Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8Cb/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205341
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5413205341.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: Ing. Peter

Slávik, IČO: 10998136, s miestom podnikania: Dolný Kubín, M.Hattalu 2049/16, proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo Veličná, IČO: 00 191 205, so sídlom vo Veličnej, zastúpenému JUDr. Evou
Peničkovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, v konaní o zaplatenie
1.643,07 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.283,10 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.283,10 EUR od 01.02.2011 do 11.12.2012 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.283,10
EUR od 12.12.2012 do 01.02.2013 a vo výške 9 % ročne zo sumy 1.283,10 EUR od 02.02.2013 do

zaplatenia, a náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 98,50
EUR, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.283,10 EUR
od 12.07.2012 do 11.12.2012 z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 26.08.2013 žalobca žiadal, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 1.643,07 EUR s úrokmi z omeškania a to zo sumy 1.643,07 EUR: 9 % od 01.02.2011 do
13.04.2011 t.j. 29,17 EUR, 9,25 % od 14.04.2011 do 13.07.2011 t.j. 37,48 EUR, 9,5 % od 14.07.2011 do
09.11.2011 t.j. 50,46 EUR, 9,25 % od 10.11.2011 do 14.12.2011 t.j. 14,16 EUR, 9 % od 15.12.2011 do

11.12.2012 t.j. 84,27 EUR, 8,75 % od 12.07.2012 do 01.02.2013 t.j. 79,96 EUR, 9,75 % od 02.02.2013
do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadal priznať náhradu
trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok z
21.07.2011, žalovaný si uplatnil podľa § 529 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), námietky voči
postúpeniu jeho pohľadávky vo výške 16.500,- EUR; táto suma predstavovala uhradenie zálohovej
faktúry žalovaného na kúpu areálu Sušičky PD Veličná, na Oravské výrobné družstvo, Nemocničná 1,
Dolný Kubín. Jednostranným zápočtom žalovaného zo zálohy vo výške 16.500,- EUR, ktorú žalobca

poukázal v novembri 2009 na účet žalovaného ako zálohu na kúpu areálu Sušička PD Veličná, boli
vyrovnané záväzky a pohľadávky za obdobie 12/2009, celý rok 2010 a január 2011, kedy skončil
žalobcov nájom. Zostávajúce financie vo výške 1.643,07 EUR, ktoré mu žalovaný mal vrátiť, si ponechal
afiktívnezapočítaltak,žezostávajúcusumurozdelilžalovanýnatričastipo547,69EURaurobil zápočet
na február, marec, apríl 2011, čiže 3 x 547,69 EUR = 1.643,07 EUR. So započítaním sumy 1.643,07
EUR žalobca nesúhlasí a žiada ju vrátiť, nakoľko predmet nájmu vo februári, marci, apríli 2011, ani celý
a ani čiastočne nemal v nájme a ani ho v nájme nemohol mať, nakoľko celý areál Sušičky PD Veličnážalovaný prenajal od 01.02.2011 firme WOOD Roman SVITEK, Okružná 2057/16, Dolný Kubín a tento
subjekt dňom 01.02.2011 tento areál užíval v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru z 01.02.2011
a to celý bez zbytku. Podľa § 451 OZ na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že

predmet zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajali firme WOOD Roman Svitek, ktorá počnúc
dňom 01.02.2011 aj predmet zmluvy užívala v celom rozsahu a od ktorej žalovaný prijal plnenie v zmysle
uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov a zároveň si žalovaný uplatnil finančné plnenie
formou jednostranného zápočtu pohľadávok, za ten istý predmet nájmu aký je uvedený v citovanej
zmluve o nájme nebytových priestorov za obdobie február, marec, apríl 2011 aj u žalobcu, čím sa na úkor

žalobcu neoprávnene a úmyselne obohatil o sumu 1.643,07 EUR s príslušenstvom. Pokus o mimosúdne
vyrovnanie bol neúspešný.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne písomne a to podaním doručeným
súdu 27.09.2013 (čl. 27-29). V podaní uviedol, že nárok uplatnený žalobou považuje za neoprávnený
a žalovaný ho neuznáva v celom rozsahu. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytového
priestoru, o nájme nehnuteľnosti a nájme hnuteľných vecí na dobu určitú do 01.01.2005. Dodatkom

k zmluve bola zmenená doba trvania nájmu do 03.01.2010. Po uplynutí doby trvania nájmu žalovaný
vyzval žalobcu, aby odovzdal predmet nájmu a k spísaniu zápisnice o odovzdaní predmetu nájmu.
Žalobca napriek opakovaným urgenciám odmietol opustiť predmet nájmu, preto žalovaný podal žalobu
o vypratanie nehnuteľností, s tým, že žalobcu písomne vyzval na vyriešenie sporu mimosúdnou cestou,
s možnosťou zobrať žalobný návrh späť. Žalobca však stále trval na tom, že jeho nájomný vzťah

trvá a odmietol predmet nájmu vypratať. V právnej veci o vypratanie nehnuteľnosti bolo Okresným
súdom Dolný Kubín vedené konanie pod sp.zn. 7C/15/2011. Na deň 04.04.2011 bolo v tejto veci
vytýčené pojednávanie, kde obe sporové strany pred otvorením pojednávania uzavreli súdny zmier. Na
základe návrhu Ing. Petra Slávika bola dohodnutá povinnosť vypratať predmet nájmu do 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia o schválení súdneho zmieru. V prípade, že by predmet nájmu bol vyprataný v čase

uzavretia súdneho zmieru, nebol by dôvod stanoviť lehotu na vypratanie nehnuteľností. Je pravdou, že
žalovaný uzavrel zmluvu o nájme nebytového priestoru s podnikateľom Romanom Svitekom WOOD, s
miestom podnikania Dolný Kubín, Okružná 2057/16, s týmto sa však žalovaný dohodol, že až do úplného
vypratania predmetu nájmu žalobcom, nebude platiť dohodnuté nájomné. Z uvedeného je zrejmé, že
podaný žalobný návrh je založený na nepravdivých skutkových tvrdeniach. Žalovaný sa svojim konaním

bezdôvodne neobohatil a preto žiadajú žalobný návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Dňa 14.10.2013 žalobca doručil súdu podanie (čl. 45), v ktorom uviedol, že zmluva o postúpení
pohľadávky medzi ním ako fyzickou osobou ako postupcom a postupníkom Oravským výrobným
družstvom Dolný Kubín (ďalej „OVD“), sa v jeho archíve nenachádza, pretože bola z archívu vyradená
ako neaktuálna, nakoľko bola uzavretá nová aktuálna Zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom

OVD a ním ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo vo výške 16.500,- EUR. Aktuálnu zmluvu
žalobca súdu predložil. Prílohami zmluvy sú aj započítanie vzájomných pohľadávok a oznámenie o
postúpení pohľadávok, čím je podľa neho preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške
16.500,- EUR z neho ako postupcu na postupníka OVD pred termínom 21.07.2011. Na základe
existencie tejto zmluvy, ktorá bola doručená aj žalovanému, bol uskutočnený zápočet voči OVD.

Na pojednávaní 24.10.2013 žalobca uviedol, že uzavrel nájomnú zmluvu so žalovaným v roku 2001 na
prenájom nehnuteľností. Presne si už nepamätá, asi to bolo v septembri 2009, keď mu predsedníčka
družstva ponúkla na predaj areál sušičky PD; čo sa týka kúpnej ceny, tak táto sa mu zdala vysoká a
chcel ohľadne ceny ďalej vyjednávať. Bolo mu povedané, že ak má vážny záujem o odkúpenie sušičky,
tak má zložiť zálohu na jej kúpnu cenu. Na základe vystavenej zálohovej faktúry aj zaplatil dohodnutú

zálohu vo výške 500.000,- Sk, teda 16.500,- EUR. Potom boli vyhotovované návrhy kúpnej zmluvy, ale
nakoniec k predaju nedošlo, lebo nesúhlasil s navrhovaným splátkovým kalendárom. Čo sa týka zálohy,
tak mu bolo povedané, že z tejto bude hradené nájomné za nehnuteľnosti, že sa prípadne urobia zo
zálohy zápočty za prenájom. Jemu chodili faktúry za nájom len do novembra 2009. Potom, pokiaľ sa
aj pýtal, prečo ďalej faktúry nedostáva, tak bolo argumentované práve tým, že zložil zálohu a môže

byť použitá na úhradu nájomného formou zápočtov. Aj žiadal zúčtovanie zálohy, k čomu ale nedošlo.Podľa neho takýmto spôsobom žalovaný sa dopustil podvodu, keď nezúčtoval uhradenú zálohu na kúpu
a ku ktorej kúpe potom nedošlo. On vložil tak peniaze do veci, ktorej sa nestal vlastníkom a nemohol
ju vykazovať pri svojom podnikaní. Nebol proti zápočtom, avšak mali mu to riadne zúčtovať v takejto

