lehote do 11.08.2011. Zásielka bola doručená žalovanému dňa 2.8.2011.

Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení č. T. zo dňa 14.2.2011 ( ďalej
Dodatok ) účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných

mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy užívať
a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
účelom ktorého by malo byťukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, za porušenie tejto povinnosti
sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 610/2003 Z.z.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v

bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 61 eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne
podniku samotným porušením povinností účastníka a to v okamihu porušenia povinností účastníkom,

pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň
povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo
výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa článku 2 bodu 2.2 Dodatku účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti , ako je táto stanovená
v bode 2.3 tohto článku, bude mať aktivovaný sa SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška
mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 3 eura. Účastník neporuší svoje
povinností, ak bude mať účastnícky program, resp. účastnícky program daného typu aktivovaný na
SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto článku, ani v prípade, že výška mesačného poplatku

uvedeného účastníckeho programu bude nižšia, ako suma uvedená v kolónke a teda, že počas tejto
doby nebude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program s nižším mesačným poplatkom, ako
je výška mesačného poplatku uvedená vyššie v tejto vete. Za porušenie záväzku účastníka podľa
predchádzajúcej vety sa nepovažuje prípad, keď výška mesačného poplatku účastníckeho programu,
ktorýmáúčastníknaSIMkarteaktuálneaktivovaný,klesnepočasdobyplatnostitohtododatkupodsumu

uvedenú v predchádzajúcej vete v dôsledku zníženia cien služieb alebo klesne počas platnosti dodatku
pod sumu uvedenú v predchádzajúcej vete v dôsledku zaradenia účastníka do kategórie účastníkov
tohto istého účastníckeho programu, pre ktorých je stanovená nižšia cena účastníckeho poplatku tohto
istého účastníckeho programu. Aktivácia účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM
karte alebo aspoň žiadosť o aktiváciu tohto účastníckeho programu na SIM karte a jeho následná

skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a teda aj vznik nároku na kúpu MT za kúpnu
cenu.

Podľa článku 3 bodu 3.7 Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len

z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla
škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo

používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie

neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu
dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto

zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa§43ods.5písm.b)ae)cit.zák.podnikmôžeodzmluvyopripojeníodstúpiť,akúčastníknezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a opakovane porušuje podmienky zmluvy o

pripojení.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia Dodatku ) ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený

spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania
zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. V čase
omeškania so zaplatením bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,5 %, teda výška úroku z
omeškania činí v tomto prípade 9,5 % ročne.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmú ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predmetom konania je suma 144,23 eur s príslušenstvom predstavujúca nezaplatené poskytnuté
telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 87,23 eur a časť uplatnenej náhrady škody v
súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku vo výške 61,- eur a náhrada trov konania.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno

tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153

ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné
klauzuly v zmluvách nezaväzovali".

Je nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré
ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom

občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007
Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom
a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex
specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom

na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka).
Vzťahymedziúčastníkminazákladezmluvyvzniklivdobe,kedy Slovenskárepublika užtransformovala
do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným

znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
záväzkový vzťah, a to Zmluvou o pripojení č. A5510317, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv, žalobca vypožičal žalovanému 1ks SIM karty,

ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo
priradené účastnícke telefónne čísla 0917947589. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca
predal žalovanému mobilný telefón značky Nokia2730 za akciovú cenu 29,- eur. ( bod 1.2 dodatku).
V zmysle dodatku k

zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 61 €. V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24

mesiacov.

V bode 3.7 bola dohodnutá náhrada škody predstavujúca rozdiel trhovej ceny mobilného telefónu a
kúpnej zľavnenej ceny mobilného telefónu v prípade porušenia povinností v bode 2.2 ( užívanie služieb
počas doby viazanosti ), 2.3. a 2.4. Je zrejmé, že žalobca žalovanej telekomunikačné služby dodával
a ich aj vyúčtovával faktúrami a že žalovaná v dobe viazanosti služby aj využívala. Z prehľadu faktúr a

prehľadu poplatkov bolo zistené, že žalovaná nezaplatila načas faktúry za služby poskytnuté žalobcom
v mesiaci 2011/2 - 2011/5 v celkovej výške 87,23 eur.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 87,23 €
predstavujúceneuhradenéslužby.Keďžesažalovanýsosplnenímsvojhozáväzkudostaldoomeškania,
keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikol mu povinnosť okrem dlžnej sumy

zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s
§ 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 9,5 % ročne od 12.08.2011 do zaplatenia,
pričom prvým dňom omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej
sumy v pokuse o pokonávku zo dňa 28.07.2011 .

