Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/8/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205320
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111205320.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci

žalobcu TF, a.s., so sídlom Poludníková 7, 821 02 Bratislava, IČO: 35 862 939, právne zastúpeného
AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti odporcovi 1/ A.Q., K.
odporcovi 2/ S. D., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z. XXXX/XX, XXX XX S., N. a odporkyni 3/ Z. K., H.. XX. XX.
XXXX, R. C. H. T. Š. XX, XXX XX C., všetci traja odporcovia právne zastúpení FIAČAN & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 69 069,72
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcom 1,2,3 z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom 1,2,3 spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške

10 817,30 Eur na účet právneho zástupcu odporcov 1,2,3 vedený N. R. B..K.., S. F. Z., číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom pôvodne domáhal voči odporcom 1 až 3 spoločne a nerozdielne
zaplatenia sumy 74 504,03 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 06. 03. 2011 až do zaplatenia. Svoj
nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že uvedená suma predstavuje vzniknutú škodu navrhovateľovi ako
veriteľoviúpadcuspoločnostiBONTAP,a.s.,atokonanímodporcovvrozporesozákonomč.7/2005Z.z.
vedúcemu k celkom zjavne neúspešnej reštrukturalizácii na majetok vyššie uvedeného úpadcu, pričom
navrhovateľakozabezpečenýveriteľbybolúplneuspokojenývkonkurzevprípade,žebysazačalvčase

začatia reštrukturalizačného konania. Vo vzťahu ku odporcovi 1 namietal navrhovateľ jeho nesprávny
postup pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku na majetok úpadcu spoločnosti BON TAP, a.s. z
dôvodu nesprávneho posúdenia hodnoty a predmetu záložného práva navrhovateľa a nevypracovania
reštrukturalizačného posudku s odbornou starostlivosťou v rozpore s ustanovením § 109 ods. 2 Zákona
č. 7/2005 Z.z.(ďalej aj ZKR). V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu odporcu 1/, ktorý vychádzal pri
vypracovávaníreštrukturalizačnéhoposudkuznesprávnychpredpokladov,správcanesprávnevrozpore
s § 109 ods. 3 písm. d) ZKR odporučil reštrukturalizáciu napriek tomu, že navrhovateľ ako veriteľ úpadcu

by bol v prípade vyhlásenia konkurzu namiesto reštrukturalizácie uspokojený vo väčšom rozsahu a
vzhľadom na nesprávne odporučenie reštrukturalizácie odporcom 1/ zodpovedá odporca 1/ za vzniknutú
škodu navrhovateľovi podľa § 109 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. Ďalším konaním odporcu 1/, ktorým malo
dôjsť ku spôsobeniu škody navrhovateľovi, bol podľa tvrdenia navrhovateľa postup odporcu 1/, keď po
povolení reštrukturalizácie na majetok uvedeného úpadcu v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti
odporca 1/ poprel časť navrhovateľom prihlásených pohľadávok, hoci podľa tvrdenia navrhovateľa, k
takémuto popretiu pohľadávky dôjsť nemalo. Vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ navrhovateľ namietal, že ako

členovia predstavenstva úpadcu pri vypracovaní reštrukturalizačného plánu nepostupovali s odbornou
starostlivosťou, nesprávne zistili predmet a hodnotu zálohu, ktorým boli zabezpečené prihlásenépohľadávky navrhovateľa (zamenili najvyššiu hodnotu istiny s hodnotou zálohu) a v dôsledku toho
zaradili do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky
aj také pohľadávky navrhovateľa, ktoré mali byť zaradené do skupiny zabezpečených pohľadávok.

Takýmto neodborným postupom podľa tvrdenia navrhovateľa odporcovia 2/ a 3/ tohto poškodili. V
dôsledku takéhoto postupu odporcu 1/, ktorý nesprávne odporučil reštrukturalizáciu hoci neboli splnené
predpoklady na jej realizáciu vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa o jeho vyššom uspokojení v prípade
konkurzu ako alternatívy ku reštrukturalizácii a vzhľadom na nesprávny postup odporcu 2/ a 3/ pri
prípravereštrukturalizačnéhoplánudošlopodľatvrdenianavrhovateľavrozporesozákonomokonkurze

a reštrukturalizácii k nekonaniu odporcov 1/ až 3/ s odbornou starostlivosťou, ktorá skutočnosť viedla
k celkom zjavne neúspešnej reštrukturalizácii úpadcu namiesto konkurzu, čím došlo ku poškodeniu
navrhovateľa ako veriteľa úpadcu, ktorý by bol v prípade konkurzu začatého v čase, keď začalo
reštrukturalizačné konanie, uspokojený ako zabezpečený veriteľ z oddelenej podstaty, pričom existoval
dôvodný predpoklad jeho úplného uspokojenia v prípade takto vyhláseného konkurzu. V priebehu
konania na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2012 (v spise na č.l. 347 a nasl.) došlo na

pojednávaní dňa 21. 01. 2013 (v spise na č.l. 373 až 374) k zmene návrhu, a to z dôvodu uplatňovania
nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ tak, že okrem dôvodov pri uplatnení náhrady škody z
dôvodu porušenia povinnosti odporcu 2/ a 3/ podľa zákona č. 7/2005 Z.z. sa domáhal navrhovateľ od
odporcov 2/ a 3/ nároku na náhradu vyššie uvedenej škody aj z dôvodu uzavretia zmluvy o zriadení
záložného práva úpadcom so spoločnosťou SEDALUX, a.s., ďalej z dôvodu uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok z úpadcu na spoločnosť SEDALUX, a.s. a z dôvodu, že odporcovia 2/ a 3/
umožnili zápočet pohľadávok úpadcu voči spoločnosti SEDALUX, a.s. Podľa tvrdenia navrhovateľa
odporcovia 2/ a 3/ týmito úkonmi minimalizovali možnosť uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov
úpadcu vrátane navrhovateľa, čím došlo k vzniku škody na ujmu navrhovateľa v príčinnej súvislosti s
konaním odporcom 2/ a 3/. Súd nepripustil na vyššie uvedenom pojednávaní rozšírenie návrhu o ďalší

dôvod uplatnenia nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z dôvodu nepodania včasného návrhu
na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu spoločnosti BON TAP a.s. vzhľadom k tomu, že výsledky
doterajšieho konania ku dňu podania návrhu navrhovateľa na rozšírenie dôvodov nároku na náhradu
škody voči odporcom 2/ a 3/ nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu v časti nepodania
včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože dokazovanie vykonávané o pôvodných dôvodoch

nároku na náhradu škody nebolo zamerané na preukazovanie finančného majetku úpadcu po skončení
reštrukturalizácie. Keďže dokazovanie o tomto dôvode nároku na náhradu škody by si vyžadovalo
odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok preukazujúci hodnotu finančného majetku úpadcu podľa
§ 1 ods. 1 Vyhlášky č. 643/2005 Z.z., v tejto časti súd zmenu návrhu nepripustil podľa § 95 ods. 2
O.s.p. Vyššie uvedeným konaním odporcov 1/ až 3/ malo dôjsť podľa tvrdenia navrhovateľa k vzniku

škody na jeho ujmu pôvodne vo výške 74 503,03 Eur, ktorý suma predstavuje rozdiel medzi výškou
prihlásenýchpohľadávoknavrhovateľavrámcireštrukturalizačnéhokonaniavočiúpadcoviačiastočným
uspokojením prihlásených pohľadávok navrhovateľa podľa schváleného reštrukturalizačného plánu vo
výške 19 529,05 Eur. Z takto pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody voči odporcom 1/ až 3/ vo
výške 74 503,03 Eur navrhovateľ v priebehu konania vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie 5 440,31

Eur, pričom o tomto čiastočnom späťvzatí súd rozhodol uznesením č.k. 61Cbi 8/2011-272 zo dňa 18.
11. 2011, ktoré uznesenie o čiastočnom zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2011.
Po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania o náhradu škody vo výške 5 440,31 Eur predmetom tohto
konania ostal nárok navrhovateľa voči odporcom 1/ až 3/ na zaplatenie nároku na náhradu škody vo
výške 69 063,72 Eur s príslušenstvom.

Odporcovia 1/ až 3/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Podľa tvrdenia
odporcov pokiaľ sa navrhovateľ voči ním domáhal nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho
postupu pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku a plánu a z dôvodu porušenia povinnosti
odbornej starostlivosti, odporcovia v celom rozsahu takýto záver namietali. Podľa tvrdenia odporcov
reštrukturalizačné konanie na úpadcu - spoločnosť BON TAP a.s. prebehlo úspešne, nakoľko bol

súdom potvrdený reštrukturalizačný plán, odporcovia 1/ až 3/ pri vypracovávaní posudku (odporcom
1/) a plánu (odporcami 2/ a 3/) postupovali s odbornou starostlivosťou, pričom podľa schváleného
reštrukturalizačného plánu mali byť pohľadávky navrhovateľa uspokojené v celom rozsahu 100% ich
prihlásených výšok. Odporcovia 1/ až 3/ v celom rozsahu namietali neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdenými porušeniami povinností odporcov 1/ až 3/ a neuspokojením pohľadávok navrhovateľa,

pretože podľa tvrdenia odporcov schválenie reštrukturalizačného plánu podlieha dlhodobejšiemu
procesu schvaľovania a posudzovania podmienok plánu veriteľským výborom, veriteľkou schôdzou av konečnom dôsledku samotným konkurzným súdom. Už len vzhľadom na takýto spôsob prípravy,
schvaľovania a realizácie reštrukturalizačného plánu podľa tvrdenia odporcov je prerušená príčinná
súvislosť medzi konaním odporcov a vznikom škody tak, ako to uvádzal navrhovateľ. Podľa tvrdenia

odporcov ak navrhovateľ namieta nesprávne posúdenie predmetu a hodnoty zálohu, nesprávne
zaradenie pohľadávky navrhovateľa síce prihlásenej ako zabezpečenej ale určenej pri uspokojovaní
medzi nezabezpečených veriteľov a pokiaľ namieta navrhovateľ nesprávne popretie pohľadávok,
nápravy týchto postupov sa podľa tvrdenia odporcov mohol navrhovateľ domáhať inými samostatnými
právnymi prostriedkami (napr. žaloba o určenie pravosti, výšky, zabezpečenia a poradia zabezpečenia

pohľadávok, žaloba o neúčinnosť plánu, žiadosť o zaradenie pohľadávok navrhovateľa do inej skupiny
a.p.). Podľa tvrdenia odporcov, tieto právne prostriedky nie je možné nahrádzať inštitútom nároku
na náhradu škody, pričom navyše podľa tvrdenia odporcov, k žiadnemu neodbornému postupu a
konaniu odporcov 1/ až 3/ v rámci vypracovávania posudku a reštrukturalizačného plánu nedošlo.
Pokiaľ navrhovateľ rozšíril dôvody uplatnenia nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ na
ďalšie právne úkony, ktorými mali odporcovia 2/ a 3/ poškodiť navrhovateľa pri uspokojovaní jeho

pohľadávok (uzavretie záložnej zmluvy, postúpenie pohľadávok, zápočty) opätovne podľa tvrdenie
odporcov mohol navrhovateľ využiť iné právne prostriedky (napr. žaloby o neplatnosti týchto právnych
úkonov, o určenie ich neúčinnosti), pričom tieto právne prostriedky podľa tvrdenia odporcov nie je
možné nahrádzať inštitútom nároku náhrady škody. Odporcovia 2/ a 3/ ďalej tvrdili, že pokiaľ je voči ním
ako členom štatutárneho orgánu úpadcu uplatňovaný nárok na náhradu škody, potom neboli splnené

predpoklady takéhoto nároku podľa § 194 Obchodného zákonníka, pretože navrhovateľ nepreukázal,
že by akýmkoľvek svojim konaním spôsobili ako členovia predstavenstva škodu samotnému úpadcovi.
Odporcovia 2/ a 3/ sa ďalej bránili tvrdením, že keďže neboli splnené predpoklady uplatnenia nároku na
náhraduškodyvočinimpodľaustanovenia§194Obchodnéhozákonníkaainéustanovenieobchodného
zákonníka alebo inej právnej normy neumožňuje uplatniť priamo nárok na náhradu škody voči členom

