Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713201843
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5713201843.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne P.. Y. L., H..
Q., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. - F., Š. Č. XXXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Alžbetou Skočdopolovou,
advokátkou so sídlom v Žiline, A.Rudnaya 23, proti žalovanej Základnej umeleckej škole v Martine,
Ul. P.Mudroňa 6, IČO: 37 811 819, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Tatarková
s.r.o., so sídlom v Martine, E.B.Lukáča 2, IČO: 36 868 108, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa
31.01.2013, doručeným dňa 31.01.2013 je neplatné.

Žalovaný je žalobkyni povinný nahradiť trovy konania v sume 1736,92 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Alžbety Skočdopolovej, vedený v X. Y..X.. F. Ž.,

číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.2.2013 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovanej z 31.1.2013, doručeného
31.1.2013 je neplatné.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tou skutočnosťou, že je zamestnankyňou žalovanej na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 16.7.1981 ako učiteľka hudobného odboru. Dňa 31.1.2013 žalovaná doručila žalobkyni
list, ktorým okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny zo dňa 31.1.2013. Žalobkyňa svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru
a požiadavku na ďalšie zamestnanie oznámila písomne žalovanej bezodkladne po doručení dňa
31.1.2013. Žalovaná však už neumožnila vykonávať žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa

namietala tvrdenia žalovanej o závažnom porušení pracovnej disciplíny. Konanie žalovanej bolo pre
žalobkyňu prekvapivé, pretože pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru nijakým
spôsobom nenaznačila žalobkyni, že má za to, že závažne pracovnú disciplínu porušila. Takéto
porušenie so žalobkyňou neprerokovala. Žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnila
tým, že žalobkyňa 8.12.2012 bez toho, aby žalovanú vopred informovala a požiadala o súhlas, či
postupovala v zmysle internej smernice žalovanej č.3 z 2.10.2012 vystupovala zo žiakmi žalovanej školy

v rámci koncertného programu Horúca hudba v mraze Vianoc v Národnom dome, čím bolo údajne
vážne poškodené dobré meno žalovanej. Žalobkyňa oponovala, že v tomto prípade šlo o súkromnú
akciu, organizovanú rodičmi, ktorá nesúvisela s činnosťou školy a preto je vylúčené, aby takýmto
vystúpením žiakov dňa 8.12.2012 závažne porušila pracovnú disciplínu. Zároveň je vylúčené, aby bolo
vážne poškodené dobré meno žalovanej. Nešlo v tomto prípade o súkromnú aktivitu žalobkyne, ale
súkromnú aktivitu rodičov žiakov a to nielen žiakov žalovanej školy, pričom rodičia detí zabezpečili

priestory aj organizáciu vystúpenia detí. A keďže nešlo o aktivitu žalobkyne, nemohla akciu uviesť v
návrhu na mesačný plán výučby za mesiac december 2012 a rodičia žiakov nemali povinnosť žalovanúo tejto akcii informovať. Na akcii navyše boli aj žiaci z inej školy. Takéto konanie nezakazuje zákon
ani školský poriadok. Druhý dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru videla žalovaná v
tom, že žalobkyňa dňa 14.1.2013 do práce meškala viac ako 30 minút, pretože jej pracovná zmena

začínala o 12,40 hod. vyučovacou hodinou a podľa školského poriadku je zamestnanec povinný prísť
do práce aspoň 15 minút vopred tak, aby v čase začatia pracovnej zmeny mohol riadne podať pracovný
výkon, teda odučenie hodiny. Žalobkyňa však meškala na hodinu maximálne 15 minút. Žalobkyňa
meškanie doložila potvrdením o meškaní vlaku č.605 Vrútky dňa 14.1.2013 - 50 minút. Podľa žalovanej
však meškanie vlaku nebol ospravedlňujúci dôvod, pretože má trvalé bydlisko v Martine a preto nie

je dôvod pravidelného príchodu vlakom. Dňa 14.1.2013 bol pondelok, veľmi snežilo a boli problémy v
doprave. Žalobkyňa bola cez víkend odcestovaná a cestu domov si naplánovala na pondelok 14.1.2013.
Argument žalovaného, že pokiaľ nemá cestovný lístok, tak nemohla cestovať, je nedôvodný. Žalobkyňa
nemohla predpokladať meškanie vlaku ani skutočnosť, že príde o 15.minút neskôr na hodinu. Podľa
názoru žalobkyne takéto meškanie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
obzvlášť v prípade žalobkyne, ktorá vzorne vykonáva svoju prácu už od roku 1981. V žalobe žalobkyňa

spochybnila aj prerokovanie skončenia pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce so zástupcami
zamestnancov dňa 24.1.2013, pretože jej nebola daná možnosť brániť sa. O tom, že jej zamestnávateľ
považuje dva vyššie uvádzané skutky za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa takto žalobkyňa
dozvedela až z listu, ktorým žalovaná s ňou okamžite skončila pracovný pomer. Žalobkyňa poukázala na
tú skutočnosť, že v jej prípade žalovaný porušil aj zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je upravená

v § 6 zák.č.365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon).

V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

Na pojednávaní žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že do 16.3.2012 bola členkou Základnej

organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva, kultúry a vedy, zriadenej pri žalovanej škole,
kde pracovala ako učiteľka. Pre nedorozumenia členstvo ukončila a listom zo dňa 16.3.2012, ktorý
pripojila do súdneho spisu oznámila, že sa stala individuálnou členkou inej odborovej organizácie,
ktorá zastrešuje individuálnych členov v rámci okresov Martin a Turčianske Teplice. V súvislosti s
platením členských príspevkov o tom informovala aj svoju mzdovú účtovníčku a preto mala za to, že

zamestnávateľ vedel, že už nie je členkou odborovej organizácie, ktorá bola zriadená pri žalovanej
škole. Pokiaľ šlo o koncert z 8.12.2012, bola vyslovene oslovená jedným z rodičov jej žiakov pánom
M., ktorý vidiac v predchádzajúcom období, aké problémy vznikajú v súvislosti s vystúpením detí na
verejných koncertoch a s prehrávkami, ktoré im predchádzali chcel, aby sa jeho dcéra niekde predviedla
a informoval žalobkyňu, že má možnosť zorganizovať koncert, ktorý by sa mohol uskutočniť v Národnom

dome v Martine. Žalobkyňa v tom období na kratší pracovný úväzok pracovala aj ako učiteľka X. J. Š.
P..M.Y. Q. P. a tohto svojho druhého zamestnávateľa oslovila ohľadne spolupráce s upozornením, že
sa jedná o súkromnú akciu a jej žiakov, pôsobiacich na žalovanej umeleckej škole. Pokiaľ žalobkyňa
spomínala problémy s prehrávkami, šlo o prehrávky, ktoré sa museli uskutočňovať pred verejnými
vystúpeniami žiakov žalovanej školy, kde komisia učiteľov hodnotila výkon žiaka a jeho spôsobilosť pre

verejné vystúpenie a ona ako učiteľka sa cítila obmedzená, resp. nespôsobilá rozhodnúť, či jej žiak je
aleboniejeschopnýverejnéhovystúpenia.Žalobkyňapotomoslovilarodičovsvojichžiakov,pôsobiacich
u žalovanej, či majú záujem o takéto vystúpenie ich detí na spomínanom benefičnom koncerte. Rodičov
upozornila, že nebude zabezpečovať pedagogický dozor, pretože sa nejedná o školskú akciu, a že na
deti musia dohliadnuť oni sami ale je možnosť takéhoto vystúpenia a niektorí rodičia s tým súhlasili.

Navyše na tomto benefičnom podujatí vystupovali aj žiaci X. J. Š. P..M. v Martine. Žalobkyňa uviedla,
že z vystupujúcich žiakov, uvedených v programe daného podujatia boli jej žiakmi P., U., O., U., Y.
M.. Deti na tento koncert pripravovala, pretože v podstate prezentovali skladby, ktoré sa cvičili v rámci
normálnej výučby od septembra 2012, pretože tieto skladby boli pripravované aj na výročný koncert
školy, ale keďže tieto deti na toto podujatie, teda výročný koncert školy vybraté neboli, mali možnosť

potom tieto nacvičené skladby odprezentovať na benefičnom koncerte 8.12.2012. Pán M. ju oslovil v
apríli 2012, keď bol robený Veľkonočný koncert, ktorý bol vyhodnotený z pohľadu kolegov žalobkyne
zle a vtedy jej p.M. povedal, že budú vystupovať mimo školy. Žiaci nacvičovali sklady približne už od
tohto obdobia, ale oni mali isté skladby zaradené normálne do svojho repertoára, ktoré bolo treba cvičiť
v rámci vyúčby s tým, že potom sa do repertoára zaradili aj skladby z predchádzajúceho obdobia, ktoré

už žiaci mali nacvičené. Pokiaľ žalobkyni zamestnávateľ vyčíta, že sa tieto skladby cvičili na hodinách,
ktoré žalobkyňa s nimi viedla, to neznamená, že to, čo si žiak nacvičí a naučí sa v škole, nemôže
odprezentovať niekde inde. Nebola si vedomá toho, že by porušovala žalovaným uvádzanú internú
smernicu školy. Zamestnávateľovi túto akciu neoznámila kvôli tomu, že by to zrejme nedovolil, zrejme bysa vyjadril, že žiaci nepodávajú zodpovedajúci výkon. V médiách svojich žiakov ani seba so žalovanou
školounespájala,hovorilavšeobecneotanečníkochahudobníkoch,nemenovalaanižalovanúškolu.Od
spomínaného dňa 8.12.2012 do dňa 31.1.2013, keď jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného

pomeru jej zamestnávateľ nič nevytkol, ničím sa nezmienil o akcii a nepožiadal ju o žiadne vysvetlenie.
Jednoducho 31.1.2013, keď prišla do práce dostala okamžité skončenie pracovného pomeru. Dvere jej
triedy boli prelepené páskou, takže sa chvíľu nemohla dostať ani k peniazom ani k notám.

