Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612205838
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612205838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: JUDr.
N. Y., advokáta, so sídlom X. I. XX, XXX XX W. I., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304,
proti žalovanému: Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Partizánov 14, 031 01
Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 941, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Milanom Trnovským,
advokátom, so sídlom Ulica J. D. I. XXXX/X, XXX XX W. I., v konaní o zaplatenie 9.070,23 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.

9Cb/145/2012-119 zo dňa 20.5.2013 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.070,23 Eur
spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/145/2012-119 zo dňa 20.5.2013 v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.070,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 4.7.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.070,23 Eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod4.7.2012dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 9.070,23 Eur od 12.3.2012 do 3.7.2012

okresný súd žalobu zamietol. V súvislosti s trovami súdneho konania okresný súd vyslovil, že o nich
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd po vykonanom dokazovaní
a aplikácii ust. § 2 ods. 2, § 13 ods. 1, § 261 ods. 1, § 266 ods. 3, § 369 ods. 1, § 768k ods. 2
ObchodnéhozákonníkavspojenísNariadenímvládySRč.87/1995Z.z.,§18ods.4zákonač.586/2003
Z.z. o advokácii a ust. § 24 ods. 2, 3, 4 toho istého zákona, § 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uviedol, že
účastníci konania boli podnikatelia. Žalobca bol fyzická osoba - advokát, ktorá podniká na základe iného,
než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, t.j. podľa zákona o advokácii. Žalovaný

ako právnická osoba - akciová spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri. Predmetom konania
bolo zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov žalobcu ako advokáta za poskytnutie právnych
služieb žalovanému vyúčtovanej žalobcom vo výške tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení ku dňu
vyúčtovania úkonov právnej služby tak, ako boli uvedené v dôvodoch podanej žaloby. Žalobca preukázal
listinnými dôkazmi vykonanie všetkých úkonov právnych služieb, u ktorých sa domáhal zaplatenia
odmeny a náhrady hotových výdavkov. Žalovaný vo svojej obrane neuviedol žiadny konkrétny úkon

právnej služby, ktorý žalobca reálne nevykonal. Obrana žalovaného bola založená na tvrdeniach o
bezodplatnosti právneho zastúpenia žalovaného žalobcom, na absencii podpisov členov štatutárnehoorgánu na plných mociach na zastupovanie žalovaného žalobcom, na konanie žalobcu bez odbornej
starostlivosti, keď žalobca ako advokát neinformoval žalovaného o výške odmeny za úkon právnej
služby pred začatím konania, čo spôsobilo, že advokátovi odmena nepatrila a keď nejednal minimálne

s dvomi osobami z predstavenstva žalovaného, nemohol ich informovať o cene právnych úkonov, čiže
nepostupoval s odbornou starostlivosťou a za tieto úkony mu nepatrí odmena. Okresný súd uviedol, že
právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Štatutárny orgán žalovaného je
predstavenstvo, ktoré je kolektívnym orgánom pri tvorbe vôle a prejavoch vôle navonok. Podľa zápisu v
obchodnom registri sú oprávnení konať v mene žalovaného všetci členovia predstavenstva. Spoločnosť

zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva. Vo všetkých veciach
zaväzujúcich spoločnosť, sú oprávnení podpisovať všetci členovia predstavenstva. Podpisovanie
za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti,
menám a funkcii podpisujúci pripoja svoj podpis. Ide o určenie spôsobu konania v mene spoločnosti a o
určenie spôsobu konania v mene spoločnosti navonok. Žiaden z vypočutých svedkov (bývalých členov
štatutárneho orgánu žalovaného) nepotvrdil dojednanie bezplatnosti poskytnutia právnych služieb

žalobcom žalovanému v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o advokácii. Z ustanovenia § 24 ods. 3
zákona o advokácii, ako aj § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vyplýva, že ak nedôjde k dohode o odmene advokáta, patrí mu tarifná
odmena. Obrana žalovaného si odporovala, lebo súčasne tvrdil neexistenciu dohody o zastupovaní a
bezplatnosť poskytovania právnych služieb. Tvrdenia o neexistencii dohody o zastupovaní boli v rozpore

so správaním sa žalobcu i žalovaného, keď žalobca opakovane žalovaného zastupoval, žalovaný jeho
plnenia zjavne prijímal, čo ani nepopieral v žiadnej zo siedmych právnych vecí, ktorých zaplatenie
odmeny a náhrady hotových výdavkov bolo predmetom súdneho konania. Súčasný člen predstavenstva
Ing. Vlastimil Škandera odôvodňoval nesúhlas so žalobou situáciou v klube - nedostatkom peňazí.
Podrobnosti, zrejme na dobu, ktorá uplynula, si už nepamätal žiadny zo svedkov. Svedkovia M. I.

