Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212203650
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212203650.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľa S. I., R.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho C. J. R. B. K. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom
Antolom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Zbrojničnej č. 12, proti
odporkyni X.. E. I., W. C., R.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej C. J. R. B. J. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jolanou
Fuchsovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20 v konaní o
rozvode manželstva účastníkov a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým
deťom I. W., R.. X.X.XXXX O. W., R.. XX.X.XXXX, obom zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov S. I., R.. XX.X.XXXX O. X.. E. I., rodenej C., R.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti J. - I. K., vo zväzku XXX,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti I. W., R.. XX.X.XXXX O. W., R..
X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o obe maloleté deti
osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok.

Zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletej W., R.. X.X.XXXX, výživným vo výške po 95
€ mesačne a na výživu maloletého W., R.. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 75 € mesačne, od
právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa

toho-ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.

V prevyšujúcej časti návrh odporkyne na určenie výšky výživného zo strany navrhovateľa na maloleté
deti zamieta.

Navrhovateľ je oprávnený sa s maloletými deťmi W. O. W. stýkať každý párny víkend v mesiaci od piatku
od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý štvrtok toho-ktorého týždňa od 13.30 hod. do 17.30 hod,
každý párny kalendárny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny
rok od 1.8. od 9.00 hod. do 29.8. do 18.00 hod., v každom nepárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do
26.12. do 18.00 hod. a v každom párnom roku od 26.12. od 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do

18.00 hod., v každom párnom roku od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do
18.00 hod., v každom nepárnom roku v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do soboty do
16.00 hod., s tým, že navrhovateľ si deti v stanovený čas prevezme pred bytom odporkyne, odporkyňa
mu ich riadne v stanovený čas odovzdá a následne navrhovateľ matke deti v stanovený čas riadne pred
jej bytom odovzdá a odporkyňa ich od neho riadne prevezme.Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 8.2.2012 návrh, ktorým žiadal súd o rozvedenie manželstva
účastníkov a zároveň o schválenie rodičovskej dohody o zverení oboch maloletých detí pochádzajúcich
z manželstva a to W. O. W. na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti matky a
o jeho zaviazanie prispievať na výživu každého z detí po 60 € mesačne, zároveň žiadal upraviť styk s
maloletými deťmi a to počas pracovného týždňa každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod.
do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v pondelok a v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý druhý

víkend v mesiaci v nepárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny
kalendárny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 1.8.
od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 10.00 hod. do
26.12. do 18.00 hod., každý párny rok od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka
do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od 9.00 hod. od pondelka do 18.00 hod. do

nedele,každýpárnyrokod26.12.od18.00hod.do2.1.do18.00hod.nasledujúcehokalendárnehoroka,
zároveňžiadaluložiťmatkepovinnosťposkytovaťmupravidelnekaždýpárnytýždeňvkalendárnomroku
vpriebehunedeleinformácieozdravotnomstavemaloletýchdetí,oichškolskejdochádzkeaprospechu,
o mimoškolských aktivitách a vážnych výchovných problémoch a to telefonicky alebo mailom na mailovú
adresu otca, zároveň žiadal rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

K návrhu pripojil potvrdenia o pobyte, rodné listy maloletých detí a sobášny list účastníkov.

Návrh odôvodňoval tým, že účastníci manželstvo uzavreli A. XX.X.XXXX pred orgánom
Rímskokatolíckej cirkvi v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu K. J. - I. K., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, u oboch ide
o manželstvo prvé, z tohto pochádzajú 2 maloleté deti W., R.. X.X.XXXX O. W., R.. XX.X.XXXX, obaja

mali trvalé bydlisko na ulici J. Č.. XX C. J., boli štátnymi príslušníkmi SR, v spoločnej domácnosti žili
do apríla 2011, v čase podávania návrhu navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa N. D. - D., odporkyňa
pracovalavspoločnostiD..O..I..J..Q.,I..W..V..C.J.,priemernámesačnámzdanavrhovateľabola274,53
€ v čistom, o výške mzdy odporkyne vedomostí nemal. Udával, že manželstvo účastníci uzatvárali z
lásky po niekoľkoročnej známosti, ich spolužitie bolo stabilné a pokojné, neskôr začali vznikať väčšie

názorovérozdiely,ktoréspočiatkuriešiliústupkamiakompromismi,následnesaichnezhodyprehlbovali,
už v čase podania návrhu, podľa jeho názoru, boli vážne a trvalo narušené s tým, že rok a pol spätne
nežili intímnym životom, za účelom zabránenia narastaniu konfliktov on opustil spoločnú domácnosť
v apríli 2011, tvrdil, že ich názory v čase podania návrhu už boli výrazne odlišné, citové vzťahy trvalo
narušené, neexistovala objektívna možnosť nápravy daného vzťahu a citových väzieb medzi manželmi,

medzi ktorými došlo k narušeniu vzájomnej dôvery, k citovému ochladeniu, manželstvo neplnilo svoj
účel a mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré boli
svedkami hádok účastníkov, čo nevytváralo pre deti vhodné prostredie na ich výchovu.