K udalosti zo dňa 14.1.2013 žalobkyňa uviedla, že cestovala z Bratislavy a meškal jej rýchlik. Cestovný

lístok si neodložila, ponáhľala sa do práce. Bola si vedomá tej skutočnosti, že mešká a aj tej skutočnosti,
že je u vedenia školy „v nemilosti“. Žalobkyňa priznala, že si myslela, že to možno utají, alebo že si
zamestnávateľ jej meškanie nevšimne, takže sa ponáhľala rovno do triedy, ale vedenie školy už o jej
meškaní vedelo. Prišla za ňou riaditeľka školy s tým, že mešká na hodinu. Žalobkyňa sa ospravedlnila
a odôvodnila to tým, že jej meškal vlak. Na druhý deň doniesla do práce potvrdenie o meškaní
rýchlika. Bola si vedomá nakoniec, že si mala odložiť aj cestovný lístok, ale v tej chvíli ju to nenapadlo.

Úprimne priznala, že sa domnievala, že jej to prejde bez toho, aby si zamestnávateľ to všimol. Na
druhý deň v prítomnosti tajomníčky školy sa riaditeľke školy za toto meškanie ospravedlnila a mala
dojem, že riaditeľka jej ospravedlnenie prijala. Potvrdila, že riaditeľka jej pri tejto príležitosti povedala,
že porušuje pracovnú disciplínu. Hodina jej začínala o 12,40 hod. ona, teda žalobkyňa prišla do školy
okolo 13,15 hod. Šlo však o korepetície, ktoré robila s kolegyňou, teda nešlo o hodinu, na ktorej by

sa zúčastňovali žiaci, ktorí by počas jej meškania boli bez dozoru a ohrození. Po 14.1.2013 opäť
zavládol na pracovisku pokoj, aj keď si na kolegoch všimla, že sú odmeraní, takže v rámci neverbálnej
komunikácie vytušila, že sa asi niečo deje, avšak zamestnávateľ od nej nič nežiadal. Vyslovila dohad, že
zamestnávateľ využil moment prekvapenia v čase, keď na druhý deň nasledovali jednodenné polročné
prázdniny. So spomínanou smernicou č.3, na ktorú odkazuje okamžité skončenie pracovného pomeru

bola oboznámená na porade. Uviedla, že možnosť koncertu 8.12.2012 v škole neponúkla z toho dôvodu,
že mala predchádzajúce negatívne skúsenosti s kritikou svojich žiakov, naposledy zo spomínaného
Veľkonočného koncertu v roku 2012 a zrejme by žiakom školy nebolo možné vystúpiť. Preto ak ona,
ako ich učiteľka chcela, aby niekde verejne vystúpili, čo chceli aj ich rodičia, dohodli sa s p.M., že cez
školu nepôjdu.

Riaditeľka žalovanej školy P.. B. C. vo svojej výpovedi uviedla, že o koncerte z 8.12.2012 na S. S.
bežal šot o tomto programe približne 3 až 4 dni po spomínanom koncerte. Zo šotu vyplývalo, že
koncert bol organizovaný X. J. Š. P..M., avšak v šote vystupovali jej dve kolegyne a to žalobkyňa a
kolegyňa I.. Je pravdou, že oni neprezentovali vystúpenia žiakov ako žiakov žalovanej školy, ale drvivá

väčšina programu tohto koncertu bola zabezpečovaná práve žiakmi školy, z čoho vyplýva, že ten koncert
nemal byť uskutočnený pod hlavičkou súkromnej umeleckej školy. Poprela, že by neumožňovala žiakom
žalobkyne vystupovať na verejných koncertoch. V tomto smere bola liberálna. Smernica, ktorú mala
žalobkyňa porušiť podľa názoru žalovanej školy bola vypracovaná na základe doporučenia zriaďovateľa
P. P., kde sa opakovane riešili pracovné problémy medzi žalobkyňou, jej kolegyňou I. a vedením školy.

práve zo záverov takýchto jednaní vyplynulo, aby škola vypracovala internú smernicu, ktorá by riešila
podmienky vystúpenia žiakov školy na verejných podujatiach. Tvrdila, že potom, čo sa o spomínanom
koncerte dozvedela, žalobkyňu už nekontaktovala a nežiadala ju o vysvetlenie, pretože záležitosť
vnímala tak, že pretiekol pohár jej trpezlivosti a konanie žalobkyne považovala za takú drzosť, ku
ktorej niet čo vysvetľovať. Teda žalobkyňu ani neupozornila na to, že v tom vidí porušenie pracovnej

disciplíny. Zvolala umeleckú radu školy, na ktorú žalobkyňa prizvaná nebola. Tam si s kolegami pustila
spomínaný šot a umelecká rada doporučila rozviazanie pracovného pomeru tak so žalobkyňou ako aj
s jej kolegyňou p.I.. Na základe toho, čo v šote videla, videla v tom porušenie povinností, uložených
internou smernicou č.3, pripojenou do súdneho spisu. Uviedla, že keby ju žalobkyňa bola kontaktovala
a informovala o svojom zámere, koncert by nezakázala, ak by bol organizovaný nie len ako akcia X. J.

Š. P..M., ale aj ako akcia žalovanej umeleckej školy. K meškaniu zo dňa 14.1.2013 uviedla, že v tento
deň mala žalobkyňa mať korepetície s kolegyňou I., o ktorej vedeli, že tiež nie je prítomná v práci na
hodine. Následne žalobkyňu zbadala, ako ležérnym krokom prešla po chodbe, šla na WC a neskôr sa
vrátila do svojej triedy. Žalobkyňa vôbec nepovažovala za potrebné prísť sa ospravedlniť, že meškala.
Riaditeľka školy informovala o tom svojho zástupcu, a šli za žalobkyňou do triedy, kde ju na meškanie

dotazovali. Na to žalobkyňa reagovala vysvetlením, že cestovala, ale neospravedlnila. Riaditeľka sa so
svojím zástupcom vrátila do riaditeľne. Na druhý deň však žalobkyňa za ňou prišla, doniesla potvrdenie
o meškaní vlaku s tým, že uviedla, že si uvedomuje závažnosť situácie a ospravedlnila sa za to.
Potvrdenie riaditeľka založila do svojich materiálov a reagovala len tým, že povedala „dobre“. Riaditeľkažalovanej školy však z konania žalobkyne nadobudla dojem, že žalobkyňa nerešpektuje jej autoritu,
resp. autoritu zamestnávateľa ani pravidlá, ktoré sú u zamestnávateľa zavedené a z toho dôvodu
vedenie školy rozhodlo o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Vedenie školy ako

predstaviteľ zamestnávateľa oslovilo aj odborovú organizáciu, teda N. E. E. N. F. Š. Y. Q. A. X., ktorá
pracovalaprižalovanejškoleapožiadalajuovyjadreniekskončeniupracovnéhopomerusožalobkyňou.
Potom, čo dostala vyjadrenie oslovenej odborovej organizácie z 29.1.2013, žalobkyňu nekontaktovala
a nedotazovala sa, kde je žalobkyňa odborovo činná. Pretože odborovú organizáciu, fungujúcu pri
škole brala ako odborovú organizáciu, ktorá háji záujmy všetkých zamestnancov. Škola nemá zriadenú

zamestnaneckú radu. Dňa 31.1.2013 žalobkyni doručili okamžité skončenie pracovného pomeru a ďalej
vysvetlila, že zapečatenie triedy slúžilo len tomu, aby zabránili, aby sa do triedy vošlo a aby vedenie školy
nebolo náhodou obvinené z toho, že z triedy žalobkyne niečo zmizlo. Na otázku právnej zástupkyne
žalobkyne uviedla, že v minulosti žalobkyni opakovane povolili vystúpenia so žiakmi na verejnosti a
žalobkyňa vždy predtým o takýto súhlas žiadala, resp. informovala vedenie o takýchto aktivitách, akými
boli vystúpenia žiakov na verejnosti, preto ju ako riaditeľku školy prekvapilo, že tak nepostupovala v

tomto prípade. Domnievala sa, že žalobkyňa chcela obísť internú smernicu, čo aj urobila. Porušenie
záujmov školy videla v tom, že sa „smotanou školy“ chváli cudzí subjekt za peniaze žalovanej školy
ako zamestnávateľa. Dobré meno žalovanej umeleckej školy bolo poškodené v podstate tým, že deti
vystupovali pod hlavičkou inej školy. S odborovou organizáciou nebolo nejako zvlášť prejednávané
meškanie žalobkyne zo dňa 14.1.2013, bolo to prerokované len v rámci návrhu na okamžité skončenie

pracovného pomeru so žalobkyňou. Zo školského poriadku vyplýva, že učiteľ musí byť už 15.minút pred
začiatkomhodiny.Tútoabsenciuzohľadnilažalobkynivmzdovomlistetým,žejejstrhlajednunadčasovú
hodinuzadanýdeň.Žalobkynialetútoskutočnosťneoznámila.Vtendeňsažalobkyňavôbecnezapísala
do knihy dochádzky, teda mohla mať absenciu v podstate celý deň a bolo len dobrou vôľou riaditeľky,
že jej ako absenciu zapísala len jednu hodinu.