vypovedal, že zastupovanie žalobcom bral tak, že odmena mu bude priznaná podľa advokátskych taríf.
Vybrali si ho preto, lebo už v minulosti zastupoval hokejový klub a spolupráca bola výborná. Suma nebola
stanovená, ale brali to ako právne služby. Mgr. Gabriel Lengyel, bývalý predseda predstavenstva a člen
predstavenstva žalovaného, od 1.4.2010 do 3.3.2011 vypovedal, že keď spolu jednali, nebolo dohodnuté
za koľko, lebo hokejový klub peniaze nemal a bolo to tak, že keď budú peniaze, potom sa dojednajú.

Svedok I. Y., ktorý pôsobil u žalovaného ako manažér vypovedal, že si pamätá, že klub oslovil žalobcu
na zastupovanie v sporoch s Hokejovým Klubom Dubnica, N. W. a R., v tom čase klub nedisponoval
finančnými prostriedkami, preto sa hovorilo o štandardných cenách s tým, že budú zaplatené neskôr.
Len svedok Štefan Kuric, člen predstavenstva žalovaného, od 28.4.2008 do 24.3.2011, ktorý osobne v
žiadnej zo žalovaných vecí so žalobcom nejednal, len podpisoval jednu plnú moc, to bral ako poskytnutie

pomoci zo strany žalobcu, teda ak s ním vôbec nejednal, nemohol jednať ani o odplate, či hodnote
právneho úkonu a takto okresný súd vyhodnotil aj jeho výpoveď.

Okresný súd skonštatoval, že úspešná nebola ani obrana žalovaného s odkazom na ustanovenie
§ 18 ods. 5 zákona o advokácii, podľa ktorého odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri
ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k advokátskemu poriadku, podľa ktorého

ustanovenia § 13 po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom
písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré im zveril s odkazom na rozhodovaciu
činnosť disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory a jej predsedníctva (sp. zn. P-38/09:
2084/2008;DSII.-82/08:2084/2008),odisciplinárnomprevineníadvokátamôžerozhodnúťibapríslušný
disciplinárny orgán Slovenskej advokátskej komory, ktorým nie je súd. Nebolo na súde, aby posudzoval,

či sa advokát dopustil disciplinárneho previnenia. Časť svedkov potvrdila výpoveď žalobcu, že k
uplatneniu odmeny advokáta malo dôjsť až v čase, keď bude žalovaný ako jeho klient disponovať s
prostriedkami na jeho zaplatenie. Zjavne s takýmto spôsobom zastupovania bol uzrozumený žalobca
i žalovaný. Žalovaný nie je spotrebiteľom, lebo tým je v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka iba fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené uviedol okresný súd vo
vzťahu k ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný v priebehu poskytovania
právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon
právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. V celom zákone o advokácii sa
používajú pojmy advokát a klient, iba v ustanovení § 18 ods. 4 sa vo vzťahu ku klientovi používa pojem

spotrebiteľ právnej služby. Okresný súd bol toho názoru, že ide o jednoznačné označenie spotrebiteľa,
lebo nie každý klient advokáta je súčasne aj spotrebiteľom. Vzhľadom k týmto zhodnoteniam okresnýsúd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi ako advokátovi žalovaného odmenu zahŕňajúcu aj náhradu
hotových výdavkov advokáta vo výške tarifnej odmeny, predovšetkým preto, že vykonanie právnych
úkonov advokátom - žalobcom nebolo sporné, sporná nebola ani špecifikácia právnych úkonov, výška

vyčíslenej odmeny podľa tarify § 24 ods. 3 zákona o advokácii, § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
§ 10 a nasl. citovanej vyhlášky:

1/ zastupovanie v konaní pred súdom: Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/237/2009 s
tarifnou hodnotou 11.534,23 Eur na základe písomnej Plnej moci z 10.12.2009 podpísanej predsedom
predstavenstva Ing. Vladimírom Poliakom a členom predstavenstva Ľubomírom Bubniakom

- 10.12.2009 prevzatie a príprava zastúpenia odmena 270,54 Eur, režijný paušál 6,95 Eur,

- 14.12.2009 písomné podanie odporu proti platobnému rozkazu odmena 270,54 Eur, režijný paušál
6,95 Eur,

- 20.1.2010 konanie pred súdom za každé začaté dve hodiny odmena 541,08 Eur, režijný paušál 7,21
Eur,

