Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Tomčovčíková Šandalová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/174/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212210962
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212210962.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletú M. V., N.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky J. V., N.. X.X.XXXX,
trvale bývajúcej M. K. N. L. T. Č.. X, zastúpenej JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom ADVOKÁT
s.r.o., Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Jantárovej č. 30, za účasti otca T. V.S.,
N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho M. K. N. L. V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom,
advokátom Advokátskej kancelárie Humenné, so sídlom v Humennom na Mierovej č. 87, v Košiciach
na ulici Mäsiarskej č. 17, v konaní o zvýšenie výživného takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C 246/2010 zo dňa 16.6.2011 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca voči maloletej M. V., N.. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.4.2012 do budúcna zo sumy 50
€ mesačne na sumu 110 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej M. za obdobie od 1.4.2012 do 30.11.2013 vo výške 670,02
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 17.4.2012 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na maloletú od 1.9.2011 zo sumy 50 € na sumu 200 € mesačne, ktorý návrh
odôvodnila tým, že výživné zo strany otca na dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 15C 246/2010 zo dňa 16.6.2011, ktorým na čas po rozvode manželstva účastníkov
maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 50
€ mesačne, pričom v čase vydania uvedeného rozhodnutia maloletá navštevovala 1. stupeň základnej
školy, od 1.9.2011 navštevuje 2. stupeň základnej školy, v čase podania návrhu bola žiačkou 5. ročníka
základnej školy, v súvislosti s čím náklady spojené s výchovou maloletej sa podstatne zvýšili, zvýšil sa
počet vyučovacích predmetov na ktoré je potrebné zakupovať učebné pomôcky, nákladnejšou sa stala
strava v školskej jedálni, od septembra 2011 začala navštevovať maloletá krúžok synchronizovaného
plávania, výdavky s ktorým matka v čase podania návrhu nebola schopná hradiť zo svojich príjmov, preto
od 1.4.2012 maloletá prerušila túto krúžkovú činnosť, zvýšili sa v dôsledku fyzického rastu dieťaťa aj
náklady na ošatenie, hygienické potreby, zvýšili sa ceny potravín, hygienických potrieb, zvýšil sa nájom,
cena za služby spojené s bývaním, poukázala na to, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj k
dcére J. V., N.. XX.XX.XXXX, ktorá v čase vydania rozsudku bola maloletou a bola zverená do osobnejstarostlivosti otca a matke bola stanovená výška výživného na toto dieťa 50 € mesačne, pričom od
29.2.2012 i táto dcéra žila s ňou v spoločnej domácnosti spolu s maloletou po fyzickom napadnutí zo
strany otca, aj v súvislosti so spolužitím v jednej domácnosti aj s touto staršou dcérou poukazovala
matka na to, že jej príjem nepostačoval na krytie zvýšených nákladov spojených s výchovou a výživou
oboch dcér, to všetko spôsobilo podstatnú zmenu pomerov na strane matky oproti stavu v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia, zo svojho príjmu bola nútená uhrádzať podstatnú časť nákladov na
výchovu a výživu dcéry J..
