Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Dubjelová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206645
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8512206645.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, pr. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, W. I.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, pr. zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa
Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o zvyšok nároku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154 vo výške 68,56

eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Jozefa Kempa, AK, Chorvátsky Grob v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľpodalnatunajšísúdprotiodporcovinávrhnazaplateniesumy365,65eurspríslušenstvomz
dôvodu neuhradeného hovorného vo výške 33,71 eur a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur na základe
zmluvy o pripojení a dodatku k nej uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako postupca a spol. BL Telecom debt,
s.r.o., ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod
pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedeného pod referenčným

číslom 1.91261897. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu č. 2681240,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
navrhovateľa. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výške bola
dohodnutá v zmluve o pripojení, resp. v dodatku k nej. Účelom dojednania o zmluvnej pokute
bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho

predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku neplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby
v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca
sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,
v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím by odporca prostredníctvomplatieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú
cenu. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi

dostal do omeškania, preto požadoval aj zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy v zmysle § 517
ods. 2 Obč. zákonníka.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal účastníkov konania.

V reakcii na poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania reagoval navrhovateľ
podaním, v ktorom uviedol stanovisko k zmluvnej pokute. Vyjadril názor na funkcie zmluvnej pokuty,

pričom túto považoval za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta musí byť dostatočne
kvantifikovaná, t.j. musí byť vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú odporca získava, aby plnila
prevenčnú a satisfakčnú funkciu, a to aj vzhľadom na benefit, ktorý odporca dosiahol zakúpením
zľavneného mobilného telefónu. Ďalej vyjadril názor, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti
výšky zmluvnej pokuty v čase, keď vznikal zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika,

ktoré môže vzniknúť, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí za ne žiadnu platbu. Poukázal
tiež na skutočnosť, že odporca mohol ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že si mohol vybrať lacnejší
mobilný telefón, resp. mohol uzavrieť zmluvu o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu a
primeranosť zmluvnej pokuty vyvodil aj analógiou iuris s ustanovením § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. V prípade, ak by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, poukázal na to, že

je nutné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla skutočná škoda,
ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia, konkrétne v danom prípade
vo výške 198,83 eur (5 990,-Sk). Ak by odporca riadne plnil svoje povinnosti počas dohodnutej doby
viazanosti, táto škoda by nebola vznikla.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd rozsudkom pre zmeškanie č.k. 5C/47/2012-46 zo dňa 11.9.2012 zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 33,71 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých súm tvoriacich dlžnú sumu a v prevyšujúcej
časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vylúčil vec na samostatné konanie s tým, že v tomto
bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. Nová vec bola zapísaná pod sp.zn. 5C/111/2012. Do
tohto nového konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník Občianske združenie slovenských

spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica.

Vedľajší účastník po doručení návrhu a jeho príloh zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ si uplatnil sankciu v podobe zmluvnej pokuty za
porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na skutočnosť, aký čas zostáva do konca
doby viazanosti. Takáto podmienka poškodzuje spotrebiteľa, jej neprimeranosť sa prejavuje osobitne v

spojení s časovým aspektom. Vedľajší účastníka ďalej uviedol, že nepopiera význam zmluvnej pokuty,
ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty, osobitne pri spotrebiteľských vzťahov. V
danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná prostredníctvom formulárovej zmluvy, ktorej podmienky
odporca nemohol ovplyvniť. Pri dojednaní zmluvnej pokuty chýba aj aspekt určitosti, keďže táto môže
byť uplatnená za akékoľvek porušenie zmluvných povinností. Navrhol preto návrh zamietnuť.

Súd vo vylúčenej veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa, aj vedľajšieho účastníka
ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.
Odporca sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v
súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa a

vedľajšieho účastníka, listinnými dôkazmi - zmluvou o pripojení uzavretú s odporcom dňa 4.9.2007,
dodatkom k tejto zmluve o pripojení zo dňa 4.9.2007, pripojenými faktúrami, všeobecnými podmienkami
a zistil tento skutkový stav:Právny predchodca navrhovateľa, spol. T - Mobile, a.s., uzavrel dňa 4.9.2007 s odporcom zmluvu o
pripojení s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorých mu právny predchodca navrhovateľa predal
mobilný telefón zn. Sony Ericsson K550i za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 1 990,-Sk a odporca sa

zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu počas 24 mesiacov (tzv. doba viazanosti). V prípade porušenia
povinností zo strany odporcu bola určená zmluvná pokuta vo výške 10 000,-Sk (331,94 eur). Odporca
prestal uhrádzať poplatky za poskytnuté služby od 21.2.2009 do 21.4.2009, v celkovej výške 33,71
eur. Následne faktúrou splatnou dňa 11.2.2010 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi
zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 právny

predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní navrhovateľovi.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia
zmluvnej pokuty nie je dôvodný.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 25.10.2007 v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo
v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.
a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti
Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody
v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta.

Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení spolu s dodatkom. V
skutočnosti išlo o viazanú zmluvu, a to jednak zmluvu o pripojení a jednak o kúpnu zmluvu (kúpa

mobilného telefónu), pričom podľa zmluvy o pripojení, resp. dodatku k nej sa odporca zaviazal používať
služby 24 mesiacov.

Je nepochybné, že v danom prípade pri uzatváraní zmlúv o pripojení vystupoval právny predchodca
navrhovateľa v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, kým odporca podpisoval zmluvu a
využíval služby ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda ako spotrebiteľ. Navrhovateľ právo na zmluvnú

pokutu teda odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Nejdetedaoindividuálnedojednanézmluvnéustanovenie.Právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, čo je súdu známe z úradnej činnosti, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých,

resp. podobných podmienok v mnohých zmluvách (jej výška závisí od poskytnutých benefitov, najmä
od ceny akciového mobilného telefónu). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie
vôle.Kzákladnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvpatrí,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,

teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení,
resp. dodatku k nej týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už

pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by

nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta je alebo nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie
povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších

zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a
len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu,

keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku.Rovnakojebezakéhokoľvekvýznamuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí,t.j.činezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa

nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu
zmluvy. Vychádzajúc z vyúčtovania vo faktúrach predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený
účastnícky program 13,24 eur. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované
„cenovo zvýhodnené“ poskytovanie služieb povinnosť odporcu platiť za tieto služby najmenej sumu
317,76 eur (24 x 13,24 eur). Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 331,94 eur, čo predstavuje

viac ako 104 % z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu. Takáto výška zmluvnej pokuty
predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej
pokuty dojednalo. Ak by súd zobral do úvahy pomer medzi cenou mobilného telefónu v čase uzavretia
zmluvy - 198,83 eur, ktorú uviedol navrhovateľ a výškou zmluvnej pokuty - 331,94 eur, tiež ide o
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu v porovnaní s uvedenou cenou mobilného telefónu s tým,

že pri uzavretí zmluvy navrhovateľ uviedol cenu mobilného telefónu 1 990,-Sk, t.j. 66,06 eur, ktorú aj
odporca uhradil.

Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré
sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná

absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v
§ 545a Občianskeho zákonníka a túto zmluvnú pokutu upraviť. Neprijateľná podmienka je absolútne
neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

K námietkam navrhovateľa súd poznamenáva, že nespochybňuje ním popísané funkcie zmluvnej
pokuty. Ako však už bolo uvedené, v spotrebiteľských vzťahoch s ohľadom na všetky okolnosti prípadu

táto pokuta musí byť primeraná a nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru
súdu zmluvná pokuta dohodnutá v danom prípade takúto značnú nerovnováhu spôsobuje. Podobne je
pravdou, že spotrebiteľ výberom programu a benefitov k nemu môže ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty,ale len v tom smere, že si vyberie menší, alebo žiaden benefit. Ak chce využiť benefit v určitom rozmedzí,
výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť nemôže, pričom ako je súdu známe z úradnej činnosti, táto pokuta bola
pre určité rozpätie určená paušálne bez ohľadu na skutočne poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telefónu,

resp. iného benefitu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh na zaplatenie zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania zamietol.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody v prípade, ak mu súd neprizná uplatnený nárok
na zmluvnú pokutu, súd mu tento nárok nepriznal. V predmetnej veci si navrhovateľ uplatnil nárok zo
zmluvnej pokuty ako nárok dohodnutý v zmluve. Právo na náhradu škody je právom z porušenia práva

a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné, ako v prípade práva zo zmluvy.