štatutárneho orgánu právnickej osoby, žiadali návrh voči odporcom 2/ a 3/ v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra navrhovateľa, s výpisom z
obchodného registra úpadcu - spoločnosti BON TAP a.s., s obsahom pripojených spisov 26Cbi 94/2008,
27Cbi 95/2008, 1R 1/2008, s výpisom z obchodného vestníka č. OV 67B/2008, s reštrukturalizačným

plánom úpadcu BON TAP a.s. (pôvodne pod obchodným menom DIVIDENT MANUFACTURING a.s.,
IČO: 31 389 970), s výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv týkajúcich sa registrácie
záložného práva medzi úpadcom a navrhovateľom, s výpisom z centrálneho notárskeho registra
záložných práv o začatí výkonu realizácie záložného práva, s výpisom z notárskeho centrálneho registra
záložných práv o zmene záložného práva, s výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv o

registrácii záložnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX a.s. o registrácii začatia
výkonu záložného práva týkajúce sa predmetu zálohu pohľadávok úpadcu, s výpisom z obchodného
vestníka č. 71B/2008, s kópiou zmenky zo dňa 23. 07. 2007 na sumu 1,6 milióna Sk v spise na
č.l. 87 a 88, s kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní 1R 1/2008 na istinu 884 470,- Sk , s kópiou
prihlášky navrhovateľa v konaní 1R 1/2008 na sumu 1 600 000,- Sk, s kópiou potvrdenia o pridelení

veci pod sp. zn. 10Zm 7/2008, s kópiou návrhu na vydanie platobného rozkazu na 1 600 000,- Sk
zo dňa 03. 03. 2008, s kópiou potvrdenia o pridelení veci v konaní 10Zm 6/2008, s kópiou návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 1 150 000,- Sk zo dňa 03. 03. 2008, s dvoma
potvrdeniami o zaplatení súdneho poplatku v uvedených súdnych konaniach, s výpisom z obchodného
registra obchodnej spoločnosti SEDALUX a.s., s výpisom z obchodného vestníka č. OV 2B/2011, OV

10B/2011, s písomnou výzvou navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy adresovanej odporcom 1/, 2/, 3/
vrátane kópie doručeniek pre odporcov v spise na č.l. 114 až 119, s písomným vyjadrením odporcov
zo dňa 07. 04. 2011, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21. 04. 2011, zo dňa 02. 05. 2011,
s písomným vyjadrením A.. X. T. zo dňa 22. 06. 2011, s písomným vyjadrením odporcu 1 zo dňa 27.
06. 2011, s hlavnou knihou účtov úpadcu BON TAP a.s. k 31. 12. 2007, z výpisom pohľadávok úpadcu

k 31. 10. 2010, s prehľadom zmien v stave pohľadávok úpadcu od 31. 10. 2007 do 21. 12. 2010, s
písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28. 06. 2011, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 18.
07. 2011, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 13. 07. 2011, s detailným výpisom všetkých
záväzkov úpadcu k 30. 11. 2010, s detailným výpisom všetkých pohľadávok úpadcu k 30. 11. 2010, s
hlavnou knihou účtov úpadcu, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29. 07. 2011, s písomným

vyjadrením odporcov zo dňa 22. 08. 2011, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28. 10. 2011,
s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 08. 11. 2011, s písomným vyjadrením A.. X. T. zo dňa 10.02. 2012, s prehľadom postúpených pohľadávok od úpadcu BON TAP a.s. na spoločnosť SEDALUX
v spise na č.l. 281, s písomným vyjadrením odporcov zo dňa 07. 02. 2012, s prehľadom pohľadávok
a ich zmien u úpadcu od 31. 10. 2008 do 31. 12. 2010, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa

05. 04. 2012, s kópiou žiadosti A.. X. T. o udelenie záväzného pokynu v spise na č.l. 290 až 291, s
kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní 2K 58/2010 na sumu 41 854,96 Eur, so súhrnným prehľadom
uplatnených pohľadávok, s kópiou prihlášky navrhovateľa v konaní 2K 58/2010 na sumu 50 617,34
Eur, s mailovou korešpodenciou medzi navrhovateľom a A.. X. T. v spise na č.l. 298 až 299, s kópiami
zmlúv o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BON TAP a.s. a spoločnosťou SEDALUX zo dňa

29. 09. 2009, zo dňa 17. 05. 2009, zo dňa 04. 05. 2009, zo dňa 01. 04. 2009, s písomným vyjadrením
odporcu 1/ zo dňa 31. 05. 2012, s prehľadom o výške a čase úhrad odplát za postúpené pohľadávky
v spise na č.l. 326, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2012, s písomnou výzvou
navrhovateľa adresovanej spoločnosti SEDALUX a.s. zo dňa 18. 04. 2008, s písomným vyjadrením
A.. X. T. zo dňa 15. 02. 2013, s písomným vyjadrením odporcu 1/ zo dňa 27. 06. 2011, s kópiou
príjmového pokladničného dokladu č. 1013, s kópiou zmluvy o poskytnutí finančnej pôžičky uzavretej

medzi spoločnosťou SEDALUX a úpadcom zo dňa 27. 01. 2009, s kópiou rozúčtovania dokladu zo dňa
31. 05. 2010 v spise na č.l. 396, zo dňa 15. 04. 2009, s rozúčtovaním dokladu z 31. 08. 2010 v spise na
č.l. 398, s kópiou faktúry č. 1194005510, č. 1194004209, č. 1194007210, č 1194007110, č. 1194007010,
č. 1194006910, č. 1194006070, č. 1194005310, č. 1194006310, č. 119 4006010, č. 1194005810, č.
1194005910, s rozúčtovaním dokladu zo dňa 30. 01. 2010, s kópiou zmluvy o postúpení pohľadávok

medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX a.s. v spise na č.l. 412 až 416, s rozúčtovaním dokladu zo
dňa 29. 10. 2010, so zmluvou o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 29. 10. 2010 v spise na č.l.
418, s kópiou zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi C. T. a spoločnosťou SEDALUX a.s. zo
dňa 08. 05. 2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe návrhu dlžníka obchodnej spoločnosti DIVIDEND MANUFACTURING a.s. so sídlom

Tabaková 1, Banská Štiavnica, IČO: 31 389 970 (neskôr podnikajúcej pod obchodným menom BON TAP
a.s. - ďalej len úpadca) rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v konaní 1R 1/2008 dňa 28. 03. 2008
o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti BON TAP a.s. Uznesenie
o začatí reštrukturalizačného konania bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 67B/2008 dňa
07. 04. 2008. Reštrukturalizačný posudok ako prílohu k návrhu úpadcu na povolenie reštrukturalizácie

vypracoval odporca 1/, ktorý podľa záverov tohto posudku odporučil reštrukturalizáciu. Následne tunajší
súd pod sp. zn. 1R 1/2008 uznesením zo dňa 08. 04. 2008 rozhodol o povolení reštrukturalizácie úpadcu
a za správu ustanovil odporcu 1/, pričom uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo zverejnené v
obchodnom vestníku dňa 11. 04. 2008 pod č. K 001962. Po povolení reštrukturalizácie v zákonom
určenej lehote navrhovateľ svojou prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 07. 05. 2008 (č.l. 89 až 91)

prihlásil do reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku v celkovej výške 1 041 048,80 Sk (34 556,49
Eur), ktorá suma pozostáva z istiny 884 470,-Sk, úrokov z omeškania 32 866,-Sk a nákladov z uplatnenia
uvedenej pohľadávky v súdnom konaní vo výške 123 712,80 Sk (69 230,- Sk zaplatený súdny poplatok
a trovy právneho zastúpenia vo výške 54 482,80 Sk). Základom uplatnenia tohto nároku prihláškou
navrhovateľa pod poradovým č. 1 bola vlastná zmenka vystavená úpadcom ako emitentom dňa 23. 07.

2007 na sumu 1 600 000,- Sk splatnej dňa 15. 11. 2007. Navrhovateľ si pôvodne uplatnil tento nárok
voči úpadcovi v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 10Zm 6/2008 návrhom podaným dňa
04. 03. 2008 na úhradu neuhradeného zostatku zmenkovej sumy vo výške istiny 1 150 000,- Sk. V tomto
konaní bol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok 69 230, - Sk, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi
konania sporná nebola.

Toho istého dňa 07. 05. 2008 prihláškou pod poradovým č. 2 si uplatnil navrhovateľ voči úpadcovi po
povolení reštrukturalizácie ďalšiu svoju pohľadávku v celkovej výške 1 791 791,80 Sk (59 476,59 Eur),
z ktorej suma 1 600 000,- Sk predstavovala istinu, suma 38 133,- Sk predstavovala úroky a suma 153
658,80 Sk predstavovala náklady z uplatnenia tejto pohľadávky v súdnom konaní (96 320,- Sk súdny
poplatok a 57 338,80 Sk trovy právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní). V tomto konaní (10Zm

7/2008) zaplatil navrhovateľ súdny poplatok 96 320,- Sk, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania
sporná nebola. Vzhľadom na prerušenie vyššie uvedených súdnych konaní na základe účinkov začatia
reštrukturalizačného konania voči úpadcovi podľa § 114 ods. 1, písm. b) ZKR si teda navrhovateľ prihlásil
voči úpadcovi vyššie uvedenými dvoma prihláškami celkovú pohľadávku vo výške 94 033,08 Eur. Obidve
vyššie uvedené prihlášky navrhovateľa boli prihlásené ako zabezpečené pohľadávky na základe zmluvy

o zriadení záložného práva č. 2007-DIV-01-ZZ zo dňa 23. 07. 2007 uzatvorenej medzi dlžníkom akozáložcom a navrhovateľom ako záložným veriteľom. Predmetom uvedenej zmluvy o zriadení záložného
práva (príloha č. 9 reštrukturalizačného posudku č. 1/2008 nachádzajúceho sa v spise 1R 1/2008) je
zabezpečenie istiny z jej najvyššou hodnotou vo výške 7 000 000,- Sk, t.j. 232 357,43 Eur, pričom

predmetom zálohu podľa článku 2.1 mali byť všetky existujúce a budúce pohľadávky úpadcu, ktoré
vzniknú úpadcovi dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb akéhokoľvek druhu voči všetkým dlžníkom
sozačiatočnýmpísmenomodapožvrátane,akuvšetkýmexistujúcimabudúcimpohľadávkamzáložcu,
ktoré vzniknú záložcovi, t.j. úpadcovi v dôsledku uplatnenia si akéhokoľvek práva, voči ktorémukoľvek
jeho dlžníkovi so začiatočným písmenom od a do ž vrátane. Vyššie uvedené zriadenie záložného

práva malo zabezpečovať navrhovateľovi jeho pohľadávku voči úpadcovi na základe vyššie uvedených
zmeniek. Zriadenie vyššie uvedeného záložného práva bolo evidované v notárskom centrálnom registri
záložných práv pod sp. zn. H. XXXXX/XXXX (spise na č.l. 71). Po prihlásení vyššie uvedených
pohľadávok odporca 1/, t.j. správca úpadcu poprel z takto prihlásených pohľadávok vo výške 94 033,08
Eur sumu 14 309,23 Eur, a mal za zistenú sumu vo výške 79 723,85 Eur. Popretie odporca 1/ vykonal
z prihlásenej pohľadávky pod poradovým č. 1, vo výške 265 530,- Sk (8 813,98 Eur) s poukazom

