Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010051
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1612010051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanémuO.T.,preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2013 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. T., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom
R. A. č. XXX

sa uznáva vinným,

že
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry J. T., narodenej XX. D. XXXX,
trvale bytom R. A., číslo domu XXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 85 zákona o rodine číslo 94/1963
Zbierky ako aj § 62 zákona o rodine 36/2006 Zbierky zákonov, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného
súdu v Senici spisovej značky 7 P 225/96 z 15. júla 1996, právoplatným 15. júla 1996, ktorým bol
zaviazaný prispievať na výživu dcéry J. sumou 33,19 € (1.000,- Sk), a to mesačne vopred vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky I. S., narodenej XX. I. XXXX, trvale bytom R. A., číslo domu XXX, si túto

povinnosť riadne neplnil od 1. novembra 2002 až do 28. mája 2009 kedy vyživovacia povinnosť voči
oprávnenému dieťaťu zanikla, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh vo výške 2.622,32 € voči I.
S., pričom v rozhodnom období bol až do marca 2004 vedený ako uchádzač o zamestnanie, kedy bol
vyradený pre nespoluprácu, od januára 2004 bol poberateľom predčasného starobného dôchodku a od
septembra 2006 bol poberateľom starobného dôchodku v dostatočnej výške,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.Podľa § 49 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obvinenému povinnosť, aby v
skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 01.02.2012 na tunajší súd obžalobu pod č. k.

1Pv 925/08 zo dňa 01.02.2012 na O. T. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Okresný súd Malacky vydal vo veci trestný rozkaz,
proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť

ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného a preto vyhlásil uznesenie o tom, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti
obžalovaného.

Súdvykonalvovecidokazovanieprečítanímvýpovedeobžalovanéhozprípravnéhokonania,výsluchom
svedkyne J. T. a I. S. a tiež vykonaním t.j. prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.,
oboznámením sa s vyjadreniami obvineného a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku
rozsudku.

Obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 11.01.2012 uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti
voči svojej dcére J. T., ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P 225/96-39 zo
dňa 15.07.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.1996. V zmysle tohto rozsudku bol zaviazaný
na platenie výživného pre svoju dcéru J. vo výške 1.000 Sk s účinnosťou od 01.01.1994. Následne bol

trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 231/03 zo dňa 29.04.2004 odsúdený za trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní jeden rok. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že svojej dcére J. našetril na vkladnú knižku
peňažnú čiastku vo výške 80.000 Sk, avšak nakoľko nemal vedomosť, kde sa zdržuje, tieto peniaze

nakoniec minul pre svoju potrebu. Ďalej obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v období od novembra
2002 do 31.12.2003 bol evidovaný ako nezamestnaný a nemal v tom čase žiadnu prácu. Od 01.01.2004
je dôchodcom a jeho príjem predstavuje výšku 298 eur mesačne. Jeho mesačné výdavky sú vo výške
asi 110 eur, pričom jeho dcéra O., ktorá žije v P., mu posiela raz za pol roka sumu 100 kanadských
dolárov. Iný príjem nemá, nechodí ani na žiadne brigády. Obžalovaný vypovedal, že si je vedomý, že

jeho dlh na výživnom za obdobie od novembra 2002 do mája 209 predstavuje výšku 2622,32 eur, pričom
túto sumu by chcel uhradiť, ale nevedel povedať ako by ju chcel uhradiť. Obžalovanému bola zároveň
oznámená adresa, na ktorej sa zdržuje jeho dcéra J., čo zobral na vedomie.

Poškodená J. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že otec jej prestal platiť výživné v máji 2002, kedy

sa spolu s matkou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Štúdium na SSOŠ ukončila 28.05.2009 a od
tejto doby pracuje. Poškodená vypovedala, že pokiaľ vie, otec jej dlhuje na výživnom okolo 2.500 eur.
Od kedy sa odsťahovala od otca, odmietala sa s ním kontaktovať vzhľadom k tomu ako správal počas
obdobia keď žili v spoločnej domácnosti. Poškodená dodala, že počas celej doby jej otec nijako neprispel
na výživu a ani jej nedal žiadny dar. Hmotnou núdzou netrpela, nakoľko jej matka dokázala zabezpečiť

všetky jej potreby.

Svedkyňa I. S. vypovedal zhodne ako poškodená J. T., pričom na otázku prokurátorky odpovedala, že
obžalovaný mal vedomosť o tom, kde s dcérou bývajú, keďže z ubytovne, kam sa s dcérou odsťahovala
im odniesol veci a tiež ju vídal vo R. A. na štadióne, kde pracovala ako hospodárka. Svedkyňa tiežpoukázala na skutočnosť, že obžalovaný podával návrhy na súd, na určenie styku s dcérou, z ktorých
je zrejmé, že ich adresu poznal.