Dňa 18.4.2012 tunajší súd postúpil vec Okresnému súdu Košice I z dôvodu, že uvedený súd mal naďalej
zachovanú svoju príslušnosť na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletú od jej založenia
konaním vo veci 15C 246/2010. Následne Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11P 61/2012 zo dňa
29.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2012, preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší
súd, ktorému následne vec postúpil dňa 9.7.2012.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.8.2012 s návrhom matky nesúhlasil,
svoj nesúhlas odôvodňoval tým, že matkou navrhovaná výška je neúmerne vysoká, nezodpovedajúca
jeho možnostiam, zároveň namietal tvrdenie matky o zvýšení výdavkov na maloletú poukazujúc na to,
že v tom čase podľa jeho názoru matka sa o maloletú riadne nestarala, túto nechávala „neustále u
babky alebo v maximálnej miere u neho“ aj mimo určených termínov stretávania, ďalej tvrdil, že dcéru
nechávala často samú doma keď chodievala hrať golf, poukazoval na to, že v apríli 2012 sa sám
ponúkol, že dcére bude hradiť náklady na krúžok synchronizovaného plávania, čo matka odmietla, na
konci školského roka zaplatil dcére pobyt v škole v prírode vo výške 117 €. Pokiaľ ide o jeho príjmy
uviedol, že od 19.7.2010 do 11.7.2012 podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba, vyčíslil svoje
mesačné náklady z tejto činnosti na zdravotné, sociálne, nemocenské a dôchodkové poistenie, telefón,
motorové vozidlo, pohonné hmoty a údržbu motorového vozidla, spolu v sume 415,65 € mesačne, v
čase podávania predmetného vyjadrenia bol jediným spoločníkom spoločnosti K. B..T..Y.., v rámci ktorej
činnosti vyčíslil mesačné náklady nájom predajne, poplatky za elektrinu, údržbu predajne, zabezpečenie
predajne a účtovníctvo spolu v sume 567 € mesačne, pokiaľ ide o náklady na živobytie tieto vyčíslil spolu
v sume 739,46 € mesačne, v čom bolo zahrnuté výživné na M. 50 €, na J. 57,46 €, náklady na stravu
130 €, pôžičky (spotrebný úver) 206 €, hypotéka na výstavbu rodinného domu 296 €, doplnil, že výživné
na dcéru J. platil dobrovoľne, poukázal na to, že v čase letných prázdnin jeden mesiac maloletá trávieva
uňho, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 6.9.2012
navrhoval upraviť výšku výživného na maloletú primerane veku, odôvodneným potrebám maloletej, s
prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej M. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 15C 246/2010 zo dňa 16.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2011, ktorým
rozsudkom na čas po rozvode manželstva účastníkov bola súdom schválená rodičovská dohoda, v
zmysle ktorej maloletá M. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať
na jej výživu výživným vo výške po 50 € mesačne a v tom čase maloletá dcéra účastníkov J. bola
zverenádoosobnejstarostlivostiotcaa matkabolazaviazanáprispievaťnajejvýživuvýživnýmvovýške
po 50 € mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletou M. v zmysle rodičovskej dohody. Ako
vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku rodičovskú dohodu súd schválil vychádzajúc zo zistení,
žemaloletáM.vtomčasenavštevovala4.ročníkzákladnejškoly,matkapracovalavspoločnostiD.P..B..
S.,kdedosahovalapriemernýmesačnýčistýpríjem 322,06€,otecpracovalpreobchodnúspoločnosťM.
B..T..Y.. a podľa daňového priznania z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 jeho základ dane predstavoval
2.398,37 €, v tom čase maloletá dcéra účastníkov J. bola žiačkou 2. ročníka gymnázia, mala zdravotné
ťažkosti, keďže trpela na celiakiu, rodičia s ňou mali zvýšené výdavky na špeciálnu stravu.
Matka maloletej bola v čase od 1.4.2011 do 15.7.2012 zamestnankyňou spoločnosti T. B. B..T..Y.., u
ktorého zamestnávateľa dosahovala počas trvania tohto pracovného pomeru priemerný mesačný čistý
príjem 1.048,70 €.Dňa 20.6.2012 zamestnávateľ uzavrel s matkou dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu
15.7.2012 podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu uzavretia tejto dohody, pričom v tejto
dohode bola dohodnutá jednorazová finančná odmena vo výške 2.500 € zodpovedajúca 2-mesačnému
priemernému zárobku.
Od 16.7.2012 bola matka práceneschopnou a ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne pobočky
Bratislava, z uvedeného dôvodu jej v mesiacoch júl až september 2012 boli vyplatené nemocenské
dávky spolu vo výške 1.515,10 €, čiže v uvedenom období jej priemerný mesačný čistý príjem
spočívajúci z nemocenských dávok bol 606,04 €.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že príjem matky od skončenia pracovného pomeru v spoločnosti T. B.