na čiastočné plnenie v tejto popretej sume a ďalej došlo k popretiu príslušenstva tejto pohľadávky,
a to súdneho poplatku zaplateného vo vyššie uvedenom súdnom konaní v sume 2 298,02 Eur (69
230,- Sk). Z uplatnenej pohľadávky pod poradovým č. 2 odporca 1/ poprel príslušenstvo prihlásenej
pohľadávky vo výške 3 197,24 Eur (96 320,- Sk), ktorá suma predstavovala zaplatený súdny poplatok
za podanie návrhu vo vyššie uvedenom súdnom konaní. Navrhovateľ tvrdil, že vyššie uvedené popretie

odporcom 1/ bolo nesprávne, pričom odporca 1/ prihlásené pohľadávky navrhovateľa neporovnal s
odbornou starostlivosťou, nakoľko vyššie uvedené súdne poplatky, ktoré boli popreté ako príslušenstvo
pohľadávky boli preukázateľne vynaloženými nákladmi navrhovateľom pri uplatňovaní svojich nárokov v
súdnomkonaníatvoriapríslušenstvoistiny.Popretievovýške265530,-Sk(8813,98 Eur)boloopätovne
podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávne, pretože už v prihláške pod poradovým č. 1, navrhovateľ pri

prihlásení istiny 884 470,- Sk zohľadnil čiastočnú úhradu úpadcu vo výške 265 530,- Sk, a preto odporca
1/ nemal žiaden dôvod na popretie tejto časti prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom na popretie pohľadávky
prihlásenej navrhovateľom prihláškou pod poradovým č. 1 vo výške 265 530,- Sk a 69 230,- Sk podal
navrhovateľ žalobu o určenie popretej pohľadávky v konaní tunajšieho súdu 26Cbi 94/2008. Určenie
pravosti popretej pohľadávky prihlásenej pod poradovým č. 2 v sume 96 320,- Sk uplatnil navrhovateľ v

konaní pred tunajším súdom žalobou o určenie popretej pohľadávky pod sp. zn. 27Cbi 95/2008.

Následne po povolení reštrukturalizácie vypracoval dlžník a v jeho mene konajúci členovia
predstavenstva, t.j. odporca 2/ a 3/ reštrukturalizačný plán, ktorý vychádzal z posudku a zoznamu
pohľadávok vypracovaného odporcom 1/. Vo vypracovanom reštrukturalizačnom pláne predkladateľ
tohto plánu, t.j. úpadca (dlžník) rozdelil prihlásené pohľadávky veriteľov do dvoch skupín, a to do skupiny

pre zabezpečené pohľadávky a do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Skupinu pre zabezpečené
pohľadávky podľa § 138 zákona č. 7/2005 Z.z. rozdelil na skupinu pre zabezpečené pohľadávky a
skupinu pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky. Pohľadávka
prihlásená a zistená pod poradovým č. 1 bola rozdelená ako časť pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. 128 v zistenej sume 5 742,93 Eur, ktorá bola zaradená pre zabezpečené pohľadávky

a ďalšia časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 128 v zistenej sume 17 701,56
Eur bola zaradená do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené
pohľadávky. Pohľadávka prihlásená a zistená pod poradovým č. 2 bola v reštrukturalizačnom pláne v
jeho záväznej časti rozdelená na pohľadávku navrhovateľa ako časť pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. 129 v zistenej sume 13 786,11 Eur, ktorá bola zaradená do skupiny pre zabezpečené

pohľadávky a na pohľadávku navrhovateľa ako časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok
pod č. 129 v zistenej sume 42 493,24 Eur, ktorá bola zaradená do skupiny pre nezabezpečenú časť
pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky. V reštrukturalizačnom pláne preto do skupiny
pre zabezpečené pohľadávky boli zaradené pohľadávky navrhovateľa v zistenej sume 19 529,05 Eur
a do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky boli

zaradené pohľadávky navrhovateľa v zistenej sume 60 194,80 Eur. Z výšky popretých pohľadávok
v sume 14 309,23 Eur ako bolo uvedené vyššie boli do skupiny pre zabezpečené pohľadávky
zaradené pohľadávky vo výške 2 721,98 Eur a v sume 783,18 Eur. Zvyšok popretých pohľadávok bol
zaradený do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky.
Veriteľský výbor dlžníka dňa 23. 10. 2008 schválil vyššie uvedený reštrukturalizačný plán. Po schválení

veriteľským výborom reštrukturalizačného plánu, požiadal navrhovateľ písomne podľa § 145 ods. 1,
písm. c) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 12. 11. 2008 predkladateľa plánu a správcu ozmenu reštrukturalizačného plánu tak, aby do skupiny pre zabezpečené pohľadávky bola zaradená aj
pohľadávka navrhovateľa 2A časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 128 v sume 533
277,24 Sk, pohľadávka navrhovateľa 2B, časť pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 129

v zistenej sume 1 280 151,30 Sk, popretá pohľadávka navrhovateľa v prípade úspechu v súdnom spore
pod poradovým č. 128 v sume 252 757,63 Sk a popretá pohľadávka navrhovateľa v prípade úspechu v
súdnomsporeourčeniepopretejpohľadávkyzapísanávzoznamepodč.129vsume72725,78Sk.Tejto
žiadosti navrhovateľa vyhovené nebolo a schôdza veriteľov dňa 21. 11. 2008 schválila predkladateľom
predložený reštrukturalizačný plán, pričom navrhovateľ pri hlasovaní v skupine zabezpečených veriteľov

ako aj v skupine nezabezpečenej časti pohľadávok prihlásených ako zabezpečených pohľadávok
hlasoval proti schváleniu reštrukturalizačného plánu a uplatnil námietku voči prijatiu plánu, pretože v
rámci konkurzného konania by jeho pohľadávka bola uspokojená vo väčšom rozsahu, nakoľko by bol
uspokojený z oddelenej podstaty v prvom poradí. Napriek vyššie uvedenému hlasovaniu navrhovateľa
proti schváleniu plánu, schôdza veriteľov reštrukturalizačný plán schválila a tunajší súd uznesením
č.k. 1R 1/2008-108 zo dňa 02. 12. 2008 potvrdil reštrukturalizačný plán zo dňa 29. 09. 2008 prijatý

schvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 21. 11. 2008, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. 12.
2008. Keďže navrhovateľ hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu podal dňa 22. 12. 2008
na tunajší súd návrh o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plátu. Podľa súdom schváleného
reštrukturalizačného plánu pohľadávky zaradené do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, t.j. v prevej
skupine, mali byť uspokojené v rozsahu 100% do 150 dní od skončenia reštrukturalizácie. Pohľadávky

v druhej skupine, t.j. nezabezpečená časť pohľadávok prihlásených ako zabezpečené pohľadávky mali
byť tak isto uspokojené v rozsahu 100%, a to do 3 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Po
súdom schváleného reštrukturalizačného plánu bol navrhovateľ uspokojený v časti 19 529,05 Eur dňa
12. 06. 2009 z dôvodu zaradenia tejto časti pohľadávok do prvej skupiny pohľadávok pre zabezpečené
pohľadávky. Následne dňa 29. 12. 2010 Okresný súd Banská Bystrica v konaní 2K 58/2010 rozhodol

o začatí konkurzného konania voči úpadcovi, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 04. 01.
2011. Následne v konaní 2K 55/2010 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 01. 2011
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, ktoré uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v
obchodnom vestníku dňa 17. 11. 2011. Ku dňu vyhlásenia konkurzu preto ostala neuspokojená časť
pohľadávky navrhovateľa vo výške 74 504,03 Eur. Po začatí reštrukturalizácie na majetok úpadcu

došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa v konaní 10Zm 6/2008 a 7/2008 a na základe späťvzatia
došlo k vráteniu časti súdnych poplatkov navrhovateľovi vo výške 5 440,31 Eur a neuhradená časť
pohľadávoknavrhovateľapredstavovalasumu69063,72Eur.Povyhláseníkonkurzunamajetokúpadcu
došlo ku zastaveniu konania 27Cbi 129/2008, v ktorom sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu. Tak isto v konaní 27Cbi 95/2008, v ktorom sa domáhal navrhovateľ určenia

pravosti pohľadávky vo výške 96 320,- Sk, došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu
navrhovateľom vzhľadom na vrátenie súdneho poplatku v konaní 10Zm 7/2008. V konaní o určenie
popretejpohľadávkypodsp.zn.26Cbi94/2008došlotakistokzastaveniuuvedenéhokonaniavzhľadom
na účinky vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu.

Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si navrhovateľ prihlásil svoje neuspokojené pohľadávky do

konkurzu, avšak podľa tvrdenia navrhovateľa na základe komunikácie so správcom konkurznej podstaty
úpadcu vyplýva, že uspokojenie jeho pohľadávok nebude realizované vzhľadom na majetkovú situáciu
úpadcu (písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 05. 04. 2012 v spise na č.l. 288 až 289).

Výškuneuspokojenýchpohľadávoknavrhovateľavsume69063,72Eur(počiastočnomspäťvzatí),ktorá
pohľadávka nebola navrhovateľovi uspokojená v rámci reštrukturalizačného konania a podľa tvrdenia

navrhovateľa nebude uspokojená ani v konkurze, si uplatňuje navrhovateľ voči odporcom 1/ až 3/
ako nárok na náhradu škody. Voči odporcovi 1/ ako správcovi v reštrukturalizačnom konaní úpadcu
si uplatňuje navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti odporcu 1/ ako
správcu pri príprave a vypracovaní reštrukturalizačného posudku ako aj z dôvodu postupu a úkonov
odporcu 1/ pri popieraní navrhovateľom prihlásených pohľadávok. V rámci reštrukturalizačného konania

vo vzťahu k odporcovi 1/ navrhovateľ namietal, že tento pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku
nesprávne zistil predmet a hodnotu zálohu, ktorým boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa voči
úpadcovi. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca 1/ vychádzal z toho, že predmetom záložného práva,
t.j. zálohu sú len pohľadávky úpadcu s účtovnou hodnotou k 31. 10. 2007 vo výške 7 000 000,- Sk t.j.
232 357,43 Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa však predmetom zálohu podľa vyššie uvedenej záložnej

zmluvy sú všetky existujúce a budúce pohľadávky úpadcu, ktoré vzniknú úpadcovi dodaním tovarualebo poskytovaním služieb akéhokoľvek druhu voči všetkým dlžníkom so začiatočným písmenom
od a) do ž) vrátane a všetky existujúce aj budúce pohľadávky záložcu, ktoré vzniknú úpadcovi v
dôsledku uplatnenia si akéhokoľvek práva voči akémukoľvek dlžníkovi so začiatočným písmenom od

a) od ž) s najvyššou hodnotou istiny vo výške 7 000 000,- Sk, t.j. 232 357,43 Eur. Navrhovateľ teda
tvrdil, že vyššie uvedenou záložnou zmluvou bola zabezpečená pohľadávka navrhovateľa s najvyššou
hodnotou istiny 7 000 000,- Sk, avšak predmetom zálohu sú všetky existujúce ako aj budúce pohľadávky
úpadcu, ktoré ku 31. 10. 2007 predstavovali účtovnú hodnotu 39 604 000,- Sk (k 31. 07. - 2008
- 49 684 000,- Sk), pričom z takto určenej nominálnej hodnoty pohľadávok ako predmetu zálohu

podľa reštrukturalizačného posudku predstavovala obvyklá hodnota pohľadávok 40% ich účtovnej
hodnoty, čo predstavuje 15 842 000,- Sk (k 31. 07. 2008 v obvyklej hodnote 19 973 600,- Sk). Aj
keď navrhovateľ namietal určenie obvyklej hodnoty pohľadávok podľa posudku, navrhovateľ tvrdil,
že odporca 1/ tým, že nesprávne zistil a posúdil hodnotu pohľadávok úpadcu, ktoré sú predmetnom
záložného práva, nevypracoval posudok s odbornou starostlivosťou podľa § 109 ods. 2 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu odporcu 1/, tento vychádzal pri

