Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9P/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216043
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112216043.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľky: S. P.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom S., U. XXX/XX, t.č. bytom XXX XX L. XXX, proti odporcovi: F. P., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: B. P., nar. X.X.XXXX, zastúpená
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 29.12.1993 pred Obvodným úradom Handlová
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Handlová vo zväzku 12 na strane 56 pod poradovým
číslom 112 r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú B. do osobnej starostlivosti navrhovateľke.

Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach.

Odporca j e p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletej B. sumu
140 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Súd u p r a v u j e styk odporcu s maloletou tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou každý
párny týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., navrhovateľka je povinná maloletú na
styk s otcom pripraviť a odporca je povinný maloletú v určenom čase v mieste bydliska prevziať a v
určenom čase v mieste bydliska po zrealizovaní styku odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z
vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný o tom informovať
druhého rodiča, podľa možnosti najneskôr 24 hodín pred termínom styku.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, súdu doručeným dňa 8.8.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd jej manželstvo uzatvorené s odporcom rozviedol a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva na
čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal k plateniu výživného vo výške
140 eur mesačne.

Odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka F. P. L.., oboznámením sa s
pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 27P/52/2012, s predloženými listinnými dôkazmi ako i s celým
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.12.1993. U oboch účastníkov konania išlo o manželstvo
prvé. Z predmetného manželstva pochádza maloleté dieťa B. P., nar. X.X.H.. Posledným spoločným
bydliskom účastníkov je S., U. XXX/XX, čím je v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku daná príslušnosť tunajšieho súdu.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd rozviedol jej manželstvo uzatvorené v roku 1993
s odporcom a upravil práva a povinnosti k maloletej B. na čas po rozvode manželstva. Manželstvo

s odporcom uzatvorila po polročnej známosti z lásky, bolo v poriadku 15 rokov do obdobia, kým sa
presťahovali do S.. Dovtedy nepracovala, v S. začala pracovať. Následne zistila, že odporca výrazne
začal cez počítač komunikovať s inými ženami, začal aj odchádzať z domu, z domu brával veľmi veľa
peňazí a začal byť aj agresívny. Myslela si, že takéto jeho správanie je len chvíľkové, zo začiatku to
zásadne neriešila, postupom času bol však na počítači častejšie, menej sa venoval rodine a deťom.

Pokiaľ ide o komunikáciu s inými ženami cez počítač, na základe tejto komunikácie sa následne s týmito
ženami aj stretával, keď jej povedal, že ide do práce. Dozvedela sa to tak, že dcéra v mobile otca
nechtiac našla smsku od inej ženy a ukázala jej to. Snažila sa to riešiť, chcela sa s odporcom o tom
porozprávať, on nechcel, povedal, že to nič neznamená. Postupom času, keď chcela vyjadrenie, začal
byť agresívny, odchádzal z domu, nemalo to ďalej význam. Za takéhoto stavu žili spolu tri roky, následne

si našla priateľa, po polročnej známosti sa aj s deťmi k priateľovi presťahovala do A. a to od februára
2012, odkedy s odporcom nežije a tvorí spoločnú domácnosť s priateľom. Manželstvo s odporcom je
od uvedeného obdobia len formálnym, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, žiada manželstvo
rozviesť. Dôvodom rozpadu manželstva bola podľa jej názoru skutočnosť, že ochladli vzájomné city,
ďalej finančné problémy, ktoré odporca riešiť nechcel, prestali si spolu rozumieť, čoho následkom bola

skutočnosť, že odporca začal nadväzovať známosti cez počítač, i keď ich už nadväzoval aj v období,
keď si myslela, že sa to zvládnuť dá, ale nevedela o tom, teda dôvodom rozpadu manželstva boli
finančné problémy, nedokázali to zvládnuť a komunikovať spolu. Z manželstva pochádza maloletá dcéra
a plnoletý syn. Maloletá dcéra navštevuje 8. ročník základnej školy. Tunajší súd už upravoval práva a
povinnosti vo vzťahu k maloletej tak, že ju zveril jej do opatery a odporcovi určil výživné vo výške 140 eur

mesačne. Plnoletému synovi bolo priznané výživné od odporcu v sume 150 eur mesačne, odporca toto
výživné neplatí. Pokiaľ ide o jej pomery, ako už uviedla, žije s priateľom a s deťmi v prenajatom rodinnom
dome, spolu sa podieľajú na nákladoch v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti. Je zdravá, výdavky má
bežné. B. je tiež zdravá, výdavky má bežné vzhľadom na vek, zvýšené výdavky nemá so záujmami ani
so zdravotným stavom. Pokiaľ ide o výživné aj na čas po rozvode manželstva, žiada ho určiť v tej istej