ZvýpovedesvedkaP.C.vyplynulo,žepribližnevoktóbrialebovnovembri2012hooslovilp.M.,čibyjeho
škola, v ktorej bol riaditeľom a to N. J. Š. P..M. Q. P., nedokázala zorganizovať hudobné vystúpenie, na čo
onreagovalpozitívneaskolegyňousadohodol,žebyšlootanečno-hudobnýprogram.P.M.musľúbil,že
zabezpečí sálu v divadle a nakoniec aj toto podujatie zaplatil. Tento koncert pod názvom Horúca hudba

v mraze Vianoc sa uskutočnil pod záštitou jeho umeleckej školy. O vystúpenia účinkujúcich sa príliš
nezaujímal, koordinovali ho jeho zamestnankyne a v tom období aj žalobkyňa bola zamestnancom tejto
školynazákladedohodyopracovnejčinnosti.Výťažokztohtopodujatiasaponechávalnaorganizovanie
ďalšieho podobného podujatia. Tvrdil, že sálu v divadle síce objednala jeho škola, ale zaplatil ju p.M..

Z výpovede svedkyne P.. B. X. vyplynulo, že je predsedníčkou rady N. E. E. N. F. Š. Y. Q., ktorá
zastrešuje základné organizácie škôl a školských zariadení okresu Martin a Turčianske Teplice. Má
oprávnenie vyjednávať v rámci mesta a celého regiónu, čo je vyplýva zo stanov odborového zväzu a táto
organizácia eviduje aj individuálnych členov odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy s tým, že
vo vzťahu k zamestnávateľom ich zastupuje odborový zväz. Nevedela sa ale presne vyjadriť k tomu, kto

v pracovno-právnych vzťahoch jedná so zamestnávateľom v prípade individuálnych členov odborového
zväzu. Tvrdila, že škola sa o individuálnom členstve žalobkyne mohla dozvedieť už pri rokovaní, ktoré
zvolalo P. P. 19.6.2012, o čom svedčí zápis z čl. 52-53. Uviedla, že ak žalobkyňa a jej kolegyňa I. boli
členkami odborového zväzu, tak aj výbor základnej organizácie tohto odborového zväzu, pôsobiaci pri
žalovanej škole, ak prejednával ich okamžité skončenie pracovného pomeru, bol ich povinný prizvať

k takémuto prejednaniu a požiadať ich o vysvetlenie, nakoľko mu táto skutočnosť vyplýva zo stanov
odborového zväzu.

Svedkyňa P.. B. X. F.., kolegyňa žalobkyne vo svojej výpovedi kladne hodnotila predchádzajúce aktivity
žalobkyne. Potvrdila, že sa v súvislosti s organizáciou koncertu 8.12.2012 na ňu žalobkyňa obrátila a

žiadala ju o pomoc pri tvorbe a dramaturgii predmetného koncertu. Koncertu sama sa však nezúčastnila,
videla ho iba zo záznamu. Uviedla, že ak ide o verejný koncert školy, ktorý organizuje škola, tak potom
mu musia predchádzať prehrávky.

Z výpovede svedkyne P.. Y. B. vyplynulo, že bola v minulosti žiačkou žalovanej školy. Benefičného

koncertu 8.12.2012 v divadle sa zúčastnila, spievala na ňom a využila možnosť tak ako iní účinkujúci,
vystúpiť na tomto koncerte, keďže ju o tejto možnosti informoval p.M., s tým, že takýto koncert vybaví,
zaplatí, zasponzoruje a mala možnosť sa tam rovnako ako iní, prezentovať. Koncertu sa zúčastnila ako
súkromná osoba.Z výpovede svedka P. P. vyplynulo, že je otcom X. P., ktorý bol žiakom žalobkyne a vystúpil na
koncerte dňa 8.12.2012. Žalobkyňou bol informovaný, že koncert nie je aktivitou školy, ale je možnosť

takéhoto súkromného vystúpenia na danom koncerte. Ako rodič mal eminentný záujem na tom, aby
dieťa vystupovalo čo najviac, aby získalo sebaistotu a aby sa v individuálnej hre na hudobný nástroj
presadilo, preto aj žalobkyňu upozornil, že má záujem o čo najčastejšie verejné vystúpenia dieťaťa.
Príprava dieťaťa na tento koncert prebiehala na Ľadovni (sídlo N. P..M. Q. P.) a v súvislosti s vystúpením
dieťaťa podpísali vyhlásenie, že dieťa bude sa týchto nácvikov a koncertu zúčastňovať na riziko rodičov.

Akcia z 8.12.2012 nebola prezentovaná ako akcia žalovanej školy. Rodičov, ktorí mali záujem o takéto
vystúpenie detí bolo viac, ale koordinátorom medzi rodičmi bola žalobkyňa. Podľa návrhu žalobkyne
doplnili aj odev dieťaťa, v ktorom dieťa vystupovalo. Teraz ho využíva aj na iné koncerty, ktorých sa
zúčastňuje. Jeho syn sa následne zúčastnil aj ďalšieho koncertu, ktorý bol v Strojári. Pri vystúpení využil
to, čo mal natrénované naviac na hodinách, ktoré absolvoval v rámci prípravy na súkromný koncert.

Aj z výpovede svedka P. U., ktorý bol otcom Q. U., žiačky kolegyne žalobkyne vyplynulo, že manželkou
bol informovaný, že jeho dieťa má možnosť vystúpiť na akcii, ktorú organizuje p.M.. Nešlo ale o akciu
žalovanej školy, lebo sa nacvičovalo na Ľadovni, kde manželka dcéru dovážala.

Z výpovede svedkyne P. M. Ť. matky žiaka žalobkyne F. Ť., rovnako vyplynulo, že koncert z 8.12.2012

bol súkromnou akciou, keďže rodičia sa dohodli, že majú záujem na vystúpení svojich detí na verejnom
koncerte.Ichdetičastoneprešlicezprehrávky,alenaopakrodičiamalizáujem,abyverejnevystupovalia
preto si zorganizovali práve spoločný koncert. Organizácie sa ujal p.M., ktorý mal všetko okolo koncertu
zabezpečiť. Dozor nad deťmi organizovali rodičia. Jej dieťa cvičilo v X. J. Š. A. Ľ.. Koncert nebol
prezentovaný ako akcia žalovanej školy.

Y. I., kolegyňa žalobkyne uviedla, že koncert 8.12.2012 sa uskutočnil z iniciatívy rodiča F..M., s ktorým
ona aj žalobkyňa mali nadštandardné vzťahy, pretože učili jeho deti. F.. M. navrhol, že pokiaľ by sa deti
chceli prezentovať, majú možnosť na koncerte, ktorý on zariadi a vybaví. Učiteľky následne informovali
inýchrodičovotakejtomožnostiadotazovaliich,čimajúzáujem,abyichdieťavystupovalonasúkromnej

akcii. Na tejto akcii ona, ani žalobkyňa nevystupovali ako učiteľky, boli na úrovni účinkujúcich, dokonca
sami na tom koncerty vystupovali. Koncert bol organizovaný najmä z toho dôvodu, že rodičia ich
žiakov mali záujem, aby deti čo najviac verejne vystupovali a potom, čo sa uskutočnili prehrávky na
koncert k 90.-temu výročiu školy, boli mnohí rodičia sklamaní, že ich deti prehrávkami neprešli. Program
sa zostavoval na X. J. Š. Q. P., kde spolupracovali aj s učiteľkami tejto školy. Program, ktorý bol

prezentovaný na súkromnom koncerte bol nacvičovaný aj v rámci vyúčby ale aj v rámci prípravy na
spomínaný koncert k 90.-temu výročiu školy.

Aj z výpovede svedka G.. P. L., manžela žalobkyne vyplynulo, že aj on viackrát vystúpil na koncerte
8.12.2012, ktorý sa ale neuskutočnil pod hlavičkou žalovanej školy, šlo o súkromnú akciu a je základným

prínosom bola verejná prezentácia detí. Akciu zabezpečoval p.M.. Nacvičovanie programu prebehlo v
X.O. J. Š. A. Ľ..

Svedok G.. Y. D., zástupca primátora P. P., zriaďovateľa žalovanej školy vo svojej výpovedi uviedol, že
jednanie, ktoré bolo uskutočnené 19.6.2012 bolo vyvolané z popudu žalobkyne a jej kolegyne I. pre

napätú situáciu s vedením žalovanej školy. Práve z tohto stretnutia vyšiel popud, aby sa spracovala
interná smernica, ktorá by riešila otázky vystúpenia žiakov školy na verejných podujatiach. Žalobkyňa
a jej kolegyňa I. napriek tomu, že túto smernicu podpísali a oboznámili sa s ňou ju nerešpektovali,
v čom aj on videl hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Požiadavku, aby škola preverovala úroveň
svojich žiakov, ktorí by sa mali zúčastniť verejných vystúpení považoval za legitímnu. Svedok uviedol,

že od viacerých pedagógov danej školy sa dozvedel pri neformálnych rozhovoroch, že žalobkyňa a jej
kolegyňa I. nedokázali akceptovať riaditeľku, jednali arogantne, vystupovali, vyskakovali, neboli schopné
zmierlivej komunikácie. O okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou bol informovaný a
stotožnil sa s postupom vedenia školy.

