Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612205359
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612205359.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej, v právnej veci žalobcu : Spišské divadlo, so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, IČO: 31 297 846, zast. JUDr. Vladimírom Habiňákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému : W. X. - Z. G., so sídlom v G. T.
D., Y. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., so sídlom

v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 1, IČO: 47 233 419, v konaní o 3.421,74 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 6C 81/2012-127 zo dňa 10. decembra 2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 2.505,19 € s prísl. zamietnutá.

V prevyšujúcej zamietavej časti, t.j. o zaplatenie 186,73 € s 9% ročným úrokom z omeškania od
15.3.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e rozsudok a v zrušenom rozsahu v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie
729,82 € s prísl. zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Pavla Hovana do troch dní od právoplatnosti rozsudku
vo výške 1.037,55 €.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 3.421,74 € s prísl. titulom nedoplatkov
na nájomnom a titulom nedoplatkov z vyúčtovania služieb spojených s nájmom nebytových priestorov.

Po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 729,82 € predmetom konania bol nedoplatok na nájomnom za
mesiac január 2010 v sume 186,73 € a nedoplatky z vyúčtovania energií za rok 2008 v sume 1.459,38
€ a za rok 2009 v sume 1.045,81 €. Zaplatenia nedoplatkov z vyúčtovania energií sa žalobca domáhal
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Vykonanýmdokazovanímvzalsúdzapreukázané,žeúčastnícikonaniauzavrelidňa28.1.2008nájomnú
zmluvu, ktorou žalobca prenechal žalovanému do užívania nebytové priestory na Štefánikovom námestí

č. 17 v Spišskej Novej Vsi v celkovej výmere 18 m2. Výška nájomného bola dohodnutá sumou 23.400,-
Sk ročne a cena za ostatné služby spojené s prevádzkou kancelárie (vodné a stočné, elektrická energia)
sumou 12.600,-Sk ročne. Účastníci zmluvy dohodli, že v prípade zvýšenia cien energií a služieb ich
cena bude aktualizovaná. Zároveň v článku VII zmluvy v bode 1. účastníci zmluvy sa dohodli, že obsah
zmluvy môžu meniť, prípadne prijímať dodatky k nej len písomne, po vzájomnej dohode. Doba nájmu
bola dohodnutá na trvanie troch rokov do 2.1.2011. Žalobca navrhol zmenu nájomnej zmluvy dodatkom

č.1zodňa23.7.2009adodatkomč.2zodňa26.2.2010,ktorýmupravilplatbyzaostatnéslužbysúvisiace
s nájmom, tieto však neboli žalovaným podpísané. Žalobca faktúrou č. 94039 zo dňa 9.7.2009 vyúčtovalžalovanému energie za rok 2008 vo výške 1.459,38 €, faktúrou č. 104009 zo dňa 26.2.2010 energie za
rok 2009 vo výške 1.054,81 €, faktúrou č. 94044 nájom za tretí kvartál roku 2009 vo výške 663,66 €,
faktúrou č. 94051 nájom za štvrtý kvartál roku 2009 vo výške 663,66 € a faktúrou č. 104011 nájom za

január 2010 vo výške 186,73 €. Žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 94044 vo výške 298,75 € zo dňa
3.11.2009 a faktúru č. 94051 vo výške 298,75 € dňa 23.12.2009. K ukončeniu nájomného pomeru došlo
výpoveďou zo dňa 22.12.2009 v trojmesačnej výpovednej lehote. Vykonaným dokazovaním ďalej súd
zistil, že v prenajatých priestoroch žalovaného nebol inštalovaný osobitný merač spotreby elektrickej
energie. Žalobca sám nie je dodávateľom energie, iba rozfakturuje sumu, ktorá mu bola fakturovaná od

dodávateľa energií medzi ostatných spotrebiteľov energie - nájomníkov podľa vopred určeného kľúča.
Žalovanývšakvkonaníspôsobrozúčtovanianamietalzdôvodu,žetakveľkémnožstvoenergienemohol
spotrebovať a poukázal tiež na riadne plnenie svojich povinností v zmysle nájomnej zmluvy, z ktorého
dôvodu namietal vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane.

