Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509207870
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7509207870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Zuzany Šoltýsovej v právnej veci žalobcu Z. J., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho J. L. Č.. XX, zast. JUDr. Štefanom Prevozňákom, advokátom v Košiciach, Kukučínova č. 23,
proti žalovanému: E.O. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu J. U., X. Č.. X, zast. JUDr. Máriou Nogovou,
advokátkou v Košiciach, Letná č. 39, o náhradu škody na zdraví, za účasti vedľajšieho účastníka
Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3. februára 2012, č.k. 8C/74/2009-238 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom návrh (žalobu), ktorým sa žalobca domáhal proti

žalovanémunáhradyškodynazdravítitulomsťaženiaspoločenskéhouplatneniaajehozvýšeniavsume
300.000 eur zamietol, vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca dňa 2.01.1992 pri dopravnej nehode spôsobenej
žalovaným pod vplyvom alkoholu (za ktorú bol aj právoplatne odsúdený) utrpel škodu na zdraví a z titulu
náhrady tejto škody bol rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 10.06.1994, č.k. 16C/272/1993-20,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.1994, zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 108.000,- Sk s
prísl., ako sťaženie spoločenského uplatnenia - jeho zvýšenie na šesťnásobok. Prisúdené sťaženie

spoločenskéhouplatnenia(jehozvýšenie)bolozapoložku251 -vážnemozgovéaleboduševnéporuchy
po ťažkom poranení hlavy (poúrazový organický psychosyndróm ver.if. psychiatrom) ohodnotené dňa
10.06.1992 MUDr. Hamrákom 1200 bodmi. Zo znaleckého posudku č. 3/2009 zo dňa 14.03.2009
(vypracovaného na požiadanie žalobcu) znalkyne MUDr. Gabriele Husovskej vyplynulo, že hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Hamrákom zo dňa 10.06.1992 bolo predčasné, aj keď je
možné, že menovaný hodnotil zdravotný stav za ustálený. Znalkyňa určila bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia u položky 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy alebo duševné

poruchy po ťažkom poranení hlavy vo výške 1200 bodov a položky 253 - poruchy v zmysle pôsobenia
otrasných zážitkov po dopravnej nehode - 500 bodmi, spolu 1700 bodmi. Zo znaleckého dôkazu
nariadeného súdom - znaleckého posudku č. 19/2001 zo dňa 29.09.2011 vypracovaného znalkyňou
MUDr. Martinou Rákayovou však vyplynulo, že už v roku 1992 v čase vypracovania znaleckého posudku
(správne posudku o ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) MUDr. Hamrákom
bol zdravotný stav v zmysle priznanej položky č. 251 ustálený a k jeho následnému zhoršeniu nedošlo.
Žalobca aj návrh z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za poškodenie na zdraví pod položkou

251 vzal späť a zotrval len na uplatnení náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
s jej zvýšením podľa položky č. 253, avšak výskyt vážnej duševnej poruchy vzniknutej spôsobenímotrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov v zmysle uvedenej položky
nebol u žalobcu zistený.

Poukázal na ust. § 420 ods. 1, 2 a 3, § 427 ods. 1,2, § 444 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona

č. 437/2004 Zb., § 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2 § 9 ods. 1, 2 a § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej do 31.07.2004, ako aj na ust.
§ 159 ods. 3 O.s.p. a uzavrel, že za položku 251 bol žalobca už odškodnený rozhodnutím súdu a pre
odškodnenie za položku 253 neboli splnené zákonné podmienky so zreteľom na vykonané dokazovanie,
preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil poukazom na ust. § 148 ods. 1,2 O.s.p. a uzavrel, že štát nemá

právo na náhradu trov znaleckého dokazovania (preddavkov uhradených z finančných prostriedkov
štátu), lebo žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., keď ide o osobu,
ktorá poberá úplne invalidný dôchodok a je odkázaná len na tento príjem.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody
hodné osobitného zreteľa hodnotil v okolnostiach danej veci, keď jej predmetom bola náhrada škody