Odporkyňa doručila súdu dňa 16.3.2012 svoje písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, v ktorom
s rozvodom manželstva účastníkov súhlasila, nesúhlasila s príčinami rozvratu manželstva udávanými

navrhovateľom, poprela, že by sa s navrhovateľom hádali tak intenzívne a často, ako to uvádzal on
vo svojom návrhu, pripustila iba občasné, bežné manželské nedorozumenia, taktiež poprela tvrdenie
navrhovateľa, že by bol nútený opustiť spoločnú domácnosti udávajúc, že išlo o jeho slobodné
rozhodnutie, v čase jej vyjadrenia navrhovateľ podľa jej tvrdení žil v spoločnej domácnosti so svojou
novou partnerkou, z dôvodu čoho ona považovala ich manželské spolužitie za neobnoviteľné a

manželstvo za trvalo rozvrátené, súhlasila so zverením oboch detí do svojej osobnej starostlivosti,
nesúhlasila s navrhovateľom navrhovaným výživným dôvodiac presvedčením, že príjem navrhovateľa je
podstatne vyšší než 274,53 € v čistom, navrhovala určiť výživné na maloletú W. v sume 200 € mesačne
a na maloletého W. v sume 150 € mesačne, s úpravou styku navrhovateľa s maloletými deťmi súhlasila
pokiaľ šlo o bežné dni, nesúhlasila s návrhom styku počas sviatkov a prázdnin, svoj čistý príjem v

spoločnosti D..O..I..J.. uviedla v sume 309 € mesačne v čistom, výdavky na deti odhadla na 500 €mesačne spolu, s deťmi bývala v 4-izbovom byte v osobnom vlastníctve otca, potvrdila, že navrhovateľ
na výživu detí v tom čase prispieval sumou po 60 € mesačne.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov pre prípad rozvodu manželstva účastníkov doporučil zveriť

maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca a styk s maloletými upraviť na
základe dohody rodičov, pričom šetrením pomerov kolízny opatrovník zistil, že matka s deťmi bývala
v 4-izbovom byte v osobnom vlastníctve otca, ktorý s nimi nebýval v spoločnej domácnosti, z tejto sa
odsťahoval v apríli 2011, otec aj podľa vyjadrení matky, sa s deťmi stretával v priemere 2-krát do týždňa
na základe dohody rodičov, deti vyberal zo škôlky a večer ich vracal matke, niekedy si deti brával i cez

víkend. Matka udávala kolíznemu opatrovníkovi mesačné výdavky: bývanie 230 €, strava a hygiena
200 - 300 €, strava v škôlke 40 €, krúžky 50 € na W. (tanečná, výtvarná, angličtina), poistky maloletým
deťom 30 € ročne na jedno dieťa, poistka matky 60 € mesačne, poistka za auto ročne 130 €, náklady
na pohonné hmoty 70 €, na mobil 20 €, internet mala služobný, deti zdravotné problémy nemali, otec
zasielal matke ako výživné na deti po 60 € mesačne. Otec vo svojom vyjadrení u kolízneho opatrovníka
na podanom návrhu trval, býval v byte u svojho známeho spolu s ďalšou osobou, potvrdil, že deti mával

minimálne 2-krát do týždňa, kedy si ich vyberal zo škôlky a matke ich vracal o 19.00 hod., mával deti
vo svojej starostlivosti aj každý druhý víkend, kedy si ich vyberal zo škôlky v piatok a v nedeľu večer ich
vracal matke, mesačné výdavky špecifikoval následne: bývanie 160 €, strava, hygiena, internet 17,90
€, poistka 50 €, jeho lieky na hypertenziu cca 4 € mesačne.