- 21.4.2010 konanie pred súdom odmena 270,54 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- 9.6.2010 odvolanie proti rozsudku odmena 270,54 Eur, režijný paušál 7,21 Eur daň z pridanej hodnoty
19% 315,17 Eur, spolu odmena a náhrada hotových výdavkov 1.973,94 Eur,

vyúčtované podľa § 10, ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom
do 31.5.2010 a podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), c) v znení vyhlášky účinnej od 1.6.2010 a ďalej
podľa § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,

2/ zastupovanie v konaní pred súdom: Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. 3C/43/2010 s tarifnou
hodnotou 9.593,04 Eur na základe písomnej Plnej moci podpísanej členmi štatutárneho orgánu
19.3.2010 Ing. Vladimíra Poliaka a Ľubomíra Bubniaka

- 19.3.2010 prevzatie a príprava zastúpenia odmena 253,94 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- 25.3.2010 odpor proti platobnému rozkazu odmena 253,94 Eur, režijný paušál 7,21 Eur, DPH 19%

99,24 Eur, spolu odmena a náhrada hotových výdavkov 621,54 Eur,

vyúčtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej iba citovanej vyhlášky

3/ zastupovanie v konaní pred súdom: Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/205/2010 s tarifnou
hodnotou 21.158,05 Eur na základe Plnej moci 16.8.2010 podpísanej členmi štatutárneho orgánu Ing.

Štefanom Kuričom a Mgr. Gabrielom Lengyelom.

- 16.8.2010 prevzatie a príprava zastúpenia odmena 370,14 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- 17.8.2010 odpor proti platobnému rozkazu odmena 370,14 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- DPH 19% 143,39 Eur, spolu odmena a náhrada hotových výdavkov 898,09 Eur,

vyúčtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

4/ zastupovanie v konaní pred súdom: Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/33/2010 s tarifnou
hodnotou 2.387 Eur na základe písomnej Plnej moci podpísanej členmi štatutárneho orgánu 28.4.2010
Ing. Jánom Blcháčom, PhD. a Mgr. Gabrielom Lengyelom

- 28.4.2010 prevzatie a príprava zastúpenia odmena 101,25 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- 29.4.2010 konanie pred súdom za každé začaté 2 hodiny odmena 202,50 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- 9.6.2010 konanie pred súdom odmena 101,25 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,- 29.7.2010 konanie pred súdom 101,25 Eur, režijný paušál 7,21 Eur, DPH 19% = 101,67 Eur, spolu
odmena a náhrada hotových výdavkov 636,76 Eur,

vyúčtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky

5/ zastupovanie v konaní pred súdom: Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/108/2011 s tarifnou
hodnotou 5.712 Eur na základe písomnej plnej moci podpísanej členmi štatutárneho orgánu Richardom
Muchým a Jurajom Halajom

- 8.12.2011 prevzatie a príprava zastúpenia odmena 200,85 Eur, režijný paušál 7,41 Eur,

- 8.12.2011 odpor proti platobnému rozkazu odmena 200,85 Eur, režijný paušál 7,41 Eur,

- 9.2.2012 konanie pred súdom - odročené pojednávanie bez prejednania veci (1/4 odmeny 50,21 Eur,

režijný paušál 7,63 Eur),

- DPH 20% = 94,87 Eur, spolu odmena a náhrada hotových výdavkov 569,23 Eur,

vyúčtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) c), ods. 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky. V texte plnej moci sa uvádza, že advokát je splnomocnený, aby žalovaného zastupoval
vo všetkých právnych veciach, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával

návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné
prostriedkyavzdávalsaich,vymáhalnároky,plnenienárokovprijímal,ichplneniepotvrdzoval,dedičstvo
odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko aj vtedy, keď
je podľa právnych predpisov potrebné splnomocnenie, toto splnomocnenie dávam i v rozsahu prác a
povinností podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku. Najmä ho splnomocňujem „k

odporu proti platobnému rozkazu 1 Rob/584/2011". Z predloženej plnej moci na zastupovanie je zrejmé,
že zastupovanie nie je obmedzené len obsahuje zdôraznenie najmä ho splnomocňujem na podanie
odporu proti platobnému rozkazu lRob/584/2011, čo nevylučuje zastupovanie v celom konaní, takáto
obrana žalovaného je celkom zjavne v rozpore s obsahom písomnej plnej moci na zastupovanie.

