Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/361/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711212691
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711212691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu : Východoslovenskej distribučnej
a.s.,sosídlomMlynská31,Košice,IČO:36599361,protižalovanému:E.I.,G.XX.A.XXXX,K.Z.M.,M.
P. XXXX/X, E..Č.. Z. M., F. X (F. A.Z. Q.), o zaplatenie 524,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11. septembra 2012 č.k. 12C/134/2011-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 11.

septembra 2012 č.k. 12C/134/2011-61 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 524,84 € a
trovy konania vo výške 37,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21. mája 2009 žalobca vykonal kontrolu odberného miesta na ulici
F. X Z. M.. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vyplýva, že dňa 21. mája 2009 žalobca zistil, že
Tibor Horváth na mieste neoprávneného odberu Michalovce, Ukrajinská 3 odoberal elektrickú energiu.

Podľa tohto zápisu neoprávnený odber elektriny bol vykonaný bez určeného meradla a bez uzavretej
zmluvy alebo v rozpore so zmluvou. Z predloženého uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa
28. septembra 2009 vyplýva, že žalovaný vykonával neoprávnene odber elektriny na odbernom mieste
Ukrajinská 3 Michalovce. Jednalo sa o neoprávnený odber elektriny bez určeného meradla, pretože
žalovaný vodiče určené na zapojenie do elektromeru spojil priamo do elektrickej inštalácie bytu. Zároveň
sa jednalo o odber bez uzavretej zmluvy. To, že k neoprávnenému odberu elektriny dochádzalo, v konaní
nebolosporné.Žalovanýsakneoprávnenémuodberupriznal,pretoževzmysleodôvodneniauznesenia,

skutok ako trestný čin doznal. Zároveň nahradil spôsobenú škodu vo výške 15,17 €. Výpočet škody v
trestnom konaní nezodpovedá ustanoveniam § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z o energetike (ďalej
len zákon č. 656/2004 Z.z.). Tá totiž nebola zistená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Znalec pri určení výšky škody v trestnom konaní vypočítal túto v dvoch variantoch:
1. škodu podľa údajov žalovaného,
2. z listinných podkladov žalobcu.
Keďže pre účely trestného konania, orgán činný v trestnom konaní zohľadňuje nespornú škodu,

vychádzal z vyčíslenej výšky škody 15,17 €. Vzhľadom k tomu, že k odoberaniu elektrickej energie došlo
bez určeného meradla, teda skutočnú spotrebu elektrickej energie nebolo možné meradlom zachytiť,
nie je možné inak ako podľa ustanovení vyhlášky č. 154/2005 Z.z. v danom prípade vypočítať výšku
škody spôsobenej neoprávneným odberom. Údaj o spotrebe elektriny uvedený vo výpovedi žalovanéhos ohľadom na spáchaný trestný čin nemožno označiť za objektívny a spoľahlivo zistený. Vo výpovedi
žalovaného sú totiž obsiahnuté subjektívne údaje o možnej spotrebe, ktoré nie sú podporené žiadnym
iným hodnoverným dôkazom. Podľa § 1 písm. a/; ods. 2, ods.4 písm. b/ vyhl. č. 154/2005 Z.z., škoda

spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov, súvisiacich s
dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a/ v prípade neoprávneného odberu
pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife.

Pretože v danom prípade žalovaný odoberal elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy o odbere elektrickej
energie a bez určeného meradla, celková výška škody spôsobenej neoprávneným odberom sa
vypočítava tak, že bolo potrebné najskôr vyrátať dennú spotrebu neoprávneného odberu. V danom
prípade bolo postupované podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., tak že menovitú hodnotu hlavného

istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu (25 A x 230 W) súd vynásobil časovým
využitím 12-hodín za deň, ako najnižším možným časovým využitím. Denná spotreba neoprávneného
odberu tak predstavuje 69.000 W-hodín, teda 69 kWh elektrickej energie. Celková spotreba elektriny sa
vynásobí obdobím neoprávneného odberu, teda za posledných 6-mesiacov od zistenia neoprávneného
odberu, t.j. od 21. novembra 2008 do 21. mája 2009. Žalobca totiž neoprávnený odber elektrickej energie

u žalovaného zistil dňa 21. mája 2009, čo vyplýva z predloženého zápisu o zistenom neoprávnenom
odbere z 22. mája 2009. Iný čas trvania neoprávneného odberu v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky č. 154/2005
Z.z. totiž nebolo možné zistiť. Celková spotreba elektriny za obdobie od 21. novembra 2008 do 21. mája
2009 predstavuje 12.420 kWh (180x669).

