Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711207722
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711207722.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: O.. O.

Z., D.. XX.X.XXXX, G. XX, XXX XX N., zast. advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., Prokopa
Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008 proti odporkyni: L.. O. Z., D.. XX.X.XXXX, Č. XXXX/XX,
XXX XX Y. B., zast. AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359 o
rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému O. Z., D.. XX.X.XXXX a O.
U. Z., D.. XX.X.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo O. Z., D.. XX.X.XXXX a O. Z., D.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo

XXX rozvádza.

II. Maloletý O. Z., D.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. O. Z., D.. XX.X.XXXX sumou 600 eur mesačne, a to vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať, okrem bežného výživného, na tvorbu úspor mal. O. Z., D.. XX.X.XXXX
sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet vedený na meno mal. O. Z. v Tatra
banke, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Na nakladanie s prostriedkami účte je potrebný súhlas súdu.

V. Maloletá U. Z., D.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

VI. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. U. Z., D.. XX.X.XXXX sumou 600 eur mesačne, a to vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

VII. Otec sa zaväzuje prispievať, okrem bežného výživného, na tvorbu úspor mal. U. Z., D.. XX.X.XXXX
sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet vedený na meno mal. U. Z. v Tatra
banke, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Na nakladanie s prostriedkami na účte je potrebný súhlas
súdu.

VIII. Zastupovať maloletého O. Z., D.. XX.X.XXXX a maloletú U. Z., D.. XX.X.XXXX a spravovať ich

majetok budú obidvaja rodičia.

IX.Vozvyšnejčastinávrhmatkyakolíznehoopatrovníkanaurčenievyživovacejpovinnostinavrhovateľa
voči maloletému O. a maloletej U. zamieta.

X. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.6.2011 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy
rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Vo svojom návrhu uviedol,

že manželstvo s odporkyňou uzavrel zo vzájomnej lásky úcty, pričom manželstvo bolo na začiatku
harmonické a usporiadané. Počas manželstva sa narodili dve deti, syn O. D. XX.X.XXXX a dcéra U. D.
XX.X.XXXX. Z narodenia detí mali manželia veľkú radosť, žili harmonickým rodinným životom. Neskôr
sa začali manželstve vyskytovať nezhody a rozdielne názory na spoločný život. Manželia sa navzájom
odcudzili, pričom od januára 2011 navrhovateľ nežije s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Ohľadom
výživného navrhovateľ navrhoval, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí

sumou 250 eur mesačne pre každé dieťa. Súčasne žiadal upraviť styk s maloletými deťmi.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.11.2011 uviedla, že nezhody medzi ňou a
navrhovateľom začali približne v roku 2008, kedy sa chcela po skončení rodičovskej dovolenky vrátiť
do zamestnania, ale navrhovateľ s tým nesúhlasil a chcel, aby zostala doma ako žena v domácnosti

starajúca sa o deti. Napriek uvedeným nezhodám sa však manželstvo snažila zachovať. Odporkyňa
vstupovala do manželstva s navrhovateľom z dôvodu hlbokej citovej náklonnosti a má za to, že prioritou
by malo byť zachovanie manželstva a rodiny. Pokiaľ však navrhovateľ nemá záujem prehodnotiť svoj
postoj k odporkyni a prezentuje svoje rozhodnutie pre rozvod ako nemenné, je odporkyňa nútená jeho
rozhodnutie iba rešpektovať.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky
a ohľadom určenia vyživovacej povinnosti apeloval na uzavretie dohody medzi manželmi. V priebehu
konania navrhoval, aby súd zaviazal navrhovateľa na platenie bežného výživného vo výške 800 eur
mesačne a 200 eur na tvorbu úspor pre každé maloleté dieťa s poukazom na nadštandardný príjem

navrhovateľa a nepomerný príjem odporkyne aplikujúc zásadu, že deti majú mať rovnakú životnú úroveň
ako ich rodičia. Výdavky detí predložené odporkyňou nepovažoval za nadnesené.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom rozpisom
mesačných nákladov na maloleté deti, potvrdením o výške príjmu otca, výpismi z účtu otca vedeného

v UniCredit Bank Slovakia, a.s., Zmluvou o nájme motorového vozidla zo dňa 1.2.2012, čestným
prehlásením rodičov otca zo dňa 5.12.2011, nájomnou zmluvou na byt vo Viedni zo dňa 24.5.2012,
pracovnou zmluvou sa jej dodatkami, dokladom o dočasnom preložení na prácu vo Viedni, výpisom
z účtu otca vedeného v Bank Austria, potvrdeniami o výške príjmu matky, dokladmi preukazujúcimi
výdavky matky v súvislosti s bývaním a výchovou maloletých detí, lekárskymi správami o zdravotnom

stave maloletých detí a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Nitre. Počas manželstva sa im narodili dve
deti - syn O., D.. XX.X.XXXX a W. U., D.. XX.X.XXXX.

Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľa mal súd za preukázané, že otec je ku dňu vyhlásenia
rozhodnutiazamestnanývspoločnostiUniCreditBankSlovakiaa.s.,pričomjehočistýmesačnýpríjemza
obdobie od 01/2013 - 10/2013 predstavuje cca sumu 5.400 eur. Zamestnávateľ mu popri uvedenej mzde
vypláca aj príspevky počas trvania dočasného preloženia do zahraničia v sume 3.400 eur mesačne.
Čistý príjem otca za obdobie 01/2013 - 10/2013 tak predstavuje v priemere sumu 8.800 eur mesačne.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 29.5.2012 vyplýva, že otec platí mesačne za prenájom bytu vo Viedni sumu
1.532,16 eur.

Z čestného prehlásenia rodičov otca maloletých detí zo dňa 5.12.2011 vyplýva, že otec maloletých detí

platí od októbra 2011 úhradu za užívanie bytu na G. XX S. N. vo výške 700 eur mesačne a za energie
a príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 200 eur mesačne.

Z potvrdenia o výške príjmu matky mal súd za preukázané, že priemerný mesačný príjem matky za
obdobie 09/2012 - 08/2013 bol vo výške 1.749,25 eur netto.Z lekárskych potvrdení doložených v spise mal súd za preukázané, že maloleté deti trpia častými
ochoreniami tak, ako je uvedené v príslušných lekárskych správach.

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, preto rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne

rozviedol. Vychádzal pritom z tvrdenia prezentovaného navrhovateľom, ktorý svoj postoj k rozvodu
manželstva počas celého konania označil za nemenný. Takisto z oznámenia Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyPezinok,pracoviskoSeneczodňa4.7.2012vyplýva,žeúradsasnažilriešiťkrízovúsituáciu
medzi manželmi, keďže však navrhovateľ považuje svoje rozhodnutie pre rozvod za nemenné, pričom
dostupné psychologické prostriedky pre obnovu spolužitia manželov si vyžadujú obojstrannú motiváciu

manželov, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny spoluprácu s manželmi Z. ukončil. Vzhľadom na
uvedené, ako aj vzhľadom na nemenný postoj navrhovateľa k otázke ďalšieho spolužitia s odporkyňou,
súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Súd po vzájomnej zhode účastníkov konania zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom
súčasne určil, že zastupovať mal. O. a mal. U. a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Navrhovateľ deklaroval svoje výdavky vo výške 4.077 eur mesačne. V rámci uvedených výdavkov
súd nezohľadnil sumu 115 eur - parkovanie pred prácou, sumu 150 eur parkovanie, sumu 45 eur -
električenka, sumu 900 eur - bývanie v Bratislave, sumu 500 eur - nafta, nakoľko ich nepovažoval za
odôvodnené.

Ohľadom výšky výživného navrhovateľ v návrhu uviedol, že na každé maloleté dieťa bude prispievať
mesačne sumou 250 eur. V priebehu konania uviedol, že na výživu detí bude mesačne prispievať sumou
300 eur na bežné výživné a sumou 100 eur na tvorbu úspor. Ohľadom svojho príjmu uviedol, že výška
jeho aktuálneho príjmu činí 5.400 eur mesačne a súčasne, že príspevok zamestnávateľa vo výške 3.400

eur mesačne je účelovo viazaný na jeho následné použitie v súvislosti s dočasným pridelením na pozíciu
vo Viedni. Po skončení vyslania vo februári 2014 tento príspevok automaticky zanikne.

K výdavkom detí preukazovaných odporkyňou navrhovateľ uviedol, že tieto považuje za nadnesené,
nakoľko z predložených výpisov z účtov zistil, že mesačné výdavky na deti (oblečenie, obuv, náklady

na bývanie, strava, drogéria, kultúra, hračky, družina, pomôcky, krúžky, Medifera, lekáreň, zubárka,
opatrovateľka) sú v sume 525 eur, a nie v sume 798,32 eur ako ich deklaruje odporkyňa. Ďalej uviedol,
že nepovažuje za dôvodné výdavky napr. na nákup darčekov pre kamarátov detí a záhradný nábytok.
Súčasne dodal, že ak by bol vyzvaný na úhradu niektorých výdavkov - napr. nákup bicyklov, slávnostný
obed v súvislosti s prvým svätým prijímaním, tieto by uhradil, avšak o nich nevedel. Takisto mal

navrhovateľ za to, že výživné vo výške 500 eur určené v konaní sp. zn. XXP XXX/XXXX bolo určené s
prihliadnutímnapotrebymaloletýchdetíatýmtoajreálnezodpovedá,taktourčenévýživnéajakceptujea
pravidelnehohradí.Súčasneuviedol,žejehozáujemodetiveľkýareálny,avšaknazáklademanipulácie
detí proti nemu zo strany odporkyne, má s nimi minimálny kontakt.