B..T..Y.. do nástupu do pracovného pomeru v spoločnosti P. W. B..T..Y.., ktorým príjmom bolo vyplatené
jej odstupné v sume 2.500 € a poberané nemocenské dávky spolu v sume 1.515,10 €, bol jej priemerný
mesačný čistý príjem v uvedenom medzi období medzi pracovnými pomermi 1.147,17 €.
Od 22.10.2012 sa matka stala zamestnankyňou spoločnosti P. W. B..T..Y.., u ktorého zamestnávateľa je
zamestnaná doposiaľ a u ktorého dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.088,10 €.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 21.11.2012 matka vo výpovedi uviedla, že ako udávala i v
písomnom podaní, dcéra ukončila aktivity v rámci krúžku akvabel z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, k tvrdeniu otca, že sa tento ponúkol hradiť poplatok za uvedené aktivity namietala, že
tento príspevok otec podmieňoval tým, že matka nepožiada o zvýšenie výživného, maloletá v tom čase
navštevovala 6. ročník základnej školy, v škole jej matka hradila poplatok ZRPŠ 30 €, za obedy v školskej
jedálni okolo 20 € mesačne, mala s ňou štandardné výdavky na učebné pomôcky a na štúdium, maloletá
navštevovala krúžok anglického jazyka a aktívny krúžok, v súvislosti s ktorými matka na začiatku
školského roka uhradila v škole poplatok 20 €, maloletá mala ináč potreby primerané veku, v tom čase
matkabývalasmaloletouv3-izbovombyte,ktorýbolvovlastníctverodičovmatkymaloletej,ďalšieosoby
s ňou a maloletou v byte nebývali, úhrada za byt bola 150 € mesačne a inkasné platby 30 € mesačne,
zároveň matka hradila pre potreby maloletej internet v hodnote 19 € mesačne, ona sama využívala
služobný internet, pokiaľ ide o dospelú spoločnú dcéru rodičov maloletej, t.j. plnoletú J., táto v tom čase
študovala v maturitnom ročníku gymnázia, matka jej prispievala na výživu sumou 50 €, zabezpečovala
jej hygienické a ďalšie potreby, prispela jej v tom čase na zariadenie bytu v ktorom táto dcéra účastníkov
bývala s priateľom, okrem týchto 2 dcér matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, tvrdila, že otec
okrem súdom určeného výživného počas obdobia od podania návrhu do uvedenej výpovede matky na
úhradu potrieb maloletej ďalšími formami neprispel.
Otec maloletej vo výpovedi na pojednávaní konanom vo veci dňa 5.6.2013, vo svojej výpovedi
poukazoval na svoje príspevky na potreby maloletej v spornom období nad rámec súdom určeného
výživného, tvrdil, že maloletej zakupoval oblečenie, hradil jej poplatok za pobyty v škole v prírode,
kredit na mobilný telefón, kúpu lyžiarskeho oblečenia, v roku 2012 zaslal o jedno výživné stanovené
súdom navyše, kúpil dcére bicykel, mal za to, že od 1.1.2012 na potreby dcéry prispel navyše sumou
563 €, predložil súdu dôkazy a to výpisy z účtu o tom, že počas obdobia od podania návrhu hradil
dcére kredit na mobilný telefón v mesiacoch jún, júl, september, október, november, december 2012 a
apríl 2013 po 7 € v tom-ktorom mesiaci a že v máji 2012 zaslal výživné 2-krát po 50 €, t.j. 16.5.2012
a 21.5.2012, ďalej predložil pokladničný doklad o nákupe dňa 28.12.2012 oblečenia pre maloletú a to
nohavíc za 19,99 €, tričko za 4,99 €, potvrdenie zo D. školy Q. L. o tom, že dňa 19.4.2013 uhradil
maloletej poplatok za pobyt v škole v prírode 129 €, pokladničný doklad zo 4.1.2013 ako dôkaz o tom,
že k Vianociam maloletej zakúpil bicykel za 127,60 €, pokladničný doklad o nákupe v predajni CAA
dňa 9.2.2013 lyžiarskeho oblečenia pre maloletú spolu v hodnote 39 €, popieral tvrdenie matky o jeho
neochote prispieť na krúžok akvabel pre maloletú, alebo žeby tento príspevok nejako podmieňoval a
uviedol, že v čase uvedeného pojednávania v júni 2013 maloletá obnovila návštevu uvedeného krúžku
na ktorý ju on vozieval. Tvrdil, že matka mu dieťa na súdom upravený styk neodovzdávala riadne
pripravené, čo ho viedlo k tomu, že bol nútený dcére zakúpiť napr. bundu, oblečenie na lyžovačku
