Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Spurný
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/140/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213173
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412213173.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu
majetkovej škody 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 330 eur, v plnom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom, dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škodyanemajetkovejujmy,ktorámuvzniklavdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuokresnéhosúdu
v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktoré by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po viac, ako šiestich
mesiacoch od podania návrhu. V predmetnom prípadne neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z tohto dôvodu si uplatňoval
majetkovú škodu, ktorá predstavovala účelne vyložené náklady spojené s činnosťou uskutočňovať vo
veci správy a vymáhania pohľadávky, v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutí o nej a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe, nie je dostatočným zadosťučinením.
Žalovaná strana navrhovala žalobu žalobcu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia
žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy,
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim
v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobcaocitol si zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana
namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru je nárok
uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte
šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.
z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode.
Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu
v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením, Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu a s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach
a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom, buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych
veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.
Okresný súd v Žiari nad Hronom už raz vo veci vytýčil pojednávania, a to na deň 16.09.2013. Žalobca
navrhoval konanie prerušiť, a to vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť. Okresný súd v Žiari nad
Hronom svojim rozhodnutím zo dňa 16.septembra 2013, návrh na prerušenie konania zamietol a Krajský
súd v Banskej Bystrici, svojim rozhodnutím, zo dňa 28.novembra 2013, číslo konania 17Co/767/2013,
uznesenie okresného súdu potvrdil.
Na nové vytýčené pojednávanie, na deň 18.12.2013, sa žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná
strana nedostavili. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť, a preto súd o veci konal, aj keď účastníci
zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Z pripojeného exekučného spisu, nie je sporné, že žalobca sa obrátil na súdneho exekútora s návrhom
navykonanieexekúcie.KexekučnémukonaniaEX6050/2009zodpovedákonanievedenénaOkresnom
súde v Žiari nad Hronom pod spisovou značkou 5Er/795/2009. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, podal súdny exekútor na súd 27.08.2009. Dňa 31.08.2009, súd vyzval exekútora,
aby v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku vyzval a určil právneho zástupcu oprávneného, aby
opravil nesprávny návrh, v lehote ktorú mu určí a ktorá nebude kratšia, ako 10 dní. Súdny exekútor
dňa 18.11.2009 zaslal súdu opravenú zápisnicu spísanú pred súdnym exekútorom, spolu s opravným
návrhom na vykonanie exekúcie a súd dňa 7.12.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 01.06.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona číslo 233/1995 Zbierky zákonov o súdnych
exekútoroch a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov).
Pätnásťdňová lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je poriadková lehota, s ktorou
zákonodarca nespája vznik hmotnoprávnych účinkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu spisovej značky I.US/16/2002, kde sa konštatuje, že „ pri posúdení či došlo, alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo Zákone (porovnaj
napr. rozhodnutie Ústavného súdu spisovej značky II.US64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti
poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy, je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s
ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne veci, sa totiž ani v týchto prípadochpostup dotknutého štátneho orgánu, nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať, ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (II US63/00).
Od podania prvého návrhu na vykonanie exekúcie, až do poverenia exekútora na vykonanie exekúcie,
súd nepovažuje konanie súdu za zbytočné prieťahy. V tejto lehote robil súd potrebné úkony, vyzýval
súdneho exekútora na opravu podania, čo súdny exekútor aj urobil, a až po opravenom návrhu bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Uvedená dĺžka konania sama o sebe ešte nie je takej
povahy, že by bola zasiahnutá podstata a účel základného práva, podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, pres.
práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd IUS476/2012). Poverenie exekútora na
vykonanie exekúcie bolo vydané v lehote, ktorá neprevyšuje šesťmesačnú lehotu, ktorá je považovaná
judikatúrouNajvyššiehosúduiÚstavnéhosúduzalehotu,ktoráspôsobujesubjektívneprieťahyvkonaní.
Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania, nie je dôvodná,
pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní, nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má všetky
náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej
strany o premlčaní nároku do podania žaloby dňa 27.09.2012, neuplynula premlčacia doba. Nie je
dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nie je sporné, že žalobca podal
u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie nároku, dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako
príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov, odo
dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov), a preto v čase rozhodovania
súdu, dňa 18.12.2013, boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup,
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť taký úkon, alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb (§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení noviel).
Ako je uvedené vyššie, Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučných veciach, vydal rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Postupoval v súlade s právom, a preto nie súd dané dôvody pre
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd má za dokázané, že žalobca
žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v plnom rozsahu zamietol.
Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., by mala právo aj na náhradu trov
konania. Tieto trovy konania si neuplatňovala, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov, nemá právo
na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.