Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111218182
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111218182.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: MUDr. Y. J., bytom B., V. XXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom

Koscelanským, advokátom, Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti žalovaným: 1/ T. J., bytom R. XXX, adresa pre
doručovanie zásielok: B., Y. W. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Farská
34, Nitra, 2/ L. J., bytom B., Y. W. XXXX/XX, o určenie, že žalobca je dedičom poručiteľa MUDr. Y. J.,
zomr. XX. X. XXXX, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca MUDr. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, je dedičom po poručiteľovi MUDr. Y. J., nar. XX.
X. XXXX, zomrelom dňa XX. X. XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom
neexistovali.

Žalovaní v prvom a v druhom rade sú povinní nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v sume

808,46 eura do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Koscelanského, advokáta, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd žalovanej v prvom rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu Nitra dňa 15. 6. 2011 domáha, aby súd určil,
že žalobca MUDr. Y. J., je dedičom poručiteľa MUDr. Y. J., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa XX.
X.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom neexistovali a zároveň žiada
priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že je synom poručiteľa MUDr. Y. J., nar. XX. X. XXXX, zomrelom dňa XX. X. XXXX
a ďalšími dedičmi sú žalovaná v prvom rade ako manželka a žalovaný v druhom rade ako ďalší syn

poručiteľa. V rámci dedičského konania bolo zistené, že dňa 28. 11. 2008 poručiteľ vypracoval listinu o
vydedení, ktorou vydedil žalobcu a dňa 8. 12. 2008 vypracoval aj ďalšiu listinu o vydedení jeho brata -
žalovaného v druhom rade. Poručiteľ spísal dňa 25. 8. 2008 závet, ktorým zanechal celý majetok svojej
manželke - matke žalobcu, žalovanej v prvom rade. Z dôvodu nesúhlasu s vydedením pre neexistenciu
dôvodov vydedenia, Okresný súd Nitra uznesením č.k. 28D 329/2010-81, Dnot 6/2010 zo dňa 12. 4.
2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 5. 2011, odkázal žalobcu na podanie žaloby o určenie,
že je dedičom poručiteľa, nakoľko zákonné dôvody vydedenia neexistovali. Samotné dôvody vydedenia

uvedené v listine o vydedení zo dňa 28. 11. 2008, ktorá bola napísaná vlastnou rukou poručiteľa,
sú stanovené nejasne, neurčite a objektívne nepreskúmateľné. Nevyplýva z nej kedy, ako a v akých
časovýchaskutkovýchdimenziáchoporučiteľažalobcaneprejavovalzáujemavôbecniejejasné,vakej
situácii mu neposkytol pomoc. Nesúhlasí s tvrdením, že o otca neprejavoval záujem, stretával sa s ním
mimo domu tak, aby matka o tom nevedela, otec bol lekár, žalobca je tiež lekár, často spolu komunikovalio rôznych odborných veciach, učil ho čítať RTG snímky a nevie čo viedlo otca k tomu, že do listiny o
vydedení napísal, že neprejavuje o neho záujem. Po jeho odchode z rodiny kvôli alkoholizmu matky a
brata sa otec dostal pod ich silný vplyv, najmä pod vplyv manželky, žalovanej v prvom rade. Je pravda,

že po niekoľkých pokusoch prestal navštevovať rodičov, pretože títo o to neprejavovali žiadny záujem a
to tak matka ako i otec, nikdy neprijali do rodiny manželku žalobcu, ani jeho dcéru, nikdy o ňu neprejavili
záujem ako o vlastnú vnučku a preto z dôvodu tejto ignorácie nemal dôvod chodiť ich navštevovať. V
listine o vydedení nie je špecifikované v čom neprejavil o poručiteľa záujem. Až do posledných dní života
otca sa o neho staral v rámci jeho možností a schopností, nikdy otcovi neodmietol pomoc, pokiaľ ju

potreboval, osobne mu vybavoval hospitalizáciu ako i liečebnú starostlivosť a operačný výkon v Ústave
kardiovaskulárnych a srdcovocievnych chorôb v Bratislave, aktuálne sa o jeho stav zaujímal, bol ho
osobnenavštíviť,priurologickýchproblémochosobnemuvybavilprijatie,hospitalizáciuioperačnývýkon
na urologickom oddelení nemocnice Nitra, chodil ho tam navštevovať, komunikoval s ním a pomáhal mu.
Taktiež pri hospitalizácii na neurologickom oddelení všetko zariaďoval, chodil ho navštevovať, riadne sa
o neho staral. Dlhé roky bol otec jeho osobným pacientom na onkologickom oddelení, kde mu poskytoval

a zabezpečoval všetku potrebnú pomoc a starostlivosť. Aj počas poslednej hospitalizácie v Kardiocentre
Nitra osobne komunikoval počas prevozu s lekárom rýchlej zdravotnej služby MUDr. T., navštevoval ho
každý deň, zaujímal sa o jeho zdravotný stav, opakovane ho konzultoval s lekármi JIS. Z týchto dôvodov
považuje dôvody vydedenia za neexistujúce a vymyslené. Poručiteľ svojim správaním a odmietaním
jeho a jeho rodiny, zrejme pod vplyvom matky, vytvoril nezdravé rodinné vzťahy, ktoré však žalobca

nezapríčinil.

Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 14C 106/2011-116 zo dňa 14. 5. 2012 určil, že žalobca je dedičom
po poručiteľovi MUDr. Y. J., nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom neexistovali,
žalovaných v prvom a v druhom rade zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľovi v sume 647,42
eura a žalovanej v prvom rade náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v prvom a v druhom rade. Krajský súd Nitra uznesením
č.k. 7Co 193/2012-160 zo dňa 20. 6. 2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozsudku bola skutočnosť, že súd prvého
stupňa vyhlásil listinu o vydedení žalobcu zo dňa 28. novembra 2008 za neplatný právny úkon a dospel k
záveru, že neboli dané dôvody vydedenia žalobu, nezaoberal sa a nevyporiadal sa s listinou o vydedení

žalobcu zo dňa 8. marca 2001. Preto za situácie, keď druhá listina, ktorou poručiteľ vydedil žalobcu zo
dňa 28. 11. 2008 je neplatným právnym úkonom a neboli ani dané dôvody vydedenia žalobcu uvedené
v tejto listine, hľadí sa na túto listinu ako by neexistovala, preto bolo potrebné zaoberať sa tým, či nastali
dôsledky vydedenia žalobcu na základe prvej listiny o vydedení zo dňa 8. Marca 2001.