6/ zastupovanie v disciplinárnom konaní pred disciplinárnou komisiou SZĽH číslo konania

2009/2010/51-2 vo veci hráča I. H. na základe písomnej plnej moci podpísanej členmi štatutárneho
orgánu (č.l. 6)

- 7.7.2010 prevzatie a príprava zastúpenia odmena 55,49 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- 12.7.2010 účasť na zasadnutí DK SZĽH odmena 55,49 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- náhrada za stratu času 192,32 Eur (z W. I. do Bratislavy a späť za 16 polhodín po 12,02 Eur),

- DPH 19% 60,37 Eur, spolu 378,09 Eur,

vyúčtované podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), ods. 8, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky

7/ zastupovanie v právnej veci proti veriteľovi GRUPP 5B, s.r.o., so sídlom v Poprade 058 01, Popradské
nábrežie476/2,IČO:36462764,nazákladepísomnejplnejmocipodpísanejčlenmištatutárnehoorgánu

Ing. Jánom Blcháčom, PhD. a Mgr. Gabrielom Lengyelom č.l. 90, ktorou bol splnomocnený vo veci
predaja domu súp. č. XXXX na LV č. XXXX, katastrálne územie W. I. na sprostredkovanie predaja,
vypracovanie všetkých potrebných zmlúv, najmä zmluvy o budúcej zmluve, kúpnej zmluvy, návrh na
vklad a iné s tarifnou hodnotou 233.757,43 Eur

- 1.7.2010 (č.l. 90) prevzatie a príprava zastúpenia odmena 891,33 Eur, režijný paušál 7,21 Eur,

- vypracovanie listiny - zmluvy o budúcej zmluve (č.l. 8 - 11), odmena 891,33 Eur, režijný paušál 7,21 Eur.

- vypracovanie listiny - kúpnej zmluvy (č.l. 12-16) odmena 891,33 Eur + režijný paušál 7,21 Eur,

- vypracovanie listiny - započítanie pohľadávok na sumu 116.178 Eur, odmena 652,29 Eur, režijný paušál
7,21 Eur,- DPH 19% = 637,47 Eur,

SPOLU 3.992,58 Eur.

Celkom spolu odmena za úkony právnej služby s náhradou hotových výdavkov 9.070,23 Eur.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca nepredložil súdu listinu preukazujúcu výzvu na plnenie
adresovanú žalovanému, preto za takúto výzvu považoval až doručenie žaloby na súde, ktorá bola
podaná na okresnom súde dňa 11.6.2012. Za rozhodujúce prvostupňový súd považoval doručenie
tejto žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému, t.j. dňa 2.7.2012. Najskôr mohol žalovaný
preukázateľne plniť žalobcovi na nasledujúci deň, t.j. 3.7.2012 (utorok) a do omeškania sa mohol dostať
až nasledujúci deň, t.j. 4.7.2012. Okresný súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania až počnúc

dňom 4.7.2012, kedy bola základná úroková sadzba ECB 1%, zvýšená o 8 percentuálnych bodov, t.j.
9% ročne. Okresný súd žalobcovi priznal aj právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 9.070,23 Eur
od 4.7.2012 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania od 12.3.2012 do 3.7.2012 žalobu
zamietol.

V súvislosti s trovami súdneho konania okresný súd za aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o

nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť
žalobcovi 9.070,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.07.2012 do zaplatenia.
Ako odvolacie dôvody žalovaný poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Žalovaný mal za to, že
prvostupňový súd nesprávne rozhodol vo veci samej, pretože, dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný rozporoval aplikáciu domnienky o tarifnej odmene v zmysle ust. § 24 ods.
2 zákona č. 586/2003 Z.z. zákona o advokácii a ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, pretože z výpovedí jednotlivých svedkov v priebehu konania vyplynulo, že medzi
žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu dohody o odmene, pričom vzhľadom na časový odstup

niektorí nevedeli určiť jej výšku. Svedok Kuric potvrdil, že právne služby žalobcom mali byť poskytované
bezodplatne. Žalovaný uviedol, že ak sa žalobca domáhal uhradenia odmeny za poskytovanie právnych
služieb v zmysle tarifnej odmeny, tak bol povinný túto skutočnosť preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2012, sp. zn. 3M Cdo 8/2011, v ktorom sa
uvádza, že nemôže byť vecou žalobcu (advokáta) iba samo preukázanie poskytnutia právnej pomoci a

nezaplatenie odmeny za poskytnutú právnu pomoc s tým, že všetky ostatné a skutkové okolnosti musí
tvrdiťapreukazovaťžalovaný(klient).Vdanomsporežalobcalenpreukázalpísomnéplnomocenstvá,na
základe ktorých malo byť zrejmé, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní
právnej pomoci, pričom predmetné plnomocenstvá obsahujú len odkaz, že klient má vedomosť, že
podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci patrí odmena za zastupovanie spolu s výdavkami za stratu