výške, teda sumou 140 eur mesačne, s ktorou odporca súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu styku, súhlasí s
návrhom odporcu, avšak žiada súd, aby v rámci úpravy jednoznačne v rozhodnutí uviedol, že odporca
je povinný si maloletú prevziať v mieste ich bydliska a na konci styku ju aj odovzdať, pretože odporca v
súčasnosti žije v Y., okres S., a keďže maloletá má len 14 rokov, nechce, aby za otcom cestovala sama,
samozrejme pokiaľ by mala zabezpečený doprovod dospelého človeka, tak ju pustí s týmto doprovodom

bez toho, aby otec pre ňu musel prísť, to už by ale ponechala na vzájomný dohovor.

Odporca pred dožiadaným Okresným súdom Žilina uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
Manželstvo s navrhovateľkou uzatvoril asi po polročnej známosti. Manželstvo bolo harmonické do roku
2011,následnezačaliproblémy,ktorésatýkalitoho,ženavrhovateľkasačastonenachádzaladoma,keď
sa on vrátil z práce a deti mu nevedeli alebo nechceli povedať kde je. Na jeho otázky kam chodí nechcela

odpovedať. V spoločnej domácnosti nežijú zhruba od januára 2012. Momentálne žije s priateľkou T. Q.
v spoločnej domácnosti v Y.. V manželskom zväzku s navrhovateľkou zotrvať nechce, manželstvo si už
neplní svoj účel. Súhlasí s tým, aby maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľke
a výživné na maloletú navrhuje ponechať vo výške 140 eur mesačne, keď navrhuje upraviť aj styk s
maloletou tak, že sa s ňou bude stretávať každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do

17.00 hod.. V roku 2010 až do konca júna 2011 pracoval pre spoločnosť PSA Trnava, keď pracovný
pomer ukončil dohodou, následne pracoval na dobu určitú vo firme ŽOS Trnava a po jej uplynutí jeho
pracovný pomer skončil a od januára 2012 bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, od
februára 2012 do júla, resp. augusta 2012 pracoval v ŽOS Vrútky, keď zmluva bola iba na dobu určitú aod augusta 2012 je živnostníkom. Na domácnosť prispieva svojej priateľke sumou 300 eur mesačne, v
ktorej sume je už aj výživné na maloletú M., nar. X.X.XXXX, pochádzajúcu z jeho vzťahu s T. Q., keď súd
doposiaľ neupravoval práva a povinnosti k maloletej M.. Zdravotný stav má dobrý, nevlastní hnuteľný

ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že odporúča maloletú B. zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca
zaviazať platiť výživné, na ktorom sa rodičia zhodli a upraviť styk maloletej s otcom.

Svedok F. P. L.. v konaní uviedol, že účastníci konania sú jeho rodičia, vie čo je predmetom konania, je
to rozvod ich manželstva, keď sám už je plnoletý od augusta minulého roka, študuje na strednej škole a
v spoločnej domácnosti žijem so svojou mamou a sestrou B. s priateľom jeho mamy T. L.. Otec nebýva

v A., býva v Y., je s ním v kontakte cez internet, resp. telefonicky iba keď mu zavolá a príležitostne sa
stretávajú. Pokiaľ ide o otca, má ho rád, má k nemu dobrý vzťah až na to, že sa niekedy na neho hnevá
a to za to, že si riadne neplní svoje povinnosti a výživné nie vždy platí pravidelne, ešte sa na neho hnevá
za to, ako sa správal k mame, keď ešte spolu žili, ale napriek tomu ho má rád. Spolužitie rodičov bolo
dobré dovtedy, dokedy žili v W., tak to vníma on, nepamätá si presne, kedy sa presťahovali, ale problémy

začali vtedy, keď začali bývať v S.. Otec začal chodiť na výlety bez mamy a bez neho a sestry, vypisoval
si s inými ženami cez internet. Videl to sám, že keď bol niekedy za počítačom, písal si s nejakými babami,
a taktiež počul, keď mama bola v robote ako telefonoval s nejakou ženou. Rodičia sa začali vadiť a boli
medzi nimi nezrovnalosti z dôvodu, že otec rodinu zadlžoval, bral si paušály na telefónoch, internete,
kupoval si elektroinštalačný materiál od spoločnosti Murat a to preto, že chodieval na fušky, mama sa za