Odporkyňa v konaní uviedla, že kompletnú starostlivosť o maloleté deti a domácnosť zabezpečuje
výlučne ona a často krát je nútená požiadať o finančnú pomoc a podporu svojich rodičov. S deťmi bývajú
v rodinnom dome, ktorý nadobudli s navrhovateľom počas manželstva, avšak býva v ňom nedobrovoľne,
nakoľko v čase vzniku problémov sa chcela odsťahovať, ale bola nezamestnaná a finančná situácia jej
nedovoľovala zabezpečiť si iné bývanie. Odporkyňa odmietla akúkoľvek manipuláciu s deťmi a súčasne

uviedla, že deti sú nadpriemerne inteligentné a samé vedia posúdiť životnú úroveň u nich doma a u otca.
Deti navštevujú základnú školu v Bratislave a majú zvýšené výdavky z dôvodu zdravotných problémov.

Odporkyňa vyčíslila mesačné výdavky na mal. O. pôvodne na sumu 751,89 eur a na mal. U. na sumu
719,79 eur. V priebehu konania výdavky akualizovala a finálne ustálila na sumu 1.153,32 eur na mal.

O. a na sumu 1.113,32 na mal. U.. Vyčíslené výdavky na jedno maloleté dieťa zahŕňajú sumu 95 eur
na oblečenie a obuv, sumu 93,10 eur ako náklady na bývanie, sumu 180 eur na stravu, sumu 30 eur
na stravu v školskej jedálni, sumu 20 eur na nákup drogérie, sumu 30 eur - kultúra, sumu 19,82 na
školskú družinu a školu, sumu 53 na nákup školských pomôcok, hračiek a športových potrieb, sumu 61
eur na krúžky, sumu 41 - ostatné (strihanie vlasov, detské oslavy a pod.), sumu 15,40 eur - zdravotná

starostlivosť, sumu 40 eur - lekáreň, sumu 20 eur - zubárka, sumu 60 eur - pohonné hmoty, sumu 40 eur -
opatrovateľka, sumu 20 eur - predĺžené víkendy, výlety, kúpaliská a pod., sumu 50 eur - letná dovolenka,
sumu 25 eur - zimná dovolenka, sumu 45 eur - tábory, sumu 25 eur - škola v prírode a sumu 150 eur -zariadenie detskej izby a maľovanie. Výdavky na mal. O. zahŕňajú okrem vyššie uvedených aj výdavok
vo výške 40 eur na školský výlet do Paríža.

Súd po preskúmaní dokladov preukazujúcich výšku mesačných nákladov na výživu detí ustálil výšku
bežného výživného na sumu 600 eur na každé dieťa. Výdavky v súvislosti s výchovou a výživou
maloletých detí, ktoré uvádza odporkyňa, nepovažuje súd za odôvodnené. Súd hodnotí sumu 150 eur
mesačne na nákup zariadenia do detskej izby a maľovania ako neprimeranú. Takto určený výdavok na
nákup zariadenia do detskej izby predstavuje pri ročnom vyčíslení sumu 1.800 eur na jedno maloleté

dieťa, pri päťročnej periodicite sumu 9.000 eur, čo nemožno považovať za primerané. Obdobne súd
vyhodnotil výdavok vo výške 45 eur mesačne na zabezpečenie letného tábora pre jedno dieťa. Pri
ročnom vyčíslení predstavuje tento výdavok sumu 540 eur/dieťa, pričom z verejne dostupných informácií
je možné zistiť, že priemerná cena za pobyt v detskom tábore vyššej kvality sa pohybuje v rozmedzí
300 - 350 eur. Mesačný výdavok na nákup drogérie vo výške 480 eur na dve maloleté deti, výdavok na
strihanie vlasov a detské oslavy vo výške 41 eur (darček pre kamaráta vo výške 33,05 eur - február 2013,

vo výške 35 eur - marec 2013, vo výške 15 eur - apríl 2013), súd takisto považoval za neprimerané. Na
základe uvedeného súd považoval v danom prípade za odôvodnené výdavky na jedno maloleté dieťa
výdavky vo výške 800 eur mesačne.