Navrhovateľ v časti uplatneného nároku na náhradu škody uviedol, že mu bola spôsobená skutočná
škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Jeho právny
predchodca poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K 550i za cenu 1 990,-Sk,
t.j. 66,06 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzavretia uvedenej zmluvy o pripojení bola 5 990,-

Sk, t.j. 198,83 eur. Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónu teda bola
4 000,-Sk, t.j. 132,77 eur, teda fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a
poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal predmetné telefónne zariadenie
uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Právny
predchodca navrhovateľa by nebol poskytol dotáciu do mobilného zariadenia odporcovi, ak by

sa tak odporca sám nerozhodol. V dôsledku toho právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda,
ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil
svoj záväzok platiť za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti. Ak mu súd neprizná nárok na
zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má nárok na náhradu škody v sume dotácie poskytnutej jeho právnym
predchodcom odporcovi na nákup mobilného zariadenia, t.j. v sume 132,77 eur. Túto škodu mu odporca

spôsobil tým, že získal uvedený MT za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku
k zmluve sa zaviazal používať program služieb navrhovateľa 55Viac po dobu 24 mesiacov a za tieto
služby sa mu zaviazal platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Všeobecná zodpovednosť za škodu je upravená v § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady:

a/ porušenie právnej povinnosti,

b/ existencia alebo vznik škody

c/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody

d/ zavinenie

Všetky tieto predpoklady vzniku škody musia byť splnené kumulatívne.

Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne
ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi.

Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá

(prezumované zavinenie) dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu
konaniu nebol daný, je na škodcovi.Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatok k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti

a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ
však bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného
skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca
porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď navrhovateľovi neuhradil faktúry,

ktorými mu túto vyfakturoval.

Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplýva, že
by bol odporca porušil povinnosť upravenú v dodatku k zmluve, a to zotrvať s právnym predchodcom
navrhovateľa v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil
od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti
alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou, ako bol ten, na ktorom sa s právnym

predchodcom navrhovateľa dohodol pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ
to ani v návrhu netvrdil, žeby došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcovm a ak k nemu došlo, či
tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za

škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil
otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku

navrhovateľa (poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti)
porušením právnej povinnosti odporcu.

Súd skúmal, či suma 132,77 eur, t.j. zľava z kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ odporcovi poskytol pri kúpe
uvedeného mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po celú dobu viazanosti dohodnutej

v Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. V
dodatku je upravená dohoda strán o aktivácii a programu služieb a v súvislosti s tým sú upravené
práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho
sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len MT).
Tabuľka č. 1 Dodatku ku zmluve predstavuje kúpnu zmluvu, ktorou právny predchodca navrhovateľa

odporcovi odpredal MT so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za maximálnu kúpnu cenu 1 990,-Sk
vrátane DPH, t.j. 66,05 eur s DPH. Podľa č. 1 písm. c/ Dodatku účastník, teda odporca, svojím podpisom
zároveň potvrdil prevzatie vyššie špecifikovaného mobilného telefónu. Skutočnosť, že došlo ku splneniu
povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy, t.j. ku odpredaju MT právnym predchodcom
navrhovateľa, ku zaplateniu kúpnej ceny MT odporcom a k jeho prevzatiu, v konaní nebolo sporné a túto

skutočnosť nikto z účastníkov konania nenamietal. Taktiež je zrejmé, že ani zo zmluvy, ani z Dodatku
ku zmluve nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v
prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany právneho

predchodcu navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací
charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny
povinností odporcu vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej
skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať
ceny za poskytnuté služby) bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zmluvná

pokuta dohodnutá v Dodatku.Povinnosť odporcu zaplatiť alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva
priamo z Dodatku ku zmluve, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny

mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku právneho predchodcu
navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie
je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom
vôle právneho predchodcu navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu)

vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku
právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe
jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa právneho
predchodcu navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, a to, ako uviedol, že odporcovi
poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej

doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv a ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní
vôle právneho predchodcu navrhovateľa, ako aj odporcu pri uzatváraní Dodatku ku zmluve o pripojení
a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na MT, mali určite vplyv mnohé faktory tak na strane odporcu,
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového MT, predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora, ako aj na strane právneho predchodcu navrhovateľa,

a to snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo voleného
účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe
platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil právny predchodca navrhovateľa rozhodnutie,
výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi MT so zľavou. Avšak
jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované

služby, by bolo nenadobudnutie práve tohto brutto zisku v podobe mesačných platieb za aktivovaný
mesačný program. Zmenšenie majetku právneho predchodcu navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej
ceny MT takýmto následkom nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si právny predchodca navrhovateľa a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu.