Svedkyňa P.. T. Č., predsedníčka výboru N. E. E. N. F. Š. Y. Q. A. X. pri žalovanej škole uviedla, že
o skutočnosti, že žalobkyňa prestala byť členkou ich odborovej organizácie sa dozvedela 6.3.2012,
keď jej žalobkyňa predložila písomné oznámenie, že vystupuje zo základnej organizácie a stáva sa
individuálnou členkou odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. O tejto skutočnosti informovalaaj tajomníčku riaditeľstva školy a samozrejme aj ďalších členov organizácie. Pri zamestnávateľovi
zastupuje ich organizácia nie len členov ich odborovej organizácie, ale aj nečlenov. Podľa jej názoru
pracovníkov, ktorí sa stali členmi inej odborovej organizácie by mala zastupovať odborová organizácia,

ktorejsúčlenmi.Otom,kdesa žalobkyňaorganizovalavrámcisvojhoindividuálnehočlenstvanevedela.
Potom, čo výbor N. E. F. Š. Y. Q. pri žalovanej škole prijal žiadosť školy o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, reagoval listom z 29.1.2013 (čl.72), z ktorého podľa
vyjadrenia svedkyne vyplývalo, že výbor nezaujíma ani kladné ani negatívne stanovisko k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, pretože sa nemôže k tomu vyjadrovať. Keďže vedeli, že žalobkyňa nie

je už ich členkou, ale je členkou inej odborovej organizácie, resp. je individuálnou členkou odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy, dospeli k presvedčeniu, že nemôžu podať stanovisko k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, keďže sa necítia byť kompetentným odborovým orgánom
na to, aby prejednali a prerokovali túto žiadosť. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, kto spísal tzv.
podporné stanovisko v zmysle § 79 Zákonníka práce (čl.117), teda listinu, ktorú žalovaná strana pripojila
do súdneho spisu. Nevedela tiež povedať, kto jej túto listinu predložil na podpis. Dôvodom pre vznik

tejto listiny podľa jej názoru bolo to, že žalobkyňa a jej kolegyňa nerešpektovali v škole dohodnuté
pravidlá. Potom, čo sa dozvedeli, že škola mieni so žalobkyňou rozviazať pracovný pomer, žalobkyňu
nekontaktovali a nepožadovali od nej vysvetlenia, pretože nebola ich členkou. Podporné stanovisko
(čl.117) vyjadrovalo podľa nej postoj kolegov, ktorí nadobudli v dôsledku správania, ktoré žalobkyňa a jej
kolegyňa mali dávno predtým, ako došlo ku koncertu z 8.12.2012. Nepoprela, že by žalobkyňa nebola

dobrým pedagógom a potvrdila, že žalobkyňa mala v práci výsledky, ale od istej doby prestala potom,
čo nadviazala bližší vzťah s kolegyňou I., prihlasovať deti na koncerty, alebo do súťaží a začali si robiť
svoje súkromné aktivity, ktoré nereprezentovali školu ako celok, ale ako keby sa hrali na súkromnom
piesočku. Správanie žalobkyne sa jej javilo ako arogantné. Žalobkyňa nebola dostatočne ústretová voči
potrebám iných kolegov, ktoré jej slušne nadnášali.

Z výpovede svedka G.. U. M., ktorého výsluch súd uskutočnil mimo pojednávania dňa 23.9.2013
(čl.212-214) vyplynulo, že niekedy v roku 2012 bol oslovený žalobkyňou a zrejme aj jej kolegyňou
I. v rámci diskusie o možnostiach detí pri vystúpení, že ak by sa škola takéhoto podujatia nechcela
ujať, či by takéto podujatie nemohol nejako zabezpečiť, alebo pomôcť pri jeho zabezpečení. Práve

takéto podujatia malo byť zorganizované v decembri 2012 a tématicky malo byť určené k téme Vianoc.
On pomoc prisľúbil, pretože ho to zaujalo, zabezpečil sálu, ozvučenie, urobenie nahrávok z koncertu,
oznámil žalobkyni a kolegyni I., že je sála zabezpečená, kedy je termín tohto podujatia a tým jeho
úloha skončila. On sa nezaujímal o to, kto by mal organizačne zastrešovať podujatie, či škola, alebo
nejaký iný subjekt. Na tomto podujatí jeho dcéra O. vystupovala jednak v speve a jednak v hre na

klavír, ale nevedel sa bližšie vyjadriť k tomu, akým spôsobom príprava na podujatie prebiehala. Náklady,
spojené s prípravou uhradila spoločnosť U. X..H..E.., kde bol v tom čase zamestnaný, takže finančné
náklady spojené s prenájmom sály hradila práve táto spoločnosť. Rovnako hradila ďalšie náklady, ktoré
vznikali s technickým zabezpečením podujatia, s nahrávkou podujatia. Jeho nezaujímalo, kto je v pozadí
organizácietohtopodujatia,potešilo,žemudcéraoznámila,žebudevystupovaťaonbolrád,žesamôže

prezentovať. Nesnažil sa ani zistiť, či do organizácie podujatia vstupuje aj žalovaná škola. Neskôr sa z
diskusiesožalobkyňoudozvedel,žežalovanáškola dopodujatia„nejde“,alejehotobližšienezaujímalo.
Už aj v minulosti zabezpečoval sálu na veľmi podobné podujatie v roku 2011. V prípade koncertu z
roku 2012 šlo o nápad žalobkyne, nie jeho nápad. Žalobkyňa ho informovala, čo by malo byť obsahom
podujatia, ale nespomína si, či hovorila o tom, že je to iniciatíva rodičov, alebo nie.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny
podľa § 68 ods.1písm.b/ Zákonníka práce , ktoré dala žalovaná žalobkyni listom z 31.1.2013 súd
zistil, že žalovaná videla závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou v tom, že dňa 8.12.2012
bez toho, aby vopred zamestnávateľa informovala a požiadala o súhlas, či postupovala v zmysle

internej smernice č.3 zo dňa 2.10.2012, vystupovala so žiakmi žalovanej školy v rámci koncertného
programu Horúca hudba v mraze Vianoc v Národnom dome so žiakmi U., O., U., P., T., M., Y. U.,
pričom interná smernica č.3 presne upravuje postup pri verejnom vystupovaní a prezentácií žiakov
hudobného, výtvarného, tanečného a literárno-dramatického odboru, prezentácie školy v médiách.
Podľa tejto smernice je pedagóg školy povinný informovať riaditeľstvo školy o tom, že ho o umelecké

vystúpenie požiadala iná organizácia, nezisková organizácia a podobne pokiaľ to bolo v súvislosti s
činnosťou školy, alebo aktivity s činnosťou školy súvisia. Napríklad nacvičovanie programu v budove
školy. Účinkovania na verejnom koncerte sa môžu žiaci zúčastniť na základe prehrávok. V médiách
bola prezentovaná účasť žalobkyne a to aj priamo jej prejavom o príprave bez informovania a súhlasuvedenia školy, okrem pod hlavičkou inej súkromnej umeleckej školy s vystúpeniami žiakov žalovanej
školy. V triednej knihe bolo zistené, že program bol pripravovaný v rámci pracovného pomeru žalobkyne,
za ktorý dostáva od zamestnávateľa mzdu a takýmto spôsobom žalobkyňa závažne porušila pracovnú

disciplínu, keďže je neprípustné, aby ako zamestnanec robila takéto súkromné aktivity bez ohľadu, či
sa jedná o jej súkromnú prezentáciu na verejnosti, alebo pod záštitou inej umeleckej školy bez ohľadu,
či si zabezpečí priestory a na vystúpenie angažuje a pripravuje žiakov žalovanej školy bez toho, aby o
tom ktokoľvek vedel a dal na to súhlas. Škola má stanovené pravidlá, ktoré treba rešpektovať. Takýmto
počinom bolo aj vážne poškodené dobré meno základnej umeleckej školy. Zamestnávateľ sa o týchto

veciach dozvedel cestou médií a od tretích osôb a nebola zo strany žalobkyne vykonaná písomná
zmienka v návrhu na mesačný plán december 2012. Ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny
videl zamestnávateľ, teda žalovaná v tom, že 14.1.2013, keď pracovná zmena žalobkyne začínala od
12,40 hod., a ako zamestnanec mala byť v práci aspoň 15.minút pred začiatkom zmeny, do práce
žalobkyňa meškala viac ako 30.minút. Mimo dokladu - potvrdenia o meškaní vlaku č.605 Vrútky zo dňa
14.1.2013 v rozsahu 50 minút žiadny iný doklad žalobkyňa nepredložila a z jej strany nebol uvedený

ospravedlňujúci dôvod absencie. Žalobkyňa u zamestnávateľa nahlásila ako trvalé bydlisko Martin, čím
nie je dôvod pravidelného príchodu vlakom. Pokiaľ v uvedený deň mala žalobkyňa dôvod cestovať,
bolo prinajmenšom potrebné dokladovať cestovný lístok, na základe ktorého by bolo zrejmé, že mala
dôvod cestovať a až potom nejaké potvrdenie o meškaní vlaku. Takýto dôvod - potvrdenie o meškaní
vlaku zamestnávateľ nepovažuje za irelevantný dôvod na ospravedlnenie absencie a považuje to za

závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vysvetlenie, ktoré žalobkyňa poskytla 14.1.2013 v tom, že
cestovala zo Žiliny a meškal jej vlak, nemôžu byť akceptované, nakoľko žalobkyňa nedoručila cestovný
doklad. Ďalej k bodu 1., teda ku skutku z 8.12.2012 zamestnávateľ v tomto liste vytkol žalobkyni, že do
dnešného dňa, teda k 31.1.2013 žalobkyňa nepovažovala za potrebné objasniť zamestnávateľovi takéto
konanie. Uviedol tiež, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované podľa § 74 Zákonníka práce

so zástupcami zamestnancov dňa 24.1.2013. Vzhľadom na túto skutočnosť pracovný pomer žalobkyne
končí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Už dňa 31.1.2013 žalobkyňa vyhotovila list, po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru,
uvádzaného vyššie (čl.10), že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na jeho

pokračovaní. Tento list prevzal zástupca riaditeľky školy dňa 31.1.2013.