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia, ale aj v okolnostiach na strane žalobcu,
ktorý v dôsledku škody a úrazu, ktorý utrpel v roku 1992 je osobou, ktorá spĺňa zákonom stanovené
podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a jediným príjmom v jeho
živote je úplný invalidný dôchodok, ktorého je poberateľom.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Z obsahu jeho odvolania vyplýva že navrhol rozsudok

súdu prvého stupňa zmeniť a jeho žalobe vyhovieť alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., t.j.
vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp., že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že sa domáhal náhrady škody na zdraví titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia proti žalovanému, ktorý mu spôsobil ako opitý
vodič celoživotnú traumu od mladého veku 29 rokov, ublíženie na zdraví s trvalými následkami, keď
jeho zdravotný stav sa považuje za trvalý a liečbu výraznejšie neovplyvniteľný, ktorý sa bude u neho
zhoršovať a prehlbovať hlavne v zmysle rozvoja paranoidného vývoja. Poškodenie jeho zdravia
výrazným spôsobom znížilo kvalitu jeho života po fyzickej aj po psychickej stránke, má preukázateľne

plne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb, ako aj pre plnenie spoločenských a pracovných úloh. Na vyčíslenie zničeného života neexistuje
zákonná opora, preto nie je možné posúdiť, či požadovaná čiastka je dostatočná alebo, či vôbec je
dostatočným zadosťučinením za celoživotnú traumu nielen jeho, ale celej jeho rodiny. Už realizované
odškodnenie vo výške 108.000,- Sk nepovažuje za primerané za jeho celoživotné utrpenie a traumu jeho

a jeho rodiny, keď tak len minimálnu. Uviedol, že sa nevie zmieriť s tým, že nie je vypočutý z pohľadu
jeho krivdy, ktorá bola nad ním spáchaná a je páchaná neustále tým, že sa aj súd zaoberá striktne
len položkou napr. 253 , kde pripúšťa všetky znaky na uplatnenie tejto položky na odškodnenie aj do
budúcna, ale sa odvoláva na zákonné podmienky, ktoré sú všeobecne posudzované každým znalcom
inak. Súd prvého stupňa v tomto prípade sa priklonil k znaleckému posudku MUDr. Rakayovej, voči

ktorej záverom boli z jeho strany výhrady a nebral do úvahy závery znalkyne MUDr. Husovskej, ktorá
ani nebola predvolaná na obhájenie svojich záverov hoci to bolo z jeho strany požadované. Mal za to, že
jeho návrhom bolo potrebné zaoberať sa komplexne a nie len okrajovo a jednostranne bez posúdenia
skutočnej ujmy, v širších intenciách a aj posudzovať jeho oprávnenosť nároku ako zadosťučinenia za
celoživotnú krivdu na jeho živote, za čo môže žalovaný.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne i právne správny.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

V posudzovanej veci išlo o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok na náhradu škody na zdraví
- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia - spôsobenej mu pri dopravnej
nehode dňa 2. januára 1992, kedy žalovaný, ktorý riadil vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov,
narazil do bicykla, na ktorom jazdil a tým mu spôsobil ťažké invalidizujúce poranenia. So zreteľom na to,
žezasťaženiespoločenskéhouplatneniaztohtopoškodeniazdraviabolužvminulostiodškodnený,svoj

nárokodôvodňovalskutočnosťou,ževčasevydanialekárskehoposudkuobodovomhodnotenísťaženia
spoločenského uplatnenia zo dňa 10.06.1992 MUDr. Františkom Hamrákom jeho zdravotný stav ešte
nebol ustálený, čo potvrdila aj MUDr. Gabriela Husovská v znaleckom posudku zo dňa 14. marca
2009 vypracovaného na jeho požiadanie, ktorým zároveň bodovo ohodnotila sťaženie spoločenského
uplatnenia spolu 1700 bodmi.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi (ods. 2 cit. ustanovenia).

Predmet zisťovania skutkového stavu je v sporovom konaní vymedzený tvrdeniami účastníkov konania.
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie
nevyhnutnéprerozhodnutievoveci(§120ods.1O.s.p.).Súdmusívosvojomrozhodnutítedavychádzať
zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá 1. dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, 2. skutočnostiam,

ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti,3.skutočnostiam,ktoréniejenutnédokazovať(§121O.s.p.)askutočnostiamvyplývajúcim
z právnych alebo skutkových domnienok ako aj právnych fikcií.

Platná právna úprava v odseku 2 cit. ustanovenia § 153 O.s.p. vyjadruje zákaz súdu rozhodnúť ultra
petitum. Súd v občianskom súdnom konaní je viazaný žalobou, a preto nemôže žalobcovi priznať viac,

než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a žalovanému nemôže uložiť inú než žalobcom
navrhovanú povinnosť. Nemožno tiež, aby súd žalobcovi priznal síce požadované plnenie, avšak z iného
skutkového základu, než ktorý bol predmetom konania.

Ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. zároveň vymedzuje výnimky z tejto zásady v zmysle ktorých súd môže
prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať

aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
O žiadny z takýchto prípadov v prejednávanej veci nejde.

Súd prvého stupňa v posudzovanom prípade postupoval v súlade s uvedenými zásadami a právnou
úpravou, ktorá ich vyjadruje, keď predovšetkým dôsledne vychádzal z viazanosti žalobou, prihliadal na to
akú povinnosť žiada žalobca uložiť žalovanému a z akého skutkového základu jej existenciu vyvodzuje.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
300.000 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia odškodnenia za
toto sťaženie. V skutkovom odôvodnení žaloby špecifikoval, že v zmysle bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku č. 3/2009 zo dňa 14.03.2009, vypracovaného
znalkyňou MUDr. Gabrielou Husovskou na jeho požiadanie, uplatňuje odškodnenie za poškodenie na

zdraví uvedené pod položkou 251 (vážne mozgové alebo duševné poruchy alebo duševné poruchy poťažkom poranení hlavy) ohodnotené 1200 bodmi a poškodenie na zdraví uvedené pod položkou 253
(poruchy v zmysle pôsobenia otrasných zážitkov po dopravnej nehode) ohodnotené 500 bodmi. Spolu
teda sa domáhal odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za poškodenia na zdraví ohodnotené

1700 bodmi, vyčíslil, že za toto základné bodové ohodnotenie mu patrí pri hodnote jedného bodu 30,- Sk
náhrada 51.000,- Sk, keďže však za základné bodového ohodnotenia bol už odškodnený za poškodenie
na zdraví uvedené v položke č. 251 vo výške 18.000,- Sk (1200 bodov x 15,- Sk), uplatňoval si za
základné bodové ohodnotenie 1095,40 eura (51.000,- Sk - 18.000,- Sk) a bez bližšej špecifikácie zvyšku
nároku (vyčíslením náhrady za základné bodové ohodnotenie za poškodenie na zdraví uvedené v

položkeč.253avyčísleniapožadovanéhozvýšeniaodškodnenia)celkomuplatňovalzaplatenie300.000
eur.

Kvôli úplnosti je potrebné dodať, že z obsahu spisu a pripojeného spisu býv. Obvodného súdu Košice
1, sp. zn. 16C 272/93 pritom vyplýva, že mimosúdne žalobcovi bola poskytnutá náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia za základné bodové ohodnotenie v rozsahu dvojnásobku navrhovaného
lekárom v jeho posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. v sume 36.000,-

Sk (1.200 bodov x 2 x 15,- Sk = 36.000,- Sk) a ďalšie zvýšenie tohto odškodnenia mu bolo priznané
rozsudkom býv. Obvodného súdu Košice 1 zo dňa 10.06.1994, č.k. 16C/272/1993-20, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.07.1994 a to v sume 108.000,- Sk s prísl. (6- násobné zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia).

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca v priebehu konania prihliadol na výsledok konania vedeného

na býv. Obvodnom súde Košice 1 pod sp. zn. 16C/272/1993 a podaním zo dňa 4. decembra 2009 (č.l.
77 - 80) upresnil, že na svojom nároku o odškodnenie poškodenia na zdraví uvedeného pod položkou
č. 251 netrvá z dôvodu, že zaň bol právoplatne odškodnený v predchádzajúcom konaní, ale vzhľadom
na závažnosť trvalých následkov na jeho zdraví podľa zásady primeranosti trvá na žalobe o zaplatenie
300.000 eur s prísl..

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca svoj nárok (po upresnení za poškodenie na zdraví uvedené
pod položkou č. 253) odôvodňoval tým, že v čase „prvého“ lekárskeho posudku o bodovom ohodnotení
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 10.06.1992 (MUDr. František Hamrák) jeho
zdravotný stav nebol ešte ustálený.

Svoj nárok teda nevyvodzoval z nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa

nepredpokladalopripôvodnomhodnotení(§5ods.2vyhl.č.32/1965Zb.oodškodneníbolestiasťaženia
spoločenského uplatnenia účinnej do 31.07.2004). Napriek tomu odpoveď na otázku dôvodnosti
uplatňovaného nároku z oboch uvedených hľadísk je daná výsledkami vykonaného znaleckého
dokazovania vo veci.