Výška škody sa určí tak, že celková spotreba elektriny sa vynásobí cenníkovou cenou pre domácnosti
v najvyššej tarife. Z predložených taríf žalobcu pre odber elektriny pre domácnosť za rok 2008 vyplýva,
že najvyššia cenníková cena predstavovala vo vysokom pásme 0,1842 € za 1-kWh vrátane DPH, v roku
20090,1892€.Škodaspôsobenáneoprávnenýmodberomtakvychádzana2.287,76€(0,1842x12.420).

V rámci dispozície žalobcu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy, ten požadoval od žalovaného
zaplatiť len časť škody, t.j. sumu 540,01 €, teda sumu, ktorú vypočítal znalec v druhom variante pre
potreby trestného konania. Od tejto odpočítal plnenie vykonané žalovaným 15,17 €. Preto žalobcom
požadovaný nárok v sume 524,84 € je dôvodný. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného k náhrade
škody na sumu 524,84 €. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 39 ods. 1,2 zákona č.

656/2004 Z.z..

Výrok o trovách konania dôvodil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal plný úspech v konaní
a žiadal priznať iba náhradu trov pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh v sume 31 € a súdny

poplatok za elektronické podanie v sume 6,50 €. Ďalšie trovy nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že mu nedovolil brániť sa. Uviedol,

že nič nespáchal a vecou súdu bolo zamerať dokazovanie „na pevnom“ základe stanovenej jeho
obrany, že jeho povinnosťou nikdy nebolo a ani nikdy nebude, kontrolovať rozvodnú skriňu umiestnenú
na chodbe a nie v jeho byte. Prenášať svoju zodpovednosť v neplnení si svojich povinností, určite
nemieni tolerovať ani bytovému podniku. Proti jeho osobe ani odporca (s najväčšou pravdepodobnosťou
žalobca - poznámka odvolacieho súdu), ba ani polícia a prokuratúra žiadne dôkazy nemá, že práve

on nejakým spôsobom zapojil v rozvádzači vodiče na priamy odber elektrickej energie do bytu, ku
ktorému má prístup každý. Zdôraznil, že kľúče od bytu A. Q. má k dispozícii, svetlo a energiu má riadne
zapojenú od interiéru bytu. Elektrickú energiu riadne užíva a naďalej chce užívať, ale „tu“ nebýva nikto,
a tak spotreba elektrickej energie neprekročila hranicu 5 kWh. „Doporučoval“ odporcovi (s najväčšou
pravdepodobnosťou žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu), aby si našiel v prvom rade poctivé zdroje

k zabezpečeniu svojho zisku a neživoril na pokutách a penáloch. Poukázal na svoj zdravotný stav a
určite navštívi svojho odborného lekára, aby mu potvrdil, že jeho zdravotný stav je vážny.Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (účinného
od 15. októbra 2008) s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. decembra 2013 o 9.40 hod.
v pojednávacej sieni č. 202, II. poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody, ale s prihliadnutím na obsah odvolania, odvolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi neumožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní,
za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti
účastníka za predpokladu, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný a že na pojednávanie sa
nedostavil, a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. O odročenie pojednávania musí

teda účastník konania požiadať, nestačí len neúčasť ospravedlniť, a žiadosť o odročenie pojednávania
musí byť súčasne podložená dôležitým dôvodom. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná
žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy podľa konkrétnych,
individuálnych okolností prípadu.

Vposudzovanejvecizobsahuspisuvyplýva,žepredvolanienapojednávanieokresnýmsúdomvytýčené
nadeň14.júna2012boložalovanémuriadneavčasdoručenédňa6.júna2012(viďdoručenkupripojenú
na č.l. 35 spisu). Žalovaný listom zo dňa 12. júna 2012, doručeným okresnému súdu dňa 12. júna
2012 požiadal o „preročenie“ pojednávania na neskorší termín, lebo jeho zdravotný stav mu nedovoľuje

v „tejto“ dobe zúčastniť sa. Okresnému súdu bolo dňa 15. júna 2012 doručené podanie - fotokópia
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti od 13. júna 2012 (viď č.l. 47 spisu p.v.).