a podobne. K splátkam úveru uvedeným v písomnom vyjadrení vo veci doplnil, že tento úver vzal v
súvislosti s výstavbou rodinného domu, staviteľovi uhradil dohodnutú cenu, následne ale firma i majiteľ
firmy sa stratili, v súčasnosti preto nemá finančné prostriedky a nemá ani dostavaný dom, má iba hrubú
stavbubezvnútornýchúprav,jepretonútenýbývaťvpodnájmezaktorýmesačneuhrádza280€,vtomto
býva spolu s priateľkou a jej synom, jeho priateľka je nezamestnaná, naposledy pracovala v spoločnostiT-com, tvrdil, že pracovný pomer skončila dohodou, následne poberala podporu v nezamestnanosti,
v čase výpovede otca žila z úspor a z jeho príspevkov. Rovnako ako matka aj on okrem maloletej M.
mal vyživovaciu povinnosť voči J., súbežne prebiehalo i konanie o určenie výživného zo strany otca na
toto dieťa pod sp. zn. 43P 82/2012, v ktorom konaní bol vyhlásený rozsudok 18.3.2013, okrem dcér
J. P. M. ďalšie povinnosti otec nemal, okrem spomínanej hrubej stavby rodinného domu a priľahlého
pozemku vlastnil auto značky Fiat Stillo, rok výroby 2001, na ktoré uviedol mesačné výdavky vrátane
poistiek 100 €. Pokiaľ ide o rozdiel medzi jeho príjmami vyplývajúcimi z ním podaných daňových priznaní
a jeho tvrdenými výdavkami otec uviedol, že tieto hradí z predaja tovaru, čo uňho následne vedie k
meškaniu s platením faktúr, odhadol, že z uvedeného dôvodu v súčasnosti dlhuje na neuhradených
faktúrach okolo 6.500 €. Ako dôvod pozastavenia činnosti SZČO v júli 2012 uviedol, že česká firma,
ktorú zastupoval na Slovensku v rámci obchodnej činnosti vystupovala ako „s.r.o.“, táto firma ho vyzval,
aby činnosť pre nich vykonával taktiež ako „s.r.o.“, teda právnická a nie fyzická osoba z čoho, ako
uviedol,muvyplynulivýhody,keďžeakoprávnickáosobaplatílenodvody zdravotnéhopoistenia,neplatí
odvody do Sociálnej poisťovne ani do garančného fondu, čím mesačne šetrí okolo 120 €, preto činnosť
pre uvedenú českú firmu, pre ktorú v minulosti pracoval ako osoba samostatne zárobkovo činná, toho
času vykonáva v rámci svojej spoločnosti K., ktorá spoločnosť v roku 2012 bola v strate z dôvodu, že
jej výdavky prevyšovali jej príjmy. K výdavkom spoločnosti K. uviedol, že týmito je nájom obchodných
priestorov, energie, využívanie auta, k čomu upresnil, že on ako fyzická osoba prenajíma svoje auto sebe
ako právnickej osobe za úhradu symbolického nájomného 1 € mesačne, pričom následne si náklady na
benzín, poistky, prípadné opravy dáva do nákladov, uviedol, že v roku 2012 takéto opravy vykonávané
neboli. Doplnil, že zároveň ako fyzická osoba je zamestnancom svojej firmy, ale nevypláca si žiadnu
mzdu, vzhľadom na hospodárske výsledky firmy nemá ani podiely na prípadných ziskoch, prostriedky
získané z tržieb využíva na svoje živobytie, čo ho vedie k spomínanému neuhrádzaniu faktúr. Pokiaľ
ide o ním v písomnom vyjadrení vyčíslené náklady spojené s podnikaním ako SZČO uviedol, že tieto si
vykazoval v nákladoch z podnikateľskej činnosti obdobne, ako následne vyčíslené náklady z podnikania
v rámci firmy K. vykazované v nákladoch uvedenej spoločnosti. Potvrdil, že naďalej spláca hypotekárny
úver 300 € mesačne, spotrebiteľský úver po 224 € mesačne. Pokiaľ ide o jeho spolužitie s priateľkou
upresnil, že jeho priateľka prispieva na náklady na ich spoločnú domácnosť polovicou, ktorú hradí zo
svojich úspor a z finančných príspevkov od jej matky, ktorá trvale žije v zahraničí. Pokiaľ ide o jeho
náklady na domácnosť a živobytie, uviedol, že ak zoberie tržby z predaja tovaru vrátane marže sú 800
- 900 € mesačne. Pokiaľ ide o jeho dosiahnuté vzdelanie má ukončenú strednú školu s maturitou, je
mechanikom elektronických zariadení so zameraním na opravy elektrospotrebičov ako sú televízory,
rádia a podobne a má absolvovaný aj prvý stupeň vysokej školy so zameraním na sociálnu prácu.
Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2011, s hlavnou prevádzanou činnosťou
maloobchod a veľkoobchod, vyplýva, že v uvedenom období otec podľa ním podaného daňového
priznania dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 808,92 € pri základe dane 10.848 € a daňovej
povinnosti 1.141,67 €.
ZdaňovéhopriznaniaspoločnostiK.B..T..Y..zarok2011vyplýva,že spoločnosťvyčíslilastratu4.034,73
€ pri výnosoch 12.439,04 € a nákladoch 16.473,77 €.
Z daňového priznania podaného otcom ako fyzickou osobou za rok 2012 vyplývajú ním vyčíslené príjmy
3.530,60 €, výdavky 2.996,27 €, základ dane 534,33 €, nulová daň, z uvedeného vyplýva jeho priemerný
mesačný čistý príjem 44,52 €.
Z daňového priznania spoločnosti K. B..T..Y.. za rok 2012 vyplýva, že predmetom hlavnej činnosti
spoločnosti je ostatný maloobchod nešpecializovaný, spoločnosť vykázala za uvedený rok stratu
5.887,78 € pri celkových výnosoch 30.670,70 € a nákladoch 36.558,48 €.
Z otcom predloženej kópie nájomnej zmluvy vyplýva, že jeho spoločnosť K. ako nájomca si od
prenajímateľa prenajala nebytové priestory na obdobie od 1.5.2011 do 1.5.2017 pri dohodnutej cene
nájmu 300 € mesačne.
Z otcom predloženej fotokópie zmluvy o Y. úvere súd zistil, že otec ako dlžník uzavrel túto zmluvu s Y.
A. B. P..B.. dňa 6.6.2012, pričom predmetom zmluvy je spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v
sume 50.500 €, úver bol poskytnutý na účel výstavby nehnuteľnosti a splatenie úveru pri dohodnutých
mesačných splátkach 303,97 € a s poslednou splátkou v máji 2038.Zo správy posledného zamestnávateľa priateľky otca, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, spoločnosti
C.-E. vyplýva, že táto ukončila pracovný pomer so spoločnosťou dohodou ku dňu 30.6.2012, pričom
počas trvania pracovného pomeru dosahovala u tohto zamestnávateľa po započítaní odmeny pri
skončení pracovného pomeru priemerný mesačný čistý príjem 925 €.
Kotcomtvrdenýmpríspevkomnapotrebymaloletejnadrámecsúdomurčenéhovýživnéhomatkacestou
právneho zástupcu dňa 8.7.2013 oznámila, že bicykel, ktorý otec zakúpil maloletej ako dar k Vianociam
sa nachádza v jeho domácnosti, obdobne ako tričko a nohavice, tvrdila, že lyžiarske oblečenie dcéra od
otca nedostala, potvrdila, že otec zaplatil maloletej pobyt v škole v prírode, lyžiarske doplnky v hodnote
90 € a že otec platí dcére mobilný telefón, k čomu však uviedla, že tento dcéra používa výhradne na
komunikáciu s otcom.