Dňa 30.5.2012 navrhovateľ cestou svojho predchádzajúceho právneho zástupcu doručil súdu dohodu

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, ktorú
rodičia uzavreli 7.5.2012, s oznámením, že túto rodičovskú dohodu rodičia v uvedenom čase už mali aj
realizovať, z ktorej dohody vyplýva, že rodičia sa dohodli na zverení oboch maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal
prispievať na výživu každého z detí po 60 € mesačne, zároveň si rodičia dohodli i úpravu styku otca

s maloletými deťmi, ktorá dohoda o úprave styku bola totožná s navrhovanou úpravou styku v návrhu
doručenomsúdunavrhovateľom,akojeuvedenévyššie,tútodohoduotec,t.j.navrhovateľ,žiadal súdom
schváliť.

Dňa 13.6.2012 na pojednávaní navrhovateľ na vyššie uvedenej rodičovskej dohode trval, žiadal súd o
jej schválenie, odporkyňa uviedla, že s touto dohodou v časti určenia výživného už nesúhlasila, keďže

tvrdila, že dohodnuté výživné 60 € mesačne nepostačovalo na úhradu potrieb maloletých detí.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 1.8.2012 odporkyňa svoj nesúhlas s rodičovskou dohodou v časti
dohody o úprave výživného nesúhlasila zdôvodnila tým, že údajne účastníci popri uvedenej písomnej
dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, mali mať aj ústnu časť dohody o prevode
vlastníctva bytu navrhovateľa na maloleté deti, čo ale právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ

popreli s tým, že vlastnícke pomery účastníkov budú riešené až v budúcnosti.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, listinnými
dôkazmi, nariadením znaleckého dokazovania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, toto ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Mestskej časti J. - I. K., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, u

oboch ide o manželstvo prvé, obaja účastníci sú štátnymi príslušníkmi SR a majú slovenskú národnosť,
navrhovateľ má ukončené SOU s maturitou, odporkyňa má ukončené vysokoškolské vzdelanie, z
manželstva účastníkov pochádzajú 2 maloleté deti W., R.. X.X.XXXX O. W., R.. XX.X.XXXX, posledné
spoločné bydlisko účastníkov bolo C. J. R. B. J. Č.. XX, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od apríla
2011, manželstvo uzatvárali po niekoľkoročnej predmanželskej známosti, z lásky.Súbežne s týmto konaním na tunajšom súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. 27P 130/2012
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na základe návrhu
podaného matkou detí, t.j. odporkyňou dňa 20.6.2012, ktoré konanie doposiaľ skončené nebolo.

Zvýpovedíobochúčastníkovsúdzistil,žespočiatkuichmanželskéspolužitieboloharmonické,postupne
medzi nimi začalo dochádzať k nezhodám, k vzniku problémov a nedorozumení prameniacich z
rozdielnych názorov na rôzne oblasti života čo podľa názoru účastníkov bolo zapríčinené aj odlišnosťou
nimi dosiahnutých vzdelaní, navrhovateľ tvrdil, že situácia medzi účastníkmi sa výrazne zhoršila v roku
2011, z ktorej on videl ako jediné východisko odchod zo spoločnej domácnosti a to v apríli 2011, tvrdil,

že následne sa ešte pokúšal o zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov, ale bezvýsledne, odporkyňa
k tomuto doplnila, že podľa jej názoru dôvodom rozpadu ich manželstva boli ako názorové rozdielnosti,
tak aj vstup tretej osoby do ich života, majúc za to, že vzťah navrhovateľa s jeho terajšou priateľkou
trval už skôr, k čomu však ale dôkazy nemala. Ani jeden z účastníkov okrem detí pochádzajúcich z
tohto manželstva ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Navrhovateľ od apríla 2011 býva v podnájme v
2-izbovom byte na ulici K. Č.. XX, tvrdil, že v tejto domácnosti žije sám, priateľka ho tam chodí iba

navštevovať,potvrdil,žespriateľkousaspoznalužpredodchodomzospoločnejdomácnostiúčastníkov,
ale známosť medzi nimi vznikla až po jeho odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, udával,
že okrem zamestnania vo firme D. iný príjem nemá, za podnájom hradí 250 € mesačne, za internet
20 € mesačne, životnú poistku 50 € mesačne. Okrem bytu v ktorom toho času býva odporkyňa s
maloletými deťmi je vlastníkom chaty, garáže, auta značky Škoda Octavia, rok výroby 2000, pričom

chatu získal formou darovania od rodiny, tvrdil, že náklady na túto znášajú príslušníci jeho rodiny, auto
nadobudol pred 5 rokmi, v súvislosti s týmto hradí ročnú zákonnú poistku okolo 130 €, auto využíva aj
na služobné potreby, pracuje ako servisný technik, náklady na služobné využívanie automobilu sú mu
následne zamestnávateľom preplácané podľa odjazdených kilometrov, taktiež je mu zamestnávateľom
preplácaná amortizácia, napr. za júl 2011 mu bola preplatená amortizácia 182 €, náklady na benzín 130