Súd len dodáva, že právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. aj navrhovateľovi bola vo viacerých
obdobnýchprípadochviacerýmiokresnýmisúdmi vyhlásenázmluvnápokutazaneprijateľnúpodmienku
a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už mu súd nemôže ani v iných obdobných konaniach priznať,
pričom toto si zavinil sám právny predchodca navrhovateľa, keďže práve on formuloval v Dodatku
povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne zmeniť tým,

že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa snaží
pretvoriť a zmeniť na iný právny nárok, ktorým tento nie je. Keby aj súd mal preukázané splnenie
vyššie uvedených objektívnych predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že
navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody v sume 132,77 eur. Podľa
jeho tvrdenia škoda mala predstavovať rozdiel medzi predajnou trhovou cenou MT a jeho akciovou,

zľavnenou cenou, za ktorý bol MT skutočne odporcovi odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná
trhová cena uvedeného MT Sony Ericsson K 550i odpredaného odporcovi bola v čase uzavretia Dodatku
k zmluve, navrhovateľ predložil súdu výtlačok Post- Paid Offerf (September 2007), kde je uvedená
všeobecne ponuka pri tarife 299,-Sk a pri programe 55 Viac cena MT Sony Ericsson K550i 1 990,-Sk
a bez akciovej ceny 5 990,-Sk. Právny predchodca navrhovateľa však ponúkol odporcovi predaj tohto

MT pri aktivačnom poplatku 299,-Sk a pri programe 55 Viac za maximálnu kúpnu cenu 1 990,-Sk a za
takúto kúpnu cenu aj odporcovi uvedený MT odpredal a odporca ho kúpil. V zmluve a v Dodatku k nej
bolo dohodnuté, že odporca zaplatí právnemu predchodcovi navrhovateľa aktivačný poplatok 299,-Sk,
bude využívať program 55 Viac a bude platiť mesačne cenu služieb podľa zvoleného programu. Ani v
zmluve, ani v Dodatku k nej právny predchodca navrhovateľa neuviedol cenu MT 5 990,-Sk a podľa

názoru súdu, odporca ani nebol oboznámený pri uzavretí zmluvy s touto cenou predmetného MT.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca riadne uhrádzal právnemu predchodcovi navrhovateľa
cenu za poskytované služby, vrátane platieb za zvolený účastnícky program, po dobu 18 mesiacov,
teda 3 zmluvne dohodnutej doby viazanosti (24 mesiacov). Z vyjadrenia navrhovateľa, ako aj z úradnej
činnosti súdu, je zrejmé, že v cene paušálu - účastníckeho programu - je zahrnuté aj splácanie

ceny telefónu, resp. iných benefitov, teda platením za poskytnuté služby spláca klient aj poskytnutébenefity, t.j. aj tzv. zľavu z ceny telefónu. Z uvedeného vyplýva, že odporca, keďže riadne uhrádzal
cenu za poskytnuté služby po dobu 18 mesiacov od uzavretia zmluvy a Dodatku k nej, škoda tvrdená
navrhovateľom (ak by sa o škodu skutočne jednalo), nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej výške,

ako by tomu bolo, keby odporca neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného
vzťahu. V dôsledku toho je otázne, či poskytnutú zľavu už odporca neuhradil celkom, resp. z uvedeného
vyplýva, že ak by navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikla nejaká škoda, musela by
logicky byť nižšia. S prihliadnutím na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby jeho právnemu
predchodcovi vznikla škoda a v akej výške, nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik

zodpovednosti za škodu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu platiť
faktúry za poskytnuté služby a vznikom škody, súd jeho návrh na náhradu škody s úrokom z omeškania
zamietol. Na doplnenie súd ešte dodáva, že požadovanú náhradu škody v plnej výške poskytnutej zľavy
za MT, a to vzhľadom aj na dĺžku trvania zmluvného vzťahu súd nepovažuje za dôvodnú.

O trovách konania vo vzťahu k odporcovi súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ požadoval
zaplatenie sumy vo výške 365,65 eur, úspešný bol v časti 33,71 eur, v prevyšujúcej časti bol jeho návrh

zamietnutý, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 331,94 eur bol neúspešný. Navrhovateľ bol teda
úspešný v cca 9,22 % (33,71 eur vo vzťahu k uplatnenej sume 365,65 eur), odporca v cca 90,78 %,
čiže odporca bol úspešný v 81,56 % a v tomto rozsahu by mal právo na náhradu trov konania. Keďže si
žiadne trovy neuplatnil, súd o náhrade trov vo vzťahu k nemu rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznal.

Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia - 1 úkon vo výške 26,56 eur, 1 x režijný
paušál vo výške 7,63 eur, 1 x režijný paušál vo výške 7,81 eur, celkom vo výške 68,56 eur. Uvedenú
odmenu si vypočítal zo základu 331,94 eur. Do konania vstúpil v čase, keď už bolo rozhodnuté o
zaplatení za poskytnuté služby a predmetom konania už bola iba zmluvná pokuta. V tejto časti bol

odporca, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, úspešný v plnom rozsahu. Vzhľadom na túto
skutočnosť mu súd priznal plnú náhradu trov konania v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., teda zaviazal
navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 68,56 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.