Právny zástupca žalobcu v priebehu konania, na pojednávaniach uviedol, že súc si vedomý toho, že

na žalobcovi je dôkazné bremeno, jednak listinnými dôkazmi a tiež výpoveďami svedkov, preukázali,
že dôvody uvedené v listine o vydedení neexistujú a ani neexistovali. Spochybnil listinu o vydedení a
závet v tom smere, že otec žalobcu konal pod silným vplyvom žalovanej v prvom rade, jeho manželky,
na pomoc ktorej bol v tom čase odkázaný. Zo závetu a jednotlivých listín o vydedení vyplýva veľký
rozpor, spočívajúci v dátumoch spísania jednotlivých listín, keď závet bol spísaný dňa 25. 8. 2008 a

jasne hovorí o listinách o vydedení, pričom tieto boli spísané až v dňoch 28. 11. 2008 a 8. 12. 2008.
Dôvod v listine o vydedení žalobcu, vymedzený ako dôvod, že navrhovateľ neprejavuje o poručiteľa
záujem, je veľmi všeobecný a po formálno-právnej stránke nejasný, neurčitý a je špecifikovaný iba
odkazom na ustanovenie § 469 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že táto všeobecná formulácia

- neprejavenie opravdivého záujmu - bola vyvrátená a to tak výpoveďami svedkov ako aj listinnými
dôkazmi, najmä lekárskymi správami. V rámci možnosti, v akých sa rodinné vzťahy v tejto rodine
realizovali, bol vzťah žalobcu k svojmu otcovi štandardný. Poukázal na listinu, v ktorej poručiteľ vlastnou
rukou píše žalobcovi, oslovuje ho jeho menom, zaujíma sa o jeho zdravotný stav a podpíše sa familiárne
"tati", čo svedčí o vzťahu otca k svojmu synovi, to nemôže povedať otec, ktorý nemá vzťah k svojmu

synovi. Z tohto vyplýva, že medzi žalobcom a jeho otcom problém nebol. Tento bol inde, bol medzi
žalobcom a jeho matkou. V rámci hodnotenia dôkazov je potrebné hodnotiť vzťahy v rodine zo všetkých
aspektov, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal sťažený prístup domov, matka hovyhodila a otec sa s ním stretával mimo domova. Dôvody vydedenia neexistujú a neexistovali. Žiada
žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Žalobca, ako účastník konania, na pojednávaniach ozrejmil rodinné vzťahy, prístup rodiny k nemu, ako

aj k jeho rodine, správanie sa matky, otca, voči nemu od roku 1991, kedy odišiel z domu rodičov, nie
však dobrovoľne, ale po určitom excese jeho matky, ktorá ho vyhodila a zobrala mu kľúč, v dôsledku
čoho nemal viac prístup do ich bytu. V roku 1992 sa oženil, kedy nastal rozpor medzi jeho rodičmi a
svokrovcami ešte pred svadbou. Rodičia jeho manželku nikdy do rodiny neprijali, neprejavili záujem o
stretávanie sa s nimi ako s rodinou. Tvrdenie, že sa nezaujímal o zdravotný stav svojho otca nie je
pravdivé, nakoľko sám inicioval, zabezpečoval nielen jeho vyšetrenia napr. v Ústave kardiovaskulárnych

chorôb, inicioval hospitalizácie, konzultoval zdravotný stav svojho otca s ošetrujúcimi lekármi. S otcom
sa stretával mimo domu a to na základe telefonických hovorov alebo v prípade, ak ho nemohol zastihnúť,
nechával mu odkaz v schránke bytu svokrovcov. Potvrdil, že nemá dobré vzťahy s matkou. Vždy, keď ho
otec o niečo požiadal, vždy mu vyhovel, či to bolo už cez nákup benzínu, resp. poskytnutie a konzultácie
jeho zdravotného stavu. S otcom viackrát hovoril aj o situácii v rodine, z ktorého dôvodu asi v októbri

2009 mu matka doniesla list vlastníctva, geometrický plán k domu v R. s tým, že má prísť domov.
Následne sa uskutočnili asi tri stretnutia medzi ním, otcom a matkou, kde sa dohodli na určitom rozdelení
nehnuteľností, pričom sám nenaliehal, aby nehnuteľnosti boli prevedené na neho, bol to práve otec,
ktorý mu prikázal vyhotoviť geometrický plán a na poslednom stretnutí priniesol náčrt darovacej zmluvy.
Všetky tieto úkony týkajúce sa prevodu majetku vyplynuli z ich spoločných rozhovorov. Poznamenal, že

o spísaní závetu a listiny o vydedení nevedel, otec mu nič nepovedal, na čo však mal právo.

Právny zástupca žalovanej v prvom rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvody uvedené v
listine o vydedení existujú tak, ako tam boli napísané. K závetu a rozporom po technickej stránke s
listinami o vydedení uviedol, že z dedičského spisu vyplýva, že závet spísal poručiteľ už v roku 2001
a následne v roku 2008 a takto boli spísané aj listiny o vydedení. Keďže došlo zo strany poručiteľa k

napísaniu nového závetu v roku 2008, považoval za potrebné spísať nanovo aj listiny o vydedení. Z tohto
dôvodu mohlo dôjsť k časovému posunu. Vzťahy medzi žalobcom a jeho otcom boli trvale narušené.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že závet spísaný poručiteľom v roku 2008, bol spísaný pod tlakom jeho
manželky, žalovanej v prvom rade. Poručiteľ spísal závet aj v roku 2001, kedy jeho zdravotný stav
nebol natoľko vážny. Svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi boli preukázané výhradne pracovné

vzťahy, ktorých existenciu poprieť nemožno, nakoľko žalobca pracoval ako lekár a ako lekár sa o svojho
otca aj staral. Poukázal na skutočnosť, že je potrebné vnímať vzťah žalobcu a jeho otca tak, ako tento
vzťah vnímal poručiteľ. Ak by ho tento nepovažoval za narušený, nebol by spísaný závet už v roku
2001 a listina o vydedení tak, ako boli spísané. Poukázal na svedecké výpovede manželov G., ktorí
potvrdili, že vzťahy medzi žalobcom a jeho rodinou boli narušené. Ďalej poukázal na časové obdobie

za posledné obdobie pred smrťou poručiteľa, kedy žalobca nepreukázal intenzitu svojich kontaktov s
otcom, nepreukázal opravdivý záujem o svojho otca. Taktiež svedok J. potvrdil narušenie vzťahov medzi
žalobcom a jeho otcom už v roku 1999 a z výpovede starostu obce R. vyplýva, že žalobca sa zaujímal iba
o získanie majetku a tomuto venoval všetok svoj záujem. Žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania. Zároveň poukázal na ustanovenie § 143 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963

Zb. znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP") v súvislosti s náhradou trov konania, nakoľko žalovaná
v prvom rade nedala príčinu na toto konanie a jeho začatie, nemala šancu tomuto sporu sa vyhnúť, preto
je potrené posudzovať podľa tohto ustanovenia aj nárok na jej náhradu trov konania.