času advokátskej kancelárie. Podľa výpovede jednotlivých svedkov v priebehu konania vyplynulo, že
k dohode o odmene medzi žalobcom a žalovaným došlo, a teda nemožno automaticky uplatňovať
domnienku o tarifnej odmene podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a ust. §
1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k sporovosti konania
bolo povinnosťou žalobcu preukázať vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ako

aj konkrétny obsah právneho vzťahu, čím sa rozumie vymedzenie vzájomných práv a povinností
účastníkov. Hoci sa žalobca v predložených plnomocenstvách odvoláva na zmluvu o poskytnutí
právnej pomoci, jej existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom podľa názoru žalovaného táto
skutočnosť, vo vzťahu k povinnosti uniesť dôkazné bremeno, nemôže zaťažovať žalovaného. Okresný
súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal skutočnosťou, že svedok p. Lengyel nestotožnil

svoj podpis na prvom vyhotovení plnej moci, a to právnej veci označenej v žalobe žalobcom pod číslom
3 sp. zn. 1Rob/421/2010, a preto zo strany žalovaného tak nemohlo dôjsť k udeleniu plnomocenstva na
zastupovanie v predmetnej veci. Ďalej mal žalovaný za to, že Plnomocenstvo v právnej veci označenej
žalobcom pod č. 5 - CITY BOARDS s.r.o. MHK 32, a.s. o zaplatenie 5.712 Eur, bolo udelené len pre
časť konania, nakoľko podľa § 28 ods. 1 O.s.p. plnomocenstvo možno udeliť písomne alebo ústne do

zápisnice buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo pre zastupovanie v tejtoveci bolo udelené len pre podanie odporu, aj s prihliadnutím na ostatné plnomocenstva medzi žalobcom
a žalovaným, kde je explicitne uvedené, že žalovaný splnomocňuje žalobcu na zastupovanie v celom
konaní.

Žalovaný v odvolaní poukázal na porušenie ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii. Žalovaný sa nestotožnil so závermi okresného súdu, pretože extenzívny a gramatický
výklad tohto ustanovenia pripúšťa, aby sa za spotrebiteľa právnej služby považovala každá osoba, ktorá
právnu službu spotrebúva, a keďže právnu službu spotrebúva každý jej príjemca, žalovaný mal za to,
že spotrebiteľom právnej služby je aj žalovaný. Ak by chcel zákonodarca výslovne vylúčiť poučovaciu

povinnosť v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii len na spotrebiteľov, tak definíciu, kto
jespotrebiteľomprávnejslužby,byvzákoneexplicitnešpecifikoval,takakotomuurobilpricharakteristike
konania s odbornou starostlivosťou. Žalobca si voči žalovanému nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, a preto podľa názoru žalovaného mu
odmena za poskytovanie právnych služieb nepatrí. Žalovaný v ďalšom namietal porušenie ustanovenia
§ 18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pretože žalobca pri poskytovaní právnych služieb

v prospech žalovaného s odbornou starostlivosťou nepostupoval. Reálne nepreukázal uzatvorenie
zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi ním a žalovaným, kde by boli presne špecifikované ich
vzájomné práva a povinnosti, z výpovedí jednotlivých svedkov vyplývalo, že niektorí mali za to, že
právne služby žalobcom budú poskytované bezodplatne, ďalší vôbec nemali vedomosť o výške odmeny,
a niektorí síce mali vedomosť o určitej odplatnosti, avšak nepamätali si presnú výšku odmeny, t.j. z

jednotlivých svedeckých výpovedí vyplynulo, že Dohoda o odmene existovala, a preto neprichádza do
úvahy automatická aplikácia § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Pri poskytovaní právnych služieb žalobca nekonal so štatutármi žalovaného, ktorí boli v čase vzniku
záväzkovo-právnych vzťahov oprávnení konať v mene žalovaného, nakoľko v každej jednotlivej veci
jednal len s jedným štatutárom, a preto žalovaný mal za to, že takéto konanie žalobcu nemožno

považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaný počas konania poukazoval na disciplinárne
previneniaadvokátov,oktorýchrozhodovaladisciplinárnakomisiaSAK,pričomchcelpoukázaťnielenna
porušenie § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ale konkrétne porušenie § 18 ods. 5 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Na základe týchto skutočností, pokiaľ žalobca bezodkladne po skončení
zastúpenia vec so žalovaným písomne finančne nevysporiadal, porušil § 13 advokátskeho poriadku a