Následne žalobkyňa listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 1.2.2013 informovala opätovne svojho
zamestnávateľa, že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával (čl.12-15).

V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná strana ku dňu vyhlásenia rozsudku umožnila žalobkyni
pokračovať v práci na základe pracovnej zmluvy.

O tom, že žalobkyňa prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 31.1.2013 svedčí aj
vyhotovenie listu z 31.1.2013, ktorého kópiu do spisu pripojila žalovaná strana (čl.24-26).

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s ďalšími listinami, ktoré účastníci pripájali do súdneho spisu
a to s koncertným programom podujatia Horúca hudba v mraze Vianoc - s plagátom tohto koncertu,
s nahrávkou koncertu na DVD nosiči, resp. s nahrávkou šotu, ktorý prebiehal v médiách, s pracovnou
zmluvou žalobkyne, ako aj s internou smernicou č.3 zo dňa 2.10.2012, prijatou riaditeľkou žalovanej

školy.

Tátosmernicaupravovalapodmienkyapostupprirealizáciívystúpeniaaprezentáciežiakovhudobného,
tanečného, literárno-dramatického a výtvarného odboru. Z jej názvu vyplývalo, že upravuje verené
vystúpenia a prezentáciu žiakov hudobného, výtvarného, tanečného a literárno-dramatického odboru a

prezentáciuškolyvmédiách.PodľačlánkuII.ods.2predmetnejsmernicepojemverejnýkoncert,výstavy,
tanečné a dramatické vystúpenia vymedzovala ako umelecké podujatia, na ktorom vystupujú žiaci
hudobného, tanečného, dramatického a výtvarného odboru v priestoroch mimo základnej umeleckej
školy, najmä v priestoroch S. L., X. O. T., O. T. O. Q. Q., Q. O. X. a v prípadne v iných budovách podľa
aktuálnych možností školy.

Podľa článku III. smernice podmienkou vystúpenia žiaka, alebo hudobného telesa na takomto verejnom
koncerte je účasť na prehrávkach, ktoré organizuje riaditeľstvo školy spolu s umeleckou radou, pričom
na základe prehrávky umelecká rada s riaditeľstvom školy odporučí alebo neodporučí žiaka, alebohudobné teleso na verejné vystúpenie. Ďalej vymedzovala prípady, kedy sa prehrávok žiak školy nemusí
zúčastniť.

Podľa článku IV. termín prehrávky na verejný koncert stanovovalo riaditeľstvo školy a verejný
koncert výlučne organizuje riaditeľstvo školy, ak nestanoví a nedohodne iné podmienky riaditeľ školy.
Pedagogický zamestnanec nie je oprávnený sám, alebo v spojení s iným pedagogickým zamestnancom
organizovať interné koncerty, triedne koncerty, besiedky, tanečné a dramatické vystúpenia v priestoroch
vymedzených v článku II. bod 2.pokiaľ by písomne riaditeľstvo školy vopred takýto súhlas pri

výnimočných príležitostiach neudelilo.

Podľa článku V., ktorý upravoval finančné zabezpečenie takýchto podujatí prenájom a ostatné
požiadavky, ktoré súvisia s danou aktivitou dohodne riaditeľstvo školy, prípadne deleguje osobu, ktorú
poverí jeho zastupovaním. Pedagóg školy, žiak, teleso je povinné informovať riaditeľstvo školy o tom,
že ho o umelecké vystúpenie požiadala iná organizácia, nezisková organizácia a podobne, pokiaľ by

to bolo v súvislosti s činnosťou školy, alebo aktivity s činnosťou školy súvisia. Napríklad nacvičovanie
programov v budove školy a podobne. V prípade, že je takéto umelecké vystúpenie honorované je žiak,
prípadne teleso, prípadne umelecké teleso povinný odovzdať obratom finančnú hotovosť riaditeľstvu
školy, ktorý bude následne zaevidovaný aj príjmov rodičovského združenia. Toto ustanovenie sa netýka
individuálnych aktivít, ktoré nesúvisia s aktivitami, či prezentáciou školy a sú čisto súkromnej povahy

toho, ktorého žiaka školy.

Podľa článku VI. komunikácia s médiami je výlučne v kompetencii riaditeľstva školy a v prípade, že
chce pedagogický zamestnanec základnej umeleckej školy zverejniť informácie ohľadne pedagogicko-
vzdelávacej a umeleckej činnosti základnej umeleckej školy, je povinný vopred túto pripravovanú

informáciu predložiť riaditeľstvu školy na schválenie, pričom súhlas so zverejnenými informáciami
musí byť písomný. Pedagogický zamestnanec nebol oprávnený poskytovať informácie písomného
charakteru, fotografie a podobne, týkajúce sa činnosti školy, koncertov žiakov, výkonov a podobne bez
písomného súhlasu riaditeľstva školy. )

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa na porade pedagogických pracovníkov
bola oboznámená s touto smernicou a táto skutočnosť bola medzi účastníkmi konania nesporná.

Z vnútorného poriadku školy, ktorý pripojila žalovaná do súdneho spisu (čl.46) nepochybne vyplynulo,
že nástup vyučujúcich na vyučovanie je 15 minút pred začiatkom vyučovania. Vyučovací čas v škole v

popoludňajších hodinách bol určený od 12,20 hod. do 20,00 hod.

Z plagátu predmetného podujatia nazvaného ako Horúca hudba v mraze Vianoc (čl.42) vyplynulo, že
na toto podujatie pozýva X. N. J. Š. P..M. Q. P. a toto podujatie bolo charakterizované ako benefičné
podujatie na podporu kultúry regiónu Turiec. Podtitulom podujatia bolo oznámenie, že ide o netradičný

koncert, spojený s videoprogramom. Z plagátu nevyplýva, že by podujatie, akýmkoľvek spôsobom bolo
spájané so žalovanou umeleckou školou.

Táto skutočnosť nevyplýva ani z programu podujatia, kde ako účinkujúci sú síce uvádzané aj deti,
ktorých mená sú uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, a u ktorých

bolo nepochybné, že k 8.12.2012 boli žiakmi žalovanej školy, avšak nie sú ako žiaci žalovanej školy
prezentovaní. Program uvádza len ich priezviská a začiatočné písmeno krstných mien.

Skutočnosť, že by sa žalobkyňa prezentovala v spojitosti so žalovanou školou ako pedagóg tejto
školy, prípadne, že by tak prezentovala vystupujúce deti - žiakov, nevyplynula ani zo šotu, ktorý

si súd prehral na pojednávaní z nosiča, ktorý do spisu pripojila žalovaná strana. Z tohto záznamu
nevyplynula akákoľvek spojitosť žiakov, alebo žalobkyne so žalovanou školou, ani informácie týkajúce
sa pedagogicko-vzdelávacej a umeleckej činnosti žalovanej školy.

Z vyjadrenia žalobkyne v tomto videozázname, ktorého prepis žalovaná pripojila aj na čl. 98-99

vyplynulo, že sa žalobkyňa predovšetkým zmieňovala o cieli podujatia. Z vyjadrenia kolegyne žalobkyne
v tomto šote vyplynulo, že hudobný videoprojekt vznikol z iniciatívy p.U. M., ktorý je sponzorom celého
podujatia a za spolupráce s S. Š. T. Y. X. J. Š. P..M. Q. P.. Tiež, že koncertu predchádzala polročná
príprava, niektoré hudobné čísla mali však už vystupujúci nacvičené predtým.Z listu žalovanej z 22.1.2013 (čl.89-91) súd zistil, že žalovaná týmto listom požiadala N. E. E. N. pri
žalovanej umeleckej škole o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou z

dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm.b/ a tento list prevzala P.. T.
Č. ako predsedníčka základnej organizácie pri žalovanej umeleckej škole dňa 22.1.2013.

Výbor N. E. F. Š. Y. Q. pri žalovanej umeleckej škole sa vyjadril listom z 29.1.2013 (čl.95) v tom smere,
že výbor v tam uvedenom zložení 24.1.2013 prerokoval problematiku skončenia pracovného pomeru

so žalobkyňou a konštatuje, že žalobkyňa 16.3.2012 ukončila členstvo v ich základnej organizácii
odborového zväzu a stala sa individuálnou členkou odborového zväzu. Na základe tejto skutočnosti a
po konzultácií s právnikom sa nemôže výbor základnej organizácie k danému problému vyjadriť.

E. N. F. Š. Y. Q. A. X. poskytol súdu vyjadrenie listom zo dňa 10.10.2013 (čl.286), z ktorého vyplýva,
že odpovedá na otázku súdu, kto bol príslušným odborovým orgánom na postup podľa § 74 Zákonníka

práce, v prípade individuálneho člena ich zväzu a vyslovil názor, že odpoveď na túto otázku je možné
vyvodiť z ustanovenia § 11a ods.1, § 230 ods.1, § 232 Zákonníka práce. Ak u zamestnávateľa pôsobila
len jedna odborová organizácia ako zástupca zamestnancov, potom bol jej orgán príslušným na postup
podľa § 74 Zákonníka práce, ktorý orgán to je upravujú stanovy tejto organizácie.