Žalovaná v prvom rade, ako účastníčka konania, na pojednávaniach popierala tvrdenia žalobcu o jeho
starostlivosti o otca, poručiteľa, tvrdiac, že ho neliečil ani toľko, ako iných pacientov. Žalobca mal

problémy už na medicíne, z bytu ho nevyhodili, odišiel dobrovoľne do bytu na V. ulicu v B., ktorý mala
poručiteľova matka, ktorá v roku 1989 zomrela. Neprišiel ich navštíviť 17,5 roka z dôvodu, že asi rok po
jeho svadbe prišiel do bytu a v skrini hľadal tenisky, vyhádzal všetky topánky zo skrine, sotil žalovanú v
prvom rade, dva krát ju udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho sa jej rozbila protéza a mala poranené
ústa a večer šla na pohotovosť. Uviedla, že prvým dôvodom vydedenia bola skutočnosť, že neukončil

medicínu a druhým dôvodom bola jeho svadba v roku 1992, ktorá mala byť v sobotu a prišiel im to
oznámiť vo štvrtok pred svadbou. Keď začali namietať dôvodiac, že má pol roka do atestácie, zrejme
to pochopil tak, že mu bránia, čo nebola pravda. Manžel, poručiteľ, spísal závet, ona bola celý časupodozrievaná, že to písal pod jej nátlakom, keď si všetko prečítala, zistila, že 8. 3. 2001 bol prijatý na
urologickú kliniku, kde ležal pred aj po operácii. Chcela tým iba uviesť, že všetky tvrdenia žalobcu o
starostlivosti o svojho otca sú výmysly a klamstvá. Klame, keď tvrdí, že sa o otca staral, ako sa mohol

starať, keď v nemocnici, kde ležal, nemal žiadne ingerencie, do druhého oddelenia nemôže zasahovať.

Žalovaný v druhom rade, ako účastník konania, na pojednávaniach uviedol, že brat (žalobca) odišiel
z domu z vlastnej vôle, nie je pravdou, že by musel opustiť byt rodičov. Jeho tvrdenia o starostlivosti
otca nie sú pravdivé, nakoľko on viezol otca do nemocnice, on chodil na kliniku do Bratislavy za ním,
on sa o neho staral, pričom otec mu hovoril, že žalobca tam nebol. O narodení jeho dcéry nevedeli
ani rodičia, neskôr mu ju ani neukázal, otec nevedel ako vyzerá. Pochybuje o stretávaniach sa otca so

žalobcom vonku, vie iba o jednom, kedy sa otec rozčúlil, lebo ho brat žiadal, aby mu prispel na monitor.
K starostlivosti žalobcu o otca uviedol, že túto starostlivosť poskytol ako doktor, čo je jeho povinnosť a
je za to platený, nevstával k nemu a nevozil ho do nemocnice. Závet je pravdivý a je v poriadku. Otec
pri plnom vedomí závet napísal a nebol nikým donútený, keď videl, aký je brat mamonár, nič nerobiť a
natiahnuť ruku. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, boli vypočutí zbytočne, pretože nikto nevedel,

čo sa u nich doma robí, nevedeli sa vyjadriť, pretože otec nevešal nikomu nič na nos a o rodinných
vzťahoch nehovoril. Otec sa rozhodol tak, ako sa rozhodol, považuje závet za zákonný a navrhuje žalobu
zamietnuť a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov, a to Y. G., ktorý je bratom žalovanej v prvom rade, jeho manželky R. G., ďalej ošetrujúcich

lekárov poručiteľa, a to MUDr. Y. T., MUDr. Y. X., MUDr. H. K., MUDr. K. J. a starostu Obce R. Mgr. O.
W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: listinami o vydedení zo dňa 28. 11. 2008, zo dňa 8. 3.
2001, závetom, písomným vyjadrením žalovanej v prvom rade, návrhom darovacej zmluvy, lekárskymi a
prepúšťacímisprávami,pracovnouzmluvoužalobcu,pracovnounáplňou,potvrdenímOkresnéhoústavu
národného zdravia v B., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXX, č. XX, geometrickým plánom,

kópiou katastrálnej mapy a dedičským spisom spisovej značky 28D 329/2010 a po ich vyhodnotení tak
jednotlivo ako aj v ich súhrne zistil nasledovný skutkový stav:

ŽalobcajesynomaneopomenuteľnýmdedičompoporučiteľoviMUDr.Y.J.,nar.XX.X.XXXX,zomrelom
dňa XX. X. XXXX, naposledy bytom B., Y. W. XXXX/XX (ďalej len "poručiteľ"). Žalovaná v prvom rade je
matkou žalobcu a manželkou poručiteľa, žalovaný v druhom rade je druhým synom poručiteľa. Iní, do

úvahy prichádzajúci dedičia zo zákona, nie sú.

Poručiteľ dňa 8. marca 2001 spísal vlastnou rukou závet, následne aj listinu o vydedení žalobcu a listinu
o vydedení žalovaného v druhom rade. V listine o vydedení žalobcu z tohto dňa poručiteľ uvádza, že:
"....k vydedeniu dochádza s poukazom na § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, ide o
nasledovné dôvody vydedenia - menovaný sedem rokov neprejavuje o mňa záujem, neposkytuje mi

pomoc, vôbec sa o mňa nestará. Moja vnučka - synova dcéra ma vôbec nepozná. Ide o dlhoročný stav.
Toto správanie môjho syna MUDr. Y. J. je v rozpore s dobrými mravmi. Táto listina obsahuje moju
slobodnú vôľu a je s ňou v plnom súlade".

Poručiteľ vlastnou rukou dňa 25. 8. 2008 vyhotovil závet, v ktorom pre prípad svojej smrti všetok hnuteľný
a nehnuteľný majetok zanechal manželke, žalovanej v prvom rade. Ďalej v závete uviedol, že dnes, t.j.

25. 8. 2008 vyhotovil listiny, ktorými vydedil syna MUDr. Y. J. nar. XX. XX. XXXX (žalobca) a tiež syna L.
J., nar. X. X. XXXX (žalovaný v druhom rade), s tým, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov
a rodinných príslušníkov oboch vydedených synov (č.l. 9 spisu).