takéto konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, a to už je porušenie nie
stavovského predpisu, ale priamo zákona o advokácii, a to ustanovenia § 18 ods. 5. Pokiaľ by sa
takémuto konaniu pripisovala právna ochrana, bolo by to zároveň v rozpore s dobrými mravmi, tak ako
to ustanovuje § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný súčasne poukázal na to, že z obsahu rozhodnutia
okresného súdu nie je zrejmé, či konajúci súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi účastníkmi malo

dôjsť k dohode o odmene, ale v tom znení, že bola medzi účastníkmi dohodnutá tarifná odmena alebo
k dohode o odmene medzi účastníkmi nedošlo, a preto sa aplikovala domnienka v súlade s ust. §
1 ods. 2 druhá veta vyhlášky 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu žalovaný
mal za to, že absentuje náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a preto je predmetné rozhodnutie
nepreskúmateľné. Žalovaný žiadal v napadnutom výroku I. rozsudok okresného súdu zrušiť podľa ust. §

221 ods. 1 O.s.p., alternatívne podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá. Súčasne
si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo
dňa 21. júna 2013, v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, zákonné a
stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení tohto rozsudku.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.13Cob/241/2013-160 zo dňa 28.10.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 26.11.2013,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného
súdu cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p., a preto v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie,

viažuce sa k výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.070,23 Eur spolu s
príslušenstvom. V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu v dotknutom výroku krajský súd uvádza nasledovné.

Základomodvolaniažalovanéhoboloposúdenie,čižalobcovnárok9.070,23Eurspoluspríslušenstvom,
predstavujúci tarifnú odmenu za zastupovanie žalovaného v jednotlivých súdnych sporoch, je alebo
nie je oprávnenou pohľadávkou, ktorá má svoj základ vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.") v spojení
so zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.").

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred
súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie

právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku
klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu
(ďalej len „právne služby").

Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Krajský súd uviedol citáciu vyššie uvedených paragrafových ustanovení právnych predpisov, keďže mal
zato,žebolipodstatnépreposúdenieodvolacejsporovejprávnejveci.Nazákladezistenéhoskutkového

stavu, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. a z ktorého vychádzal, keďže
nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p., žalobca v
konaní pred okresným súdom na pojednávaní dňa 18.2.2013 (č.l. 74 spisu) uviedol, že sa so žalovaným
dohodol na účtovaní podľa tarify. Svedok Ing. Ján Blcháč, ktorý bol vypočutý na pojednávaní konanom
pred okresným súdom dňa 8.4.2013, uviedol, že presné znenie zmluvných vzťahov medzi žalobcom a

žalovaným nepozná, avšak pokiaľ žalobca vykonával pre žalovaného nejaké služby, tak predpokladal
aj nejakú odmenu. Na tom istom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Ing. Vladimír Poliak, svedok Juraj
Halaj, ktorí sa nevyjadrovali k uzavretiu dohody o odmene medzi žalobcom a žalovaným. Svedok Juraj
Halaj uviedol, že nič nevie o dohodnutých podmienkach zastupovania žalobcom. Z výpovede svedka
Richarda Muchého vyplynulo, že žalobca sa so žalovaným dohodli na právnom zastúpení, nebola však

stanovená suma, ale žalovaný to bral ako právne služby. Menovaný svedok na doplňujúcu otázku
samosudkyne uviedol, že bral to tak, že odmena bude žalobcovi ako zástupcovi žalovaného priznaná
podľa advokátskych taríf. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 29.4.2013 svedok
Gabriel Lengyel potvrdil, že žalobca poskytol žalovanému právne služby, nikdy však s ním nejednali o
konkrétnych sumách. Svedok Štefan Kuric uviedol, že o odplate so žalobcom sa nejednalo. Svedok I.