€, on sám na dopravu autom vynakladá 30 - 40 € mesačne, garáž ktorú vlastní, nevyužíva žiadnym
spôsobom, tvrdil, že rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami mu pomáha uhrádzať jeho matka a tieto
hradí aj z toho, čo sa mu podarí ušetriť zo služobných jázd, jeho matka mu vypomáha tak, že na jeho
požiadanie mu poskytuje mesačne okolo 100 - 150 €, prípadne mu poskytuje i stravu, so stravovaním
mu vypomáha aj jeho terajšia priateľka, ale nie finančne a to v rozpätí okolo 30 - 40 € mesačne. Obaja

účastníci majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov záhradu a zastavané plochy v katastrálnom
území U., kúpené v roku 2009, byt ktorého je navrhovateľ vlastníkom sa nachádza na ulici J. Č.. XX C.
J., chata sa nachádza v obci T., garáž sa nachádza v J., v časti J. - S., byt v ktorom navrhovateľ býva
v podnájme je vo vlastníctve jeho zamestnávateľa N. D., ako fyzickej osoby. Vo svojej výpovedi ďalej
na otázky právnej zástupkyne odporkyne uviedol, že v roku 2009 na účtoch mal spolu niečo cez 17.000

€ s tým, že tieto peniaze získal pôžičkami od rôznych osôb, ktoré peniaze mali byť použité na nákup
už spomínanej záhrady a zastavanej plochy v obci U., ktoré peniaze údajne účastníci plánovali vrátiť
z predaja jeho 4-izbového bytu. Pokiaľ ide o jeho matku uviedol, že táto je starobnou dôchodkyňou a
zároveň je zamestnanou, výšku jej príjmov nepoznal. Byt na J. B. uviedol, že nadobudol spätne pred 12
rokmi za sumu okolo 500.000 Sk, ktorú následne splácal, k nadobúdacej hodnote garáže sa vyjadriť

nevedel, túto kúpil pred 5 - 6 rokmi, ďalej doplnil, že je taktiež vlastníkom motocykla zn. Yamaha Virago,
rok výroby 1995, ktorý motocykel nadobudol niekedy v roku 2008, na nadobúdaciu cenu si spomenúť
nevedel, tento nadobudol kúpou, rovnako ako vozidlo značky Škoda Octavia, ktorého nadobúdaciu
cenu taktiež nevedel uviesť s tým, že pôvodne predal auto Škoda Fabia a doplatil rozdiel, výšku svojich
dlhov presne špecifikovať tak isto nevie.

Odporkyňa vo svojej výpovedi v auguste 2012 okrem iného ďalej uviedla, že okrem príjmu zo
zamestnania v spoločnosti D..O..I..J.. iný príjem nemala, k poklesu príjmov u zamestnávateľa D..O..I..J..
v ostatnom období ako dôvod uviedla, že spoločnosť mala problémy preto pristúpila na isté obdobie
k znižovaniu miezd zamestnancov, pri skončení pracovného pomeru jej nebolo vyplatené odstupné
a nebola jej vyplatená ani posledná mzda, v čase výpovede nemala príjem ani z tohto zamestnania,

keďže od 2.4.2012 bola práceneschopnou, jej príjmom boli nemocenské dávky vo výške cca 380 € a
navyše v tom čase došlo k úmrtiu konateľa spoločnosti D..O..I..J.., prebiehalo konanie o ustanovenie
správcu konkurznej podstaty a následne mali byť riešené i otázky doplatkov na mzdách, medzičasom
jej bola doručená výpoveď zo zamestnania. Odporkyňa, ako uviedol aj navrhovateľ, je spolu s týmto
spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území U., je vlastníčkou motorového vozidla značky Ford

Galaxy, rok výroby 2000, ktoré účastníci nadobudli počas trvania manželstva a na základe ich vzájomnejdohody je toho času v jej výlučnom vlastníctve, je spoluvlastníčkou polovice rodinného domu v ktorom
doposiaľ bývajú jej rodičia s právom doživotného užívania tejto nehnuteľností pričom ide o 3-izbový dom,
iný majetok nevlastní. Pokiaľ odporkyňa udávala, že v minulosti mala úspory, upresnila, že tieto jednak

mala z čias keď bola zamestnanou pred nástupom na materskú dovolenku, ako i z daru od svojej starej
matky v sume 4.000 € v roku 2010, z ktorých úspor hradila výdavky na domácnosť, z týchto finančných
prostriedkov však už v čase výpovede nemala žiadne prostriedky. Toho času jej vypomáhajú jej rodičia
sumou 200 - 300 € mesačne.

Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2013 odporkyňa cestou právnej zástupkyne súdu oznámila, že medzi

rodičmi prestala platiť ich pôvodná dohoda o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Navrhovateľ predložil súdu kúpnu zmluvu o predaji ním spomínaného motocykla znaky Yamaha, ktorý
predal 26.9.2012 za 500 €. Právna zástupkyňa odporkyne namietala pokiaľ ide o predaj motocykla otca,
že tento predal svojmu priateľovi, namietala aj nimi dohodnutú kúpnu cenu a poukazovala na to, že
darovaním chaty matke sa otec dobrovoľne vzdal majetkové prospechu. Navrhovateľ uviedol, že ukončil
z finančných dôvodov jednu zo svojich poistiek a naďalej si hradí poistné vo výške 30 € mesačne, v

decembri roku 2012 daroval svojej matke ním spomínanú chatu, ktorú vlastnil, ktorá mu bola v minulosti
darovaná jeho starou matkou, k uvedenému pristúpil podľa jeho tvrdení ako k odplate svojej matke za
ňou vynakladané prostriedky na túto chatu, pričom hodnotu tejto chaty uviesť nevedel, táto sa nachádza
v obci T. na pozemku 110 m2, je elektrifikovaná.

Odporkyňa upravila návrh na úpravu styku tak, že tento styk navrhovala upraviť každý párny utorok

od 16.00 hod. do 18.00 hod., nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., jeden víkend v
mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., po jednom týždni v mesiacoch júl a august
toho-ktorého roka, každoročne od 26.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok Veľkonočný
piatok od 9.00 hod do 16.00 hod.. Navrhovateľ pokiaľ ide o styk s deťmi trval na ním podanom návrhu
o rozsahu tejto úpravy.

Vzhľadom na rozdielnosť návrhov účastníkov - rodičov pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s
maloletými deťmi a aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka, súd uznesením sp. zn. 23P 23/2012 zo
dňa 8.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2013, nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalkyňou z odboru psychológie detí, obaja účastníci - rodičia uhradili v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia zálohu na trovy tohto dôkazu po 200 €.

Znalkyňa doručila súdu znalecký posudok vo veci dňa 17.5.2013. Zo záverov vo veci vypracovaného
znaleckého posudku vyplýva, že obe maloleté deti majú pozitívny vzťah k matke (t.j. odporkyni), ku
ktorej majú vytvorenú silnejšiu väzbu ako na otca (t.j. navrhovateľa), najmä maloletý W. je zatiaľ
citovo neodpútaný od matky, rovnako pozitívny vzťah majú deti k otcovi, maloletá W. si uvedomuje
súperenie rodičov, je zdržanlivá vo svojich vyjadreniach, aby neprišla o lásku ani jedného z nich,

ani W., ani W. nemajú negatívny citový vzťah k žiadnemu z rodičov, znalkyňou nebolo zistené, že
by maloleté deti boli ovplyvňované otcom alebo ďalšou osobou proti matke, ani u jedného z nich
sa neprejavuje odmietavý postoj k matke, tak isto nebolo zistené, že by maloleté deti boli negatívne
ovplyvňované vo vzťahu k otcovi matkou alebo ďalšou osobou, ani u jedného z detí sa neprejavuje
citovo odmietanie otca, maloletý W. uviedol nepríjemný zážitok u otca, ktorý sa ho snažil výchovne

potrestať za opakované používanie nevhodných výrazov, vnímal to ale ako jednorazovú záležitosť a
otca celkovo neodmieta, má ho rád, obe deti poznajú otcovu priateľku, nevyjadrujú sa voči nej pozitívne,
ani negatívne, neodmietajú ju, ani k nej nemajú vytvorený citový vzťah, u žiadneho z detí znalkyňa
nezistila príznaky fyzického alebo psychického týrania, rozchod rodičov a konflikty medzi rodičmi deti
citlivo prežívajú, emocionálne ich tieto skutočnosti môžu zneisťovať, labilizovať ich celkový citový vývin,

preto znalkyňa upozornila, že je dôležité, aby sa rodičia pred deťmi správali k sebe priateľsky, zdržali sa
vzájomného osočovania, nevraživosti, vytýkania si chýb alebo negatívneho hodnotenia druhého rodičia
pokiaľ ide o jeho starostlivosť alebo výchovný prístup k deťom. Pokiaľ ide o osobnostné predpoklady
rodičov pre výchovu maloletých detí znalkyňa konštatovala, že matka má primerané mentálne, citové a
osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o deti, tak isto ako otec, obaja rodičia majú adekvátne

osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o deti, t.č. však povýšili finančné záujmy nad záujemmaloletých detí, ktoré sa stali prostriedkom na vybavovanie si vzájomných účtov rodičov, deti však matku
citovo preferujú, sú na nej viac závislé ako na otcovi, matka je samostatnejšia v starostlivosti o ne, otec
potrebuje pomoc druhej osoby aby zabezpečil deťom komfort, aby mali uspokojované svoje potreby.