Následne poručiteľ až dňa 28. 11. 2008 spísal listinu o vydedení syna MUDr. Y. J., nar. X. XX. XXXX
(žalobcu), v ktorej poukázal na ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka, ktoré

skutkovo vymedzil nasledovne: "neprejavuje o mňa záujem, neposkytuje mi pomoc (je pravda, že v
rámci dispenzarizácie v onkologickej ambulancii kam podľa zdravotného stavu patrím a kde môj syn ako
lekár pracuje, mi poskytuje zdravotnícku pomoc ako každému inému pacientovi). Stav v rodine je taký,
že od synovej svadby som so svojou nevestou neprehovoril a so svojou vnučkou sa za najmenej 14rokov nepoznáme, i keď bývame od seba asi 300 metrov. Toto správanie môjho hore menovaného syna
v rozpore s dobrými mravmi a táto listina obsahuje moju slobodnú vôľu a je s ňou v úplnom súlade" (č.l.
7 spisu).

Dňa 8. decembra 2008 spísal poručiteľ i druhú listinu o vydedení, ktorou vydedil svojho syna L. J., nar.
X. X. XXXX s poukazom na ustanovenie § 469 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, ktoré skutkovo
vymedzil nasledovne: "najmenej 12 rokov mi svojim počínaním spôsobil škodu značného rozsahu. Vo
svojom zúrivom hneve opakovane poškodil zariadenie bytu, viac rokov bezdôvodne uráža svoju matku
oplzlými výrazmi, v posledných najmenej dvoch rokoch aj mňa. Na opakované žiadosti svojej matky a

mňa nevykoná drobné opravy v byte, tiež jednoduché práce v záhrade, ktoré urobiť vie, bezplatne býva
a stravuje sa spoločne so svojimi rodičmi, dvakrát sme ho nechali hľadať políciou ako nezvestného a
po návrate domov nič nevysvetlil, urobil z nás hlupákov. Toto neprispieva k zlepšeniu zdravotného stavu
oboch svojich chorých rodičov, skôr naopak. Toto všetko spĺňa dôvody vydedenia § 469a ods. 1 písm.
a/, b/, d/" (č.l. 8 spisu).

Žalobca v dedičskom konaní, po predložení závetu a listiny o vydedení, ako neopomenuteľný dedič

na pojednávaní dňa 17. 3. 2011 vyhlásil, že popiera existenciu zákonných dôvodov jeho vydedenia
a preto prejav vôle poručiteľa tak, ako je uvedený v listine o vydedení neakceptuje a tvrdí, že je
zákonným dedičom. Z tohto dôvodu Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12. apríla 2011 č.k. 28D
329/2010-81, D/not.66/2010 uložil žalobcovi podať žalobu proti dedičke, žalovanej v prvom rade o
určenie,žejededičomporučiteľa,nakoľkozákonnédôvodyprejehovydedenieporučiteľomneexistovali.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 5. 2011. Žalobca predmetnú žalobu podal súdu dňa 15.
6. 2011. Súd v predmetnom uznesení uložil povinnosť podať žalobu iba proti dedičke, žalovanej v
prvom rade, čím zo strany súdu došlo k pochybeniu, nakoľko pre sporové konanie začaté na základe
návrhu podaného odkázanými dedičmi, treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve
za nerozlučných spoločníkov a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov, pričom

postavenienavrhovateľajeurčenéobsahomrozhodnutiasúduvdedičskomkonaní,takžeostatnídedičia
musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k
spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či vôbec nevystupovali. Ak sa takého
konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pred nedostatok vecnej
legitimácie. Z uvedeného dôvodu žalobca správne v podanej žalobe označil za účastníkov konania tak

žalovanú v prvom rade, ale aj žalovaného v druhom rade, voči ktorému súd v predmetnom dedičskom
uznesení neuložil povinnosť žalobcovi takúto žalobu podať.

Dôkazné bremeno preukázania skutočností, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, je na žalobcovi. V
rámci dokazovania súd vypočul ako svedkov Y. G. a jeho manželku R. G.. Y. G. je bratom žalovanej v
prvom rade a krstným otcom žalobcu. Obaja svedkovia vo svojom výsluchu potvrdili, že sa s poručiteľom

stretávali, nikdy z jeho úst nepočuli slovo hany na adresu žalobcu, skôr mali dojem, že je na neho hrdý,
ako na svojho syna, ktorý ide v jeho šľapajach, videli, ako viackrát spolu debatovali úplne normálne
bez akýchkoľvek prejavov neporozumenia. Svedok Y. G. uviedol, že mal skôr pocit, že poručiteľ nie
je spokojný so správaním svojho druhého syna, L., ktorý mal rôzne úlety. Nespomína si, že by medzi
poručiteľom a žalobcom vznikali nejaké problémy či nedorozumenia. Sám svedok bol svedkom toho,

že žalobca navštívil poručiteľa v nemocnici pri jeho hospitalizácii, potvrdil, že poručiteľ a jeho manželka
manželku žalobcu nikdy do rodiny neprijali, dôvod tohto správania však uviesť nevedel. Svedkyňa R. G.
vosvojejvýpovedidodala,žezožalovanejakošvagrinejcítilanenávisťvočistaršiemusynovi(žalobcovi),
vždy preferovala mladšieho. Spolu s manželom často s poručiteľom debatovali, rozprávali sa, ale ani raz
nepočula z jeho úst, že by čo len v náznakoch hanil žalobcu, alebo o ňom nepekne hovoril. Navštevovala

aj rodinu žalobcu, viackrát videla, ako sa poručiteľ a žalobca stretli, debatovali spolu, pri návštevách
jej žalobca hovoril o zdravotnom stave otca, už z toho vycítila, že navrhovateľ vie o zdravotnom stave
svojho otca a že sa o neho zaujíma a stará. Potvrdila, že žalobca sa musel z bytu rodičov odsťahovať,
stretával sa so svojim otcom mimo domu rodičov, tiež na rôznych lekárskych sympóziách, ako mohol,
otcovi pomáhal. Domnieva sa, že žalobcu vydedil iba preto, aby mal pokoj od manželky, rodičia žalobcu

neprijali manželku žalobcu za nevestu, neprijali ani ich dcéru ako vnučku a ani raz nespomenuli, že by
mali záujem sa s nimi stretnúť. O žiadnom fyzickom incidente medzi žalobcom a žalovanou v prvom
rade nevedela, bola tam, našla švagrinú opitú a žalobcu, ktorý bol doma a vysával a bol veľmi rozčúlený.