Na poslednom pojednávaní vo veci konanom dňa 13.11.2013 matka poukázala na zmenu pomerov na
strane maloletej avízovanú už aj otcom v jeho výpovedi, spočívajúcu v tom, že od júna 2013 sa maloletá
opätovne začala venovať synchronizovanému plávaniu s čím súvisia opätovne výdavky a to mesačný
poplatok 30 €, bolo potrebné jej zakúpiť plavky v hodnote 60 €, pravidelne jej matka dokupuje štipec
na nos v hodnote 5 € a okuliare za 20 € (ktoré jej kúpila v lete a v čase posledného pojednávania jej
bolo potrebné kúpiť nové), s touto činnosťou súvisia aj výdavky na pohonné hmoty, keďže dcéru na
tréningy vozieva 2-krát týždenne, maloletá v súčasnosti je žiačkou 7. ročníka základnej školy, matka
okrem desiaty dávanej maloletej do školy jej hradí v škole mesačný poplatok na produkty mliečneho
automatu 5 €, doplnila, že maloletá má k dispozícií 2 mobilné telefóny pričom poplatok na jeden mobilný
telefón jej hradí matka sama a dobíja jej kredit, s čím súvisia ročné výdavky 20 €. Matka poukázala na
to, že v prvej polovici roka 2013 mala výdavky na prispôsobenie bytu, ktorý obýva spolu s maloletou, v
ktorom dávala robiť stierky, podlahy, dieťaťu zakúpila novú posteľ s matracom, dala vystaviť šatníkovú
skriňu, s čím mala výdavky okolo 3.000 €, ktoré finančné prostriedky získala formou pôžičky, ktorú
pôžičku spláca po 150 € mesačne. Potvrdila, že v spornom období otec uhradil maloletej za pobyty v
škole v prírode tak, ako to tvrdil on sám, t.j. v máji resp. júni 2012 - 117 €, v jeseni 2012 - 50 €, v roku 2013
129 € a v novembri 2013 50 €; k nákupu otca pre maloletú 27.12.2012 t.j. nohavíc a trička za 19,99 +
4,99 € tvrdila, že šlo o dar k Vianociam, čo ale otec maloletej poprel s tým, že šlo o bežné oblečenie.
Súbežne s týmto konaním na tunajšom súde prebieha konanie o určenie výživného zo strany otca
voči plnoletej dcére účastníkov J. V., ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 43P 82/2012, v ktorom
konaní bol vyhlásený rozsudok dňa 18.3.2013, ktorým otec bol zaviazaný prispievať na výživu plnoletej
dcéry účastníkov J. výživným vo výške po 120 € mesačne, zároveň bolo vyčíslené dlžné výživné
od podania návrhu od 17.4.2012 do 31.3.2013 vo výške 471,60 €, rozsudok doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že na základe zhodných tvrdení účastníkov
bolo preukázané, že od marca 2012 do februára 2013 zaplatil otec dcére J. na výživnom spolu 961,86
€ a obdobne ako v tomto konaní otec poukazoval na úver, ktorý vzal na stavbu rodinného domu,
poukazoval na problémy s dostavbou rodinného domu uviedol prerušenie živnosti, že žil z tržieb v
hotovosti na predajni a zastupoval svojho českého partnera na Slovensku M. M. B. B..T..Y.., z čoho mal
príjem mesačne 350 €, šlo o paušálnu mzdu, jeho priemerný mesačný príjem v čase pojednávania bol
vo výške 750 - 800 €, „ale ináč bol v mínuse“, keďže z tohto príjmu musel následne zaplatiť faktúry za
tovar, energie, prenájom priestoru, jeho výdavky boli mesačne okolo 1.400 €. Voči vyššie uvedenému
rozsudku bolo podané odvolanie.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletú
M. zvýšil od prvého dňa mesiaca v ktorom bol doručený súdu návrh matky na zvýšenie výživného, keďže
dospel k jednoznačnému záveru, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2010 k tomuto dátumu došlo
k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživnépredovšetkým na strane maloletej, ktorá sa medzičasom stala žiačkou 2. stupňa základnej školy čím
bez ďalšieho vzrástli jej odôvodnené potreby na úhrade ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja
rodičia, pričom potrebami maloletej sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i tie,