Y. uviedol, že žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami, preto sa hovorilo len o štandardných
cenáchstým,žebudúzaplatenéneskôr.Bolototak,žekeďbudúpeniaze,takpotomsadojednážalobca
so žalovaným.Krajský súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania pred okresným súdom a výpovede
svedkov, podľa ktorých nebola preukázaná zmluvná odmena, resp. dohoda medzi žalobcom ako
advokátom a žalovaným ako klientom o zmluvnej odmene, preto žalobcovi patrila za úkony právnej

služby tarifná odmena, tak ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. v spojení s ust.
§ 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. V tomto smere preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného,
že by z výpovedí svedkov mala vyplynúť dohoda o zmluvnej odmene. Krajský súd v zhode so zisteniami
okresným súdom uvádza, že z vykonaného dokazovania, zo svedeckých výpovedí nevyplynula ani
bezodplatnosť poskytovania právnych služieb žalobcom žalovanému. Z prejavenej vôle a správania sa

takžalobcu,akoajžalovanéhobolozrejmé,žeišlooodplatnézastupovaniežalobcom.Akobolouvedené
vyššie, ak nebolo preukázané, že došlo k dohode o zmluvnej odmene medzi žalobcom a žalovaným,
tak žalobca mal nárok na tarifnú odmenu, ako to správne skonštatoval aj okresný súd.

V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 09. mája 2012, sp. zn. 3M Cdo 8/2011, na
ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní, krajský súd uvádza, že podľa dôkazného bremena, ktoré žalobca
uniesol, preukázal svoj nárok na zaplatenie tarifnej odmeny v súvislosti so zastupovaním žalovaného.

Krajský súd v zhode s okresným súdom poukazuje na to, že vo veci sp. zn. Okresného súdu Liptovský
Mikuláš 4Cb/108/2011, týkajúcej sa žalobcu CITY BOARDS s.r.o., v Plnomocenstve zo dňa 08.12.2011,
udelenom žalovaným žalobcovi na jeho zastupovanie v tejto sporovej právnej veci, použitý pojem
„najmä" na splnomocnenie odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. 1Rob/584/2011 neznamená „len",
pretože podľa obsahu celého tohto Plnomocenstva zo dňa 08.12.2011 bol žalobca splnomocnený na

všetky úkony, t.j. aby prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery,
uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal
nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval. Je nesporné, že pojem „najmä" sa viaže k
spôsobu demonštratívneho výpočtu a nie taxatívneho, preto žalobca ako zástupca žalovaného v zmysle
Plnomocenstva zo dňa 08.12.2011 bol splnomocnený okrem podania odporu proti platobnému rozkazu

sp. zn. 1Rob/584/2011 aj na všetky ďalšie úkony, vykonávané z titulu zastúpenia žalovaného v danej
sporovej právnej veci.

Krajský súd poukazuje aj na jednotlivé plnomocenstvá, v ktorých je nepochybné vyjadrenie žalovaným,
že žalobcovi ako zástupcovi patrí odmena za zastupovanie, a preto s ohľadom na obsah plnomocenstiev
nemožno hovoriť o bezodplatnosti poskytovania zastúpenia žalobcom žalovanému v jednotlivých

súdnych konaniach. Okresný súd preto správne vyhodnotil ako dôvodný žalobcov nárok. Žalobca
preukázal zastupovanie žalovaného, vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby, ako aj, že žalovaný
si bol vedomý odmeny za toto zastupovanie a ak sa podľa skutkového stavu nepreukázalo, že došlo
k dohode o výške odmeny, t.j. o zmluvnej odmene žalobcu ako zástupcu a advokáta žalovaného, tak
žalobcovi patrila tarifná odmena.

K úplnosti sa uvádza, že advokáti poskytujú právne služby v zmysle zákona č. 586/2003
Z.z. v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. na základe zmluvy o právnej pomoci uzavretej s klientom,
ktorá môže byť uzavretá ústne. Pokiaľ však má advokát klienta aj zastupovať, teda nielen poskytnúť
mu právnu radu, a to či už pri rokovaniach s protistranou, na súde a podobne, zabezpečí si advokát od
klienta udelenie plnomocenstva, tak ako to bolo aj v danom spore medzi žalobcom ako advokátom a

žalovaným ako klientom. Podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané uzavretie zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným ohľadne zastupovania žalovaného, keďže je postačujúca ústna forma
takéhoto kreovaného zmluvného vzťahu. To, že v danej sporovej veci bola v ústnej forme uzavretá
zmluva o právnej pomoci medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom, potvrdzujú aj
jednotlivé plnomocenstvá udelené žalovaným žalobcovi na zastupovanie pred súdom. Vo všeobecnosti

sa poukazuje na to, že advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorá sa určuje dohodou medzi
advokátom a klientom a ak nedôjde k dohode, advokátovi patrí tarifná odmena, t.j. odmena určená podľa
príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Aj v zmysle uvedeného, k danej sporovej právnej veci
krajský súd poukazuje na to, že pokiaľ nebola preukázaná dohoda o zmluvnej odmene medzi žalobcom
a žalovaným, tak oprávnene žalobcovi patrila tarifná odmena.