Svedkovia, lekári, vypočutí na pojednávaniach a to MUDr. Y. T., MUDr. Y. X., MUDr. H. K. potvrdili
vo svojich výpovediach, že sa so žalobcom poznajú z pracovného prostredia. MUDr. T. uviedol, že s

poručiteľom sa stretol iba jedenkrát v jeho byte na L. v apríli 2010 ako lekár záchrannej zdravotnej služby,ktorý na žiadosť poručiteľa informoval žalobcu o jeho zdravotnom stave, ktorý ho následne navštívil
v nemocnici. MUDr. X. je primárom na urologickom oddelení, na ktorom bol poručiteľ hospitalizovaný.
Svedok potvrdil, že žalobca ho navštívil aj pred operáciou, konzultoval s ním nález jeho otca, taktiež v

deň operácie a po operácii a spolu šli navštíviť poručiteľa. Pri tejto návšteve spolu poručiteľ a žalobca
riadne komunikovali, následne ešte žalobca ho viackrát navštívil pri návštevách svojho otca na oddelení.
Na ich vzťahu nebolo nič nápadné, žalobca sa zaujímal o zdravotný stav svojho otca, bol svedkom
toho, že navštívil otca, riadne spolu komunikovali, rozprávali sa, bol to normálny vzťah otca a syna.
MUDr. K. bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa v roku 2009 a 2010 pri jeho hospitalizácii na neurologickej

klinike. Počas tejto hospitalizácie so žalobcom denne telefonicky konzultovali zdravotný stav jeho otca,
diskutovali o liečebných postupoch a o pláne liečby. Bola svedkom toho, že žalobca denne navštevoval
poručiteľa, sedeli spolu na izbe alebo vo vestibule, debatovali spolu úplne normálne, pričom viackrát do
debaty zapojili aj ju.

Na návrh žalovanej v prvom rade bol ako svedok vypočutý i MUDr. K. J., ktorý od roku 1959 až do roku
2000 pracoval s poručiteľom. Po roku 2000 sa stretávali dosť málo. Uviedol, že pred rokom 1999 mu

poručiteľ spomenul, že ho mrzí, že nemá dobré vzťahy so svojim starším synom, avšak išlo iba o také
vyjadrenie mimochodom, pretože on o rodinných veciach sa vôbec nebavil a o rodinných problémoch
nehovoril.

Svedok Mgr. O. W., starosta Obce R. na pojednávaní, na návrh žalovanej v prvom rade, uviedol, že
pozná rodinu J., keďže nehnuteľnosť, ktorú kúpili v R., susedí s nehnuteľnosťou jeho starej mamy, ktorú

často chodil navštevovať. V období rokov 1987 až 2004 však v R. nebýval. K rodinným vzťahom sa
vyjadriť nevedel. Potvrdil iba, že žalobca sa zaujímal o nehnuteľnosť, ktorú kúpil poručiteľ, mohlo to byť
niekedy v roku 2008 alebo 2009 ale iba v tom smere, či sú zavedené inžinierske siete.

Tvrdenie žalobcu, že jeho rodičia nikdy jeho manželku do rodiny neprijali, potvrdila sama manželka
žalobcu, ktorá uviedla, že vzťahy v rodine J. boli vždy narušené. Potvrdila tvrdenie žalobcu, že

navštevoval svojho otca, stretávali sa mimo domu, avšak viac narušený bol vzťah žalobcu a žalovanej
v prvom rade, ako jeho matky. Dôvody narušenia vzťahov uviesť nevedela. Ani po svadbe rodinné
väzby nevznikli, nakoľko rodičia žalobcu, jej manžela, ju neakceptovali, pričom výhrady jej nikdy žiadne
neuviedli. Po narodení ich dcéry, žalobca hovoril so svojim otcom, žiadna odozva od nich nebola.
Naopak, po náhodnom stretnutí s manželovou matkou, kedy jej povedala, že o decko ani o ňu nemá

záujem, sa viac ani o stretnutie nepokúšali. V roku 2008 a neskôr sa žalobca s otcom stretával a to nielen
náhodne, otec mu nechával odkaz v ich poštovej schránke, alebo sa telefonicky dohodli na stretnutí,
viackrát bola toho svedkyňou. Manžel navštevoval otca aj v nemocnici. Správanie manžela k svojmu
otcovi označila za štandardné za situácie, keď sa stretávali hlavne mimo domova z dôvodu, že matka
zamedzovala prístupu žalobcu k jeho otcovi.

Z lekárskych správ predložených v rámci konania a dokazovania vyplýva, že žalobca priviezol otca na
oddelenie urgentnej medicíny (č.l. 26 spisu), že poručiteľ volal synovi, ktorý ho priviezol na ambulanciu
OUM (č.l. 28 spisu), že poručiteľ bol privezený do KC Nitra za účelom urgentnej koronarografie (č.l. 30
spisu).

V rámci doplnenia dokazovania súd oboznámil účastníkov konania prečítaním listiny o vydedení žalobcu

zo dňa 8. marca 2001 po tom, ako sa sám súd s touto listinou oboznámil. Účastníci konania, resp. ich
právni zástupcovia nenavrhli v rámci doplnenia dokazovanie vykonanie žiadnych dôkazov.

Žalobca založil do spisu overenú kópiu listu zo dňa 8. 3. 2006, v ktorom sa zaujíma poručiteľ o výsledky
vyšetrenia žalobcu, oslovuje žalobcu "Juraj" so záverom "maj sa, tati" (č.l. 25 spisu).

Žalobca žiada žalobe v plnom rozsahu vyhovieť s tvrdením, že dôvody vydedenia neexistovali a ani

neexistujú. O zdravotný stav svojho otca sa zaujímal v rámci rodinných možností tak, ako mu to vzťahy
v rodine umožňovali.

Žalovaná v prvom rade nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, tieto označuje za klamstvá a výmysly, na
preukázanie opačných tvrdení, ktoré vo svojich vyjadreniach uviedla, nepredložila žiadne dôkazy. Žiada
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že dôvody uvedené v listine o vydedení trvajú tak, ako sú

tam uvedené a priznať jej náhradu trov konania.Žalovaný v druhom rade žiada žalobu zamietnuť dôvodiac, že závet a listiny o vydedení sú pravé, sú v
nich uvedené skutočností a pravdivé dôvody.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)

poručiteľ môže vydediť potom, ak

a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d/ trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú
sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel

rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich
potomci.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol

podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri
ňom nemôže obstáť alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým
odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Nevyhnutnou obsahovou
náležitosťou toho prejavu vôle poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Platnosť listiny o
vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov
(§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny

úkon. Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie, platia tu ustanovenia
§ 476 a § 480 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých
druhov závetu a možnosť zrušenia závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná vlastnou rukou a
takýmtospôsobomipodpísaná,možnojuzriadiťivinejpísomnejformezaúčastisvedkovalebovoforme
notárskej zápisnice. Listinu o vydedení môže poručiteľ počas svojho života zrušiť spôsobom uvedeným

v ustanovení § 480 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť listiny o vydedení sa vyžaduje uvedenie
konkrétneho dôvodu vydedenia a to s časovou a miestnou špecifikáciou a to pod sankciou neplatnosti.
Bez uvedenia tohto dôvodu by listina o vydedení bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Existenciu dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu. Dôvod vydedenia musí

existovať v čase spísania listiny o vydedení. Dôvody vydedenia sa musia týkať samotného priameho
potomka poručiteľa. Pre platnosť vydedenia z dôvodu neprejavenia opravdivého záujmu o poručiteľa
(§ 469 ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka) nemôže ísť v prípade, ak nezáujem potomka bol doznačnejmieryvyvolanýsamotnýmporučiteľom (neposkytnutiepomocinemôžebyťdôvodomvydedenia,
ak poručiteľ potrebnú pomoc výslovne odmietol). Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potom uvedie
neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to,

do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o
seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť.
Otázku, či potom o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potom prejavovať mal,
je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a spektre dobrých mravov, ktoré sa
v spoločnosti ustálili. Ak potom trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval

záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo
byť dôvodom na jeho vydedenie. Je potrebné v rámci dokazovania zisťovať, či poručiteľ mal sám záujem
sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.