Z obsahu a záveru znaleckého posudku č. 19/2011 zo dňa 29. septembra 2011 znalkyne MUDr. Martiny

Rakayovej (č.l. 184 až 206) jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bolo možné už v dobe
po šiestich mesiacoch od úrazu, t.j. v dobe vydania posudku MUDr. Františkom Hamrákom zo dňa
10.06.1992, považovať za ustálený, nakoľko ani po roku od úrazu, ktorý utrpel 2. januára 1992 a ani
doposiaľ nedošlo k podstatnejšej zmene jeho zdravotného stavu v zmysle zlepšenia ani zhoršenia (ako
na to správne poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku).

Vyššie uvedený znalecký posudok dal tiež odpoveď na otázku dôvodnosti nároku žalobcu na
odškodnenie poškodenia na zdraví uvedeného pod položkou č. 253 - vážna duševná porucha vzniknutá
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých
situácií, keď na základe zistenia, že podľa zdravotnej dokumentácie psychiatrickej ambulancie bol
u žalobcu prvýkrát stanovený diagnostický záver posttraumatickej stresovej poruchy dňa 07.02.2006

(a táto duševná porucha bola uvedená u žalobcu aj v posudku MUDr. Gabriely Husovskej zo dňa
14.03.2009) uzavrel, že výskyt tejto posttraumatickej stresovej poruchy uvedenej v dokumentácií
žalobcu nie je možné dávať do súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode dňa 02.01.1992, nakoľko
nespĺňa diagnostické kritéria. Posttraumatická stresová porucha vzniká totiž u disponovaných osôbako oneskorená reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť alebo situáciu, ak k hlavným
diagnostickým kritériám patria vracajúce sa spomienky na stresujúcu udalosť a snaha vyhýbať sa
situáciám, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť, jeho spomienky na kritickú dobu alebo udalosť sú

čiastočne narušené, pociťuje úzkosť, trpí poruchami spánku, koncentráciou, má sklon k panickým,
či agresívnym reakciám. Dôležité je časové kritérium - k rozvoju tejto poruchy dochádza do šiestich
mesiacov od traumatizujúcej udalosti.

Práve vzhľadom na uvedené, keďže k traumatizujúcej udalosti v danom prípade došlo dňa 02.01.1992 a
post traumatická stresová porucha bola u žalobcu diagnostikovaná prvýkrát až 07.02.2006, nie je možné

vyvodiť príčinnú súvislosť medzi vznikom tejto stresovej poruchy a predmetným jeho úrazom.

Za danej situácie rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonu.

Žalobca vo svojom odvolaní uplatňoval odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.,
t.j. namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ďalej, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je však daný len vtedy, ak účastník navrhol dôkaz,
ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd prvého
stupňa ho nevykonal, dôsledkom čoho je nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V danom prípade žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku MUDr. Rákayovej nenavrhol doplnenie
dokazovania výsluchom MUDr. Husovskej, ako to tvrdí v odvolaní a nenavrhol ho ani na pojednávaní, na

ktorom bola znalkyňa MUDr. Rákayová vypočutá. Rovnako nenavrhol s poukazom na iné závery v oboch
posudkoch vykonať kontrolné znalecké dokazovanie (napr. ústavom). Po poučení podľa ustanovenia §
120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov (nemal návrhy na doplnenie dokazovania- č.l.
235). Preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Navyše znalecký posudok MUDr. Husovskej, keďže bol zadovážený žalobcom a to ešte pred začatím

konania, bolo možné hodnotiť len ako listinný dôkaz (nie dôkaz znaleckým posudkom) a o správnosti
záverovMUDr.Rákyovejvjejznaleckomposudku,podanomnazákladesúdomnariadenéhoznaleckého
dokazovania, nebol dôvod pochybovať, vzhľadom na ich podrobné a presvedčivé zdôvodnenie.

Rovnako nebol naplnený ani druhý zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu

pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. v tom, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynulialeboneboliúčastníkmiprednesené,resp.neprihliadanaskutočnosti,ktorébolipreukázané,
či vyplynuli z prednesov účastníkov. Tento odvolací dôvod môže byť naplnený aj vtedy, ak skutkové
zistenia súdu prvého stupňa sú výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

Existenciu nesprávneho postupu súdu prvého stupňa z týchto hľadísk nemožno z obsahu spisu vyvodiť

a bližšie dôvody, v ktorých vidí žalobca naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nevyplývajú ani z obsahu
jeho odvolania.

Z uvedených dôvodov, keďže odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú dané, odvolací súd podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.