Z článku V. Stanov E. N. F. Š. Y. Q. A. X. (čl.246 -250) vyplynulo, že N. E. E. N. F. Š. Y. Q. A. X. má
samostatnú právnu subjektivitu a jej štatutárnym orgánom je výbor základnej organizácie a je príslušným
odborovým orgánom vo vzťahu k zamestnávateľovi podľa ustanovení pracovno-právnych predpisov.

Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce zák.č.311/2001 Z.z.

v znení účinnom k 31.1.2013.

Podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa ods.1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí tejto lehoty rovnako platia
ustanovenia § 63 ods.4 a 5 .

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodov a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať zo zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovaťvýpoveďzostranyzamestnávateľado7pracovnýchdníododňadoručeniapísomnejžiadosti
zamestnávateľa a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 11a ods.1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada, alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je

zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 232 ods.2 Zákonníka práce ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové
organizácie, vystupuje v pracovno-právnych vzťahoch a v obdobných pracovných vzťahoch, týkajúcich

sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec
členom.Podľa § 232 ods.3 Zákonníka práce v prípade, uvedenom v ods.2 vystupuje v pracovno-právnych
vzťahoch a v obdobných pracovných vzťahoch, týkajúcich sa zamestnanca, ktorý nie je odborovo
organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa ak

zamestnanec neurčí inak.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 písm.a/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne, a riadne

plniť pokyny nadriadených, vydané v súlade s právnymi predpismi, nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 81 písm.b/ Zákonníka práce, je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Podľa § 81 písm.c/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy, vzťahujúce sa na prácu, ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje výnimočný spôsob

skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je
spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával
počas výpovednej doby. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka
práce vyžaduje ako dôvod závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie tejto skutkovej podstaty

najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny , základných právnych povinností
zamestnanca, formulovaných v ustanovení § 81. Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so
zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod takéhoto okamžitého skončenia; nestačí iba
podozrenie, že bol tento dôvod daný a toto zistenie dôvodu spravidla nie je možné bez vyjadrenia sa
zamestnanca k dôvodu skončenia pracovného pomeru uplatňovaného zamestnávateľom. Pri skúmaní,

či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne, alebo zvlášť hrubým spôsobom
môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k
plneniu pracovných úloh, na dobu, a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru
zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na
dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľov a na to, či svojím konaním zamestnanec

spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne.

Majúc preukázané vyššie uvádzané skutočnosti a vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd
dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je dôvodná a okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalobkyni zamestnávateľom, predmetným listom z 31.1.2013 je neplatné a to z týchto dôvodov:

Ohľadne prvého skutku, ktorý sa žalobkyni v danom liste z 31.1.2013 vyčítal, teda skutku z 8.12.2012,
ktorým mala žalobkyňa závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu, súd dospel k presvedčeniu,
že v danom prípade o porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne nejde. Súd dospel k
presvedčeniu, že žalobkyňa pokiaľ spoluorganizovala vystúpenia svojich žiakov, ktorí boli žiakmi

žalovanej školy v spolupráci so svojim ďalším zamestnávateľom X. J. Š. P..M. Q. P. a v spolupráci
s rodičmi v predmetnom hudobno-tanečnom podujatí Horúca hudba v mraze Vianoc, nekonala tak v
mene školy, pod záštitou školy a školu neprezentovala. Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo,
že šlo o iniciatívu nadšených učiteliek a rodičov, ktorí sa rozhodli zorganizovať podujatie pre deti asvojich žiakov v prípade žalobkyne s cieľom umožniť im prezentáciu na verejnosti bez toho, aby boli
obmedzovaní usmerneniami a podmienkami, ktoré škola vo vyššie uvádzanej internej smernici č.3
vyžadovala, avšak len v prípadoch, ktoré postihovali také vystúpenia žiakov školy, ktoré bolo možné

charakterizovať ako verejné vystúpenia a prezentáciu žiakov žalovanej školy. Z obsahu smernice a z jej
výkladu súd dospel k presvedčeniu, že smernica sa vzťahovala len na také vystúpenia a prezentáciu
žiakov, ktoré sa uskutočňovali pod hlavičkou školy, kde sa prezentujú vystupujúci ako žiaci školy.
Vyplýva to z definície verejného koncertu, uvedeného v článku II. ods.2 smernice a článku IV., z ktorého
potom vyplýva, že verejný koncert výlučne organizuje riaditeľstvo školy ak nestanoví a nedohodne iné

podmienky riaditeľ. Z článku V. potom vyplývalo, že ustanovenia článku V. sa netýkajú individuálnych
aktivít, ktoré nesúvisia s aktivitami, či prezentáciou školy a sú čisto súkromnej povahy toho - ktorého
žiaka školy. Zo žalovanej strany boli predkladané dôkazy a argumentácia, že žiaci, ktorí vystupovali na
koncerte 8.12.2012 predviedli sklady, ktoré si nacvičili na hodinách so žalobkyňou v rámci vyúčby, ktorá
bola uskutočňovaná na žalovanej škole. Ďalej, že žalobkyňa mala povinnosť školu informovať o tom,
že bola požiadaná alebo má zámer spolupodieľať sa na takejto akcii. Súd je však toho názoru, že v

prípade, akým bol organizovaný koncert 8.12.2012 tomu tak nebolo a pre žalobkyňu žiadna povinnosť
z predmetnej smernice č.3 nevyplývala. Z vyjadrenia žalobkyne ale aj vyjadrenia svedkyne I. ako aj
z triednej knihy, ktoré boli pripájané do súdneho spisu vyplynulo, že žiaci skutočne v prvom polroku
školského roku 2012/2013 nacvičovali skladby, ktoré následne predviedli aj na spornom koncerte. Je
ale len pochopiteľné, že žiak vystupuje verejne alebo súkromne s tým, čo sa v rámci svojej vyúčby na

škole naučí. Preto podľa presvedčenia súdu žiadny zákon ani interná smernica, vydaná školou nemôže
obmedziť právo žiaka verejne na inom podujatí, než je podujatie organizované jeho školou prezentovať
to, čo sa v škole naučil. Škola slúži výučbe a žiak má výsledky svojej výučby právo prezentovať kde len
chce. Pokiaľ sa ale prezentuje ako žiak školy, teda prezentuje svoju príslušnosť k škole, a prezentuje
sa na podujatí, ktoré organizuje jeho škola, je podľa presvedčenia súdu legitímne, aby boli splnené

podmienky pre takúto verejnú prezentáciu žiaka ako žiaka školy, ktoré stanoví škola. Keďže v takom
prípade je vystúpenie žiaka spájané s menom školy a škola má legitímne právo zabezpečiť, aby bola
na verejnosti čo najkvalitnejšie reprezentovaná prostredníctvom vystúpení svojich žiakov. Tak tomu ale
nebolo v prípade sporného koncertu. Navyše bolo preukázané, že príprava žiakov prebiehala aj na N. J.
Š. P..M., kde sa koordinovala činnosť jednotlivých vystupujúcich. Žiaci predviedli skladby, s ktorými sa

chceli prezentovať aj na koncerte, ktorý bol organizovaný v decembri o niekoľko dní neskôr pri príležitosti
90.výročia žalovanej školy. Preto je súd toho názoru, že v prípade žiadneho žiaka nie je vylúčené, aby
repertoár, ktorý má nacvičený v rámci svojej výučby v základnej umeleckej škole, nemohol použiť inde.
Škola predsa nemá monopol na použitie výsledkov svojej výučby žiakmi.

K organizácií takéhoto koncertu, k jeho možno aj iniciácií u hlavného sponzora p.M. žalobkyňu viedla
vysoko pozitívna snaha pedagóga umožniť svojim žiakom, ktorí možno pre slabšie výsledky nemali
možnosť splniť podmienku prehrávok, ktoré boli podmienkou pre ich verejné vystúpenia na podujatiach,
organizovaných školou alebo pod záštitou školy, vystúpiť na inom verejnom podujatí, ktoré by bolo
organizované mimo školy. Túto skutočnosť ocenili aj rodičia, ktorých stanoviská a vyhlásenia boli

pripájané do súdneho spisu a z výpovedí niektorých, ktorí boli vypočúvaní ako svedkovia vyplynulo,
že boli radi, že ich deti môžu sa prezentovať a bolo im to úplne jedno, na akom podujatí to deti
robia. Súčasne vedeli, že akcia nie je školou organizovaná. Z pohľadu súdu je možné len oceniť prácu
žalobkyne, ktorá neobmedzila svoje pôsobenie na svojich žiakov len na vyučovacie hodiny, ale v snahe
rozvíjať ich talent sa im venovala aj v mimovyučovacom čase v rámci organizácie koncertu a mala

eminentnú snahu umožniť im prezentáciu na verejnosti bez obmedzení, ktorými by museli prejsť v
prípade, ak by toto podujatie organizovala žalovaná.