vypracovávaní reštrukturalizačného posudku z nesprávnych predpokladov, a preto nemohol dospieť ani
k správnemu záveru posudku. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že neboli splnené predpoklady na odporučenie
reštrukturalizácie podľa § 109 ods. 3 písm. d) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie,
pretože podľa tvrdenia navrhovateľa v prípade vyhlásenia konkurzu namiesto reštrukturalizácie by
došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa vzhľadom na predmet a hodnotu zálohu (všetky

pohľadávky úpadcu vo vyššie uvedených nominálnych hodnotách), a preto odporca 1/ zodpovedá za
škodu vzniknutú navrhovateľovi podľa § 109 ods. 5 ZKR, pretože odporca 1/ odporučil reštrukturalizáciu
hoci v čase vypracovaniu posudku nato neboli splnené predpoklady podľa § 109 ods. 3 písm. d) Zákona
o konkurze a reštrukturalizáciu. Tým, že odporca 1/ nesprávne určil hodnotu a predmet zálohu, v čoho
dôsledku následne pri vypracovávaní reštrukturalizačného plánu boli nesprávne zaradené pohľadávky

navrhovateľa do skupiny pohľadávok síce prihlásených ako zabezpečené pohľadávky, avšak určené pre
uspokojenie v rámci nezabezpečených pohľadávok, došlo k neuspokojeniu pohľadávky navrhovateľa v
rozsahu 69 063,72 Eur, ktorá pohľadávka by bola v tomto rozsahu uspokojená, pokiaľ by bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu, pretože navrhovateľ by bol uspokojený z oddelenej podstaty, a to z
predmetu zálohu, t.j. z hodnoty všetkých pohľadávok úpadcu. Okrem uvedeného nesprávneho postupu

odporcu 1/ pri vypracovávaní a doporučení reštrukturalizácie na úpadcu, vytýkal navrhovateľ odporcovi
1/ aj neprávny postup pri popieraní ním prihlásených pohľadávok tak, ako je uvedené vyššie.

Vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ sa domáhal navrhovateľ nároku na náhradu škody spoločne a
nerozdielne s odporcom 1/ tak isto vo výške 69 063,72 Eur. Aj vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/
namietal navrhovateľ porušenie ich povinnosti ako členov predstavenstva úpadcu, ktorí predkladali a

vypracovávali reštrukturalizačný plán na základe záverov reštrukturalizačného posudku vypracovaného
odporcom 1/. Aj vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ namietal navrhovateľ nesprávne zistenie a určenie
hodnoty a predmetu zálohu, kde podľa tvrdenia navrhovateľa v rozpore s obsahom záložnej zmluvy určili
odporcovia 2/ a 3/ v reštrukturalizačnom pláne nesprávne hodnotu zálohu na 7 000 000,- Sk, pričom
7 000 000,- Sk predstavovala najvyššiu hodnotu istiny pohľadávky zabezpečenej záložným právom,

pričom predmetom zálohu neboli pohľadávky do výške 7 000 000,- Sk, ale všetky pohľadávky úpadcu v
nominálnych hodnotách tak ako je uvedené vyššie. V dôsledku takéhoto nesprávneho zistenia predmetu
a hodnoty zálohu, odporcovia 2/ a 3/ v reštrukturalizačnom pláne nesprávne zaradili navrhovateľom
prihlásené pohľadávky, a to do skupiny zabezpečených pohľadávok len v hodnote 19 529,05 Eur
zo zistených pohľadávok, pričom v rozpore z predmetnom a hodnotou zabezpečenia do skupiny

pohľadávok prihlásených ako zabezpečených, avšak zaradených do skupiny pre nezabezpečenú
časť pohľadávok zaradili odporcovia 2/ a 3/ v reštrukturalizačnom pláne zostatok navrhovateľom
prihlásených pohľadávok. Podľa tvrdenia navrhovateľa v celom rozsahu prihlásené obidve pohľadávky
navrhovateľa mali byť zaradené do skupiny zabezpečených pohľadávok. K nesprávnemu zaradeniu
prihlásených pohľadávok navrhovateľa do skupiny pre nezabezpečenú časť pohľadávok prihlásených

ako zabezpečené pohľadávky odporcovia 2/ a 3/ dospeli práve na základe nesprávneho posúdenia
predmetu a hodnoty zálohu. Napriek tomu, že navrhovateľ podľa § 145 ZKR požiadal o zmenu zaradenia
ním prihlásených pohľadávok do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, tomuto návrhu vyhovené
nebolo. Okrem nesprávneho postupu odporcov 1/ až 3/ pri určení hodnoty a predmetu zálohu (ako
základného pochybenia), kde predmetom zálohu mali byť všetky pohľadávky úpadcu, a nie pohľadávky

do výške 7 000 000,- Sk, vytýkal navrhovateľ odporcom 1/ až 3/ pri vypracovávaní reštrukturalizačného
posudku a reštrukturalizačného plánu aj ďalšie nedostatky, a to:- nesprávne určenie účtovnej a obvyklej hodnoty pohľadávok úpadcu (zálohu) zabezpečujúcich
pohľadávky navrhovateľa na úrovni 7 000 000,- Sk (232 357,43 Eur) a 2 800 000,- Sk (92 942,97 Eur)
namiesto 49 684 000,- Sk (1 6049 206,67 Eur) a 19 874 000,- Sk (659 695,94 Eur),

- bez akéhokoľvek auditu a podkladov určenie o predpokladanej 40 % likvidite účtovnej hodnoty
pohľadávok úpadcu,

- pri vytváraní skupín podľa § 137 a 138 ZKR, nezohľadnenie bonity zabezpečenia (výška a hodnota
zálohu) pohľadávok jednotlivých zabezpečených veriteľov a aj napriek tomu ich zaradenie do rovnakých
skupín,

- pri stanovení výšky zabezpečených pohľadávok navrhovateľa odpočítanie od výťažku z predaja

pohľadávok úpadcu aj nákladov v prípade konkurzu ako alternatívy reštrukturalizácie,

- nesprávne stanovenie hodnoty zabezpečených pohľadávok navrhovateľa na sumu 588 332,05 Sk (19
529,05 Eur) bez relevantných ekonomických a právnych podkladov,

- nevzatie do úvahy ustanovenia § 69 a 94 ZKR, t.j. možnosť uspokojenia navrhovateľa ako
zabezpečeného veriteľa v prípade konkurzu z oddelenej podstaty, a to z predmetu zálohu, t.j. z hodnoty

všetkých pohľadávok úpadcu.

Navrhovateľ teda tvrdil, že v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym postupom odporcov
1/ až 3/ pri príprave a vypracovaní reštrukturalizačného posudku a reštrukturalizačného plánu bez
odbornej starostlivosti došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa v sume 69 063,72 Eur, t.j.
vo výške neuspokojenej pohľadávky navrhovateľa, vzhľadom na následne vyhlásený konkurz po

schválení reštrukturalizačného plánu, keďže v konkurze podľa tvrdenia navrhovateľa tento uspokojený
nebude vzhľadom na vyjadrenie konkurzného správcu úpadcu. V priebehu konania na základe návrhu
navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2012 došlo k zmene návrhu voči odporcom 2/ a 3/, kedy navrhovateľ
voči týmto odporcom pri uplatňovaní nároku na náhradu škody okrem porušenia povinnosti pri príprave
reštrukturalizačného plánu, ako ďalšie dôvody vzniku nároku na náhradu škody poukazoval navrhovateľ

na odporcami 2/ a 3/ uzavretú zmluvu o zriadení záložného práva medzi úpadcom a spoločnosťou
SEDALUX ako záložným veriteľom k všetkým pohľadávkam úpadcu, pričom spoločnosť SEDALUX ako
spriaznená osoba s úpadcom začala výkon záložného práva, kedy v dôsledku reštrukturalizačného
plánu bola odložená splatnosť zabezpečených pohľadávok navrhovateľa. Ďalej z dôvodu uzavretia
zmlúv o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX v objeme nad 200 000,- Eur

a následným započítaním pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX malo dôjsť týmito
viacerými právnymi úkonmi (po skončení reštrukturalizácie) priamo konaním odporcov 2/ a 3/ k vzniku
škody na ujmu navrhovateľa vo výške neuspokojenej pohľadávky v sume 69 063,72 Eur. Zmena nároku
na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z uvedených dôvodov bola pripustená súdom na pojednávaní
dňa 21. 01. 2013. V konečnom dôsledku teda navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku účinkov súdom

schváleného reštrukturalizačného plánu došlo k odloženiu splatnosti navrhovateľových pohľadávok, čo
bolo odporcami 2/ a 3/ využité na uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva, na
uzatvorenie viacerých zmlúv o postúpení pohľadávok z úpadcu na spoločnosť SEDALUX a následne
k zápočtu pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou SEDALUX z titulu odplaty za postúpenie
pohľadávok, čím došlo k zániku týchto pohľadávok ako predmetu záložného práva zriadeného v

prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa. V konečnom dôsledku teda navrhovateľ tvrdil, že
spoločným vyššie uvedeným postupom a konaním odporcov 1/ až 3/ pri príprave reštrukturalizačného
posudkuaplánuanáslednýchúkonovodporcov2/a3/akočlenovpredstavenstvaúpadcudošlonaujmu
navrhovateľa v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym postupom k vzniku škody vo výške neuhradenej
pohľadávky 69 063,72 Eur.Odporca 1/ sa v konaní bránil tvrdením, že k žiadnemu pochybeniu zo strany odporcu 1/ pri príprave
reštrukturalizačného posudku nedošlo, namietal tvrdenie navrhovateľa o nesprávne určenom predmete
a hodnote zálohu, pričom podľa tvrdenia odporcu 1/ aj v prípade pokiaľ by došlo k takémuto

nesprávnemu určeniu predmetu a hodnoty zálohu, táto skutočnosť by nemala vplyv na odporučenie
reštrukturalizácie úpadcu v reštrukturalizačnom posudku odporcu 1/. Naopak, odporca 1/ tvrdil, že
v takom prípade by o to viac boli splnené predpoklady na vykonanie reštrukturalizácie vzhľadom
na predpoklad 100 % uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v rámci reštrukturalizačného konania.
Odporca 1/ ďalej namietal, že jeho popretie časti navrhovateľom prihlásených pohľadávok bolo plne

v súlade s povinnosťami a odbornou starostlivosťou odporcu 1/, pretože z prihlášky navrhovateľa pod
poradovým č. 1/ nevyplývalo zohľadnenie čiastočnej úhrady vo výške 265 000,- Sk. Ďalej odporca
1/ poukazoval, že aj v prípade popretia časti navrhovateľom prihlásených pohľadávok vo výške
súdnych poplatkov uhradených vo vyššie uvedených súdnych konaniach sa tento postup správcu javil v
konečnom dôsledku ako správny, vzhľadom na vrátenie časti súdnych poplatkov v uvedených súdnych
konaniach. Odporca 1/ však v celom rozsahu poukazoval na skutočnosť, že nie je daná žiadna príčinná

súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym postupom odporcu 1/ pri príprave reštrukturalizačného posudku,
záveromnaodporúčaniereštrukturalizácieavznikomškodyvnavrhovateľomuplatnenejvýške.Odporca
1/ poukazoval na skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie podlieha zákonom určenému postupu,
pričom v danom prípade reštrukturalizačný plán bol schválený veriteľským výborom, schôdzou veriteľov
a v konečnom dôsledku aj rozhodnutím súdu. Podľa tvrdenia odporcu 1/ preto týmto celkovým

postupom došlo ku pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym postupom odporcu 1/ a
vznikom nároku navrhovateľa na náhradu škody. Vo vzťahu ku odporcom 2/ a 3/, ktorým navrhovateľ
vytýkal nesprávny postup pri príprave reštrukturalizačného plánu (hlavne určenie nesprávnej výšky
a predmetu zálohu), odporcovia 2/ a 3/ opätovne poukazovali na skutočnosť, že schválenie nimi
vypracovaného plánu podlieha schváleniu veriteľského výboru, schôdze veriteľov a rozhodnutiu súdu.