Pojednávanie zo dňa 28. júna 2012 bolo odročené, lebo u žalovaného nebolo preukázané doručenie

predvolania. Na pojednávanie dňa 11. septembra 2012 bolo predvolanie žalovanému doručené dňa 7.
augusta 2012, o čom svedčí doručenka pripojená k č.l. 50 spisu. Listom zo dňa 5. septembra 2012
žalovaný navrhol predvolať svedka B. A.. Ďalším listom zo dňa 10. septembra 2012 žalovaný predložil v
prílohe „preukaz“ o trvaní dočasnej práceneschopnosti zo dňa 3. septembra 2012 (viď z č.l. 54-55 spisu).
Žalovaný v týchto podaniach ale nepožiadal o odročenie pojednávania. Okresný súd na pojednávaní

dňa 11. septembra 2012 rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného (viď § 101 ods. 2
O.s.p.). Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol rozsudkom.Ak za tohto stavu okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, neporušil tým
žiadne procesné ustanovenie a právo patriace žalovanému ako účastníkovi konania. Týmto procesným
postupom, ktorý okresný súd zvolil, neodňal (preto) žalovanému možnosť konať pred súdom podľa §

221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Z obsahu ďalšej časti odvolania vysvitá, že odvolateľ uplatňuje odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a ani inak nevyšli za
konania najavo, alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135
O.s.p..

Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie a zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie
vo veci samej. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli.

Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

Odvolací súd napokon pristúpil k skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu
aj z hľadiska odvolacieho dôvodu, ktorý odvolateľ podľa obsahu odvolania uplatňuje, a to že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci, konkrétne na nesprávnom posúdení inštitútu
zodpovednosti odberateľa elektriny za neoprávnený odber a s tým súvisiace otázky povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti na strane žalobcu.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu,
túto aj správne interpretoval, včítane otázky rozdelenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkmi v spore.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že na žalobou uplatnený nárok na náhradu škodu spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny treba aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1,2 zákona č. 656/2004 Z.z.,
ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny
predpis v ustanovení § 39 ods. 1 z.č. 656/2004 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenováva prípady
neoprávneného odberu elektriny, ktorými sú odber :
a/ bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o :

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania alebo
5. distribúcie elektriny,

b/ bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c/ meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.Podľa ods. 2 § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Okresný súd správne toto ustanovenie vyložil, keď dospel k záveru, že v prípade škody spôsobenej
neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá nielen za neporušenosť meracieho zariadenia, ale aj

za odber bez určeného meradla, resp. že zapojenie vodičov určených na zapojenie do elektromeru
spojených (zapojených) priamo do elektroinštalácie bytu (od ktorého žalovaný má kľúče), bez ohľadu
na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil), a teda, že pre vznik zodpovednosti za
neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii
porušil (zavinil) sám odberateľ.

Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým
ochranoudodávateľaprotineoprávnenýmodberomaverejnýmzáujmomnacelkovejstabiliterozvodovej
sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať
existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom,
neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom

zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ, čím vznikla dodávateľovi
škoda.

Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal,
že poškodenie elektromeru spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho

zodpovednosti, (napríklad k poškodeniu elektromeru došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa
a podobne).

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť a dokázať, že zásah do
určeného meradla spôsobil žalovaný a že na základe takéhoto zásahu neoprávnene odoberal elektrinu,

nezaťažovala žalobcu tak, ako to žalovaný nesprávne uvádzal v odvolaní. Žalovaný v odvolaní preto
neopodstatnene namietal, že okresný súd nesprávne posúdil zodpovednosť odberateľa elektriny za
neoprávnený odber a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane
žalobcu.

Zo strany žalovaného nebolo v odvolaní spochybňované, že by žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu na dodávku elektriny so žalovaným,
resp. A. Q. v byte, (v ktorom žalovaný býva), existenciu neoprávneného odberu spočívajúceho v
odbere meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii v odbernom mieste žalovaného, a ani z hľadiska, že takýmto spôsobom meraný odber

elektriny odoberal žalovaný. Napokon žalovaný v odvolaní nespochybňoval ani spôsob výpočtu škody
predložený žalobcom.

Samotná skutočnosť, že určené meradlo bolo umiestnené v kovovej skrini (s viacerými meradlami aj pre
iné subjekty), ktorá bola voľne prístupná, neuzamknutá a do ktorej sa mohol ktokoľvek dostať a určené

meradlo poškodiť, nezbavuje žalovaného zodpovednosti za neoprávnený odber.

Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť
napadnutého rozhodnutia okresného súdu z hľadiska odvolacích dôvodov ním uvedených. Žalovaný
napadol odvolaním vecne správny rozsudok okresného súdu.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. Odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov nepatrí. Žalobca
aj keď mal úspech v odvolacom konaní, nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, a preto
odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.