forme, čo neurobili. Nájomný pomer bol na základe dodatku predĺžený do 03.01.2010. Potom prebiehali
jednania o odkúpení areálu, ktorý mal prenajatý a o ktorý mal záujem. Priestory aj naďalej užíval. Nájom
pokračoval zo zákona a potom mu prišla výzva a to v januári 2011, že má tieto priestory vypratať. Bol
toho názoru, že jeho nájomný pomer stále trvá, že je oprávnený. Vo výzve bolo uvedené, že má priestory
odovzdať 24.01.2011, kedy sa aj dostavil, avšak za žalovaného tam nikto neprišiel, len Roman Svitek,

ktorý bol ďalším nájomcom týchto priestorov. Preukázal sa mu uzavretou nájomnou zmluvou 12.02.2011
kedy volal políciu, pretože bol toho názoru, že bol oprávneným nájomcom a priestory boli používané
iným, spomínaným Romanom Svitekom. Ten sa mu ale preukázal už uzavretou nájomnou zmluvou.
V prenajatých priestoroch neboli jeho veci od 24.01.2011. Už nevykonával zárobkovú činnosť, chodil
tam ešte na priestory dozrieť, pretože mal obavy, že keby sa tam niečo stalo, tak by ho mohli brať na
zodpovednosť. Bol na rokovaní s právnou zástupkyňou žalovaného, ktoré bolo asi 20.12.2010 a týkalo

sa možnej kúpy areálu, ktorý prenajímal. Ponuka na kúpu sa mu zdala vysoká a tak isto nesúhlasil
s navrhovaným splátkovým kalendárom, preto predložil svoje návrhy, ktoré mala tlmočiť vlastníkovi.
Potom sa už nič nedialo, až 21.01. mu prišla výzva žalovaného na vypratanie priestorov, k čomu malo
dôjsť do 24.01.2011, dokedy aj priestory vypratal. V priestoroch mal aj svoje zariadenia, ktoré boli
vypratané a v prenajatých priestoroch počas nájmu prevádzkoval drevovýrobu. Vo februári 2011 vyzýval,

a to aj písomne, žalovaného, aby mu buď vrátil zaplatenú zálohu vo výške 16.500,- EUR, alebo aby
urobil zápočet tejto jeho pohľadávky s pohľadávkami žalovaného na nájomnom. Dňa 04.04.2011 uzavrel
súdny zmier, kde sa zaviazal vypratať predmetné priestory do mesiaca od doručenia rozhodnutia o
súdnom zmieri. Takýto súdny zmier uzavrel len z toho dôvodu, že mal stále nevyriešenú pohľadávku
voči žalovanému vo výške 16.500,- EUR, na ktorú nereagoval a takýmto spôsobom chcel docieliť, aby

pohľadávka bola započítaná. Nový nájomca už 24.01.2011 do areálu, ktorý prenajímal, doviezol svoj
materiál. Potom tam začal podnikať, vyvážal odtiaľ svoje výrobky. Podnikal v celom areály, ktorý mal
predtým prenajatý, nemal tam ani kancelárie, ktoré boli po vzniku nového nájmu prerábané. Potom
volal žalovanému do učtárne, či boli vzájomné pohľadávky už zúčtované a účtovníčka mu povedala,
že žiaden taký pokyn nedostala. Na radu právnika potom svoju pohľadávku vo výške 16.500,- EUR

postúpil na OVD Dolný Kubín z toho dôvodu, že toto výrobné družstvo malo podiel u žalovaného a bolo
dohodnuté, že pokiaľ bude pohľadávka uhradená resp. budú započítané vzájomné pohľadávky, tak sa
potom s postupníkom vyrovnajú, ak zostane určitý rozdiel po zápočte. Potom žalovaný, keďže už bol
takýmto spôsobom pritlačený k tomu, aby vec riešil, keďže veriteľom už bolo OVD Dolný Kubín, tak
urobil započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré pripojil k žalobe. V podstate s týmto zápočtom súhlasí,

okremtrochzapočítavanýchplatiebzaužívaniezamesiacefebruár,marecaapríl2011.Vdôsledkutohto
zápočtu teda došlo k zániku časti jeho pohľadávky zo sumy 16.500,- EUR a pohľadávok žalovaného
na nezaplatenom nájme za december 2009, rok 2010 a január 2011. V tomto období priestory užíval,
podnikal v nich a táto pohľadávka je dôvodná. Nesúhlasil so započítaním aj pohľadávky s pohľadávkou
za užívanie za mesiace február až apríl z toho dôvodu, že takýmto spôsobom by dostal peniaze žalovaný

za priestory duplicitne. Nezisťoval, či nový nájomca platil nájomné, ale tento mu predložil nájomnú
zmluvu a priestory od uzavretia nájomnej zmluvy užíval. Následne znova došlo k prevodu pohľadávky na
neho, pretože táto už bola pre OVD nezaujímavá, pretože nešlo o peňažnú pohľadávku, ale o zápočet,
a žalovaný to urobil takým spôsobom, aby bola jeho pohľadávka celá započítaná, teda, aby nedostal nič
vrátené. Nedostal žiadnu faktúru týkajúcu sa vyúčtovania vzájomných pohľadávok. Videl len zápočet,

ktorý bol doručený OVD, zo dňa 21.07.2011. Čo sa týka uplatnenej pohľadávky vo výške 1.643,07 EUR,
tak on túto vec dal svojej účtovníčke, ktorá vyrátala čo mal hradiť na nájomnom a v akej sume si žalovaný
započítal viac než bolo dôvodné do konca januára 2011, a vyšla jej žalovaná suma. Predložil svoje
vyjadrenie, ktoré adresoval zástupkyni žalovaného a ide o vyjadrenie z 08.03.2011, kde poukazoval na
to, že dňa 24.01.2011, kedy malo dôjsť k odovzdaniu nehnuteľností, nikto zo strany žalovaného neprišiel.

Neuzavrel žiadnu dohodu s Romanom Svitekom ohľadne deľby priestorov, ktoré bude z predmetných
priestorov užívať. Toto vôbec nebolo potrebné, ani to nie je logické, keďže Roman Svitek sa mu už v
januári preukázal tým, že má uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným s nájmom od 01.02.2011. Strojné
zariadenie, ktoré mal v priestoroch, vypratal už v decembri 2010 a ďalšie veci, ktoré boli v priestoroch a
boli jeho, tak boli násilne vysťahované práve zo strany Romana Sviteka, na to poukazoval vo vyjadrení z

08.03.2011. Tieto veci mu pán Svitek vyhádzal z priestorov. Pán Svitek sa preukázal zmluvou, preto mu
on priestory, ktoré boli predmetom jeho nájmu, otvoril. Následne pán Svitek vymenil v týchto priestoroch
zámky, takže do nich sa už nedostal a veci, ktoré tam mal, mu vyhádzal. V týchto priestoroch nemal
od februára nič uskladnené, ani tam nič nemohol mať, pretože nový nájomca tam už vykonával rôznestavebné úpravy. Posledne platil za elektriku odobratú v priestoroch za január 2011, keď mu žalovaný
doplnil dodací list k faktúre, ktorú za elektriku vystavil. Následne mu už žalovaný nevyúčtoval žiadnu
elektriku.Nesúhlasístým,ženežiadaldružstvoovráteniezálohynasušičku,kčomužalobcapredložilna

pojednávaní výzvu na vrátenie zálohy zo dňa 21.02.2011 s kópiou doručenky prevzatej 23.02.2011. Na
túto výzvu nedostal žiadnu odpoveď, tak ako to bolo aj pri ďalších jeho vyjadreniach. On ale odpovedal
písomne na výzvy žalovaného. Pokiaľ v žalobe požaduje zaplatenie úrokov z omeškania od 01.02.2011,
tak je to z toho dôvodu, že od 01.02. mu skončil nájom so žalovaným, takže od tohto dátumu požaduje
príslušenstvo. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, prečo vo svojom vyjadrení z 28.02.2011, ktoré

je založené v spise sp.zn. 7C/15/2011, že žalobca doposiaľ nebol vyzvaný k vyprataniu a uvoľneniu
predmetného nájmu, keď na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že bol vyzvaný a chcel ho odovzdať
24.01.2011,žalobcauviedol,žepokiaľsižalovanýznehorobilsrandu,takonsitakýmtospôsobomurobil
srandu zo žalovaného. On sa nepovažoval od februára 2011 za nájomcu priestorov. Volal policajtov vo
februári z toho dôvodu, že žalovaný je schopný obviňovať ho, že v priestoroch kradol, takže to robil kvôli
svojej ochrane. Bol v predmetných priestoroch 24.01.2011 a čakal, či si ich príde niekto prevziať. Potom

tamchodilčastoeštedo12.02.2011,kedysamuužpreukázalpánSviteknovouzmluvou.Oduvedeného
dátumudoareálunechodil,leboužnemaldôvod.Dotoho12.02.stálečakal,žesipriestoryodnehopríde
niekto prevziať. Navrhol preto vypočuť vo veci Romana Sviteka, ktorý sa vie najlepšie vyjadriť, odkedy
bol v predmetných priestoroch, čo tam robil a čo v priestoroch prevádzal. Veď žalovaný ho vyzýval, aby
ich odovzdal v ním určenej lehote 24.01.2011. Uzavrel súdny zmier vo veci sp.zn. 7C/15/2011, lebo

považoval toto konanie za ďalšiu stratu času. Preto sa dohodol a zaplatil aj trovy konania.