Pokiaľideonajvhodnejšiuformuúpravystykuotcasmaloletýmideťmipoukázalaznalkyňanato,žeskôr,
než sa rodičia začali „naťahovať“ na finančných záležitostiach, vedeli sa dohodnúť na zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti matke i na úprave styku otca s deťmi, doporučila zohľadniť túto skutočnosť
a vychádzať z nej, navrhla modifikovať styk počas týždňa tak, aby bol určený jeden konkrétny deň v
týždni na stretávanie sa s otcom bez ohľadu na to, či ide o párny alebo nepárny týždeň a zohľadniť

pritom školopovinnosť maloletej W. a potrebu jej prípravy do školy, tak že návrat domov zo styku s otcom
by bol o 17.00 hod., prípadne o 18.00 hod., ak sa bude pri otcovi pripravovať na ďalší vyučovací deň,
rodičia by sa mali dohodnúť, aby počas týždňa otec sprevádzal deti na krúžky alebo záujmové aktivity,
návrat detí z prázdnin u otca doporučila skrátiť o 1 - 2 dni, aby mali čas prispôsobiť sa zmene prostredia
a pripraviť sa na školu.

Spolu s vypracovaným znaleckým posudkom znalkyňa doručila súdu vyúčtovanie odmeny za jeho

vypracovanie a následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 23/2012 zo dňa 20.5.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2013, bola znalkyni priznaná odmena za vypracovanie znaleckého
posudku vo výške 402,40 €, ktorá jej bola uhradená v sume 400 € z preddavkov zložených rodičmi, t.j.
účastníkmi konania a vo zvyšnej časti 2,40 € bola jej uhradená preddavkovo z finančných prostriedkov
štátu.

Rodičia sa k záverom im doručeného znaleckého posudku písomne nevyjadrili.

Kolízny opatrovník voči záverom znaleckého posudku námietky nemal.

Odporkyňa, t.j. matka vo vyššie uvedenom prebiehajúcom konaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností poukázala na to, že v čase keď bola na materskej dovolenke do 31.5.2011 výdavky
na domácnosť hradil otec detí, ktorý bol v tom čase zamestnaný, ona hradila výdavky na bývanie,

ale výdavky na potraviny hradil otec detí, spoločne chodievali na dovolenky do Chorvátska, Egypta, v
Chorvátsku boli 3-krát celá rodina, s čím súvisiace výdavky hradil otec detí.

Odporkyňa súhlasila na pojednávaní so závermi znaleckého posudku a pokiaľ šlo o návrh znalkyne
na úpravu styku navrhovateľa s deťmi aj v jeden pracovný pracovný deň v týždni navrhla štvrtok od
skončenia vyučovania staršieho dieťaťa do 17.30 hod., pričom ide o deň kedy maloletá W. navštevuje

výtvarný krúžok od 14,00 hod. do 16.15 hod..

Navrhovateľ s týmto navrhovaným dňom styku v týždni súhlasil s tým, že tento styk fungoval takto i
doposiaľ.

Zo správ spoločnosti D..O..I..J.. Q. I..W..V.. súd zistil, že odporkyňa bola zamestnankyňou spoločnosti
od 1.3.2003 do 31.3.2012, u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 533,20

€ a pracovný pomer bol s ňou skončený z organizačných dôvodov, ako to vyplýva zo zápisu spísaného
dňa 15.3.2012 medzi odporkyňou a jej bývalým zamestnávateľom spoločnosťou D..O..I..J.. Q., I..W..V...

Ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice od 2.4.2012 bola odporkyňa
práceneschopnou, jej práceneschopnosť trvala ku dňu podania správy, t.j. ku dňu 31.8.2012 a
nemocenské dávky jej boli vyplácané v priemernej mesačnej výške 366,85 €.