V predmetnej veci súd po vykonanom dokazovaní a to predovšetkým po výsluchu účastníkov konania
a svedkov mal za jednoznačne preukázané a nepochybné, že v rodine účastníkov konania boli trvalo
a hlboko narušené rodinné vzťahy. Žalobca dlhší čas pred svojou svadbou (1992), opustil byt rodičov

a začal bývať sám, neskôr sa oženil, pričom skutočný dôvod tohto odchodu sa zistiť nepodarilo, keď
žalobca tvrdí, že ho matka (žalovaná v prvom rade) z bytu vyhodila, pričom matka a brat popierajú
túto skutočnosť tvrdiac, že odišiel sám. Zistiť dôvod narušenia týchto vzťahov nebolo možné aj z
dôvodu, že sám poručiteľ o svojich rodinných vzťahoch sa s nikým nerozprával, nikomu nehovoril, čo
sa u nich deje. Je však nesporné, že žalobca túto skutočnosť (odchod z domu rodičov) vnímal veľmi

ťažko a ťažko sa s tým zmieroval. Následne, keď samotní rodičia neprišli na dohodnutú schôdzku pred
jeho svadbou, s následným odmietnutím jeho manželky ako členky rodiny, nasvedčujú skôr tvrdeniu
žalobcu, že to bola práve matka, ktorá ho odmietala a odmietala aj jeho manželku a neskôr i dcéru.
Tomuto presvedčeniu žalobcu nasvedčujú i svedecké výpovede manželov G., z ktorých práve svedok
Y. G. je bratom žalovanej v prvom rade a teda by mal mať skôr tendenciu prikláňať sa k tvrdeniam

svojej sestry. Naopak, bol to práve on, ktorý potvrdil, že poručiteľ nikdy o svojom staršom synovi,
žalobcovi, sa nevyjadroval nepekne v súvislosti s tým, že by sa o neho nestaral, nezaujímal, práve
naopak, vyjadrovanie poručiteľa voči žalobcovi vnímal ako hrdosť otca na svojho syna, ktorý kráča v
jeho šľapajach. Potvrdil, že ich viackrát stretol, videl, ako spolu debatovali, dohodli si vždy stretnutie
mimo ich vlastného bytu, potvrdil návštevy žalobcu v nemocnici, kde bol poručiteľ hospitalizovaný. Aj

tieto okolnosti iba tvrdeniam žalobcu nasvedčujú. Taktiež aj výpovede ošetrujúcich lekárov poručiteľa,
ktorí jednoznačne potvrdili záujem žalovaného o zdravotný stav poručiteľa, o jeho riešenie a liečebné
postupy jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalovanej v prvom rade a aj žalovaného v druhom rade, že
všetky vyjadrenia žalobcu sú iba klamstvom a výmyslom a o otca sa vôbec nestaral a nezaujímal.
Tvrdenia svedkov tomuto nenasvedčujú. Dokonca i svedkovia, ktorých navrhli samotní žalovaní, tieto

skutočnosti nepotvrdili.

Listinné dôkazy, predovšetkým lekárske správy, jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobca sa zaujímal
o zdravotný stav svojho otca, keď ho priviezol na hospitalizáciu, zabezpečil vyšetrenia a pod.
Neprehliadnuteľný je listinný dôkaz, svedčiaci o pravdivosti tvrdení žalobcu, zo dňa 8. 3. 2006 (č.l.
25 spisu), v ktorom poručiteľ oslovil žalobcu menom a žiadal o poslať výsledky vyšetrení žalobcu, s

familiárnym označením sa ako "tati". Tento listinný dôkaz nie je možné vyhodnotiť inak, ako záujem
poručiteľa o svojho syna a svedčí zároveň o vzťahu poručiteľa k svojmu synovi, nakoľko ak by poručiteľ
nemal dobrý vzťah so svojim synom, asi by sa mu takto familiárne nepodpísal a neoslovil ho krstným
menom.

Tvrdeniažalovanejvprvomrade,ktorájematkoužalobcuaajžalovanéhovdruhomrade,ktorýjebratom

žalobcu, o vymyslených a nepravdivých vyjadreniach žalobcu, o jeho nezáujme starať sa o svojho otca,
o tom, že 17,5 roka neprišiel ich navštíviť, o tom, že im neoznámil narodenie dcéry, že jeho dcéru ani
nepoznali a nepoznajú, súd vyhodnotil ako účelové a nepreukázané. V prvom rade žalovaná a tiež
žalovaný v druhom rade žiadnym spôsobom tieto svoje tvrdenia a obvinenia nepreukázali. Súdu v tomto
smere nepredložili žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že vyjadrenia žalobcu sú nepravdivé, vymyslené a

klamlivé. Aj svedok MUDr. J., ktorého vypočutie navrhli samotní žalovaní, nepotvrdil nezáujem žalobcu
o svojho otca. Uviedol iba, že mu poručiteľ ešte v roku 1999 spomenul, že so starším synom nemá
dobré vzťahy. Ani MUDr. J. a ani starosta Obce R., Mgr. W. súdu neuviedol skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali pravdivosti tvrdení žalovaných o nevhodnom, neadekvátnom správaní sa žalobcu voči
svojmu otcovi, jeho nezáujme, či neochote poskytnúť mu pomoc a starostlivosť. Starosta Obce R. vo

svojej výpovedi nepotvrdil tvrdenia žalovaného v druhom rade a aj žalovanej v prvom rade, že žalobcamal výlučne záujem o nehnuteľnosť v R. a preto vznikol tento spor. Starosta potvrdil, že sa odporca
zaujímal všeobecne o nehnuteľnosť v R. v súvislosti s inžinierskymi sieťami. Z uvedených dôvodov je
preto potrebné konštatovať, že dôkazné bremeno preukázania skutočností, že dôvody uvedené v listine

o vydedení neexistovali je na žalobcovi, avšak na druhej strane, ak sú zo strany žalovaných uvádzané
dôkazy, o ktoré opierajú svoju obranu, je potrebné z ich strany tieto dôkazy preukázať. V danom prípade
tak žalovaní súdu nepredložili ani jeden dôkaz, ktorý by nasvedčoval opodstatnenosti a pravdivosti ich
tvrdení.