Právnesúdposudzovalvecpodľaust.§451anasl.Občianskehozákonníkaadospelkzáveru,žežalobe
nie je možné vyhovieť. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté tak nájomné, ako aj cena ostatných služieb,

a to pevnou sumou vo výške 36.000,-Sk za rok, z čoho ostatné služby predstavovali 12.600,-Sk. Aj keď
sa účastníci dohodli, že v prípade zvýšenia cien energií a služieb ich cena bude aktualizovaná, súd
konštatoval,žeideibaovšeobecnúklauzulu,pričomvzmyslezmluvybolistranyoprávnenémeniťobsah
zmluvy a prijímať dodatky po vzájomnej dohode. Žalobcom predložené dodatky žalovaným podpísané
neboli a z tohto dôvodu platí dojednanie v pôvodnej nájomnej zmluve, aj čo sa týka ceny ostatných

služieb a ich výšky. Pokiaľ teda došlo k zvýšeniu cien energií a následne žalobca mal od dodávateľa
elektrickej energie fakturovaný nedoplatok, nemôže to byť na ťarchu žalovaného bez vzájomného
písomného dojednania. V nájomnej zmluve zároveň nie je uvedená žiadna sankcia alebo povinnosť
nájomcu v prípade zvýšenia cien energií prijať bez vzájomnej písomnej dohody novú aktualizovanú
cenu. Keďže zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá, žalovaný prijímal poskytovanie služieb

na základe platnej zmluvy za dohodnutú cenu a nemohlo u neho dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Rovnakonebolomožnéaplikovaťaniust.§454Obč.zák.,keďženešlooplneniežalobcuzažalovaného.
Žalobca mal uzavretú zmluvu s dodávateľom elektrickej energie a skutočnosť, že v nájomnej zmluve
si dostatočne právne neošetril prípadné zvyšovanie ceny energií, je na jeho riziko a nemožno to na
základe žiadneho právneho predpisu presunúť na žalovaného ako nájomníka. Z týchto dôvodov súd

žalobu zamietol v celom rozsahu po čiastočnom späťvzatí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov celého konania.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zastavení konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a
navrhol rozsudok v zamietavej časti zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.691,92

€ spolu s úrokom z omeškania a prizná mu aj náhradu trov celého konania. Namietal odvolací dôvod
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom. Uviedol, že po späťvzatí žaloby predmetom konania
bola suma 186,73 € titulom nájomného a sumy 1.459,38 € a 1.045,81 € titulom vyúčtovania energií za
roky 2008 a 2009. Týchto posledne uvádzaných súm sa domáhal titulom bezdôvodného obohatenia,

nakoľko išlo o nedoplatok z vyúčtovania energií za roky 2008 a 2009. Poukázal na to, že v nájomnej
zmluve so žalovaným sa dohodli na výške nájomného, ako aj prevádzkových nákladov, avšak v prípade
prevádzkových nákladov išlo iba o zálohové platby. Po vyfakturovaní spotreby energie dodávateľom
žalobcu žalobca vypočítal nedoplatok pripadajúci na žalovaného. Dôvodom vzniku nedoplatku pritom
nebolo zvýšenie ceny energie, ako tvrdí súd, ale obrovský nárast odberu energie, nakoľko nájomca

využíval elektrickú energiu na kúrenie. Žalobca teda od žalovaného požaduje iba preplatenie toho, čo
v skutočnosti spotreboval, nakoľko platby uhradené žalovaným nepostačovali na zaplatenie skutočne
spotrebovanej energie a v prevyšujúcej časti žalobca hradil za žalovaného to, čo žalovaný spotreboval,
teda žalobca plnil za žalovaného to, čo mal plniť žalovaný. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal
ani sumu 186,73 €, požadovanú titulom nájomného, pričom nájomné vyplýva priamo z nájomnej zmluvy.

Nakoniec namietal aj rozhodnutie vo výroku o trovách konania, a to konkrétne skutočnosť, že súd pri
určení odmeny za úkony právnej služby vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 3.421,74 €, pričom po
čiastočnom späťzvatí žaloby tarifnou hodnotou veci bola už len suma 2.691,92 €.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov celého konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou

osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je zamietavý výrok rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania
účastníkov.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 2.505,19 € s prísl. titulom

bezdôvodného obohatenia zamietnutá, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.
1 O.s.p. v tejto časti potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. novembra o 9.00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 19. novembra 2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v

zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod v potvrdenej časti rozsudku
nie je naplnený.

Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

pokiaľ ide o potvrdenú časť rozsudku, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zistenéhoskutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v jeho potvrdenej časti, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa,
ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd správne vysporiadal pri
rozhodovaní vo veci.

Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia v jeho potvrdenej časti a odvolacie námietky žalobcu preto nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v potvrdenej časti.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v potvrdenej časti a k odvolacím
námietkam žalobcu odvolací súd uvádza :

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že cena služieb,
poskytovaných žalobcom v súvislosti s nájmom nebytových priestorov žalovanému, bola dohodnutá

pevnou sumou, teda paušálne a v dohodnutom rozsahu úhrady za služby boli žalovaným aj realizované,
čo v konaní nebolo sporným.