Od 1.10.2012 sa odporkyňa stala zamestnankyňou U. I. J., pracovný pomer mala uzavretý na dobu
určitú do 30.9.2013 s dohodnutou základnou mzdou 500 € pri pohyblivej nenárokovej zložke mzdy -
osobnom ohodnotení 0 - 150 €, u ktorého zamestnávateľa odporkyňa dosahovala priemerný mesačný
čistý príjem 631,54 €, jej pracovný pomer skončil 15.9.2013 dohodou.Od 16.9.2013 sa odporkyňa stala pracovníčkou spoločnosti A. I. I. I..W..V.. I. I. C. D. s dohodnutou
mzdou 800 € v hrubom, dohodnutým ročným bonusom vo výške jedného mesačného platu vyplateného
podľa dosiahnutých prémiových ukazovateľov v nasledujúcom roku s dohodnutou skúšobnou dobou 3

mesiace.

Ako vyplýva zo správ úradu práce odporkyni sú vyplácané rodinné prídavky na obe maloleté deti.

Navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti N. D. - D., zo správ ktorého vyplýva, že u tohto
zamestnávateľa je zamestnaný od 1.2.1998 a dosahoval v roku 2011 priemerný mesačný čistý príjem
276,45 €, v roku 2012 283,40 € a od 1.1.2013 doposiaľ 292,48 €.

Navrhovateľ uviedol, že okrem tohto príjmu iný príjem nemal a nemá, zdroj svojich príjmov u tohto

zamestnávateľa si nedopĺňa ani brigádnickými prácami čo odôvodňoval tým, že má pohyblivú pracovnú
dobu, pracuje ako servisný technik s potrebnými výjazdmi, ktoré nie je možné dopredu naplánovať,
preto si zdroj svojich príjmov inou prácou dopĺňať nemôže, pričom je vyučeným mechanikom pre
spotrebnú elektroniku a tvrdil, že jedinou oblasťou v ktorej sa môže uplatniť je oblasť v ktorej pracuje
u uvedeného zamestnávateľa, t.j. v odbore servisu výherných prístrojov, tvrdil, že sa pokúšal nájsť

si aj inú prácu v tomto odbore, ale zatiaľ bezvýsledne čo ale súdu nepreukázal. Pripustil, že máva
príjmy z preplácania spotreby pohonných hmôt pri využívaní svojho auta na služobné účely, zároveň z
preplácania amortizácie vozidla, výšku týchto „príjmov“ nevedel špecifikovať.

Maloletá W. je žiačkou 2.ročníka základnej školy, za pobyt v školskom klube jej matka uhrádza 11 €
mesačne, za obedy v školskej jedálni okolo 18 - 20 € mesačne, na začiatku školského roka jej matka

uhradila poplatok ZRPŠ 25 €, príspevok do triedneho fondu 5 €, v súvislosti s návštevou jazykovej
školy jej uhradila polročný poplatok 42 €, za návštevu centra voľného času polročný poplatok vo výške
13,50 €, pričom spomínanú jazykovú školu maloletá navštevuje v rámci základnej školy, v súvislosti s
venovaním sa výtvarnej činnosti matka maloletej uhradila polročný poplatok 32 €, maloletá sa zároveň
venuje gymnastike kde jej matka hradí poplatok 20 €. Maloletá trpí na atopický ekzém s čím súvisia

zvýšené výdavky.

Maloletý W. navštevuje materskú škôlku v súvislosti s čím mu matka hradí poplatky do fondov 45 €, za
stravu v škôlke mu hradí okolo 18 - 20 € mesačne, venuje sa taktiež výuke angličtiny, za čo mu matka
uhrádza poplatok 25 €, navštevuje logopédiu kde matka hradí poplatok 2 € na hodinu, na túto chodieva
1-krát týždenne.

Pokiaľ ide o denný program detí tieto vstávajú ráno o 5.45 hod., v škole a v škôlke sú do cca 17.00
hod., v utorok maloletá W. chodieva na gymnastiku od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok navštevuje
výtvarný krúžok od 14.00 do 16.15 hod., spať deti chodievajú medzi 19.30 - 19.45 hod.. Navrhovateľ sa
s deťmi pravidelne kontaktuje, na ich výživu prispieva doposiaľ sumou po 60 € na dieťa.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej

starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o

výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi účastníkmi

sú hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel, účastníci dlhodobo nežijú ani v spoločnej
domácnosti a žiaden z nich v súčasnosti nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, z
uvedených dôvodov súd tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel, pritom ako dôvod rozvratu manželstva
súd vyhodnotil odlišné hodnotové rebríčky účastníkov, ich odlišné záujmy a názory a následne z toho
vzniknuté dlhodobé nezhody, ktoré nedokázali riešiť.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd zveril obe maloleté deti do osobnej

starostlivosti ich matky, t.j. odporkyne s čím v podstate obidvaja rodičia súhlasili, pričom matka, t.j.
odporkyňa, starostlivosť o deti zabezpečuje dlhodobo od rozchodu účastníkov sama, túto starostlivosť
zabezpečuje na požadovanej úrovni a ako vyplýva aj zo záverov vo veci vypracovaného znaleckého
posudku, deti, i keď majú pozitívne citové väzby k obom rodičom, doposiaľ viac preferujú svoju matku,
preto zverenie detí do starostlivosti odporkyne je jednoznačne v ich záujme.