Ing. Martina Jurigová, štatutárna zástupkyňa žalovaného, na pojednávaní 24.10.2013 uviedla, že čo
sa týka zálohy vo výške 16.500,- EUR, tak jednalo sa o zálohu na kúpu sušičky, o ktorú mal žalobca
záujem a mal záujem aj o kúpu celého areálu, ktorý bol predmetom nájmu. Nakoniec ku kúpnej zmluve
nedošlo, ale spôsobil to žalobca, ktorý ich stále naťahoval, že si vybavuje potrebné úvery a takýmto

spôsobomsatopredlžovalodvarokyaonazistila,žeonnepožiadalbanky,ktoréspomínal,oposkytnutie
úverov. Sám žalobca žiadal, aby neboli vystavované faktúry za nájom od roku 2009 práve z dôvodu jeho
reálneho záujmu o kúpu prenajatých priestorov, a oni s týmto súhlasili, keďže rátali s tým, že zakrátko
sa stane ich vlastníkom. Tak isto pri úhrade zálohy na sušičku bolo spomínané medzi účastníkmi, že
táto môže byť použitá aj ako určitá záruka, či zábezpeka na plnenie vzájomných pohľadávok, teda aj

na platenie nájomného. Žalobca nežiadal vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 16.500,- EUR. Nevie o
tom, že by žalobca ich vyzýval na vrátenie tejto zábezpeky alebo na urobenie zápočtov. Písomne tak
určite neurobil. Oni mali už záujemcu o predmetné priestory v roku 2010, ale práve z dôvodu, že žalobca
chcel priestory kúpiť a oni boli v dobrej viere, že ich aj kúpi, tak ďalej s touto ďalšou spoločnosťou
nejednali. Bola už spísaná aj navrhovaná kúpna zmluva so žalobcom, kde bolo dojednané, že kúpna

cena sa bude splácať v splátkach. Žalobca však nezačal platiť splátky. Žalobca im potom oznámil, že
má problémy s podnikaním, nakoľko je kríza, že jeho spoločník odstúpil od spoločného podnikania s
drevom a preto už nemá záujem o kúpu prenajatých priestorov. O priestory mal potom záujem pán
Svitek, ktorý ich poprosil, či by si mohol do týchto priestorov, do nejakej časti, privážať postupne svoju
technológiu a materiál tak, aby mohol začať s výrobou od apríla. S ním nemali uzavretú nájomnú zmluvu,

ale keďže nájom so žalobcom bol ukončený a pán Svitek mal reálny záujem o tieto priestory, tak s
týmto súhlasili. Vo februári prišla do areálu polícia, ktorú zavolal žalobca, bolo potrebné zdokladovať,
že pán Svitek má v priestoroch svoje vybavenie na základe nejakej dohody alebo súhlasu, preto bola
provizórne vypracovaná nájomná zmluva z 01.02.2011, ktorou sa potom pán Svitek preukázal polícii.
Boli tam prítomní aj zástupcovia družstva. S Romanom Svitekom bola uzavretá nájomná zmluva od

01.04.2011 a dovtedy neplatil nájomné, keďže nájom začal až od apríla, kedy žalobca vypratal priestory.
Pokiaľ pán Svitek mal k dispozícii určité priestory, ktoré boli predmetom nájmu uzavretého so žalobcom
v predošlom období, tak išlo len o jednu halu, pričom žalobca ďalej užíval všetky ďalšie priestory, ktoré
boli predmetom predchádzajúceho nájmu a priestory, ktoré užíval pán Svitek, mohli predstavovať tak
1/3-tinu všetkých predmetných nebytových priestorov. Žalobca sám uvádzal, že z týchto priestorov sa

nemôže vysťahovať naraz, pretože sú tam rôzne železné konštrukcie, ktoré musí postupne odstrániť.
Mal tam aj svojich ľudí, ktorí odstraňovali tieto železné zariadenia a odnášalo sa to do šrotu. Mal k
dispozícii areál, ďalšiu halu, tiež aj kancelárie, ktoré aj využíval. Čo sa týka priestorov, ktoré začal
využívať pán Svitek, tak toto bola vlastne dohoda medzi žalobcom a Svitekom, pričom žalobca sám určil,
ktoré priestory môže užívať pán Svitek. Nežiadali žiadnu protihodnotu či odmenu od pána Sviteka za to,

žemalvichpriestorochresp.včasti,naktorejsadohodlisožalobcom,uskladnenésvojeveci.Provizórnazmluva o nájme z 01.02.2011 bola urobená aj na základe požiadavky pána Sviteka, ktorý ju potreboval,
aby si mohol vybaviť zmenu sídla. Zistili, že pri odnášaní vecí žalobca poškodzuje družstvo, že tam
rozpaľuje aj majetok, ktorý patrí družstvu. Preto sa dohodli, že odovzdanie priestorov bude protokolárne

a uskutoční sa v apríli, presne si už nespomína aký deň bol dohodnutý. V ten deň sa dostavila do areálu
aj s ďalšími členmi družstva, p. Greguškom, H., žalobca sa ale nedostavil a stále jej vypínal telefón,
takže nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu. Tieto priestory doteraz oficiálne neodovzdal. Žalobca s
nimi vôbec nekomunikoval a kľúče od priestorov doteraz neodovzdal. Vie o tom, že ešte v priestoroch v
jednej miestnosti má mať uskladnené nejaké svoje veci. Žalobca sa vôbec nevyjadroval k protihodnote

za to, že priestory ďalej užíva. Ani oni nehovorili o tejto protihodnote s ním. Voči nemu si neúčtovali ani
platby za elektriku za sporné obdobie od marca. Myslí si, že žalobca ešte platil fakturáciu za elektriku
za mesiac február. Marcovú už asi vrátil, že už nespotreboval elektriku a od tohto obdobia už platil za
energie pán Svitek. Žalobca s nimi prestal úplne komunikovať, nepreberal poštu, nereagoval ani na
započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré uplatnili voči OVD. Mysleli si, že pri odovzdávaní priestorov v
apríli sa so žalobcom dohodnú aj o odplate za priestory, ktoré užíval, na nájomnom, ale keďže neprišiel,

nebolo nič dohodnuté. Na otázku žalobcu, či videla žalobcu alebo jeho pracovníkov v predmetných
priestoroch od februára 2011, štatutárka žalovaného uviedla, že nemala dôvod kontrolovať areál, či tam
je žalobca alebo jeho pracovníci, keďže sa dohodli, že mu poskytnú ešte lehotu na vypratanie jeho vecí
z areálu. V marci ale došlo k tomu, že žalobca resp. jeho pracovníci začali rozpiľovať koľajnice, ktoré
boli majetkom družstva, preto išli do tohto areálu a bol tam vtedy jeho syn a nejaký ďalší pracovník,

s ktorými komunikovali. Žiada od žalobcu, aby on vydokladoval, kedy ich vyzýval, aby prišli prevziať
prenajaté priestory.