Odporcovia 1/ a 3/ zhodne tvrdili, že navrhovateľ si mohol uplatniť svoje nároky príslušnými právnymi
prostriedkami a pokiaľ namietal nesprávne zaradenie navrhovateľom prihlásených pohľadávok, mohol
príslušné námietky vzniesť aj pred samotným rozhodnutím súdu, ktorý schvaľoval reštrukturalizačný
plán, čo však navrhovateľ nevykonal. Vo vzťahu k popretiu pohľadávok poukazovali odporcovia 2/
a 3/ na zákonom predpokladanú možnosť právnej ochrany, a to podanie žalôb o určenie pravosti

pohľadávok, čo navrhovateľ aj zrealizoval. Ďalej odporcovia 2/ a 3/ poukazovali na skutočnosť, pokiaľ
im bol vytýkaný nesprávny postup pri príprave reštrukturalizačného plánu, že v danom prípade tento
plán vypracúva a je zaň zodpovedný predkladateľ v danom prípade dlžník, t.j. právnická osoba
obchodná spoločnosť BON TAP a.s. Odporcovia 2/ a 3/ preto namietali nedostatok svojej pasívnej
legitimácie pokiaľ bola uplatňovaná náhrada škody z dôvodu ich porušenia povinnosti pri príprave a

zostavovaní reštrukturalizačného plánu. Pokiaľ navrhovateľ po rozšírení dôvodov uplatnenia nárokov
na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ namietal postup zriadenia záložného práva po schválení
reštrukturalizačného plánu, a to v prospech spriaznenej osoby spoločnosti SEDALUX, pokiaľ namietal
postúpenie pohľadávok od úpadcu na uvedenú obchodnú spoločnosť a zápočet pohľadávok medzi
týmito spoločnosťami, odporcovia 2/ a 3/ v celom rozsahu namietali takto tvrdený skutkový základ

nároku na náhradu škody dôvodiac tým, že vyššie uvedené právne úkony (záložná zmluva, postúpenie
pohľadávok, zápočty) ak nimi mala byť spôsobená škody navrhovateľovi a ukrátenie jeho pohľadávky
týmito úkonmi, mal navrhovateľ možnosť využiť iné právne prostriedky svojej ochrany, a to buď podanie
žalôb o neplatnosť týchto právnych úkonov alebo odporovanie týmto právnym úkonom, resp. mal
podať podnet správcovi na uplatnenie týchto nárokov. Podľa tvrdenia odporcov nie je možné žalobou o

náhradu škody nahrádzať iné zákonom predpokladané právne prostriedky ochrany práv navrhovateľa
ako veriteľa. Odporcovia 2/ a 3/ ďalej poukazovali na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ voči nim
uplatňuje nárok na náhradu škody z vyššie uvedených právnych úkonov (zriadenie záložného právo so
spriaznenou osobou, postúpenie pohľadávok na spriaznenú osobu, zápočty pohľadávok so spriaznenou
osobou) musí byť splnený voči odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho orgánu zákonný predpoklad

podľa ustanovenia § 194 Obchodného zákonníka, t.j., aby týmito právnymi úkonmi odporcovia 2/ a 3/ ako
členovia predstavenstva spôsobili týmto konaním škodu priamo spoločnosti, v ktorej majú postavenie
štatutárnych orgánov, t.j. úpadcovi - obchodnej spoločnosti BON TAP a.s. Podľa tvrdenia odporcov 2/
a 3/ k žiadnej škode pri realizácii uvedených namietaných právnych úkonov vo vzťahu ku úpadcovi
konaním odporcov 2/ a 3/ nedošlo. V konečnom dôsledku odporcovia 2/ a 3/ namietali, že pokiaľ je voči

nim zo strany navrhovateľa uplatňovaný nárok na náhradu škody ako členom predstavenstva obchodnej
spoločnosti, okrem ustanovenia § 194 Obchod. zákonníka (za tam uvedených podmienok vzniku nároku
na náhradu škody voči veriteľom) iná právna úprava neumožňuje uplatňovať nárok na náhradu škodypriamo voči členom štatutárneho orgánu právnickej osoby. Na základe všetkých vyššie uvedených
dôvodov, žiadali preto odporcovia návrh navrhovateľa 1/, 2/, 3/ zamietnuť v celom rozsahu.

Na základe uvedeného sa navrhovateľ voči odporcom domáhal nároku na náhradu škody vo výške

69 063,72 Eur, ktorá suma predstavuje neuhradenú pohľadávku navrhovateľa, a to z dôvodu
porušenia povinnosti odporcu 1/ pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku, v ktorom odporučil
reštrukturalizáciu hoci na to neboli splnené predpoklady vzhľadom na nesprávne zistenie a určenie
predmetu a hodnoty zálohu, voči odporcom 2/ a 3/ z dôvodu porušenia povinnosti pri vypracovávaní a
predkladaní reštrukturalizačného plánu vzhľadom na nesprávne zaradenie navrhovateľom prihlásených

pohľadávok z dôvodu opätovne nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu, pričom povolenie
reštrukturalizácie využili odporcovia 2/ a 3/ (vzhľadom na odloženie splatnosti pohľadávok navrhovateľa)
na realizáciu právnych úkonov (záložná zmluva, postúpenie pohľadávok na spriaznenú osobu a zápočet
pohľadávok zo spriaznenou osobou), ktoré v konečnom dôsledku ukrátili uspokojenie pohľadávky
navrhovateľa vzhľadom k tomu, že bez toho, aby bol splnený reštrukturalizačný plán následne došlo
ku vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu, pričom v rámci konkurzu nie je predpoklad uspokojenia

pohľadávky navrhovateľa.

Podľa § 109 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z., posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s
odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi
potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie
posudku.

Podľa § 109 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z., správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a/ dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

b/ dlžníkovi hrozí úpadok, alebo už je v úpadku,

c/ možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky

podniku dlžníka a

d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší

rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Podľa § 109 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z., ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase
vypracovávania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú
im tým spôsobí, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Predpokladom zodpovednosti za škodu odporcom 1/ je podľa § 109 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z.,
odporučenie reštrukturalizácie, i keď v čase vypracovávania posudku na to neboli splnené predpoklady,
pričom jedným z predpokladov odporučenia reštrukturalizácie podľa § 109 ods. 3 písm. d) ZKR je,
že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť správcu, teda odporcu 1/, podľa §

109 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa predpokladá, a tejto zodpovednosti sa môže zbaviť
len vtedy, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Základnými atribútmi každého nároku na
náhradu škody je splnenie troch predpokladov:

1/ porušenie právnej povinnosti, ktorou v danom individuálnom prípade je odporučenie odporcu 1/ na
reštrukturalizáciu, hoci na to neboli splnené predpoklady,

2/ vznik škody

3/ príčinná súvislosť medzi odporučením reštrukturalizácie, hoci na ňu neboli splnenépredpoklady a vznikom škody.

Bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporca 1/ odporučil reštrukturalizáciu, hoci tak nemal
urobiť, pretože neboli splnené na ňu predpoklady, a v tejto príčinnej súvislosti došlo na strane

navrhovateľa k vzniku škody. V zásade navrhovateľ namietal voči odporcovi 1/ nesprávne posúdenie
predmetu a hodnoty zálohu, v dôsledku ktorého nemohol správca dospieť k správnemu záveru
odporučenia alebo neodporučenia reštrukturalizácie. Podľa tvrdenia navrhovateľa v prípade pokiaľ by
bol vyhlásený konkurz namiesto reštrukturalizácie, a to v čase povolenia reštrukturalizácie, bol by
navrhovateľ uspokojený v celom rozsahu vzhľadom na predmet zálohu, ktorým boli všetky pohľadávky

navrhovateľa v nominálnej hodnote 39 604 000,- Sk podľa záverov reštrukturalizačného posudku, a to
vzhľadom k tomu, že by bol uspokojený v rámci oddelenej podstaty. Tým, že odporca 1/ nesprávne
určil predmet a hodnotu zálohu, následne v rámci reštrukturalizačného plánu došlo k nesprávnemu
zaradeniu navrhovateľom prihlásených pohľadávok. Vzhľadom na konštrukciu zodpovednosti správcu,
t.j. odporcu 1/ je v danom prípade relevantná len skutočnosť, či odporca 1/ mal alebo nemal
odporučiť reštrukturalizáciu, t.j. či boli alebo neboli splnené podmienky v čase vypracovania posudku

na odporučenie reštrukturalizácie. Súd je v danom prípade toho názoru, že aj prípadné nesprávne
určenie predmetu a hodnoty zálohu odporcom 1/ v reštrukturalizačnom posudku, neznamená táto
skutočnosť bez ďalšieho nesplnenie predpokladov podľa § 109 ods. 3 písm. d) Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, t.j. konštatovanie, že v rámci konkurzu by došlo k väčšiemu uspokojeniu pohľadávok
ako v prípade reštrukturalizácie. Súd je toho názoru, že aj v prípade odlišného posúdenia predmetu

a hodnoty zálohu, nedošlo by týmto odlišným posúdením k zmene určenia hodnoty majetku a
záväzkov úpadcu; mohlo by dôjsť len ku presunu miery a spôsobu uspokojenia v danom prípade
navrhovateľaakojednéhozviacerýchveriteľov.Navyšesúdzdôrazňuje,žeajpodľasúdomschváleného
reštrukturalizačného plánu boli pohľadávky navrhovateľa určené na uspokojenie v 100 % rozsahu bez
ohľadu nato, že boli zaradené do odlišných podskupín (zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené

pohľadávkyprihlásenéakozabezpečenépohľadávky).Samotnýreštrukturalizačnýplán,ktorývychádzal
z posudku vypracovaného odporcom 1/ teda predpokladal uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v
celom rozsahu 100%, a to s odložením splatnosti pohľadávok navrhovateľa. Súd sa preto priklonil k
názoru odporcu 1/, že pokiaľ by aj došlo k odlišnému určeniu predmetu a hodnoty zálohu v súlade
s tvrdením navrhovateľa, táto skutočnosť by mala vplyv vo vzťahu k zmene zaradenia pohľadávky

navrhovateľa pri ich uspokojení v rámci reštrukturalizácie. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu,
vzhľadomnanezmenenýobjemmajetkuazáväzkov,nemalavplyvnanesplneniejednéhozozákonného
predpokladu, a to väčšieho rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii oproti
konkurzu. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že aj v prípade odlišného
posúdenia predmetu a hodnoty zálohu by neboli splnené predpoklady povolenia reštrukturalizácie,

pričom zodpovednosť odporcu 1/ je viazaná v danom prípade výhradne na nesplnenie podmienok
odporučenia reštrukturalizácie, pokiaľ napriek nedostatku predpokladov reštrukturalizácie, odporca 1/
ako správca reštrukturalizáciu odporučí. Súd ďalej zdôrazňuje, že z povahy a účelu reštrukturalizačného
ale aj konkurzného konania vyplýva zásada pomerného uspokojenia veriteľov. Aj ustanovenie § 109
ods. 3 písm. d) Zákona č. 7/2005 Z.z., pri vymedzení jedného z predpokladov reštrukturalizácie,