Bolo preukázané, že žalobca mal udelené plnomocenstvo od žalovaného vo všetkých vykonaných
úkonoch právnej služby, preto žaloba bola dôvodná, a ak jej okresný súd vyhovel, tak jeho rozhodnutiebolo vecne správne a krajským súdom potvrdené za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Z tohto zistenia
preto nebolo podstatné, že svedok Lengyel uviedol, že na jednom plnomocenstve nie je jeho podpis.
Krajský súd oboznámením sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.

zn. 9Cb/205/2010 (pôvodne vedená vec pod sp. zn. 1Rob/421/2010) zistil, že žalobca mal udelené
plnomocenstvo od žalovaného dňa 16. augusta 2010.

V súvislosti s ďalšími námietkami žalovaného krajský súd súhlasí s postupom okresného súdu v tom
smere, že okresný súd nebol oprávnený riešiť žalovaným namietané disciplinárne previnenie žalobcu,
a tým nemohol byť ani relevantný odvolací dôvod žalovaného, s poukazom na ust. § 18 ods. 5 zákona

č. 586/2003 Z.z. v spojení s ust. § 13 Advokátskeho poriadku. Naviac, správanie žalovaného potvrdilo,
že odmena sa žalobcovi mala vyplácať, pokiaľ žalovaný bude disponovať s dostatkom finančných
prostriedkov. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že žalobca ako advokát nevykonával svoju činnosť s
odbornou starostlivosťou, môže podnecovať disciplinárne konanie u Slovenskej advokátskej komory,
prípadne sa domáhať voči žalobcovi aj náhrady škody, ak je žalovaný toho názoru, že porušením
povinností žalobcu ako advokáta mu vznikla škoda. V danej sporovej veci však žalovaný nepreukázal,

že by žalobca ako advokát mal postupovať v rozpore s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 5 zákona
č. 586/2003 Z.z.).

Podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej
služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon

právnej služby vykonať bezodkladne.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, v súvislosti s výkladom a aplikáciou vyššie citovaného
zákonného ustanovenia krajský súd uvádza, že pojem spotrebiteľ je potrebné vykladať v spojení s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z., a to ust. § 11 ods. 1 písm. b), podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide

o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy a podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) alebo klientom je
fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na
bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Predmetná vyhláška č. 655/2004 Z.z. tak uvádza pojem
klient - spotrebiteľ, klient - fyzická osoba. Krajský súd poukazuje na to, že úprava zákonného znenia ust.

§ 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. bola zavedená zákonom č. 304/2009 Z.z. s účinnosťou
od 01. septembra 2009 a zapadá do celkového kontextu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, preto
použitý pojem „spotrebiteľ" v ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. nemožno vykladať tak, ako sa
toho dovolával žalovaný v odvolaní, t.j. že spotrebiteľom by mal byť aj žalovaný ako právnická osoba
- podnikateľský subjekt. Použitý pojem „spotrebiteľ" preto nemôže byť širší, než ho definuje Občiansky

zákonník v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ani v tomto smere nebol zistený relevantný odvolací dôvod žalovaného.

Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Krajský súd k tomu, aby
malspôsobilýpredmetsvojhoodvolaciehokonania,prioritneskúma,činapadnutésúdnerozhodnutiemá

atribúty vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu
má všetky náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože okresný súd jasným, zrozumiteľným
spôsobom vyjadril, na základe akých okolností, tak skutkových, ako aj právnych má za to, že žalobcova
pohľadávka je preukázaná a oprávnená. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV.
ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná
odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu
predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.

Na základe vyššie uvedených zvýrazňujúcich zhodnotení krajským súdom nebol relevantný ani jeden

odvolací dôvod žalovaného, preto v zmysle návrhu žalovaného nedošlo ani k zrušeniu rozsudku
okresného súdu v napadnutom výroku, ani k jeho zmene, ale rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.070,23 Eur spolu s príslušenstvom bol potvrdený
ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Pokiaľ sa krajský súd v
plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu, tak v podrobnostiach odkazuje na

jeho odôvodnenie, a to, čo sa týka aj špecifikácie jednotlivých úkonov právnej služby a výpočtu tarifnej
odmeny, ktorý výpočet v konečnom dôsledku ani nebol rozporovaný žalovaným v podanom odvolaní.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách prvostupňového konania okresný súd aplikoval ust. § 151 ods. 3
O.s.p., preto krajský súd za použitia ust. § 224 ods. 4 O.s.p. vyslovil, že o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.