Súd sa však v tomto rozhodnutí musel zaoberať aj nárokom žalobcu ( ohľadne sumy 61,- eur s prísl. )

a to z titulu náhrady škody, ako rozdielu medzi poskytnutou cenou mobilného telefónu a trhovou cenou.

Ak by sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty súd by ju vzhľadom na znenie § 53a ods.
1 OZ nepriznal, nakoľko slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto
zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd takúto dojednanú zmluvnú pokutu považuje za

neprijateľnú podmienku a tým pádom neplatnú. Avšak žalobca v tejto časti žiadal náhradu škody danú
čl. 3 bod. 3.7 Dodatku ( suma 61 eur ).

Je potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 Dodatku k zmluve je podľa názoru
súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na náhradu škody o ktorú svoj nárok
v tomto konaní opiera. Obaja účastníci uzavreli dňa 14.2.2011 dodatok k zmluve o pripojení, ktorej

náležitosti sú uvedené v § 42 zákona č. 610/2003 Z.z., pričom žalobca predal žalovanému mobilný
telefón za kúpnu cenu 29 eur, čo možno právne posúdiť ako platne uzavretú kúpnu zmluvu podľa
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (aj podľa jej obsahu aj označenia ). Súd nepozná inštitút
podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca. Na kúpnej cene 29 € sa účastníci
dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných náležitosti

platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne vyššie uvedeného mobilného telefónu, ktorý žalobca poskytol
žalovanému, bez ohľadu na jeho námietky zvýhodnených služieb či cien. Nedodržaním povinnosti
platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( ktoré sú predmetom žaloby )
a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ by žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi, za
podmienok uvedených v zákone, spôsobil. Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení

však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle §52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhradu škody od žalovaného, ako spotrebiteľa, a
to výlučne z toho dôvodu, že nedodržal svoj záväzok uhrádzať za služby spojené s užívaním bez
splnenia zákonných náležitosti. Škoda má spočívať v rozdiele medzi trhovou cenou mobilného telefónu

( 90 eur ) a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu ( 29 € ), teda v tomto
prípade sume 61 eur. Pre náhradu škody je potrebné splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade
musí existovať škoda ako majetková ujma. Rovnako musí existovať porušenie právnej povinnosti
(existenciaprotiprávnehoúkonu),existenciapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomazavinenie
toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú

zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať.
Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a ktorej obsah žalovaný nemohol
ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu škody tým, že stanovil podmienky jej vzniku
bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností vzniká žalobcovi nárok na náhradu škody
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola
určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaný si nemohol byť vedomý niečoho, čo právne

neexistuje. V dôsledku toho ani nemohol porušiť akúkoľvek právnu povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej
cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže byť z platného právneho úkonu spôsobená
škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola kúpna zmluva
uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti sa nemôže
vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Je nepochybné, že žalobca tým, že predal žalovanému

mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento mobilný telefón predať na trhu, prerobil,
je však zároveň nepochybné, že takéto znížené ceny boli sofistikovaným zámerom žalobcu zaviazať si
účastníkov na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v závislosti od účastníckeho programu poskytovať
služby za minimálnu cenu ( v tomto prípade 3 eura mesačne), čo v konečnom dôsledku vyrovnalo
nielen cenu, za akú bolo koncové zariadenie jednotlivým účastníkom predané, ale bezpochyby prinieslo

žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.

Predmetné ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení však obchádza zákon ohľadne
existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie
zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku.
Nárok na náhradu škody, ktorú žalobca odvíja od toho, že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón v

oveľa nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, teda neexistuje a súd
ho žalobcovi nemôže priznať.

Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 61,- eur s príslušenstvom
zamietol ( teda v prevyšujúcej časti ).

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 v spojení s

ustanovením § 151 odsek 1 a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si
žalovaný trovy konania neuplatnil, súd sa jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal.
Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne ( neúspech nebol v nepatrnej časti ), preto súd vyslovil,
že ani on nemá nárok na náhradu trov konania ).

Trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník písomným podaním zo

dňa 24.4.2013. Súd však nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia

ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, nakoľko si jeho právny zástupca JUDr. Kemp trovy
právneho zastúpenia síce uplatnil, no nevyčíslil v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku.

Súd môže priznať účastníkom konania, ktorí si trovy uplatnili, ale v zákonnej lehote troch pracovných

dní od vyhlásenia rozhodnutia /alebo skôr, v priebehu konania/ nevyčíslili iba tie trovy, ktoré vyplývajú zo
spisu /súdny poplatok, svedočné, znalečné/. Nemožno však účastníkovi konania priznať trovy právneho
zastúpenia, ani vtedy, ak by zo spisu vyplývali.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.