t.j. väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii oproti konkurzu, predpokladá toto
pravidlo vo vzťahu nie individuálne a selektívne k jednému z viacerých veriteľov, ale vo vzťahu k
všetkým do úvahy pripadajúcim veriteľom počas reštrukturalizácie alebo konkurzu. Na otázku súdu
na pojednávaní dňa 02. 12. 2013 navrhovateľ uviedol, že nevie súdu oznámiť a preukázať, či aj u
ostatných veriteľov odlišných od navrhovateľa by bolo uspokojenie týchto veriteľov v rámci konkurzu

väčšie ako v prípade reštrukturalizácie. Konštatovanie a názor navrhovateľa ako jedného z veriteľov,
že v prípade konkurzu by bol uspokojený vo väčšom rozsahu ako v prípade reštrukturalizácie,
nepostačuje na záver súdu o tom, že neboli splnené podmienky na reštrukturalizáciu pokiaľ nie je
v konaní preukázané toto konštatovanie aj vo vzťahu ku ostatným veriteľom. Žiaden takýto dôkaz
vo vzťahu ku ostatným veriteľom navrhovateľ nepreukázal. Súd ďalej nemôže neprihliadať ani na

podstatnú skutočnosť, ktorá vlastne vyvolala podanie návrhu navrhovateľa voči odporcom na náhradu
škody, a to jeho konštatovanie, že jeho nárok na náhradu škody je daný tým, že v rámci následne
vyhláseného konkurzu nebude uspokojený nárok navrhovateľa z jeho pohľadávok. K tomuto záveru
dospel navrhovateľ tým, že úkonmi po skončení reštrukturalizácie došlo k takej zmene štruktúry majetku,
ktorá nepredpokladá uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Súd zdôrazňuje, že tieto následné úkony

boli realizované po ukončení reštrukturalizácie, pričom správca zodpovedá za škodu podľa § 109
ods. 5 ZKR v prípade nesprávneho odporučenia reštrukturalizácie, a to v okamihu vypracovaniaposudku. Ak teda v zásade navrhovateľ tvrdí, že nesprávnym postupom odporcov 1/ až 3/ v rámci
reštrukturalizačného konania a následných úkonov po skončení reštrukturalizácie došlo ku takej zmene
majetkových pomerov úpadcu, ktorá neumožňuje uspokojenie jeho pohľadávky, potom je súd toho

názoru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi odporučením odporcu 1/ na reštrukturalizáciu a
vznikom škody na strane navrhovateľa. Ku škode konaním odporcu 1/ musí prísť v priamej príčinnej
súvislosti pri jeho odporučení reštrukturalizácie, hoci na ňu neboli splnené podmienky. Súd v konaní
nemá preukázané, že z dôsledku nesprávneho posúdenia hodnoty a predmetu zálohu odporcom 1/
pri vypracovávaní reštrukturalizačného posudku došlo k nesprávnemu odporučeniu odporcu 1/ na

reštrukturalizáciu,hocitátobyťodporučenánemala,pretoževkonkurzebydošlokvyššiemuuspokojeniu
pohľadávok veriteľov. Takýto dôsledok nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu vo vzťahu
k nesprávnemu odporučeniu reštrukturalizácie v konaní preukázaný navrhovateľom nebol. Navyše súd
zdôrazňuje, že reštrukturalizácia bola formálne úspešná, keďže reštrukturalizačný plán bol schválený
súdom, a aj v reštrukturalizačnom pláne boli pohľadávky prihlásené navrhovateľom určené na 100%
uspokojenie bez ohľadu nato, či sa jednalo o posúdenie týchto pohľadávok ako zabezpečených alebo

ako nezabezpečených avšak prihlásených ako zabezpečených. Navyše aj navrhovateľom tvrdený
predpoklad vyššieho uspokojenia pokiaľ by bol vyhlásený konkurz namiesto reštrukturalizácie v rámci
oddelenej podstaty, vychádza z predpokladu bonity a vymožiteľnosti pohľadávok úpadcu ako predmetu
záložného práva. Podľa samotného vyjadrenia navrhovateľa však správca konkurznej podstaty úpadcu
pohľadávky úpadcu považoval za nevymožiteľné, nebonitné, ktoré nebudú spôsobilé na uspokojenie

pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa. Ak v tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na zmenu v štruktúre
a hodnote pohľadávok od povolenia reštrukturalizácie ku dňu vyhlásenia konkurzu, potom za takúto
zmenu štruktúry majetku úpadcu nezodpovedá odporca 1/ ako reštrukturalizačný správca, pretože tento
zodpovedá za prípadnú škodu len ku okamihu vypracovania reštrukturalizačného posudku. Ak podľa
tvrdenia navrhovateľa došlo následne po povolení reštrukturalizácie a po schválení reštrukturalizačného

plánu súdom k zmene majetkovej štruktúry úpadcu, potom sa jedná o právne úkony úpadcu, voči
ktorým sa mohol navrhovateľ brániť iným spôsobom v rámci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu.
Odporca 1/ ako osoba, ktorá vypracovala reštrukturalizačnú posudok však za tieto ďalšie právne úkony
vykonané po vypracovaní reštrukturalizačného posudku nezodpovedá podľa § 109 ods. 5 Zákona č.
7/2005 Z.z. Keďže súd v konaní nemá preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporca 1/ v dôsledku

nesprávneho posúdenia predmetu a hodnoty zálohu nesprávne doporučil reštrukturalizáciu, pretože
v konaní nebolo preukázané, že by zmena určenia hodnoty predmetu a hodnoty zálohu mala za
následok vyššie uspokojenie veriteľov v konkurze, a pretože odporca 1/ nezodpovedá za prípadnú
zmenu štruktúry majetku úpadcu po povolení reštrukturalizácie a po schválení reštrukturalizačného
plánu súdom, súd v konaní nemá preukázaný vznik objektívnej zodpovednosti odporcu 1/ za škodu vo

vzťahu k navrhovateľovi vo výške jeho neuspokojenej pohľadávky v sume 69 063,72 Eur. Na základe
nepreukázania tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom odporučení odporcu 1/ na reštrukturalizáciu hoci
neboli splnené jej podmienky a v konkurze by mohla byť uspokojená pohľadávka veriteľa vo väčšom
rozsahu a z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti odporučenia reštrukturalizácie odporcom 1/ so
vznikom škody na strane navrhovateľa vo výške ním neuhradenej pohľadávky vo výške 69 063,72 Eur,

súd preto návrh voči odporcovi 1/ v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ namieta vo vzťahu ku postupu odporcu 1/ nesprávne popretie časti ním prihlásených
pohľadávok (14 309,23 Eur z ktorej sumy došlo k čiastočnému späťvzatiu vo výške 5 440,31 Eur z
dôvodu vrátenia súdnych poplatkov) súd konštatuje, že v danom prípade prostriedkom právnej ochrany
navrhovateľa je podanie žaloby o určenie pravosti pohľadávok, čo navrhovateľ aj využil, pričom uvedené

súdne konania boli zastavené v dôsledku účinkov následne vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu.
Súd je preto toho názoru, že popretie časti pohľadávok odporcom 1/ nezakladá bez ďalšieho vznik
nároku na náhradu škody navrhovateľa voči odporcovi 1/ vzhľadom na zákonnom predpokladanú
existenciu iného právneho prostriedku ochrany navrhovateľa, ktoré právne prostriedky navrhovateľ
aj procesným spôsobom využil. Právny názor navrhovateľa o zodpovednosti odporcu 1/ za škodu z

dôvodu nesprávneho popretia časti prihlásených pohľadávok by v konečnom dôsledku znamenal, že
v každom súdnom konaní, v ktorom konkurzný súd vyhovie žalobe o určenie pravosti pohľadávky by
táto skutočnosť mohla bez ďalšieho zakladať vznik nárokov veriteľov na náhradu škody voči správcom
konkurznej podstaty. Súd je toho názoru, že takýto právny záver nevyplýva z účelu a obsahu zákona o
konkurze a vyrovnaní, keď práve prostriedkom ochrany voči popretiu pohľadávok je žaloba o určenie jej

pravosti.Anivtejtočastidôvodovzodpovednostizaškodu,súdpretonávrhunavrhovateľavočiodporcovi1/ nevyhovel, pretože postupom odporcu 1/ pri popretí časti prihlásených pohľadávok navrhovateľa súd
v konaní nemá preukázané porušenie právnych povinností odporcu 1/.

Podľa § 133 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka,

plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi
účastníkov plánu (ďalej len schvaľovacia schôdza) a súdu dlžník.

Podľa § 138 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011, každá pohľadávka
zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorých zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených
v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci
zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom

rozsahu, zaradí zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené
pohľadávky.

Podľa § 154 ods. 1 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z.z., súd uznesením zamietne plán, ak boli podstatným
spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu,
hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého

z účastníkov plánu.

Podľa § 7 Zákona č. 7/2005 Z.z., konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie
konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých
dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Podľa § 145 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z.z., každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň

pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o
zaradenie pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011, dlžník v úpadku je povinný
podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej
starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny

orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Navrhovateľ vo vzťahu ku odporcom 2/ a 3/ vytýkal konanie v rozpore so zákonom vyžadovanou
odbornou starostlivosťou pri príprave a vypracovaní reštrukturalizačného plánu, keď podľa tvrdenia
navrhovateľa odporcovia 2/,3/ nesprávne určili predmet a hodnotu zálohu, nesprávne určili účtovnú a
obvyklú hodnotu pohľadávok úpadcu bez akéhokoľvek auditu a podkladov rozhodli o predpokladanej

40% likvidite účtovnej hodnoty pohľadávok úpadcu, pri vytváraní skupín podľa § 137 a 138 nezohľadnili
bonitu zabezpečenia pohľadávok jednotlivých zabezpečených veriteľov a napriek tomu ich zaradili
do rovnakých skupín, pri stanovení výšky zabezpečených pohľadávok navrhovateľa odpočítali od
výťažku z predaja pohľadávok úpadcu aj náklady v prípade konkurze ako alternatívy reštrukturalizácie,
stanovili hodnotu zabezpečených pohľadávok navrhovateľa na sumu 588 332,05 Sk bez relevantných

ekonomických a právnych podkladov a bez racionálneho zdôvodnenia nevzali do úvahy prípadné
uspokojenie pohľadávok navrhovateľa v prípade konkurzu, a to z oddelenej podstaty, t.j. z predmetu
zálohu, to znamená zo všetkých pohľadávok úpadcu. Reštrukturalizačný posudok za úpadcu - obchodnú
spoločnosť DIVIDEND MANUFAKTURING a.s. (neskôr pod obchodným menom BON TAP a.s.)
vypracovali odporcovia 2/ a 3/ ako členovia predstavenstva úpadcu. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1

Zákona č. 7/2005 je predkladateľom plánu dlžník, v danom prípade právnická osoba v súčasnosti pod
obchodným menom BON TAP a.s. Konanie odporcov 2/ a 3/ za úpadcu je priamo konaním právnickej
osoby podľa § 13 Obchod. zákonníka. Navrhovateľ tvrdí, že odporcovia 2/ a 3/ ako členovia štatutárneho
orgánu úpadcu a predkladatelia reštrukturalizačného plánu nekonali s odbornou starostlivosťou pri jeho
prípraveaschvaľovanínazákladevyššieuvedenýchtvrdení.Vdôsledkutakéhotokonaniaodporcov2/a