Na pojednávaní 21.11.2013 súd vypočul ako svedka W. I., ktorý uviedol, že pozná účastníkov konania v
súvislosti s jeho podnikaním. Za PD Veličná pozná jeho predsedníčku. On mal uzavretú nájomnú zmluvu
do konca januára roku 2011 v Širokej. Potom si chcel prenajať priestory pre podnikanie inde a podal

si žiadosť o prenájom nebytových priestorov v PD Veličná. Jednal s predsedníčkou družstva, s ktorou
bol aj na ohliadke priestorov koncom januára 2011. Predsedníčka mu spomínala, že pán Slávik, ktorý
tam podnikal, končí a že priestory budú voľné. On si na základe ich dohody začal sťahovať svoje stroje
do priestorov PD Veličná v priebehu februára. Keďže išlo o viac strojov, sťahovanie netrvalo deň, ale
dlhšie. Koncom februára už začal prevádzkovať výrobu v priestoroch, ktoré mu poskytol žalovaný. V

tom čase tam už nemal zariadenie a stroje pán Slávik. On mu pomáhal, keď si sťahoval svoje veci do
priestorov, vypratávať jeho veci. Keď začal podnikať vo februári, tak v týchto priestoroch bol od žalobcu
už len jeden stroj, ktorý od neho odkúpil. On uzavrel zmluvu o nájme so žalovaným od 01.02.2011.
Túto so sebou nemá na pojednávaní, ale môže ju doložiť. Následne bola uzavretá ďalšia zmluva zo
dňa 01.04.2011, avšak nájomné bolo uzavreté vo výške 960,- EUR mesačne. Nájomné za mesiace

február a marec najskôr nehradil, po uzavretí druhej nájomnej zmluvy od 01.04.2011 sa dohodol s
predsedníčkou družstva, že bude platiť nájomné vo vyššej výške a to 1.200,- EUR mesačne počas
prvých troch mesiacov od uzavretia zmluvy a že takýmto spôsobom bude kompenzované aj to, že
nehradil odplatu za užívanie priestorov počas mesiacov februára a marca. On nebol pri odovzdávaní
priestorov zo strany žalobcu žalovanému. Nebol prítomný koncom januára pri odovzdávaní priestorov zo

strany žalovaného. Koncom januára, keď sa bol na priestory pozrieť, tak v priestoroch sa už nevyrábalo.
Vo februári, keď si do priestorov vozil svoje zariadenia, tak tretia hala na vrchu bola prázdna. V strednej
hale bol stroj, ktorý patril žalobcovi a ktorý si odkúpil a na spodku mal zariadenie, ktoré mu pomáhal
dávať preč, keď si priestory obsadzoval. Aby mohol podnikať, tak potreboval potvrdenie od hygieny.
Je potrebná dlhšia doba, aby mohol dať priestory do poriadku pre prevádzku a spočiatku mu dali

rozhodnutie o predbežnej prevádzke na skúšobnú dobu. Priestory maľoval a to na začiatku keď sa
sťahoval, keď ešte nebola prevádzka spustená, ale už si nespomína, kedy to presne bolo. Spomína si
na problém, ktorý vznikol keď sa sťahoval do priestorov. Začal si tam navážať drevo guľatinu a volal
mu jeho šofér, že je problém, preto do prevádzky prišiel a pán Slávik volal políciu. Zrejme si myslel, že
stále je nájomcom. Vtedy predložil uzavretú nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel s družstvom od 01.02.2011.

Nijako sa nedohodol so žalobcom a on už nebol nájomcom, keď tie priestory mu družstvo prenajalo,
takže nebol dôvod na nejakú dohodu. Vie, že žalobca v prenajatých priestoroch mal aj kancelárie, ale
v čase keď sa tam už sťahoval, tak si presne nepamätá, či tieto kancelárske priestory ešte užíval.
Tieto kancelárie tiež zmenil a to vo februári, kedy sa do priestorov sťahoval. V týchto kancelárskych
priestoroch si robil rekonštrukcie, maľoval ich, menil batérie a podobne. Už v čase keď sa sťahoval tak

mal v prenajatých priestoroch svojich zamestnancov, ktorých mal pôvodne aj v Širokej. Títo mu pomáhaliprevážať a osádzať stroje. Menil v prenajatých priestoroch všade zámky, takže mal svoje kľúče. Čo
sa týka uzavretia dvoch nájomných zmlúv týkajúcich sa predmetných priestorov, tak prvá zmluva bola
riešená viac menej z toho dôvodu, že do priestorov prišli policajti a on sa potreboval preukázať, že

priestory môže užívať. Nie je možné, aby mohli v inkriminovanom čase, teda v marci 2011, podnikať v
predmetných priestoroch dvaja ako podnikatelia.

Svedok Slavomír Greguška, člen predstavenstva žalovaného, na pojednávaní 21.11.2013 uviedol, že
bol prítomný v priestoroch, ktoré patria žalovanému a boli prenajímané, trikrát v čase keď tam bol aj pán
Slávik. Prvýkrát to bolo pri konflikte a poslala ho do týchto priestorov predsedníčka. Konflikt mal vzniknúť
v dôsledku toho, že v priestoroch mal už uskladnené veci aj pán Svitek a bola privolaná do priestorov

polícia. On tam bol za družstvo prítomný a bolo to niekedy vo februári. Vtedy si robil úpravy a prípravy
pán Svitek v jednej hale. V ďalšej hale bol materiál, ktorý si tam uskladnil žalobca a išlo o rôzny kovošrot
pripravený do zberných surovín. Tiež v jednej miestnosti, ktorá bola uzamknutá, mal žalobca uskladnený
materiál. Bol tam tatranský profil a vie, že sa do tejto miestnosti dostal, asi odomkli. Tiež počul od
robotníkov čo rozprávali pri obede a išlo o robotníkov pána Sviteka, že sa nemôžu dostať do sociálnych

priestorov, do šatne a museli sa prezliekať v hale, ktorú mal k dispozícii pán Svitek. Podľa neho vo
februári keď tam bol, tak z celkových priestorov pán Svitek užíval len jednu halu, ktorú si pripravoval na
podnikanie. Ďalšia hala, ktorá sa v tom čase volala granulačka, bola zamknutá, túto nemohol užívať
pán Svitek. Myslí si, že polícia nerobila vtedy ani zápis, že sa žalobca s pánom Svitekom dohodli,
že bude pán Svitek ďalej pokračovať v úpravách v tých priestoroch. On bol na príkaz predsedníčky v

priestoroch ešte neskôr, asi to bolo v marci, kedy si z priestorov boli odviesť stroje, ktoré boli majetkom
družstva. V tom čase bola ešte hala nazývaná granulačka uzavretá a v tejto boli stroje, resp. materiál,
ktorý patril žalobcovi. Zistili, že z týchto strojov, ktoré si chceli odviesť, chýbal jeden - dlabačka, ktorý
sa nedávno našiel políciou a bol vrátený družstvu. Ohľadne užívania priestorov s pánom Svitekom
nekomunikoval. Počul len od jeho zamestnancov, že nemôžu užívať sociálne priestory. V čase keď boli

po stroje, ktoré sa nachádzali v predmetných priestoroch a patrili družstvu, k čomu vypovedal, tak mali
byť odovzdané priestory aj zo strany žalobcu. To mu povedala predsedníčka, ktorá ho tam poslala, avšak
v priestoroch nebol prítomný žalobca. Nebol prítomný pri odovzdávaní priestorov zo strany žalobcu. Na
otázku žalobcu, kto otváral halu - granulačku a kto mal od nej kľúče, svedok uviedol, že kľúče od nej
neboli, ale dalo sa do tejto haly nazrieť tam ako je zámka a videl, že v hale je uskladnený materiál

tatranský profil. Nevie, čí materiál by to mohol byť, podľa neho to bol materiál žalobcu. Nevidel kto
uskladňoval ten materiál v hale; do týchto priestorov oni z družstva nechodili. Nemá vedomosť o tom,
že by p. Svitek spomínal, že nejaký materiál si previezol do tejto haly a v tom čase ešte v priestoroch
on nevyrábal.

Svedkyňa O. D., zamestnaná ako skladová účtovníčka žalovaného, na pojednávaní 21.11.2013 uviedla,

že len počula, že vznikli konflikty medzi Ing. Slávikom a pánom Svitekom a malo sa jednať o nevyplatený
nájom za určité obdobie. Nemá v kompetencii fakturovanie nájomného za prenájom priestorov.

Svedok S. N., ktorý vypomáhal Romanovi Svitekovi, ktorý v tom čase žil s jeho dcérou, na pojednávaní
21.11.2013 uviedol, že on bol na čiastočnom invalidnom dôchodku, avšak začal vypomáhať Svitekovi
na žiadosť dcéry už v čase, keď Roman Svitek mal prevádzku v Širokej. Potom prevádzku sťahoval zo

Širokej do Revišného, bolo to niekedy v priebehu februára 2011. V tom čase v priestoroch v Revišnom
bol Ing. Slávik. Roman Svitek sa žalobcu bál, keď niečo potreboval vybaviť, tak za ním posielal jeho.
Roman Svitek sa nemohol dostať do priestorov v Revišnom, pretože tieto boli pozamykané a Ing. Slávik
ich nechcel odomknúť. Všetky priestory boli pozamykané, okrem jednej haly, v ktorej si Roman Svitek
namontoval zariadenie uhlovku; tam bola dielňa. Boli pozamykané aj sociálne priestory a kancelárie,

ktoré užíval žalobca. Ešte koncom mája neboli niektoré priestory uvoľnené. Bol prítomný aj pri konflikte,
ktorý riešila polícia. Priestory začal uvoľňovať žalobca len postupne, do niektorých priestorov sa dostali
sami tak, že ich vylomili.