V súvislosti s dôvodmi vydedenia žalobcu, uvedenými v listine o vydedení, v ktorej poručiteľ poukazuje

iba na dôvod uvedený v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka a s riešením
otázky prejavu opravdivého nezáujmu zo strany žalobcu voči poručiteľovi, súd konštatuje, že v danom
prípadejepotrebnéprihliadnuťinaskutočnosť,žeporučiteľvčasespísaniazávetualistinyovydedenížil
v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ďalej s poukazom na správanie sa samotného poručiteľa,
jeho manželky, ktorí odmietali a neprejavili ani najmenší záujem o rodinu žalobcu, tiež s poukazom
na skutočnosť, že žalobca v dôsledku už dávneho, pravdepodobne nedobrovoľného odchodu z tejto

rodiny, nemal ani skutočnú možnosť prejaviť opravdivý záujem a starostlivosť o svojho otca tak, ako
je to v rodinách, kde rodinné vzťahy riadne fungujú. Za tejto situácie, poručiteľ, ktorý žil v spoločnej
domácnosti so svojou manželkou, nebol výslovne odkázaný iba na starostlivosť a pomoc žalobcu a sám
svojim prístupom a tiež prístupom žalovanej v prvom rade k žalobcovej rodine prispeli nemalou mierou k
takému správaniu sa žalobcu, ktoré iba zdanlivo navodzuje jeho nezáujem o poručiteľa a jeho zdravotný

stav. Žalobca, napriek tomu, že bol rodinou odmietaný, preukázal v konaní, najmä výpoveďami lekárov
a listinnými dôkazmi, že vyvinul úsilie a snahu poskytovať poručiteľovi, v rámci možností rodiny a jeho
možností, potrebnú pomoc v chorobe, zaujímal sa o jeho zdravotný stav, zabezpečoval v rámci svojej
pozície vyšetrenia, hospitalizácie, s poručiteľom sa stretával (čo potvrdili viacerí svedkovia ako napr.
manželia G., MUDr. T., MUDr. X., MUDr. K.), rozprávali sa spolu tak, že okolie si ani nevšimlo, že by

medzi nimi boli nezhody (výpoveď MUDr. X.). S poukazom na tieto skutočnosti preto súd skonštatoval,
že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení v čase spísania tejto listiny a ani predtým, či potom,
neexistoval z dôvodu, že v priebehu konania nebol súdu predložený ani jeden dôkaz, ktorý by týmto
dôvodom nasvedčoval.

V konečnom dôsledku súd poukazuje na samotné znenie listiny o vydedení. V zmysle ustanovenia

§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinnosťou poručiteľa uviesť v listine o vydedení dôvody,
ktoré sú taxatívne uvedené v tomto ustanovení, pričom ich neuvedenie, resp. uvedenie iných dôvodov,
sankcionujesamotnúlistinuovydedeníneplatnosťou.Poručiteľvlistineovydedenímusíuviesťvýslovne
dôvod, pre ktorý potomka vydeďuje a to tak s časovou a miestnou špecifikáciou a konkretizáciou tohto
dôvodu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na poručiteľom spísané obe listiny o vydedení žalobcu tak zo dňa 8.
marca 2001, ako aj zo dňa 28. novembra 2008. V oboch týchto listinách o vydedení poručiteľ, v dôvode
vydedenia poukázal iba na ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka s tým,
že žalobca neprejavuje o neho záujem, neposkytuje mu pomoc, s nevestou neprehovoril a vnučku
nepozná. S poukazom na zásadu časovej a miestnej špecifikácie dôvodu vydedenia súd konštatuje,

že takto určený dôvod vydedenia je neurčitý, nekonkrétny a nie je vymedzený ani miestne a ani z
časového hľadiska. Vytýkať žalobcovi, že s jeho manželkou od svadby neprehovoril a jeho dcéru
nepozná za situácie, keď poručiteľ a jeho manželka o rodinu žalobcu od jeho svadby neprejavovali
žiadny záujem, je neopodstatnené a nedôvodné. Taktiež dôvod uvedený v listine, že žalobca neprejavuje
o neho záujem, neposkytuje mu pomoc nespĺňa náležitosti konkrétnosti a určitosti zákonného dôvodu

na vydedenie, z ktorého dôvodu súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre platnosť listiny o
vydedení. Na druhej strane je potrebné v súvislosti s konkretizáciou dôvodov vydedenia poukázať i
na druhú listinu o vydedení, spísanú dňa 8. 12. 2008, ktorou poručiteľ vydedil svojho druhého syna,
L. J., žalovaného v druhom rade. V tejto listine o vydedení, je už dôvod vydedenia konkretizovaný
určite, zrozumiteľne, tak z miestneho ako aj časového hľadiska, keď uvádza, že najmenej 12 rokov

mu svojim počínaním spôsoboval škodu značného rozsahu, poškodzoval zariadenie bytu, urážal matku
a aj jeho oplzlými výrazmi, nevykonával ani drobné opravy v byte a na záhrade na ich požiadanie,
bezplatne býva a stravuje sa u nich. Keďže však táto listina o vydedení nie je predmetom tohto konania,
súd sa opodstatnenosťou a dôvodnosťou týchto dôvodov vydedenia nezaoberal. S poukazom na tieto
skutočnosti, za situácie, keď poručiteľ v jednej listine o vydedení uvedie konkrétne a jasné dôvody

vydedenia (týkajúce sa žalovaného v druhom rade), zakladajúce opodstatnenosť tohto právneho úkonua v druhej listine o vydedení (týkajúca sa žalobcu), tieto dôvody uvedenie iba všeobecne, bez akejkoľvek
konkretizácie, je potrebné konštatovať, že poručiteľ si pravdepodobne bol vedomý toho, že dôvody
vydedenia musia byť určité a konkrétne a zrejme v listine o vydedení žalobcu tieto dôvody inak uviesť

nevedel.