3/ ako členov štatutárneho orgánu predkladateľa plánu malo podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť ku vzniku
škody vo výške neuhradenej pohľadávky navrhovateľa v sume 69 063,72 Eur. Konanie s odbornoustarostlivosťou uvedené v § 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je definičným pojmom, ktoré je
vyžadované od každého procesného subjektu, ktorému zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá
konkrétnu povinnosť a s ňou súvisiace konanie s odbornou starostlivosťou podľa zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Tak je tomu napr. aj v prípade predkladateľa reštrukturalizačného plánu dlžníkom,
a pri posudzovaní žiadosti účastníkov reštrukturalizačného konania a zmenu reštrukturalizačného
plánu (§ 145 ods. 3). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že procesnému subjektu, ktorému v
danom prípade zákon ukladá konanie s odbornou starostlivosťou jednak pri predkladaní a zostavovaní
reštrukturalizačného plánu ako aj pri posudzovaní žiadosti veriteľov o zaradenie pohľadávky do inej

skupiny, je v danom prípade predkladateľ plánu, t.j. dlžník ako právnická osoba. Ak teda zákon
o konkurze a reštrukturalizácii ukladá povinnosť pri predkladaní reštrukturalizačného plánu a pri
posudzovaní nárokov veriteľov podľa § 145 ods. 3 ZKR dlžníkovi ako právnickej osobe, potom je
nevyhnutné rozlišovať právne postavenie dlžníka ako samostatného subjektu práva a v jeho mene
konajúcich členov štatutárneho orgánu. Osobitná povinnosť uložená členom štatutárneho orgánu konať
s odbornou starostlivosťou je uvedená v ustanovení § 11 ods. 2 ZKR vo vzťahu k povinnosti podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu v zákonnom určenej 30 dňovej lehote, od kedy sa členovia štatutárneho
orgánu dozvedeli o úpadku. V súvislosti s členmi štatutárneho orgánu je preto osobitne zvýraznená
a špecifikovaná požiadavka zákona ich konania s odbornou starostlivosťou pri zachovaní zákonnej
30 dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Takto osobitne špecifikovanú povinnosť
štatutárneho orgánu osobitne určenú popri povinnosti dlžníka ako právnickej osoby zákon neupravuje

vo vzťahu k predkladaniu reštrukturalizačného plánu ani vo vzťahu k posudzovaniu nárokov veriteľov
podľa § 145 ods. 3 ZKR. Ak teda navrhovateľ vytýka odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho
orgánu dlžníka porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri predkladaní a vypracovaní
reštrukturalizačného pánu a pri posudzovaní nárokov veriteľov podľa § 145 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, pričom zákon určuje konať v týchto prípadoch s odbornou starostlivosťou procesnej

strane v konkurznom konaní, ktorým je dlžník ako právnická osoba, je súd toho názoru, že v danom
prípade nie je daná pasívna legitimácia odporcov 2/ a 3/ pri uplatňovaní nároku na náhradu škody
z dôvodu konania bez odbornej starostlivosti pri predkladaní plánu a posudzovaní nárokov podľa §
145 ZKR. V tých miestach úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde mienil zákon rozšíriť
osobnú zodpovednosť konania s odbornou starostlivosťou aj na štatutárny orgán je to priamo v texte

právnej normy uvedené, pričom v danom prípade takáto úprava pri predkladaní plánu a posudzovaní
nárokov veriteľov podľa § 145 ZKR vo vzťahu k štatutárnym orgánom upravená nie je. Súd je v danom
prípade toho názoru, že nie je možné zamieňať a stotožňovať procesné postavenie strán účastníkov v
konkurznom konaní, pričom pri daných úkonoch (predkladanie plánov a posudzovanie nárokov veriteľov
podľa § 145 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je procesnou stranou, od ktorej sa vyžaduje konanie

s odbornou starostlivosťou dlžník ako predkladateľ plánu, t.j. právnická osoba a nie v jeho mene konajúci
členovia štatutárnych orgánov, t.j. odporcovia 2/ a 3/. Pokiaľ teda navrhovateľ vytýka odporcom 2/ a
3/ konanie bez odbornej starostlivosti pri predkladaní plánu a posudzovaní nárokov navrhovateľa ako
veriteľa podľa § 145 ZKR, súd nemá v konaní preukázanú pasívnu legitimáciu odporcov 2/ a 3/ vzhľadom
k tomu, že títo nevystupujú v postavení procesnej strany, od ktorých zákon vyžaduje pri týchto úkonoch

konanie s odbornou starostlivosťou napriek tomu, že konanie odporcov 2/ a 3/ ako členov štatutárneho
orgánu je priamo konaním dlžníka ako predkladateľa reštrukturalizačného plánu, t.j. právnickej osoby.
Na základe vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že odporcovia 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimované
osoby pri uplatnení nároku navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu konania bez odbornej starostlivosti
pri predkladaní plánu a pri posudzovaní nárokov navrhovateľa podľa § 145 ZKR a z týchto dôvodov súd

preto návrh navrhovateľa voči odporcom 2/ a 3/ na náhradu škody zamietol.

Podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom
predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti ak nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky
veriteľovspoločnostivočičlenompredstavenstvanezanikajú,aksaspoločnosťvzdánárokovnanáhradu

škody alebo s nimi uzatvorí zmluvu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz,
uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.

Pri uplatnení nároku na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z dôvodu tvrdenia o konaní bez
odbornej starostlivosti pri príprave a zostavovaní reštrukturalizačného plánu a pri posudzovaní nároku
navrhovateľa podľa § 145 ZKR súd posúdil takto uplatnený nárok na náhradu škody voči odporcom

2/a 3/ aj z hľadiska ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Podľa citovaného ustanoveniamôže veriteľ spoločnosti voči členom predstavenstva uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet
nároky na náhradu škody, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Predpokladom
takéhotouplatneniapohľadávkyveriteľovvočičlenompredstavenstvadovýškyneuhradenejpohľadávky

veriteľa, je vznik škody spôsobenej konaním členmi predstavenstva vo vzťahu ku spoločnosti, ktorej
sú štatutárnym orgánom. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku voči odporcom 2/ a 3/, týkajúceho sa
prípravy a predkladania plánu a uplatňovania nárokov navrhovateľa podľa § 145 ZKR, podľa § 194 ods. 9
Obchod. zákonníka, je základným predpokladom existencia škody, ktorú spôsobia členovia štatutárneho
orgánu týmto konaním samotnej spoločnosti. Vytýkaným postupom odporcov 2/ a 3/ pri predkladaní

reštrukturalizačného plánu, a pri posudzovaní nárokov podľa § 145 ods. 1 ZKR, však v konaní nebolo
preukázané, že by týmito úkonmi odporcov 2/ a 3/ došlo ku vzniku akejkoľvek ujmy, t.j. škody samotnému
úpadcovi, ktorého sú odporcovia 2/ a 3/ členmi štatutárneho orgánu. Pri aplikácii nároku na náhradu
škody navrhovateľa voči odporcom 2/ a 3/ podľa ust. § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka, preto nie je
splnený základný predpoklad, t.j., že by vyššie uvedeným postupom odporcov 2/ a 3/ pri predkladaní
plánu a pri posudzovaní nárokov podľa § 145 ods. 1 ZKR týmto konaním vznikla úpadcovi akákoľvek

ujma. Nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/ z takéhoto namietaného postupu
odporcov 2/ a 3/ počas reštrukturalizačného konania, preto preukázaný v zmysle § 194 ods. 9 Obchod.
zákonníka nebol.

V priebehu konania rozšíril navrhovateľ voči odporcom 2/ a 3/ dôvody uplatnenia nároku na náhradu
škody o právne úkony vykonané odporcami 2/ a 3/ ako členmi štatutárneho orgánu úpadcu, ktoré boli

nimi vykonané po skončení reštrukturalizácie (uzatvorenie záložnej zmluvy so spriaznenou osobou,
postúpenie pohľadávok na spriaznenú osobu a umožnenie zápočtov pohľadávok so spriaznenou
osobou). Navrhovateľ tvrdil, že týmito úkonmi došlo k jeho ukráteniu a poškodeniu vo výške
neuspokojenej pohľadávky v sume 69 063,72 Eur. V prvom rade je potrebné pri týchto dôvodoch nároku
nanáhraduškodyvočiodporcom2/a3/poukázať,ževyššieuvedenétvrdenienavrhovateľabyzakladalo

uplatnenie jeho nároku iným spôsobom, a to buď žalobami o neplatnosť uvedených právnych úkonov
alebo žalobami o určenie odporovateľnosti vyššie uvedených právnych úkonov, pokiaľ týmito úkonmi
malo dôjsť k ukráteniu uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Keďže opätovne aj tieto dôvody nároku
na náhradu škody uplatnil navrhovateľ voči odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho orgánu úpadcu,
súd posudzoval takto uplatnené dôvody podľa § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka. Ako bolo uvedené

vyššiezákladnýmpredpokladom,abyveriteľmoholuplatniťsvojuneuspokojenúpohľadávkuvočičlenom
štatutárneho orgánu je, že títo členovia štatutárneho orgánu svojim konaním, do výšky neuspokojenej
pohľadávky veriteľa, spôsobia škody samotnej spoločnosti, v ktorej súd členmi štatutárneho orgánu.
Napadnutými úkonmi, a to záložnou zmluvou, postúpením pohľadávok a zápočtami, súd v konaní nemá
preukázané, že by došlo ku vzniku škody, t.j. ujmy na strane úpadcu týmito úkonmi odporcu 2/ a

3/. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že predmetom zápočtu medzi úpadcom a ním spriaznenou osobou
spoločnosťou SEDALUX boli fiktívne pohľadávky spoločnosti SEDALUX preukázané nie je, vzhľadom
na predloženie kópii listinných dokladov, a to zmlúv o pôžičke faktúr a dokladov o zaúčtovaní uvedených
zápočtov. Súd preto v konaní nemá preukázané tvrdenie navrhovateľa o tom, že týmito úkonmi odporcov
2/ a 3/ ako členov štatutárneho orgánu úpadcu došlo ku vzniku ujmy, t.j. škody na úkor samotného

úpadcu, čím nie je splnený základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody navrhovateľa
voči odporcom 2/ a 3/ ako členom štatutárneho orgánu do výšky jeho neuspokojenej pohľadávky. Súd
však upozorňuje pri uplatnení pohľadávky navrhovateľa ako nároku na náhradu škody voči odporcom
2/ a 3/ (a to aj z konaní počas reštrukturalizačného konania ako aj z následných úkonoch po skončení
reštrukturalizácie) podľa § 194 ods. 9 Obz. na poslednú vetu citovaného ustanovenia, podľa ktorého

ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom
predstavenstva správca konkurznej podstaty. Pri aplikácii ustanovenia § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka,
t.j. pri uplatňovaní nároku na náhradu škody veriteľom spoločnosti voči členom predstavenstva vo výške
jeho neuspokojenej pohľadávky citovaná posledná veta uvedeného ustanovenia kogentným spôsobom
upravuje, že po vyhlásení konkurzu tieto nároky uplatňuje správca. Súd zdôrazňuje, že k vyhláseniu

konkurzu na majetok úpadcu, ktorého sú odporcovia 2/ a 3/ členom štatutárneho orgánu, došlo ku
dňu 17. 01. 2011. Návrh bol doručený tunajšiemu súdu dňa 14. 03. 2011, t.j. po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu. Citované ustanovenie o aktívnej legitimácii na uplatňovanie nárokov voči členom
štatutárneho orgánu podľa § 194 ods. 9 Obz., ktorá prechádza na správcu dňom vyhlásenia konkurzu,
je kogentné a nedá sa obísť. Niektoré komentáre k tomuto ustanoveniu dokonca udávajú, že pokiaľ

došlo k začatiu takéhoto konania, kde si veriteľ uplatňuje pohľadávku voči členom štatutárneho orgánu,a počas tohto konania dôjde k vyhláseniu konkurzu, v takomto konaní ex lege zo zákona ďalej pokračuje
správca (napr. Mária Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, štvrté vydanie C.H. Beck, str.
796). Súd je preto v danom prípade toho názoru, že pokiaľ by malo byť na konanie odporcov 2/ a 3/ (v

rámci reštrukturalizačného konania ako aj po skončení reštrukturalizácie) uplatnené ustanovenie § 194
ods. 9 Obz. o osobnej zodpovednosti odporcov 2/ a 3/ za spôsobenú škodu ako členom štatutárneho
orgánu úpadcu, potom už v čase podania návrhu nebol navrhovateľ aktívne legitimovaný na uplatnenie
tohto nároku voči odporcom 2/ a 3/ pri aplikácii citovaného ustanovenia § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka.
Z tohto dôvodu súd preto dospel k záveru, že v prípade osobnej zodpovednosti za škodu odporcov 2/ a

3/ pri aplikácii ustanovenia § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka v čase podania návrhu nebol navrhovateľ
aktívne legitimovanou osobou na podanie tohto návrhu, a aj z tohto dôvodu súd preto návrh voči
odporcom 2/ a 3/ zamietol.