Vie, že v jednej miestnosti mal žalobca uskladnený tatranec a hranoly a v ďalšej miestnosti mal
uskladnený žalobca traktor, alebo tam boli uskladnené družstevné veci, to presne uviesť nevie. Niekedy

v priebehu apríla už mohli používať šatne, dostali sa aj do záchoda a kúpeľky, avšak všetko to bolopokazené a zdemolované. Stavebné úpravy v priestoroch robil Svitek a tiež jeho známi z Poruby od
apríla 2011. V súčasnosti je v zlom vzťahu s Romanom Svitekom, tento sa mu vyhrážal a z toho dôvodu
dal naňho trestné oznámenie dňa 12.04. pre vyhrážanie a tiež pre spáchanie poistného podvodu, tak isto

má dlžoby voči nemu. Voči Ing. Slávikovi nič nemá. Len v tom čase vypomáhal Svitekovi a hovorí čo tam
bolo a čo riešil. Dvaja ľudia od Ing. Slávika v priestoroch pílili rôzny materiál a odvážali ho. Všetko čo bolo
zo železa tak využili a myslí si, že to bol aj družstevný materiál. Týchto dvoch ľudí si potom zobral pod
sebaRomanSvitek,keďzpriestorovodišielžalobca.JednalosaopánaŽ.aeštetambolďalšípracovník.
Nebol prítomný pri tom, že by užívanie priestorov riešili žalobca so zástupcami družstva. Podľa neho

Roman Svitek dokáže veľmi dobre klamať a myslí si, že keď ide o jeho záležitosti, tak je schopný spojiť
sa aj so žalobcom. V čase keď bol v Revišnom v priestoroch družstva a vypomáhal, tak žalobca bol v
priestoroch stále. Niekedy v apríli sa začalo vyrábať v priestoroch na gátri; to bolo ešte v čase, keď
sa nedala využívať uhlovka. Je vyučený v odbore brúsnik, sústružník a frézar. Do kancelárií, ktoré boli
v priestoroch, ktoré patrili družstvu v Revišnom, sa nemohli dostať, pretože tieto boli zamknuté. To bol
večný problém medzi žalobcom a Svitekom, že sa Svitek nemohol dostať do prenajatých priestorov.

Keďže kancelárie neboli odomknuté, oni sa dostali do nich násilím, o čom vopred informovali žalobcu
a priestory vybielili, lebo boli v hroznom stave.

Na pojednávaní 21.11.2013 žalobca uviedol, že výpoveď svedka N. je účelová a tendenčná, nie je
pravdivá. Čo sa týka výpovede, že jeho zamestnanci robili v priestoroch pre neho nejaké práce, tak
zamestnával ľudí do konca februára 2011. Potom niektorých zo zamestnancov prevzal Roman Svitek.

Ak tam boli títo zamestnanci, neboli už jeho zamestnancami. Tak isto aj výpoveď svedka Z. je účelová,
pretože je stále zamestnancom žalovaného a nemá inú možnosť ako vypovedal. Bol v kontakte s týmto
svedkom, ale bolo to ešte v priebehu januára 2011, pretože v priestoroch boli skutočne aj stroje, ktoré
patrili družstvu a v tom čase nemal v priestoroch umiestnené veci. Veci mal umiestnené len vonku, pred
týmito priestormi. Svedok Svitek vo výpovedi uvádzal, že si už presne nepamätá kedy prvýkrát doviezol

do priestorov svoj materiál, avšak to už bolo 24.01.2011, čo môže byť aj preukázané dokladmi týkajúcimi
sa prevozov. On prišiel do styku so svedkom N. koncom januára 2011, kedy prišiel do predmetných
priestorov a začal mu nadávať, že čo tam robí, že ho odtiaľ vyhodí. Potom s ním už v kontakte nebol, až
dnes.VšetkypriestorysipánSvitekpootváral,zámkypoodbíjali,poroztĺkalianiektorépriestoryanineboli
uzamknuté. Výpoveď Sviteka nepovažuje za účelovú. V jeho záujme by bolo tvrdiť, že v rozhodnom

čase ešte priestory neužíval a on potvrdil, že ich užíval už od konca januára 2011.

Na pojednávaniach 24.10.2013 a 21.11.2013 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v plnom
rozsahu popierajú uplatnenú pohľadávku žalobcu a navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že pre vznik bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné, aby vznikli zákonom stanovené predpoklady
na vznik takéhoto záväzkového vzťahu. Tak ako vyplýva z konania, ktoré bolo vedené na OS Dolný

Kubín o vypratanie nehnuteľností, žalobca preukázateľne užíval sporné nehnuteľnosti až do apríla
2011, kedy vlastne 04.04. pred otvorením pojednávania sám navrhol lehotu 30 dní na to, aby mohol
sporné nehnuteľnosti vypratať. Následne bol uzavretý zmier, ktorý zaviazal žalobcu na vypratanie
nehnuteľností do jedného mesiaca od doručenia uznesenia o schválení zmieru. Právna zástupkyňa
žalovaného poukázala na vyjadrenie žalobcu tiež v konaní o vypratanie nehnuteľnosti z 28.02.2011

z čl. 45, kde žalobca uvádza, že doposiaľ nebol vyzvaný na vypratanie nehnuteľností a navrhuje
vydať petit so znením, že žalovaný nie je povinný vypratať nehnuteľnosti. To znamená, že v čase keď
prebiehalo pojednávanie, žalobca ešte užíval nehnuteľnosti, aj keď žalovaný netvrdí, že v tomto čase v
týchto miestach vykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca bol niekoľkokrát vyzvaný na to, aby vypratal
nehnuteľnosť a aby protokolárne odovzdal predmet nájmu. Aj následne po podaní žaloby o vypratanie

nehnuteľnosti, bol žalobca opätovne vyzvaný na odovzdanie predmetu nájmu a upozornený aj na to,
že žaloba bude zobratá späť v prípade, ak k odovzdaniu predmetu nájmu dôjde. Žalobca na tieto
výzvy nereagoval a k odovzdaniu nedošlo. Žalovaný netvrdí, že žalobca vykonával v predmete nájmu
podnikateľskú činnosť, ale ponechával tam svoje zariadenia, stroje a hnuteľné veci, čo je predpokladom
toho, že tieto nehnuteľnosti neoprávnene užíval. V prípade, že by nedošlo k zápočtu za užívanie

nehnuteľností za obdobie február, marec a apríl 2011, bolo by to práve bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcu, ktorý vlastne užíval cudzie nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, a teda by vzniklo bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Keďže takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované
plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohateniepeňažnou formou. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré vlastne uvádzali aj v rámci žaloby
vypratania nehnuteľnosti, užívanie nehnuteľností je aj ich nevypratanie. V prípade, že by nebol podaný
návrh na vypratanie nehnuteľností, vznikol by zo zákona pre žalobcu opäť nájomný vzťah na celé

ďalšie obdobie jedného roka. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné podať túto žalobu, pretože žalobca
neodovzdal predmet nájmu a neustále ho užíval tým, že v tom areály ponechával svoje hnuteľné
veci. Čo sa týka zápočtu a zúčtovania preddavku vo výške 16.500,- EUR, táto suma bola zaúčtovaná
riadne v účtovníctve a to až následne po uplynutí doby, kedy mal žalobca nehnuteľnosti vypratať, t.j.
do 30 dní alebo do jedného mesiaca od doručenia uznesenia o schválení zmieru, ktoré zaúčtovanie

žalovaný sa snažil doručiť na adresu trvalého bydliska žalobcu, táto zásielka však bola vrátená ako
„adresát neprevzal v odbernej lehote“. Čo sa týka nároku žalovaného uplatneného v započítaní zo
dňa 21.07.2011, tak žalovaný mal nárok požadovať za uvedené tri mesiace plný nárok vo výške
predchádzajúceho nájomného, ktoré bolo dohodnuté zmluvne, keďže žalobca priestory naďalej užíval,
avšakurobilurčitýkompromis,keďpožadovalodžalobculenpolovičnéplnenie,pričomzaapríl2011bola
v skutočnosti započítaná pohľadávka žalovaného za neoprávnené užívanie predmetných nehnuteľností

len vo výške 187,72 EUR a nie vo výške 547,69 EUR. Uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodný, avšak poukazujú aj na túto nezrovnalosť pri výpočte uplatnenej pohľadávky. Z opatrnosti
vznášajú aj námietku premlčania. Podľa nich nie je momentálne jasná splatnosť pôvodnej pohľadávky
vo výške 16.500,- EUR, ktorú mal žalobca, či táto nastala po fakturácii uvedenej zálohy, alebo až
následne po ukončení zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Keby nedošlo k podaniu žaloby o vypratanie