Pristanovenívýškyvýživnéhosúdvychádzalzodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí,ktorýmipotrebami
sú potreby súvisiace s ich stravovaním, ošatením a bývaním, ako i potreby súvisiace s ich vzdelávaním
a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja
rodičia, pričom na strane odporkyne súd zohľadnil pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti
aj formou osobnej starostlivosti o maloleté deti, prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom

štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí a ktoré sú vyplácané k rukám odporkyne a zároveň
zohľadnil skutočnosť, že žiaden z rodičov okrem týchto 2 detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, pri
určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových, osobných a majetkových pomerov rodičov,
teda s nimi dosahovaných príjmov a to na strane odporkyne vo výške 630 € mesačne a na strane
navrhovateľa z dosahovaného príjmu 292,48 € mesačne, súd zároveň zohľadnil, ako je uvedené, i

majetkové pomery rodičov, teda na strane odporkyne to, že je spoluvlastníčkou 3-izbového rodinného
domu, vlastníčkou auta, že obaja rodičia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území U.,
na strane navrhovateľa súd zohľadnil jeho majetkové pomery uvedené vyššie, t.j. spoluvlastníctvo
nehnuteľností v U., bytu, garáže a auta, k čomu súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ v priebehu
tohto konania daroval ním vlastnenú nehnuteľnosť, t.j. chatu, tento úkon súd vyhodnotil ako bezdôvodné

vzdaniesamajetkovéprospechu,ktorýmalaktorýbolpovinnývyužiťpredovšetkýmvzáujmemaloletých
detí, ktoré svojou výživou sú odkázané na svojich rodičov a to tým skôr, že on dlhodobo pracuje
u rovnakého zamestnávateľa za minimálnu mzdu, zdroj svojich príjmov, ako tvrdil, si inými formami
nedopĺňa a teda ak mal majetok, ktorý využívať nechcel a nepotreboval mal ho použiť tak, aby tým
zabezpečil dostatočnú výživu svojim deťom, obdobne aj garáž, pokiaľ ako sám uviedol, túto on nijako

nevyužíva, má spravovať takým spôsobom, aby mu to umožnilo primerane prispievať na potreby
svojich maloletých detí, napr. formou prenájmu tejto garáže alebo jej predajom a získať týmto spôsobom
finančnéprostriedky, nastranenavrhovateľasúdzohľadnilipríjemzpredajajehomotocykluvčasetohto
prebiehajúceho rozvodového konania i na finančnú výpomoc od jeho matky a pomoc od jeho priateľky,
vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že súdom určené výživné je primerané a navrhovateľ ním

mohol a môže prispievať na úhradu potrieb svojich maloletých detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej
domácnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh odporkyne pokiaľ ide o jej návrh na úpravu výšky
výživného zamietol.

Pri úprave styku navrhovateľa, t.j. otca s maloletými deťmi súd vychádzal zo záverov znaleckého

posudku v ktorom znalkyňa doporučila zohľadniť pôvodnú rodičovskú dohodu o úprave styku otca s
maloletými deťmi a zároveň upraviť styk otca, t.j. navrhovateľa s deťmi aj v čase jedného dňa v
pracovnom týždni rešpektujúc denný program detí tak, aby sa podieľal i na sprevádzaní W. na jej
krúžkové aktivity a zároveň skrátiť pôvodne dohodnutý styk o 1 - 2 dni.Návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporkyni informovať ho o maloletých deťoch súd zamietol,
lebo z citovaného ustanovenia § 24 zákona o rodine súd pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo druhého rodiča na pravidelné informovanie sa o maloletom

dieťati, v tomto prípade súd má za to, že samotné konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností je postačujúce na upozornenie odporkyne (t.j. matky) informovať navrhovateľa (t.j. otca) o
maloletých deťoch účastníkov, z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba úpravy tejto povinnosti
odporkyne priamo súdom, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa t.č. domáha uloženia povinnosti
informovať ho o deťoch rozsudkom súdu bezdôvodne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie
je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).