ktoré súvisia s jej vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím. Zmena pomerov nastala i na stranách
rodičov, u oboch došlo k nárastu ich priemernej mesačnej čistej mzdy a to na strane matky v priemere
o 700 € mesačne a na strane otca vychádzajúc z jeho príjmu v čase ostatnej úpravy výživného, kedy
sa tento jeho príjem pohyboval okolo 200 € mesačne a terajšieho príjmu udávaného samotným otcom
v jeho výpovedi okolo 800 €, sa tento príjem zvýšil v priemere o 600 € mesačne, pričom zmenili sa i
ďalšie pomery a to na strane otca v tom, že tento žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom,
z dôvodu čoho dochádza k reálnemu poklesu jeho výdavkov na náklady na domácnosť, keďže na
týchto je za svoju osobu a za svojho syna povinná primerane sa podieľať jeho priateľka, čo je napr. pri
nákladoch na bývanie 2/3-ami, pri stanovovaní výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že obaja
rodičia naďalej majú vyživovaciu povinnosť voči ich dospelej dcére J., ktorá doposiaľ je študentkou, na
strane matky súd zohľadnil tú skutočnosť, že matke sú vyplácané rodinné prídavky na dieťa, ktoré sú
príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej, ako i na skutočnosť, že matka si pomernú časť
svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu plní formou osobnej starostlivosti o maloletú, zároveň súd
zohľadnilnastraneotcaskutočnosť,žeotecsasmaloletoukontaktuje,vzhľadomnauvedenésúddospel
k záveru, že stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb
maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, pričom stanovené výživné zodpovedá i
zisteným majetkovým pomerom rodičov.
Dlhy a pôžičky rodičov pri stanovení výšky výživného súd nezohľadnil, keďže pred vyživovacou
povinnosťou takéto výdavky rodičov nemajú prednosť a rodičom slúžili na získanie majetkového
prospechu.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného od 1.4.2012 do 30.11.2013 došlo na strane otca k vzniku dlžného
výživného vo výške 670,02 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 50 € a novourčeným
výživným 110 €, čo je rozdiel 60 € mesačne za 20 mesiacov sporného obdobia, čo je spolu 1.200 €, po
odpočítaní príspevkov otca na potreby maloletej a to úhrad poplatkov za mobilný telefón v mesiacoch
jún, júl, september, október, november, december 2012 a apríl 2013 po 7 € v tom-ktorom mesiaci, čo
je spolu 49 €, po odpočítaní výživného uhradeného v máji 2012 nad rámec súdom určeného výživného
50 €, oblečenia zakúpeného otcom maloletej v decembri 2012 nohavíc za 19,90 € a trička za 4,90 €,
úhrad poplatkov za pobyty v škole v prírode maloletej v mesiaci máj, resp. jún 2012 v hodnote 117 €, na
jeseň 2012 50 €, v apríli 2013 129 € a v novembri 2013 50 €, čo je spolu 469,98 € a kúpu lyžiarskych
doplnkov za 90 €, ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Cena bicykla z dlžného výživného odpočítaná nebola, keďže šlo o dar k
Vianociam a dary podľa ustálenej súdnej praxe nespĺňajú charakter výživné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol a to pokiaľ ide o
jejnávrhnazvýšenievýživnéhonasumu200€zvyššieuvedenýchdôvodovpovyhodnotenípodstatných
rozhodných zmien pomerov a zistených skutočností na stranách ako maloletej, tak i rodičov a návrh
matky v časti na spätnú úpravu výživného od 1.9.2011 do 31.3.2012 súd zamietol z dôvodu, že matka
neuviedla žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného a takýto dôvod hodný
osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného nevyplynul ani z vo veci vykonaného dokazovania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.