Za situácie, že súd vyhodnotil listinu o vydedení zo dňa 28. novembra 2008 za neplatný právny úkon
a dospel k záveru, že neboli dané dôvody vydedenia žalobcu, s poukazom na skutočnosť, že neplatný
právny úkon nemôže zrušiť pred ním vykonaný právny úkon (t.j. neplatná listina o vydedení zo dňa 28.
novembra 2008 nemohla zrušiť listinu o vydedení zo dňa 8. marca 2001), súd sa zaoberal dôvodmi a

náležitosťami listiny o vydedení spísanej dňa 8. marca 2001. Z obsahu tejto listiny jednoznačne vyplýva,
že obsah je identický a totožný s listinou o vydedení žalobcu zo dňa 28. novembra 2008, kedy poručiteľ
iba poukázal na ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca
neprejavuje o neho záujem, neposkytuje mu pomoc, vôbec sa o neho nestará a vnučka - synova dcéra
ho vôbec nepozná, pričom ide o dlhotrvajúci stav. S poukazom na zásadu časovej a miestnej špecifikácie
dôvoduvydedeniasúdkonštatuježetaktourčenýdôvodvydedeniavlistineovydedenížalobcuzodňa8.

marca 2001 je neurčitý, nekonkrétny a nie je vymedzený ani miestne a ani z časového hľadiska. Dôvody
vydedenia poručiteľ uviedol iba všeobecne, absentuje v nich konkretizácia tak časová ako aj dôvodová.
V ostatných dôvodoch, keďže obsah oboch listín o vydedení žalobcu, je identický, nie sú v nej uvedené
žiadne nové skutočnosti, či okolnosti vydedenia, sa súd pridržiava a poukazuje na svoje zdôvodnenie
rozsudku v časti zdôvodnenia neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 28. novembra 2008. Z tohto dôvodu

súd dospel k záveru, že listina o vydedení žalobcu zo dňa 8. marca 2001 je taktiež neplatným právnym
úkonom, nakoľko nespĺňala náležitosti uvedené v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka neurčitosť
a nekonkrétnosť dôvodov vydedenia).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, s konštatovaním, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, že dôvody uvedené v listine o vydedení zo dňa 28. novembra 2008 ako aj v listine o vydedení

žalobcu zo dňa 8. marca 2001, neexistovali, žalovaní v prvom a v druhom rade nepreukázali opak tohto
tvrdenia, žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložili, je súd toho názoru, že neboli splnené zákonné
dôvody vydedenia uvedené v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre neurčitosť a
nekonkrétnosť dôvodov vydedenia žalobcu, je predmetná listina o vydedení žalobcu neplatná a preto
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému účastníkovi, v
tomto prípade žalobcovi, priznal plnú náhradu trov konania. V konaní bol žalobca zastúpený právnym
zástupcom, advokátom, na základe plnej moci zo dňa 14. júna 2011. Právny zástupca v zákonnej
lehote vyúčtoval náhradu trov konania v celkovej výške 647,42 eura, ktorá suma pozostáva zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 547,92 eura. Po

preskúmaní predmetného využívania náhrady trov právneho zastúpenia súd konštatuje, že vyúčtovanie
bolo vykonané v súlade s jednotlivými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení
neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za sedem
úkonov právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky, pri hodnote jedného úkonu v sume 57

eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky - 1/13 výpočtového základu, t.j. 57 eur) v roku 2011, v sume 58,69 eura
v roku 2012, v sume 60,07 eura v roku 2013. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
za nasledovné úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14. 6. 2011 v sume 57 eur

- podanie žaloby na súd dňa 15. 6. 2011 v sume 57 eur

- účasť na pojednávaní dňa 30. 9. 2011 v sume 57 eur

- účasť na pojednávaní dňa 15. 11. 2011 v sume 57 eur

- účasť na pojednávaní dňa 24. 1. 2012 v sume 58,69 eura

- účasť na pojednávaní dňa 13. 3. 2012 v sume 58,69 eura- účasť na pojednávaní dňa 14. 5. 2012 v sume 58,69 eura

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 7. 2012 v sume 58,69 eura

- účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 v sume 60,07 eura

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má právny zástupca nárok na náhradu výdavkov a to v sume jednej stotiny
výpočtového základu, t.j. za rok 2011 v sume 7,41 eura za každý úkon a za rok 2012 v sume 7,63 eura za
každý úkon. V roku 2011 poskytol právny zástupca právnu pomoc v štyroch úkonoch, t.j. režijný paušál je
4x7,41 a v roku 2012 bola poskytnutá právna pomoc v troch úkonoch, t.j. 3x7,63 eur. Odmena právnemu
zástupcovi za úkony právnej pomoci je spolu 404,07 eura (4x57 + 3x58,69), režijný paušál spolu 52,53
eura, celkom 456,60 eura. V roku 2013 právny zástupca poskytol jeden úkon právnej pomoci, hodnota

ktorého úkonu bola 60,07 eura a hodnota režijného paušálu v roku 2013 bola 7,81 eura. Právny zástupca
je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa zvyšuje odmena a náhrady o
daň z pridanej hodnoty, t.j. o 20%, t.j. v sume 118,16 eura. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia spolu
s daňou z pridanej hodnoty je 708,96 eura (522,83 + 67,97 eura + DPH v sume 118,16 eura) a spolu
so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 99,50 eura je náhrada trov konania 808,46 eura. Keďže

žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a právny zástupca vyúčtoval náhradu trov právneho
zastúpenia v súlade s vyhláškou, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, t.j. v sume 808,46
eura. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd podľa § 149 ods. 1 OSP k náhrade trov konania
zaviazal žalovaných v prvom a v druhom rade do rúk právneho zástupcu žalobcu, advokáta, JUDr. Petra
Koscelanského.

V súvislosti s náhradou trov konania sa súd nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovanej v prvom
rade, aby súd priznal náhradu trov konania aj žalovanej v prvom rade, dôvodiac, že podľa § 143 OSP
odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim
správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. V predmetnej veci je súd toho názoru,
že žalobca domáhajúc sa svojho zákonného práva, aby bol dedičom po poručiteľovi, svojom otcovi, a

chrániac tým svoje oprávnené záujmy, nemal inú možnosť, ako sa tohto práva domáhať predmetnou
žalobou, na podanie ktorej bol odkázaný uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28D 329/2010-81 zo
dňa 12. apríla 2011. Podaním žaloby žalobca splnil povinnosť uloženú súdom v tomto uznesení. Preto
nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 143 OSP o náhrade trov konania žalovanej v
prvom rade a z tohto dôvodu súd návrhu žalovanej v prvom rade na náhradu trov konania nevyhovel

a tieto jej nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, určil že žalobca je dedičom po poručiteľovi MUDr. Y. J., nakoľko zákonné dôvody pre
vydedenie žalobcu poručiteľom neexistovali, zaviazal žalovaných v prvom a v druhom rade zaplatiť
žalobcovi návrhu trov konania v sume 808,46 eura a žalovanej v prvom rade náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.