Súd sa oboznámil s vyjadrením obžalovaného zo dňa 15.04.2013, v ktorom uvádza, že zo strany p.
S. došlo ku krivému obvineniu, nakoľko rozsudok Okresného súdu Senica 7P 225/96 nebol vydaný
pre účinnosť v žalovanom období. Obžalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetný rozsudok
určil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére vo výške 1.000 Sk na obdobie od 01.01.1994 do 30.06.1994.
Obžalovaný ďalej tvrdí, že potom ako sa p. S. spolu s dcérou J. odsťahovali zo spoločnej domácnosti,

nemal vedomosť o tom, kde sa zdržujú, čím mu znemožnila výkon jeho rodičovských práv a povinností.
Obžalovaný svoje podanie doplnil dňa 22.04.2013, pričom v tomto doplnení uviedol, že o úpravu
rodičovských práv na obdobie po 30.06.1994 žiaden z účastníkov nežiadal, a to ani kolízny opatrovník.

Sudca oboznámil listinné dôkazy, a to najmä rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 7P 225/96 zo dňa
15.07.1996, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá J. T. zverila do osobnej

starostlivosti matky a súd zároveň určil povinnosť otcovi platiť výživné na maloletú J. vo výške 1.000 Sk,
vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca do rúk matky s účinnosťou od 01.01.1994. Súd určil, že otec
nemá nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.01.1994 do 30.06.1994.

Súd sa tiež oboznámil s rodným listom dieťaťa, potvrdením o návšteve školy a rozsudkom Okresného

súdu Malacky sp. zn. 1T 231/2003 zo dňa 29.03.2004 právoplatným dňa 29.06.2004, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov,
výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za
preukázané, že obžalovaný bol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére J. v období od
01.11. 2002 do 28.05.2009, keďže z rodného listu dieťaťa ako z výpovede obžalovaného je zistené,
že obžalovaný je jej otcom a na základe ustanovenia § 62 Zákona o rodine, mu vznikla vyživovacia

povinnosť. Podľa tohto ustanovenia plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonnou
povinnosťou a trvá až do času, kedy dieťa je schopné samo sa živiť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
žetátopovinnosťrodičovvočideťomexistujenezávisleodrozhodnutiasúdu.Tútovyživovaciupovinnosť
obžalovaného voči jeho dcére J., deklaroval Okresný súd Senica vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7P
225/94 zo dňa 15.04.1996, kedy mu súd určil výšku výživného v sume 1.000 Sk s účinnosťou od

01.01.1994. Vyjadrenia obžalovaného sú nesprávne, keď uvádzal, že súd mu určil výživné len na
obdobie od 01.01.1994 do 30.06.1994. Podľa vyššie uvedeného rozsudku súd len konštatoval, že za toto
obdobie má otec uhradené výživné, avšak toto konštatovanie nemá vplyv na ďalšie plnenie vyživovacej
povinnosti obžalovaného voči dcére Simone. Rovnako sú nesprávne aj tvrdenia obžalovaného, že súd
rozhodol nesprávne o jeho vyživovacie povinnosti od 30.06.1994, keďže úpravu práv a povinností

k dcére J. na toto obdobie nikto nenavrhoval ani nežiadal. Súd dáva do pozornosti, že v konaní o
maloletých deťoch, súd koná aj bez návrhu a v prvom rade sleduje záujmy maloletého dieťaťa. Keďže
J. T. bola v čase vyhlásenia vyššie uvedeného rozsudku maloletá, súd aj bez návrhu mohol upraviť
vyživovaciu povinnosť otca aj na obdobie, ktoré nebolo predmetom návrhu matky.

Z výpovede svedkyne I. S. ako aj poškodenej J. T. má súd za preukázané, že obžalovaný si riadne
neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére v období od 01.11. 2002 až do 28.05.2009. Obžalovaný
vo svojej výpovedi potvrdil, že svojej dcére za toto obdobie neprispieval na výživu.

Súd neuveril obrane obžalovaného, že nemal vedomosť o tom, kde býva jeho dcéra, a preto si svoju

vyživovaciu povinnosť nemohol plniť. Túto obranu obžalovaného má súd za vyvrátené predovšetkým
výpoveďou svedkyne I. S..

Na základe uvedeného, má súd nad všetku pochybnosť preukázané, že obžalovaný ako otec J. T. porušil
svoju zákonnú povinnosť, keď si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, a to v období

takmer siedmych rokoch, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.Konanie obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
vedel o svojej povinnosti vyživovať iného a aj napriek tomu si túto svoju povinnosť neplnil, čím porušil
zákonom chránený nárok na výživu.

O osobe obžalovaného súd zistil, že bol dva krát súdne trestaný, pričom v obidvoch prípadoch sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený. Za priestupok doposiaľ prejednávaný nebol.
Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadzby určenej v trestnom zákone a
keďže obžalovaný sa dopustil trestného konania dlhší čas, súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v

§ 207 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého sa páchateľ potrestá trestom odňatia slobody na jeden
rok až päť rokov.

Súd obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri úvahe o druhu a výške
trestu súd zobral do úvahy predovšetkým osobu obžalovaného, nakoľko ide o osobu vyššie veku so
zdravotnými problémami, určil mu súd trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej

sadzby. Súd vzhľadom k doterajšiemu spôsobu života obžalovaného usúdil, že pre ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa nie je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, a zároveň mu
uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť
sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania a tiež je povinný uhradiť dlžné
výživné, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil, a trest odňatia slobody vykoná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie na Okresnom súde Malacky, do

15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.