nehnuteľnosti, tak by sa zo zákona predĺžil nájom o ďalší rok, čo bolo aj snahou žalobcu ako to vyplýva
aj z jeho vyjadrení. Vyplýva to aj z konania žalobcu, ktorý volal policajtov vo februári do areálu, pokiaľ
nemal v priestoroch svoje zariadenia a ďalšie veci a nebol už nájomcom, nebol žiaden dôvod, aby volal
policajtov a zabraňoval niekomu ďalšiemu v prístupe do tohto areálu. Tak isto aj z písomných vyjadrení
žalobcu vyplýva, že sa stále považoval za nájomcu priestorov. Sú toho názoru, že z vyjadrení, ktoré

sa nachádzajú v spise sp.zn. 7C/15/2011 ako aj z predmetu tohto konania, je dostatočne preukázané,
že žalobca bol v priestoroch ešte aj v apríli 2011. Poukázala na rozpory vo výpovediach žalobcu, ktorý
uvádzal,žepriestoryvypratalauvoľnilvpriebehumesiacajanuára2011,alezároveňajto,že12.02.2011
bol riešený konflikt políciou a v tom čase sa považoval žalobca za oprávneného nájomcu priestorov,
čo vyplýva aj z predložených dokladov. Žalovaný netvrdí, že žalobca predmetné priestory využíval v

rozhodnom období, teda v mesiacoch 02/ až 04/2011 na podnikanie a prevádzkovanie podnikania,
ale tieto priestory nevypratal a mal v nich uskladnený svoj majetok. Považujú výpoveď svedka I. za
nepravdivú a účelovú. Tento svedok má vysoké podlžnosti voči žalovanému v dôsledku neplatenia
nájomného a pokiaľ uvádzal, že od apríla 2011 platil nájomné vyššie než bolo dojednané zmluvne,
lebo v tom boli zahrnuté aj platby za predošlé mesiace, tak navýšenie, ktoré spomínal, je len platba

nájomného vrátane 20 % DPH. Taktiež poukazujú na obsah vyjadrenia žalobcu v podaní označenom
ako Pokus mimosúdne vyrovnanie, kde uvádza, že neskôr zistil nové poznatky a vecné dôkazy o tom, že
žalovaný žalobcu úmyselne zavádzal, a že predmet nájmu prenajal Romanovi Svitekovi. Tieto poznatky
mal žalobca už vo februári 2011 kedy sám spomínal, že došlo k incidentu, ktorý za jeho prítomnosti
riešila polícia a kedy bol oboznámený s nájomnou zmluvou uzavretou s novým nájomcom Romanom

Svitekom. V prípade, že súd považuje výpoveď svedka N. za nevierohodnú, môžu navrhnúť ešte ďalších
svedkov, ktorí sa môžu vyjadriť k užívaniu priestorov v rozhodnom období. Tiež poukazujú na vyjadrenie
k žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré je založené v spise sp.zn. 7C/15/2012 a je z 28.02.2011. V
tomto vyjadrení žalobca sám uvádza, že 12.02.2011 došlo k násilnému vniknutiu do predmetu nájmu
Romanom Svitekom, z čoho vyplýva, že aj v tomto čase sa stále považoval za nájomcu nehnuteľností a

uvádza vo vyjadrení, že doposiaľ nebol vyzvaný na vypratanie a uvoľnenie predmetu nájmu, hoci bolo
preukázané, že táto výzva žalovaného mu bola doručená a vo vyjadrení žiada, aby súd rozhodol tak, že
on nie je povinný vypratať predmetné nehnuteľnosti opísané v návrhu.

Na pojednávaní 12.12.2013 (čl. 105) žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu, v znení: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 3.455,63 EUR, úroky z omeškania zo sumy 3.455,63 EUR: 9 % od 01.02. do

13.04.2011 = 61,35 EUR, 9,25 % od 14.04. do 13.07.2011 = 78,82 EUR, 9,5 % od 14.07. do 09.11.2011
= 106,13 EUR, 9,25 % od 10.11. do 14.12.2011 = 29,78 EUR, 9 % od 15.12. do 11.07.2012 = 177,23
EUR, 8,75 % od 12.07. do 01.02.2013 = 168,17 EUR, 8,75 % od 02.02.2013 do zaplatenia, + náhradu
trov konania.Žalobca tiež na tomto pojednávaní zobral žalobný návrh v časti uplatnených úrokov vo výške 8,75 % od
12.07.2012 do 11.12.2012, späť, pričom právna zástupkyňa žalovaného nenamietala proti čiastočnému
späťvzatiu.

Súd požadovanú zmenu žaloby s poukazom na § 95 ods. 2 O. s. p. nepripustil, pretože navrhovaná
zmena spočíva v rozšírení žaloby vo výške požadovaného peňažného plnenia a výsledky doteraz
vykonaného dokazovania neumožňujú rozhodnúť o rozšírenom nároku, s ktorým je spojená potreba
ďalšieho dokazovania. Vzhľadom na odôvodnenie zmeneného návrhu by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Na tomto pojednávaní 12.12.2013 žalobca uviedol, že jemu nebolo doručované započítanie vzájomných

pohľadávok zo dňa 21.07.2011, tento zápočet bol doručený OVD, ktoré mu túto skutočnosť oznámilo a
k zápočtu sa takto dostal. Pred uvedeným započítaním v júli 2011 žalovaný si voči nemu neuplatňoval
určité plnenie z dôvodu užívania predmetných nehnuteľností za mesiace 02/2011 až 04/2011. V čase,
keď záloha na sušičku už bola neaktuálna, lebo ku kúpe nedošlo, tak súhlasil s tým, aby záloha nebola
vrátená, lebo nič iné mu neostávalo, keď chcel, aby mohol aj ďalej ostať v nájme. Nedomáhal sa vrátenia

tejto zálohy voči žalovanému. Za spomínaných okolností súhlasil s tým, aby záloha bola ako určitá
zábezpeka u žalovaného, na prípadné jeho pohľadávky na nájme. V roku 2011 po tom čo odišiel z
priestorovžalovaného,naďalejpodnikal.Záväzky,ktorémalzpodnikania,riadnehradil,nebolivočinemu
exekúcie.

Súd vo veci okrem výsluchu účastníkov konania a výsluchu svedkov, vykonal dokazovanie

oboznámením sa so Zmluvou o nájme nebytového priestoru, o nájme nehnuteľností a nájme hnuteľných
vecí (ďalej len „nájomná zmluva“) uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 02.01.2001, s jej Dodatkom č. 1
zo dňa 03.01.2005, so zálohovou faktúrou žalovaného č. 0209 zo dňa 19.10.2009 z čl. 4, s výpisom z
účtu žalobcu vo C. banke, a.s. zo dňa 21.10.2009 z čl. 5, s podaním žalovaného zo dňa 21.07.2011
označeným ako VEC: Započítanie vzájomných pohľadávok, so Zmluvou o postúpení pohľadávok

uzavretou medzi Oravským výrobným družstvom Dolný Kubín (ďalej len „OVD“) ako postupníkom a
žalobcom z 05.09.2011, s Oznámením OVD Dolný Kubín adresovaným žalovanému o postúpení
pohľadávok zo dňa 05.09.2011, so Zmluvou o nájme nebytového priestoru uzavretou medzi žalovaným
ako prenajímateľom a nájomcom WOOD Roman Svitek zo dňa 01.02.2011 z čl. 6 a so Zmluvou o nájme
nebytového priestoru uzavretou medzi rovnakými účastníkmi zo dňa 01.04.2011, s Výzvou žalobcu na

vrátenie zálohy zo dňa 21.02.2011 a s doručenku zo dňa 23.02.2011 z čl. 109 a s ďalšími dokladmi
založenými v spise.

Tiež sa oboznámil s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/15/2011, z neho predovšetkým s
Uznesením č.k. 7C/15/2011-56 zo dňa 04.04.2011.

Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 02.01.2001 bola medzi účastníkmi uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom
nehnuteľností žalovaným žalobcovi ako nájomcovi, konkrétne nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú.
C., stavby: senník (hala), tvarovačka, sušička s.č. 192 a skladová plocha - areál, všetky nehnuteľnosti
o výmere 7344 m2 a zároveň aj prenájom strojov, zariadení uvedených v Prílohe č. 1 zmluvy. Nájom
bol dojednaný na dobu určitú od 01.01.2001 do 01.01.2005 a nájomné bolo dohodnuté za nebytové

priestory 300.000,- Sk plus DPH a za stroje a zariadenia 30.000,- Sk plus DPH, teda spolu 330.000,- Sk
plus DPH ročne, so záväzkom uhrádzať nájomné zálohovo vo výške 27.500,- Sk (t.j. 912,83 EUR) plusDPH. Dodatkom č. 1 uzavretým dňa 03.01.2005 bola predĺžená doba nájmu na obdobie od 03.01.2005
do 03.01.2010. Žalobca deklaroval záujem o odkúpenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej
zmluvyuzavretej02.01.2001.Pretosaúčastnícidohodli,žežalobcanakúpupredmetnýchnehnuteľností

zložízálohuvovýške16.500,-EUR,ktorúžalovanývyfakturovalžalobcovizálohovoufaktúrouč.0209zo
dňa 19.10.2009 so splatnosťou 02.11.2009. Žalobca zálohu vo vyfakturovanej výške hradil žalovanému
na základe prevodu uskutočneného z jeho účtu vo C. banke dňa 21.10.2009. K uzavretiu kúpnopredajnej
zmluvy medzi účastníkmi týkajúcej sa nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu, nakoniec nedošlo.
Ako vyplýva z vyjadrení oboch účastníkov na pojednávaní 24.10.2013, títo sa ústne dohodli, že v prípade

neuzavretia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, nebude zaplatená záloha na túto kúpu vrátená žalobcovi,
ale ostane žalovanému ako určitá zábezpeka, ktorá môže byť použitá na úhradu pohľadávok žalovaného
vzniknutých z ich nájomného vzťahu, t.j. aj na úhradu nájomného. Ako ďalej vyplýva z výpovedí
účastníkov, neboli dojednané konkrétne podmienky použitia finančných prostriedkov zo zloženej zálohy,
resp. podmienky vrátenia zálohy alebo jej nespotrebovanej časti. To, že sa účastníci dohodli na možnosti
použitia zálohy na plnenie nájomného, vyplýva aj z toho, že žalovaný v roku 2010 až do ukončenia

nájomného pomeru, žalobcovi nevystavoval faktúry na zaplatenie mesačného nájomného, ani si voči
nemu súdne či inak neuplatňoval nárok na úhradu nezaplateného nájomného, ako aj z toho, že žalobca
sa počas trvania nájmu nedomáhal vrátenia zaplatenej zálohy. Po ukončení zmluvne dojednanej doby
trvania nájmu (k 03.01.2010) žalobca užíval aj naďalej predmetné nehnuteľnosti, a keďže žalovaný v
zákonnej lehote nepodal žalobu na vypratanie nehnuteľností, nájomný vzťah sa v zmysle § 676 OZ

predĺžil o rok do 03.01.2011. Následne sa už žalovaný domáhal voči žalobcovi vypratania predmetných
nehnuteľností a to žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.02.2011, t.j. v zákonnej lehote. Súd vo veci
tejto žaloby v konaní sp.zn. 7C/15/2011 schválil uznesením zo dňa 04.04.2011 súdny zmier uzavretý
účastníkmi, v zmysle ktorého sa Peter Slávik zaviazal vypratať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2001 presne špecifikované vo výroku rozhodnutia a to v lehote do

jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia o schválení súdneho zmieru. Po ukončení nájomného
vzťahu žalovaný zálohu vo výške 16.500,- EUR žalobcovi nevrátil, ani neuskutočnil v čase zániku nájmu
zúčtovanie predmetnej zálohy s nezaplateným nájomným, resp. s inými pohľadávkami prenajímateľa.
Žalobca sa písomným podaním zo dňa 21.02.2011 (na čl. 109) doručeným žalovanému 23.02.2011
domáhal vrátenia zálohy v lehote troch dní od doručenia výzvy. Ako vyplýva zo žaloby, z výpovede

žalobcu, aj z obsahu jednostranného zápočtu zo dňa 21.07.2011, žalobca svoju pohľadávku na vrátenie
zaplatenej zálohy vo výške 16.500,- EUR postúpil pred úkonom započítania na OVD, ktoré si postúpenú
pohľadávku uplatnilo voči žalovanému. Žalovaný formou písomného jednostranného zápočtu zo dňa
21.07.2011 uplatnil voči OVD ako postupníkovi započítanie vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
OVD vo výške 16.500,- EUR postúpenej od žalobcu, a svojich pohľadávok vyčíslených v celkovej výške

16.859,97 EUR, z čoho predmetom započítania je ich časť vo výške 16.500,- EUR, v ktorom rozsahu sa
vzájomné pohľadávky kryjú. Žalovaný v zápočte svoje pohľadávky špecifikoval tak, že časť v rozsahu
14.121,51 EUR predstavuje neuhradené nájomné za december 2009 vo výške 1.086,27 EUR (912,83
EUR + 19 % DPH), za rok 2010 vo výške 13.035,24 EUR (12 x 912,83 EUR + 19 % DPH). Titulom
neoprávneného užívania nehnuteľností a ich nevypratania je predmetom zápočtu pohľadávka za január

2011 vo výške 1.095,39 EUR (912,83 EUR + 20 % DPH) a pohľadávka za mesiace február, marec
a apríl 2011 vo výške 1.643,07 EUR (3 x 456,41 EUR + 20 % DPH) odôvodnená tým, že Ing. Slávik
od februára 2011, napriek výzvam na vypratanie, nehnuteľnosti nevypratal a pohľadávka (uvádzaná
ako nájom) je krátená vzhľadom na vznik nového nájmu za toto obdobie na polovicu. Tento zápočet
bol doručený OVD. OVD svoju pohľadávku vo výške 16.500,- EUR zmluvou o postúpení pohľadávok

z 05.09.2011 (čl. 38) spätne postúpilo na žalobcu a toto postúpenie bolo žalovanému oznamované
podaním postupcu z 05.09.2011 (čl. 39). Oznámenie spätného postúpenia pohľadávky žalovaný
nespochybňoval. Žalobca získal vedomosť o zápočte z 21.07.2011 od OVD. K účinnosti započítania
vzájomných pohľadávok na základe jednostranného zápočtu žalovaného v rozsahu 15.216,90 EUR
(uplatnené nájomné za 12/2009, za rok 2010, protihodnota užívania nehnuteľností v priebehu 01/2011,

ktoré žalobca vo výpovedi potvrdil), žalobca nemal námietky. Výpoveďou potvrdil, že v tomto rozsahu
časť jeho pohľadávky, pôvodne vo výške 16.500,- EUR, zanikla. Zostatok pohľadávky žalobcu, v
dôsledku vyššie uvedeného zápočtu odsúhlaseného oboma stranami, je teda vo výške 1.283,10 EUR
(16.500,- EUR mínus 15.216,90 EUR). V tejto časti žalobca so zánikom pohľadávky v dôsledku
zápočtu nesúhlasil, bránil sa neoprávnenosťou započítavaných pohľadávok žalovaného uplatnených za

neoprávnené užívanie v období mesiacov február až apríl 2011 odôvodnenou tým, že v uvedenom
období nehnuteľnosti neužíval, ale užíval ich nový nájomca Roman Svitek. Ako vyplýva z výpovede
žalobcu (čl.111), ktorú žalovaný ničím nevyvrátil ani nespochybňoval, pred započítaním vzájomných
pohľadávok jednostranným zápočtom z 21.07.2011, pohľadávka žalovaného voči žalobcovi uvádzanáv zápočte vo výške 1.643,07 EUR za mesiace 02/2011-04/2011, resp. aj za mesiac 01/2011 titulom
neoprávneného užívania nehnuteľností, nebola voči žalobcovi ako zodpovednému subjektu uplatnená
čo do dôvodu a výšky. Žalovaný teda postupoval takým spôsobom, že tento nárok, ktorý mu mal

vzniknúť v dôsledku neoprávneného konania žalobcu, rovno započítal s pohľadávkou OVD vo svojom
jednostrannom zápočte z 21.07.2011.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 529 ods. 2 OZ, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie
spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte
splatné.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Nárok na zaplatenie sumy 1.643,07 EUR s príslušenstvom je uplatnený titulom bezdôvodného
obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď žalovaný mal povinnosť po
ukončení nájomného vzťahu účastníkov vrátiť žalobcovi časť ním zaplatenej zálohy vo výške 16.500,-
EUR pôvodne určenej k nákupu nehnuteľností, ktorá neskôr nadobudla charakter zábezpeky a tov žalovanej výške (po zohľadnení započítania v rozsahu 15.216,90 EUR, ktorého účinnosť žalobca
potvrdil). Uplatnená pohľadávka má obchodnoprávny charakter, pretože vyplýva z obchodnoprávneho
vzťahu účastníkov založeného nájomnou zmluvou z 02.01.2001, ktorá bola uzavretá medzi podnikateľmi

v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Na vzťah účastníkov je preto potrebné aplikovať
Obchodný zákonník, a len na oblasť konkrétne neupravenú obchodným zákonníkom je potrebné
použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka. V prvom rade súd skúmal, či došlo k platnému a
účinnému započítaniu pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného z 21.07.2011, keď žalobca
nesúhlasil, resp. nepotvrdil oprávnenosť a spôsobilosť započítavaných pohľadávok žalovaného v celom