Pri výške vyživovacej povinnosti vo výške 600 eur mesačne a odôvodnených výdavkoch 800 eur

mesačne na jedno dieťa sa tak navrhovateľ bude podieľať na výživnom na jedno maloleté dieťa 75 - timi
percentami a odporkyňa 25 - timi percentami.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti vzal do úvahy aj tzv.
jednorazové výdavky týkajúce sa dovoleniek, letných táborov a školy v prírode, prípadne zariadenie

detskej izby, a to v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 21.12.1994, sp. zn.
XXCo XXX/XXXX.

Na základe uvedených skutočností súd návrh matky a kolízneho opatrovníka na určenie vyživovacej
povinnosti prevyšujúcej sumu 600 eur na jedno dieťa ako nedôvodný zamietol.

Pri určení výšky výživného na maloleté deti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a zo
zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov. Podľa názoru súdu určené výživné umožňuje,
aby matka maloletých detí mohla uhrádzať aj neočakávané mimoriadne výdavky maloletých detí.

Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých
odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi), ako aj ďalších potrieb dôležitých
pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa (t.j. jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové

uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od
schopností a možností jeho rodičov, t.j. od ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a
možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú
celkom bežné, avšak sú potrebné pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti
rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí

zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov.

Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného
v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného.
Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery,

životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu
oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav,
záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany
inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet
vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti

a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť rodičov o dieťa.Výšku bežného výživného možno v danom prípade označiť za nadštandardnú, avšak súd prvého stupňa
má za to, že pre takéto určenie výživného sú v danom prípade splnené zákonné podmienky. Zákon
o rodine umožňuje, pokiaľ to dovoľujú schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby, stanoviť výšku

výživného aj nad vyšší, než bežný rámec, v súlade so zákonnou požiadavkou práva dieťaťa podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že zárobkové pomery otca
maloletých detí sú nadštandardne vysoké, nakoľko dosahuje príjem 8.800 eur mesačne, z ktorého otec
maloletých detí bude schopný platiť určené výživné bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie jeho
životných potrieb a nákladov. Uvedené výživné zároveň umožní poskytnúť deťom uspokojenie aj širších,

nielen bežných odôvodnených potrieb. V konaní bolo tiež preukázané, že rodina bola zvyknutá na vyšší
životný štandard, ktorý bol rodine schopný poskytnúť a zabezpečiť navrhovateľ.

Vzhľadom na vek maloletých detí (10 a 9 rokov) ich matka vyvažuje výživné otca detí výkonom osobnej
starostlivosti ešte stále v prevažnej miere. Maloleté deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti, a teda matka
starostlivosťou o domácnosť (varením, praním, upratovaním a podobne) tiež fakticky uspokojuje ich

osobné potreby. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o výške výživného zohľadňoval výkon osobnej
starostlivosti o deti zo strany matky, ktorá dosahuje v zamestnaní príjem cca 1.740 eur mesačne netto.
Rodičia vyživovaciu povinnosť voči iným deťom nemajú.

Na základe vykonaného dokazovania možno prijať záver, že majetkové pomery povinného rodiča

dovoľujú, aby prispieval okrem bežného výživného aj na tvorbu úspor. Preto súd v súlade s § 63 ods.
3 zákona o rodine uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor mesačne sumou 100 eur
na každé dieťa. Suma 100 eur na každé dieťa predstavuje pri dovŕšení plnoletosti cca sumu 10.000 eur,
ktorú považoval súd za primeranú, a preto návrh matky a kolízneho opatrovníka na určenie vyživovacej
povinnosti v súvislosti s tvorbou úspor prevyšujúci sumu 100 eur zamietol.

Styk navrhovateľa s maloletými deťmi súd neupravoval s poukazom na § 25 ods. 2 Zákona o rodine.

Súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie (výsluch rodičov navrhovateľa a výsluch Ing. Dana Jánoša),
nakoľko ich vykonanie považoval za nadbytočné a neefektívne.

Ohľadom námietky protokolácie do zápisnice vznesenej právnou zástupkyňou odporkyne v podaní
doručenom súdu osobne dňa 26.11.2013 súd uvádza, že právna zástupkyňa odporkyne ako aj samotná
odporkyne boli prítomné na pojednávaní konanom dňa 22.11.2013 a postupom podľa § 40 ods. 3
O.s.p. mohli kedykoľvek v priebehu pojednávania požiadať o doplnenie zápisnice a podať proti jej

zneniu námietky. Odporkyňa ani jej právna zástupkyňa však na predmetnom pojednávaní nepožiadali
o doplnenie zápisnice ani nenamietali jej znenie. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nemohol
prihliadnuť na skutočnosti uvádzané v predmetnom podaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, štvormo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).