V priebehu konania uplatňoval navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody voči odporcom 2/ a 3/
aj z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na

prírode a životnom prostredí.

S takýmto právnym posúdením osobnej zodpovednosti odporcu 2/ a 3/ za škodu, a to pri postupoch
a úkonoch v rámci reštrukturalizačného konania ako aj pri následných úkonoch po skončení
reštrukturalizácie súd nesúhlasí. Podľa názoru súdu ustanovenie § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka je
výnimkou zo všeobecnej zásady zodpovednosti za škodu právnických osôb. V obchodno-záväzkových

vzťahoch pokiaľ ich subjektom je právnická osoba, tak len pri naplnení predpokladov § 194 ods.
9, je možné konštatovať osobnú zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za škodu vo vzťahu ku
veriteľom, do výšky neuhradenej pohľadávky. Opätovne súd zdôrazňuje, že konanie odporcov 2/ a 3/
je konaním priamo právnickej osoby, ktorého sú odporcovia 2/ a 3/ členmi štatutárneho orgánu. Právnu
subjektivitu, t.j. nositeľom práv a povinností so vzniknutých právnych vzťahov, má právnická osoba,

ktorá koná prostredníctvom štatutárnych orgánov. V zásade úkonmi a postupmi členov štatutárneho
orgánu v obchodných záväzkových vzťahoch nedochádza k vzniku právnych vzťahov voči týmto
fyzickým osobám, ktoré konajú v mene právnickej osoby ale naopak, zaviazaným a zodpovedným
subjektom za takéto konanie je subjekt práva, ktorý vstupuje do právnych vzťahov v danom prípade
právnická osoba. Ak ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť každému počínať

si tak, aby nedochádzalo k vzniku škodám, je súd toho názoru, že táto prevenčná povinnosť smeruje
k hmotnoprávnym nositeľom práv a povinností z právnych vzťahov, pričom v danom prípade týmto
nositeľom práv a povinností je právnická osoba, v mene ktorej konajú odporcovia 2/ a 3/ ako členovia
štatutárneho orgánu. Ak sa vytýka odporcom 2/ a 3/ porušenie povinností počas reštrukturalizačného
konania a porušenie povinnosti v súvislosti s vykonaním vyššie uvedených namietaných právnych

úkonov (uzavretie záložnej zmluvy, postúpenie pohľadávok, zápočty) jedná sa o úkony, ktorých
subjektomanositeľomprávapovinnostíztýchtoúkonovjeúpadcaakoprávnickáosobaanieodporcovia
2/ a 3/ ako fyzické osoby, členovia štatutárneho orgánu úpadcu. Na jednej strane vytýka navrhovateľ
odporcom 2/ a 3/ uzatvorenie záložnej zmluvy so spriaznenou osobou, postúpenie pohľadávok a zápočty
so spriaznenou osobou, pričom však subjektom týchto právnych vzťahov (a ich negatívnych dôsledkov

voči navrhovateľovi) nie sú odporcovia 2/ a 3/, ale úpadca ako právnická osoba so všetkými právami a
povinnosťami, ktoré z týchto úkonov vznikli v prospech alebo na ťarchu úpadcu ako právnickej osoby.
Teda odporca namieta úkony vykonané úpadcom, avšak zodpovednostné vzťahy vyvodzuje z týchto
úkonov vo vzťahu ku odporcom 2/ a 3/ ako fyzickým osobám, ktorých konanie je priamo konaním
právnickej osoby. Súd je preto v danom prípade toho názoru, že ani ustanovenie § 415 Občianskeho

zákonníka o všeobecnej prevenčnej povinnosti neumožňuje prijať záver o osobnej zodpovednosti
odporcov 2/ a 3/ za škodu, ktorá mala byť spôsobená navrhovateľovi úkonmi a postupmi odporcov 2/ a
3/ v rámci reštrukturalizačného konania a právnymi úkonmi vykonanými po ukončení reštrukturalizácie
(zriadenie záložnej zmluvy, postúpenie a započítanie pohľadávok so spriaznenou osobou). Na základe
všetkýchvyššieuvedenýchdôvodov,súdpretonávrhvočiodporcom2/a3/vcelomrozsahuzamietoltak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 2/ a
3/ za úkony a postupy počas reštrukturalizačného konania podľa úpravy Zákona č. 7/2005 Z.z., z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa pri uplatnení nároku na náhradu škody voči odporcom 2/
a 3/ podľa § 194 ods. 9 Obz. posledná veta a z dôvodu absencie právnej úpravy, ktorá by umožňovala
súdu okrem ustanovenia § 194 ods. 9 Obchod. zákonníka ustáliť osobnú zodpovednosť odporcov 2/ a

3/ za ich konanie ako členov štatutárneho orgánu právnickej osoby.Vzhľadom k tomu, že odporcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vznikol im nárok na náhradu
trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspešný nebol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd preto zaviazal
navrhovateľa na náhradu trov konania odporcom pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 10 817,30 Eur na účet právneho zástupcu odporcov podľa § 149 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. Právny zástupca odporcov si uplatnil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej
pomoci z uplatnenej sumy 74 504,03 Eur, t.j. vo výške 572,61 Eur za jeden úkon právnej pomoci.
Vzhľadom na zastupovanie troch účastníkov konania v zmysle § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
znížil tarifnú odmenu o 50% z jej základu, t.j. na sumu 286,30 Eur za jeden úkon právnej pomoci. Právny

zástupca odporcov si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci - príprava
a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia k návrhu zo dňa 07. 04. 2011, za účasť na pojednávaní
dňa 25. 05. 2011 vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny vzhľadom na trvanie pojednávania viac ako
2 hod., ďalej za spísanie vyjadrenia k veci zo dňa 22. 08. 2011 a za tieto 4 úkony právnej pomoci bol
uplatnený režijný paušál 4x 7,41 Eur; ďalej si uplatnil právny zástupca odporcov náhradu trov právneho
zastúpenia za podanie vyjadrenia vo veci zo dňa 07. 02. 2012 spolu s režijným paušálom 1x 7,63 Eur a

ďalej boli uplatnené trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. a 02. 12. 2013 vo
výške dvojnásobku za každú účasť na uvedenom pojednávaní, ktoré trvalo v rozsahu nad 2 hod., t.j. 2x
po 172,60 Eur a za tieto úkony bol ďalej uplatnený režijný paušál 2x 7,81 Eur. Náhrady trov právneho
zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci pri zastupovaní každého z odporcov potom vyčíslil právny
zástupca odporcov na sumu 2 915,89 Eur. Súd konštatuje, že na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k.

61Cbi 8/2011 - 272 zo dňa 18. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. 12. 2011 došlo ku zníženiu
predmetu tohto konania o sumu 5 440,31 Eur a predmetom tohto konania ostal nárok navrhovateľa voči
odporcom v sume 69 063,72 Eur a z takto zníženej hodnoty predmetu tohto konania potom predstavuje
polovičná tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci 279,66 Eur a pri dvojnásobku tarifnej odmeny
potom predstavuje 559,33 Eur. Za právne úkony vykonané právnym zástupcom odporcov po dátume

právoplatnosti uvedeného uznesenia o čiastočnom zastavení konania, súd preto znížil základ tarifnej
odmeny z dôvodu zníženia pohľadávky po nadobudnutí právoplatnosti o čiastočnom späťvzatí, a to za
úkony právneho zástupcu odporcov po tomto dátumu, t.j. za podanie vo veci samej zo dňa 07. 02. 2012 a
za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. a 02. 12. 2013. Oproti výške trov právneho zastúpenia vyčíslených
právnym zástupcom odporcov v sume 2 915,89 Eur pri zastupovaní každého z odporcov potom súd

znížil náhradu trov právneho zastúpenia za uvedené právne úkony o 33,18 Eur pri zastupovaní každého
z troch odporcov na sumu 2 882,71 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia za vyššie uvedených
7 úkonov právnej pomoci pri zastupovaní odporcov 1/ až 3/ po zohľadnení zníženia predmetu tohto
konania, potom predstavuje sumu 8 648,13 Eur bez DPH. Právnemu zástupcovi odporcov bola ďalej
priznanánáhradazastratučasupriúčastinapojednávanídňa25.05.2011,atoza6polhodínstratyčasu

strávenej na trase Liptovský Mikuláš a späť, t.j. 6x po 12,35 Eur čo predstavuje 74,71 Eur. Za účasť na
pojednávaní21.01a02.12.2013bolapriznaná2xnáhradazastratučasu,t.j.6polhodínpo13,01Eur,t.j.
2x po 78,06 Eur. Spolu potom predstavuje náhrada za stratu času bez DPH sumu 230,22 Eur. Náhrada
cestovného právneho zástupcu odporcov za účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 bola priznaná vo
výške 44,99 Eur, a to vo výške 0,183 Eur za každý kilometer jazdy pri dĺžke trasy použitého vozidla

172 km, čo predstavuje 31,48 Eur, a ďalej bola priznaná náhrada pohonných hmôt v hodnote 13,51 Eur
pri priemernej spotrebe 5,8 l na 100 km, vzdialenosti 172 km a cene za 1l pohonných hmôt 1,354 Eur.
Za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. 2013 bola priznaná náhrada za použitie motorového vozidla v
rozsahu 31,48 Eur, t.j. 0,183 Eur za každý kilometer jazdy pri dĺžke trasy 172 km použitého motorového
vozidla. Náhrada pohonných hmôt za účasť na tomto pojednávaní bola priznaná pri priemernej spotrebe

5,8 l na 100 km, vzdialenosti 172 km a cene za 1l pohonných hmôt 1,439 Eur, spolu vo výške 14,36
Eur. Spolu bola priznaná náhrada za použitie motorového vozidla pri účasti na pojednávaní dňa 21. 01.
2013 v sume 45,83 Eur. Za použitie motorového vozidla pri účasti na pojednávaní dňa 02. 12. 2013 bola
priznaná náhrada za použitie motorového vozidla 31,48 Eur, t.j. 0,183 Eur za kilometer jazdy pri dĺžke
trasy 172 km, náhrada za pohonné hmoty bola priznaná pri priemernej spotrebe použitého motorového

vozidla 5,8 l na 100 km, dĺžke trasy 172 km a cene za 1l pohonných hmôt 1,379 Eur, spolu vo výške 13,76
Eur. Spolu potom predstavuje náhrada za použitie motorového vozidla 45,23 Eur. Náhrada cestovného
za použitie motorového vozidla potom predstavuje celkovú sumu 136,07 Eur. Náhrada trov právneho
zastúpenia, náhrada za stratu času a náhrada za použitie motorového vozidla potom predstavuje bez
DPH súdom priznanú sumu 9 014,42 Eur, čo pri zvýšení o 20% DPH predstavuje 10 817,30 Eur, ktorú

náhradu trov konania je navrhovateľ povinný nahradiť odporcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne, a to
na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ a 3/ tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.

Banská Bystrica dňa 02. 12. 2013