Z obsahu písomnej nájomnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23.7.2009 (č.l. 20-25
spisu) nevyplýva, že by účastníci konania dohodli cenu služieb formou zálohových platieb, ktoré
sa následne vyúčtujú podľa skutočnej spotreby, ako to tvrdí žalobca v odvolaní a v tejto súvislosti

si nedohodli ani podmienky a spôsob vykonania vyúčtovania jednotlivých služieb (dokedy má byť
vyúčtovanie vykonané, za aké časové obdobie a akým spôsobom), ani lehotu na zaplatenie nedoplatkov,
resp. preplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že titulom nedoplatkov za poskytnuté služby za rok 2008 v sume 1.459,38
€ a za rok 2009 v sume 1.045,81 € žalovanému preto nevznikol dlh tak, ako to správne uzavrel aj súd

prvého stupňa, a to ani titulom bezdôvodného obohatenia.

V danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu, z ktorej vznikla žalovanému povinnosť
platiť úhrady za služby v dohodnutej výške a túto svoju zmluvnú povinnosť si riadne plnil. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalobca za neho plnil to, čo spotreboval
žalovaný, a čo mal teda plniť žalovaný, s touto argumentáciou nie je možné sa stotožniť. V zmluvnom

vzťahu s dodávateľmi služieb bol totiž výlučne žalobca, a teda on bol povinným subjektom na plnenie
úhrad za služby, teda pokiaľ plnil svoje zmluvné povinnosti, nešlo o plnenie za žalovaného.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého
bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám, totiž predpokladá
existenciu zákonnej alebo zmluvnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane

neexistenciu takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil, čo v prejednávanej veci nie je splnené,
pretože v skutočnosti plnil žalobca a táto povinnosť mu vyplynula zo zmluvných vzťahov s dodávateľmi
služieb.

Ak žalobca mienil zabezpečiť úhradu plnení za poskytnuté služby v rozsahu ich skutočnej spotreby,
bolo potrebné dohodnúť v zmluve tomu zodpovedajúci spôsob úhrad vo forme záloh a následného

vyúčtovania,aniepaušálnou(pevnou)sumoubezohľadunaskutočnúspotrebu,akotentospôsobúhrad
za služby nepochybne vyplýva z nájomnej zmluvy.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak žalobu o
zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania energií za rok 2008 v sume 1.459,83 € s prísl. a o zaplatenie
nedoplatku z vyúčtovania energií za rok 2009 v sume 1.045,81 € zamietol ako nedôvodnú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti, ktorou bola žaloba o zaplatenie 2.505,19 €
(1.459,83 € + 1.045,81 €) zamietnutá, potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Dôvodné je však odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia nájomného
za január 2010 vo výške 186,73 € s prísl., pretože v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa
nepreskúmateľný.

Ohľadne nároku na zaplatenie nájomného za mesiac január 2010 vo výške 186,73 € rozhodnutie súdu

neobsahuje žiadne odôvodnenie a v tejto časti rozsudok preto nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu.

Zaplatenia sumy 186,73 € s prísl. sa žalobca domáha titulom nájomného za mesiac január 2010 na
základe faktúry č. 104011 zo dňa 26.2.2010, teda ide o iný nárok, než titulom vyúčtovania služieb
a dôvody zamietnutia žaloby ohľadne nárokov na zaplatenie vyúčtovania energií nemožno preto bez

ďalšieho vzťahovať aj na zaplatenie sumy 186,73 € s prísl., pričom iné dôvody zamietnutia žaloby v
tejto časti z rozsudku nevyplývajú. Takto z rozsudku súdu nie je zrejmé, podľa akých hmotnoprávnych
ustanovení posúdil nárok na zaplatenie sumy 186,73 € s prísl. a z akých dôvodov žalobu aj v tejto časti
zamietol.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude preto opätovne na základe výsledkov doposiaľ vykonaného

dokazovania, prípadne aj doplneného po vrátení veci posúdiť dôvodnosť žaloby v tejto časti a opätovne
o nároku na zaplatenie 186,73 € s prísl. titulom nájomného za mesiac január 2010 rozhodnúť.

V novom rozhodnutí opätovne rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania.

Prihliadne pritom na dôvodne uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu, v zmysle ktorej po čiastočnom

späťvzatí žaloby do rozhodnutia súdu prvého stupňa tarifnou hodnotou veci bola (už len) suma
2.691,92 € a z tejto bolo potrebné vychádzať pri určení odmeny za úkony právnej služby právneho
zástupcu žalovaného vykonané dňa 11.10.2012 a 10.12.2012 (účasť na pojednávaniach). Predmetom
odvolacieho konania rovnako bola už len suma 2.691,92 €, ktorej zaplatenia sa žalobca v odvolaní
domáha a po vrátení veci súdu prvého stupňa je predmetom konania (pokiaľ nedôjde k zmene žaloby)

už len suma 186,73 € s prísl.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.