Súd nezdieľa názor žalovanej, vyslovený v okamžitom skončení pracovného pomeru, že žalobkyňa
podľa predmetnej smernice povinná informovať riaditeľstvo školy o tom, že ju o umelecké vystúpenie

požiadala iný subjekt, nakoľko nešlo o aktivitu, ktorá by súvisela s činnosťou školy, keďže šlo o
vzájomnú mnohostrannú dohodu žalobkyne, rodičov, vedenia X. J. Š. P..M. o aktivite, do ktorej žalovaná
škola nemala byť zaangažovaná, kde žalobkyňa ako reprezentant školy alebo zamestnanec školy
nevystupovala. Táto povinnosť vyplýva z článku V. smernice, ale opäť v kontexte s ďalšími jeho
ustanoveniami je nutné vykladať ho tak, že súvisí s akciou, ktorú organizuje škola a vzhľadom na

ustanovenia, týkajúce sa prenájmu a ostatných požiadavok, ktoré súvisia s danou aktivitou a ktoré
ma dohodnúť riaditeľstvo školy. V tomto článku je vyslovené upravené, že ustanovenie sa netýka
individuálnych aktivít, ktoré nesúvisia s aktivitami, či prezentáciou školy a sú čisto súkromnej povahy
toho- ktorého žiaka školy.Rovnako súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že by žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu a internú
smernicu tým, že v médiách prezentovala svoju účasť na koncerte bez informovania a súhlasu vedenia

školy. žalobkyňa sa totiž neprezentovala ako zamestnanec školy a neprezentovala akúkoľvek inú
príslušnosť k žalovanej škole. Pokiaľ pod jej vystúpením sa nachádzal podtitul o X. J. Š. P..M. Q.
P., šlo o fakt, ktorý je nesporný, pretože žalobkyňa v tom čase bola aj zamestnankyňou tejto školy.
Nie je možné súhlasiť s tým, že program bol pripravovaný v rámci pracovného pomeru žalobkyne
u žalovanej. Žalobkyňa od začiatku školského roka v rámci učebného plánu pripravovala deti a

nacvičovala s nimi rôzne skladby a uskutočňovala tým ich vzdelávací proces. Skutočnosť, že výsledky
tohto procesu boli použité na súkromnom koncerte, nie je možné stotožniť s tvrdením, že program
pripravovala v rámci pracovného pomeru, najmä ak koordinácia vystúpení žiakov a docvičovanie bolo
uskutočnené v mimopracovnom čase žalobkyne na pôde iného subjektu, teda na pôde súkromnej
umeleckej školy. Už vôbec nie je možné súhlasiť s konštatovaním, že takýmto počinom žalobkyne
bolo vážne poškodené dobré meno žalovanej, pretože ani v médiách, ani v programe, ani na plagáte

neboli vystupujúci akýmkoľvek spôsobom spájaní so žalovanou školou. Ak by mal súd pripustiť výklad
smernice, spôsobom, akým ho vykladala žalovaná strana, teda, že by žalobkyňa mala povinnosť
hlásiť, akékoľvek svoje vystúpenie, akúkoľvek svoju účasť na kultúrnom podujatí, alebo akúkoľvek
umeleckú aktivitu, súkromne organizovanú s rodičmi, bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom spojené
s jej zamestnávateľom, šlo by podľa presvedčenia súdu o neprípustný zásah do práva žalobkyne na

slobodu prejavu, garantovaného Ústavou SR. Preto v tomto skutku súd nevzhliadol porušenie pracovnej
disciplíny tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce, a už vôbec nie
porušenie závažné.

Pokiaľ ide o oneskorený nástup žalobkyne do práce dňa 14.1.2013, o tom, že sa tento skutok stal, a že

je porušením pracovnej disciplíny nebolo sporu tak medzi žalobkyňou tak z pohľadu žalobkyne ako aj z
pohľadu žalovanej. Žalobkyňa vysvetlila dôvod meškania pomerne presvedčivo pre súd opísala aj svoje
myšlienkové pochody a úvahy dňa 14.1.2013, keď z dôvodu meškania vlaku sa dostavila oneskorene
do práce a súd jej výpovedi uveril. Je zrejmé, že žalobkyňa takýmto svojím konaním porušila jednu zo
základných povinností zamestnanca, ktoré sú stanovené v ustanovení § 81 písm.b/ Zákonníka práce,

teda povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času. Podľa presvedčenia súdu však v tomto
jednotlivom prípade nejde o porušenie pracovnej disciplíny tak intenzívnym a závažným spôsobom,
že by nebolo spravodlivé proti zamestnávateľovi žiadať, aby žalobkyňu napriek takémuto porušeniu
pracovnejdisciplínyzamestnával.Navyševzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňameškalanahodinu,na
ktorej neboli prítomní žiaci, nedošlo k ohrozeniu iných osôb tým, že by včas nebola nad nimi vykonávala

pedagogický dozor v triede. Preto podľa presvedčenia súdu nešlo o tak závažné a intenzívne porušenie
pracovnej disciplíny, aké predpokladá Zákonník práce v ustanovení § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce
z pohľadu jeho intenzity a závažnosti, aby bolo nutné sankcionovať zamestnanca okamžitým skončením
pracovného pomeru.

Preto súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa
31.1.2013 je neplatné, čím žalobe vyhovel.

Súd nevytkol okamžitému skončeniu pracovného pomeru iné nedostatky, než nenaplnenie
hmotnoprávnych predpokladov ustanovených v § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce. Mal za to, že

boli splnené formálne predpoklady jeho platnosti, teda okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
vypracované písomne, dostatočne konkrétne boli opísané oba skutky, ktorými sa mala žalobkyňa
dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny a bolo žalobkyni v zákonom predpokladanej lehote
doručené. Súd mal za preukázané aj splnenie podmienky, vyžadovanej ustanovením § 74 Zákonníka
práce.

Súd považoval prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom so
žalobkyňou za splnené v zmysle § 74 Zákonníka práce z týchto dôvodov:

Listom z 22.1.2013 žalovaný zamestnávateľ požiadal Q. N. E. E. N. F. Š. Y. Q. pri žalovanej o

prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, v ktorom opísal v čom vidí
závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou. Dňa 24.1.2013 sa síce Q. N. E. E. N. F. Š. Y.
Q. žiadosťou zamestnávateľa zaoberal, ale pozitívne ani negatívne stanovisko nezaujal vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa nebola členkou tejto základnej organizácie. Podľa presvedčenia súdutu nastala fikcia, predpokladaná v poslednej vete ustanovenia § 74 Zákonníka práce, podľa ktorej,
ak v lehote dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa nedôjde k
prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. V tomto prípade sa má za to, že žiadosť zamestnávateľa

bola prerokovaná. Aj keď sa vyskytli pochybnosti o tom, či Q. N. E. E. N. F. Š. Y. Q., pôsobiacej pri
žalovanej je kompetentným orgánom z pohľadu § 74 Zákonníka práce, súd vychádzal z ustanovenia
§ 232 ods.3 Zákonníka práce a aj keď žalobkyňa sa stala individuálnou členkou odborového zväzu
pracovníkov vedy a školstva, teda nebola organizovaná pri základnej organizácií pôsobiacej pri škole,
mohol podľa presvedčenia súdu zamestnávateľ postupovať tak, ako to predpokladá ustanovenie

§ 232 ods.3 Zákonníka práce vyššie citovaného tým, že predložil vec na prerokovanie odborovej
organizácií, ktorá jediná pri zamestnávateľovi pôsobila a hájila aj záujmy nečlenov, keďže v konaní nebol
produkovaný dôkaz, že by žalobkyňa určila pre zamestnávateľa iný postup.

Súd v konaní nevypočul na návrh žalovanej strany svedkov, ktorých žalovaná strana navrhovala a ktorí
podpísali tzv. podporné stanovisko v zmysle § 79 Zákonníka práce, ktoré žalovaná strana pripojila do

súdneho spisu na čl. 117.

Podľa tohto podporného stanoviska kolektív dole podpísaných štyridsiatich pracovníkov žalovanej školy
plne podporuje kroky riaditeľstva školy v súvislosti s ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou a
p.I., pretože riaditeľstvo školy tak urobilo na základe dlhotrvajúcich individuálnych aktivít P.. L. a p.I.,

ktoré poškodzovali záujmy školy a pracovného kolektívu neustálym porušovaním dohôd, odhlasovaných
kolektívom v rámci pracovných porád a s tým narušenie alebo znemožnenie kolektívnych aktivít školy.
Pracovníci školy podporujú vedenie v tom, že sa snaží objektívne rešpektovať individualitu každého
zamestnanca a nie na úkor kolektívu, ale za účelom fungovania školy ako celku, čo je tiež vnímané ako
jeho povinnosť. Kolektív podpísaných pracovníkov základnej umeleckej školy si nevie ďalej predstaviť

spoluprácu s P.. L. a p.I. v rámci jedného pracovného kolektívu. Oznámili súdu percenutálne stanovisko
všetkých podpísaných zamestnancov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas s prijatím - navrátením zamestnankýň
do zamestnania.

Toto podporné stanovisko podpísané štyridsiatimi pracovníkmi základnej umeleckej školy mimo iných

aj externými pracovníkmi (F. O., pracovníčky, ktoré pôsobia na škole pol roka) svedčí o nepriateľskej
atmosfére, ktorá vznikla vo vzťahu k žalobkyni na danej škole. Súdu bolo v priebehu celého prípadu
zrejmé, že medzi žalobkyňou (a jej kolegyňou I.) a vedením školy a medzi niektorými kolegami je
napätie a istá averzia, ktorú nebolo možné z listinných dôkazov, ktoré účastníci konania predkladali (a
ktoré nesúviseli so skutkami prejednávanými v konaní ako dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru), nepostrehnúť. Však z hľadiska svojej rozhodovacej činnosti, stanovisko, ktoré bolo dané
práve v súvislosti so súdnym konaním, žalobkyňou vyvolaným, , súd považoval za irelevantné,
nakoľko jeho obsah nesmeroval ku konkrétnym skutkom, ktoré boli predmetom záujmu súdu a ktoré
boli vymedzené žalobou. Na toto stanovisko žalovaná strana poukazovala vo svojich záverečných
vyjadreniach, že práve svedkovia - osoby, ktoré predmetné podporné stanovisko podpísali, by sa mali

vyjadriť k skutočnosti, ktorú sa žalovaná strana snaží preukázať, v prípade, že by súd považoval
okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, že voči žalovanému zamestnávateľovi nie je
spravodlivé požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Títo svedkovia - osoby, ktoré podpísali
predmetné podporné stanovisko sa mali vyjadriť k tomu, aká atmosféra vládla na pracovisku v čase, keď
žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného zamestnávateľa a ako sa situácia zmenila po jej odchode.

Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že škola je momentálne finančne nastavená tak, že aj v prípade,
že ak by sa žalobkyňa vrátila do pracovného pomeru, nemá možnosť ju zamestnávať a to z toho
dôvodu, že nastal odliv žiakov, ktorých žalobkyňa kedysi vyučovala a je pravdou, že nasledovali svojho
učiteľa. Keďže škola je dotovaná podľa množstva žiakov, nemá finančné prostriedky na zamestnávanie
žalobkyne.

Súd sa rozhodol týchto svedkov nevypočúvať a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ani reprezentanti
školy, ktorí vystupovali na pojednávaniach, ani predsedníčka požiadal Q. N. E. E. N. F. Š. Y. Q.
svedkyňa Č. sa nevedeli vyjadriť, kto bol iniciátorom predmetného podporného stanoviska a kto ho
jednotlivým zamestnancom predkladal na podpis. Súčasne sa súd nedokázal ubrániť dojmu z prednesov

predstaviteľov žalovanej školy, ktorí vystupovali či už ako jej štatutárni zástupcovia, alebo ako svedkovia,
že dochádza k istému démonizovaniu žalobkyne ako kolegyne, ktorá nedokáže spolupracovať s nikým a
nikde. Takéto konanie ale žalobkyni v okamžitom skončení pracovného pomeru vyčítané nebolo, neboli
produkované dôkazy, že by správanie žalobkyne voči jej kolegom, bolo takého charakteru, že by týmporušovala pracovnú disciplínu, alebo že by takýmto konaním žalobkyňa bránila v plnení pracovných
úloh svojim kolegom. Na druhej strane je ťažko si predstaviť, že by žalobkyňa ako jediný zamestnanec,
(prípadne ešte s kolegyňou I.) dokázala ovplyvniť ďalších štyridsiatich kolegov v ich práci tak, že na

pracoviskuprestalavládnuťtvoriváatmosféra.Keďževýpovedetýchtoosôbnemalisúvisieťsoskutkami,
ktoré boli žalobkyni vyčítané v okamžitom skončení pracovného pomeru, súd ich výsluch nepovažoval
za potrebný.

Súd nepovažoval za splnené podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 79 ods.1 Zákonníka práce v

prvej vete. Toto ustanovenie umožňuje súdu rozhodnúť napriek tomu, že so zamestnancom bol neplatne
skončený pracovný pomer okamžite a zamestnanec na ďalšom zamestnávaní trvá (čo bolo prípadom
žalobkyne), že pracovný pomer zamestnanca skončil ak od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Situácie, keď od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby svojho zamestnanca naďalej

zamestnávalpodľapresvedčeniasúdumôžunastaťnapríkladvprípade,akdôjdekskutočnezávažnému
porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom a okamžité skončenie pracovného pomeru je pre
formálne nedostatky neplatné, alebo ak v prípade zamestnávateľa dôjde k takým vážnym organizačným
zmenám,žejeprenehoobjektívnenemožnézamestnanca,sktorýmneplatneokamžiteskončilpracovný
pomer znovu zamestnať.

Podľa presvedčenia súdu ale o takýto prípad v prípade žalovaného zamestnávateľa nejde.
Predovšetkým mal súd za to, že podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
neboli splnené vzhľadom na hmotnoprávne predpoklady, ktorými bolo predovšetkým závažné porušenie
pracovnej disciplíny žalobkyňou a takéto intenzívne protiprávne konanie u žalobkyne preukázané

nebolo.

Je zrejmé, že rozhodnutiu vedenia školy o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou predchádzali
mesiace napätia, ktoré boli vyvolané rozdielnymi pohľadmi vedenia školy a žalobkyne pokiaľ šlo
o možnosti prezentácie žiakov na verejných vystúpeniach, otázky prehrávok a podobne. Vedenie

školy (možno nie nedôvodne) zo správania žalobkyne nadobudlo dojem, že je žalobkyňa arogantná,
povýšenecká a vedenie školy nerešpektuje a preto siahlo v prípade, keď sa mu konanie žalobkyne
javilo ako porušenie pracovnej disciplíny k takémuto výnimočnému a radikálnemu kroku ako je okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bez toho, aby situáciu objektívne vyhodnotilo.

Pre takýto záver slúži aj tá skutočnosť, že vedenie školy sa nesnažilo skutok žalobkyne so žalobkyňou
prejednať a vyžiadať od nej vysvetlenie. Možnosť vyjadriť sa zamestnancovi napríklad Zákonník práce
predpokladá už pri výpovedi danej pre porušenie pracovnej disciplíny v ustanovení § 63 ods.6 Zákonníka
práce. Aj keď podobné ustanovenie nemá pre okamžité skončenie pracovného pomeru, je súd toho
názoru, že o to viac v prípade ak je zamestnávateľ toho názoru, že je daný dôvod pre okamžité skončenie

pracovného pomeru, mal by dať zamestnancovi možnosť sa k tomu vyjadriť. Žalovaná sa však rozhodla
konať radikálne a pre žalobkyňu skutočne prekvapujúco a od žalobkyne nevyžiadala žiadne vysvetlenie.
So žalobkyňou jej skutok neprerokovala a rovno siahla k doručeniu listu z 31.1.2013. Preto ak žalovaná
taktopostupovalamusíbyťsivedomáajznášanianásledkovtakéhotokonania(akkonaniezamestnanca
vyhodnotí inak než súd) a nastanú tým následky, predpokladané ustanovením § 79 ods.1 Zákonníka

práce.

Podľa presvedčenia súdu neobstojí ani argument, že žalovaná škola nemôže žalobkyňu ďalej
zamestnávať, pretože nemá vytvorené preto finančné predpoklady, keďže je závislá na príspevkoch od
počtu žiakov a po odchode žalobkyne zo žalovanej školy nastal odliv žiakov. Ak je tomu skutočne tak,

je tomu tak len v dôsledku protiprávneho konania školy, ktorá neplatne skončila pracovný pomer so
žalobkyňou a je predpoklad, že po tom, čo žalobkyni bude opätovne umožnené v pracovnom pomere u
žalovanej pokračovať a vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, budú ju nasledovať aj žiaci, ktorí za
ňouodišlinainúškolu.Navyšežalovanázníženiefinanciívčaserozhodovaniasúduničímnepreukázala.

Súd spravujúc sa takýmito argumentmi rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a žalobe vyhovel.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a
žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia žalobkyne.

Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané a priznané podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebavychádzajúzodmeny60,07eurzajedenúkon
právnej služby v roku 2013, sumy 7,81 eur za režijný paušál, pri náhrade za stratu času v roku 2013
za jednu začatú polhodinu v sume 13,01 eur. Pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobkyne za

11 úkonov právnej služby po 60,07 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, vyjadrenie zo
dňa 26.3.2013, vyjadrenie zo 16.4.2013, zo dňa 9.5.2013, zo dňa 10.5.2013, podanie zo dňa 18.6.2013,
účasť na pojednávaní dňa 19.9.2013, účasť na výsluchu svedka M. dňa 23.10.2013, vyjadrenie zo
dňa 24.9.2013 a zo dňa 11.10.2013, ďalej z odmeny v sume 120,14 eur za účasť na pojednávaní dňa
7.6.2013 a 18.12.2013, z odmeny v sume 15,02 eur za účasť na odročenom pojednávaní 11.4.2013,
11.7.2013, a 18.10.2013. K týmto úkonom právnej služby patrí aj režijný paušál za každý úkon právnej

služby po 7,81 eur. Ďalej k trovám právneho zastúpenia patrí náhrada za stratu času za cestu so sídla
advokátky do sídla súdu a späť, teda zo Žiliny do Martina v počte štyroch polhodín pri náhrade 13,01 eur
za každú začatú polhodinu v dňoch 11.4.2013, 7.6.2013, 11.7.2013, 19.9.2013, 18.10.2013, 18.12.2013,
pričom za deň 11.4.2013 je uplatnená len v celkovej sume 26,02 eur vzhľadom na skutočnosť, že
právna zástupkyňa žalobkyne zastupovala v spore vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn.

7Cpr/1/2013 kolegyňu žalobkyne p.I. proti rovnakému žalovanému. Ďalej právna zástupkyňa uplatnila
cestovné náhrady pri cestách, vykonávaných v týchto dňoch osobným motorovým vozidlom C. C.
B..Č.. N. XXXFA, kde pri priemernej spotrebe 5,8 litra /100km a hodnote paliva 1,51 eur/1 liter, počte
najazdených kilometrov 50 a náhrade 0,183 eur za jeden kilometer predstavuje výška cestovnej náhrady
pri jednej vykonanej ceste 13,55 eur dňa 11.4.2013 len polovicu tejto náhrady, teda 6,77 eur. Spolu trovy

právneho zastúpenia s 20% DPH potom predstavujú sumu 1736,92 eur. Žalovaná je povinná nahradiť
trovy právneho zastúpenia žalobkyni na účet jej právneho zástupcu - advokátky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.