rozsahu. Započítanie ako jedna z foriem zániku pohľadávok je všeobecne upravená v § 580 a §
581 OZ, na ktorú v prípade obchodnoprávnych vzťahov nadväzuje úprava v § 358 a § 359 ObZ.
Všeobecne platí, že právnym predpokladom platného započítania je existencia vzájomných pohľadávok,
ktoré sú spôsobilé na započítanie. Pokiaľ ide o započítanie jednostranným právnym úkonom, tak
započítací prejav možno účinne urobiť po tom ako sa započítavané pohľadávky stretnú a k tomuto
okamihu nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávok v rozsahu v akom sa kryjú. Započítací

prejav nemôže byť úspešne urobený podľa § 581 ods. 2 OZ, ak predmetom zápočtu boli nesplatné
pohľadávky proti pohľadávkam splatným. Výnimku z tejto zásady upravuje § 359 ObZ, v zmysle
ktorého možno proti splatnej pohľadávke dlžníka jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku len v
prípade insolventnosti dlžníka, čo v tomto prípade preukázané ani tvrdené nebolo. Pohľadávka OVD
postúpená od žalobcu, bola v čase jednostranného započítania dňa 21.07.2011 splatná, pretože súd

je toho názoru, že povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 16.500,- EUR resp. v nižšej čiastke,
ak by došlo k vyúčtovaniu pohľadávky na vrátenie zábezpeky s pohľadávkou žalovaného v dôsledku
neplatenia nájomného, vznikla v deň zániku nájomného vzťahu účastníkov a teda nasledujúceho dňa
04.01.2011 sa stala splatnou, pretože medzi stranami nebola dojednaná žiadna konkrétna lehota
na vrátenie zábezpeky po ukončení záväzkového vzťahu, na ktorý bola viazaná. Započítavaná časť

pohľadávky žalovaného uplatnená titulom neuhradených platieb nájomného za čas trvania nájmu
bola taktiež splatná, pretože výška nájomného a jeho splatnosť bola účastníkmi zmluvne dojednaná
v mesačných lehotách. Započítavaná pohľadávka žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia za
neoprávnené užívanie nehnuteľností po skončení nájmu za mesiace február, marec a apríl 2011, v
zápočte špecifikovaná vo výške 1.643,07 EUR, ale započítavaná len vo výške 1.283,10 EUR (vzhľadom

na ďalšie započítavané pohľadávky vo výške 15.216,90 EUR vzniknuté v období 12/2009 až 01/2011),
nebola v čase jednostranného úkonu zápočtu žalobcovi známa, keďže táto konkrétna pohľadávka
voči nemu nebola žalovaným uplatnená a v dôsledku toho nebola splatná. Jej splatnosť nenastala
doteraz, keďže nebolo preukázané jej uplatnenie voči žalobcovi ani v neskoršom období (keď žalovaný
vychádzal z toho, že pohľadávka v prevažnej časti zanikla bez plnenia v dôsledku započítania z

21.07.2011). Dlžník môže použiť na započítanie svoje nesplatné pohľadávky aj v prípade, že sa tieto
stali splatnými až po tom, čo mu postupca oznámil alebo postupník preukázal postúpenie pohľadávky. V
tomto prípade je však súd toho názoru, že splatnosť pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia započítavaná z pohľadávky 1.643,07 EUR v rozsahu 1.283,10 EUR, vôbec nenastala, čo
zákon nepripúšťa. Keďže žalobca započítanie v rozsahu 1.283,10 EUR (16.500,- EUR mínus 15.216,90

EUR, čo je nájom a odplata za obdobie 12/2009 až 01/2011) popieral, žalovaného zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať účinnosť jednostranného započítania v celom rozsahu. Žalovaný však nepreukázal
splnenie podmienok vymedzených v § 529 ods. 2 OZ, t.j. že uvedenú pohľadávku vo výške 1.283,10
EUR mal už v čase keď sa stalo voči nemu postúpenie účinným, t.j. keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postupníkom, a tiež ďalšiu podmienku, že pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi, oznámil

bez zbytočného odkladu postupníkovi, t.j. OVD. V dôsledku vyššie uvedeného hodnoverne nepreukázal
zánik časti žalobcom uplatnenej pohľadávky v rozsahu 1.283,10 EUR následkom jednostranného
zápočtu žalovaného dňa 21.07.2011. Čo sa týka zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky zo dňa
05.09.2011 vo výške 16.500,- EUR, tak postúpenie bolo účinné len v rozsahu 1.283,10 EUR, keď
časť pôvodnej pohľadávky žalobcu vo výške 16.500,- EUR zanikla a to v rozsahu 15.216,90 EUR v

dôsledku jednostranného započítania žalovaného zo dňa 21.07.2011. Pohľadávka žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčaná, nakoľko tento sa mohol domáhať voči žalovanému vrátenia
sumy 16.500,- EU (resp. jej časti) prvýkrát 04.01.2011 t.j. nasledujúcim dňom po zániku nájomného
vzťahu účastníkov, odkedy začala plynúť podľa § 397 ObZ štvorročná premlčacia doba záväzná pre
nároky vyplývajúce z obchodnoprávnych vzťahov a žaloba bola podaná 26.08.2013, t.j. pred uplynutím

premlčacej doby. Pohľadávka žalobcu vo výške 16.500,- EUR zanikla v rozsahu 15.216,90 EUR v
dôsledku jednostranného zápočtu žalovaného z 21.07.2011. Vo zvyšnej časti, t.j. v rozsahu 1.283,10
EUR, jej zánik nebol žalovaným spoľahlivo preukázaný a tento nárok nebol uplatnený žalovaným ani
v tomto konaní formou kompenzačnej námietky. Vzhľadom na uvedené právne závery súd zamietolako nadbytočný pre rozhodnutie súdu návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom
svedka K. Q.. Keďže žalovaný doteraz nevrátil žalobcovi časť zloženej zábezpeky vo výške 1.283,10
EUR, pričom uvedená pohľadávka žalobcu nezanikla ani iným spôsobom, súd žalobe v tejto časti

vyhovel, nakoľko sa jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý zánikom nájomného vzťahu odpadol, čím
vzniklo podľa § 451 OZ na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v uvedenom rozsahu, ktoré je
povinný žalobcovi podľa § 456 OZ vydať. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením sumy 1.283,10
EUR dňa 05.01.2011, t.j. nasledujúcim dňom po splatnosti pohľadávky. V dôsledku omeškania žalobcovi
vznikol v zmysle § 369 ObZ aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške upravenej v §

517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania,
nakoľko výška úrokov z omeškania pre tento prípad medzi účastníkmi dojednaná nebola. Žalobcovi
tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania po celý čas trvania omeškania vo výške 9 %
ročne (8 % + úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania vo výške 1 % ročne). Žalobca si uplatnil
úroky z omeškania nesprávnym postupom podľa § 3 ods. 2 uvedeného nariadenia vlády (vychádzajúc
z uplatnených časových úsekov ohraničujúcich požadovanú zmenu výšky úrokov), ktorého aplikácia

sa na tento prípad nevzťahuje, pretože postup podľa ods. 2 nie je pre žalobcu, oproti úprave v ods.
1, priaznivejší. Úroky z omeškania boli priznané v súlade so žalobou od 01.02.2011, nakoľko v tomto
čase už bol žalovaný s úhradou priznanej pohľadávky v omeškaní a to vo výške 9 % ročne, s výnimkou
časového úseku od 12.12.2012 do 01.02.2013, za ktorý boli úroky priznané v uplatnenej nižšej výške
8,75 % ročne, z dôvodu viazanosti žalobou. Na pojednávaní 21.11.2013 zobral žalobca žalobu za

súhlasu žalovaného v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 12.07.2012 do
11.12.2012 zo sumy 1.643,07 EUR späť, preto súd s poukazom na § 96 O. s. p. konanie v rozsahu
uvedenom vo výroku rozsudku, zastavil. Vo zvyšnej časti súd nárok prevyšujúci súdom priznaný nárok
vrátane nároku, ktorý bol predmetom späťvzatia, t.j. pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia sumy
359,97 EUR (1.643,07 EUR mínus priznaný nárok 1.283,10 EUR) s uplatnenými úrokmi z omeškania

z tejto sumy a tiež úrokov z omeškania z sumy 1.283,10 EUR vo výške prevyšujúcej priznané úroky z
omeškania, zamietol pre jeho nedôvodnosť, keďže z pohľadávky žalobcu vo výške 16.500,- EUR časť
vo výške 15.216,90 EUR zanikla v dôsledku účinného započítania, a teda ostal mu nárok na vrátenie
sumy 1.283,10 EUR a nie 1.643,07 EUR.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý

mal vo veci prevažný úspech, ich plnú náhradu. Priznané trovy predstavujú zaplatený poplatok za návrh
vo výške 98,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v dvoch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).