to hnevala, pretože nemala dosť peňazí, z toho začali vznikať problémy a hádky, rodičia sa tým začali
odsudzovať, potom si otec začal vypisovať s inými ženami cez počítač. Niekedy sa snažil to vo vzťahu k
mame napraviť, kúpil jej bonboniéru, kvet, ale aj tak bol stále na počítači a vyhľadával na ňom možnosť
komunikácie s inými ženami. Mama neskôr, keď už vzťahy medzi rodičmi neboli dobré, on sám už len
čakal, kedy bude rozvod, si našla priateľa, je to T. L. a s ním žije až doposiaľ aj s ním a so sestrou. Aj

sestra má k otcovi dobrý vzťah, boli uňho spolu, prebiehalo to v poriadku.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 27P/52/2012 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 18.2.2013 súd upravil
práva a povinnosti účastníkov konania k maloletej B. tak, že ju na čas do rozvodu manželstva zveril do
osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcu zaviazal platiť na jej výživu sumu 140 eur mesačne s
účinnosťou od 2.8.2012, zároveň súd zaviazal odporcu platiť na výživu už plnoletého F. sumu 150 eur

mesačne s účinnosťou od 2.8.2012, keď nedoplatky na zročnom výživnom súd povolil odporcovi splácať
v určených splátkach spolu s bežným výživným. Pri určení výživného súd vychádzal z priemerného
čistého mesačného príjmu matky 620 eur a skutočnosti, že odporca je od roku 2010 podnikateľom,
pričom dňa 30.6.2011 ukončil dohodou pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú od 1.3.2006 v
spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 919,15 eur. Následné

pracovné pomery boli už len na dobu určitú s nižším príjmom.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky PCA Slovakia, s.r.o. vyplýva jej priemerný čistý mesačný
zárobok od apríla 2013 v sume 774 eur.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievaťnajehovýživu,aleboschválidohodurodičovovýškevýživného.Rozhodnutieoúpravevýkonu

rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,
inak je nevykonateľná.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd v danej veci, z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k
rozvodu manželstva účastníkov. V konaní bolo bezpečne preukázané, predovšetkým vychádzajúc zo
zhodných tvrdení účastníkov konania, že rozvrat v manželstve je hlboký a trvalý, účastníci konania

vyjadrili presvedčenie svoje manželstvo rozviesť, keď už nemajú záujem zotrvať v takomto zväzku. V
konaní súd zistil, že účastníci už zhruba od začiatku roka 2012 nežijú riadnym manželským životom,
spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. V dôsledku nezrovnalostí týkajúcich sa financií, ktoré
odporca riešiť nechcel, prestali si spolu rozumieť, čoho následkom bola skutočnosť, že odporca začal
nadväzovať známosti cez počítač, čo súdu tvrdila samotná navrhovateľka, keď tieto tvrdenia boli

svedeckou výpoveďou syna účastníkov konania preukázané. Takýto stav vyvolával nezhody, v dôsledku
ktorých sa účastníci stále viac odsudzovali, čo viedlo k rozpadu manželstva. Obaja účastníci už žijú
samostatne, keď so súčasnými partnermi tvoria spoločné domácnosti, odporca napokon podľa jeho
tvrdení má so súčasnou priateľkou aj maloleté dieťa. Za daného stavu je teda možné charakterizovať
ich manželstvo iba ako formálny zväzok, ktorý neplní svoj účel, pričom rozvod manželstva nie je ani v

rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa, na pomeroch ktorého sa rozvodom nič nezmení, pretože
maloletá žije za daného stavu so svojou matkou a bratom v spoločnej domácnosti s priateľom matky.

Súd ustálil príčinu rozvratu manželstva v odlišnosti názorov účastníkov konania na manželské spolužitie
a v rozdielnosti ich názorov na hospodárenie s finančnými prostriedkami a ich použitie, čo viedlo k
vzájomnému odcudzeniu a tým následne aj k rozpadu ich manželstva, keď nadväzovanie známostí

odporcu s inými ženami bolo už len následkom rozpadu manželstva.Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej B. na čas po rozvode ich
manželstva, cieľom takejto úpravy je zabezpečenie riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek
okolnosti rozpadu vzájomného vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci

stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor nielen na utužovanie a
prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu na maloleté dieťa.

Pokiaľ ide o úpravu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke, v tomto medzi rodičmi
nebolo sporu, odporca s tým súhlasil, pričom je to aj na mieste a v záujme maloletej, aby bola zverená
do jej osobnej starostlivosti, pri určení oboch rodičov oprávnených zastupovať a spravovať majetok

maloletej v bežných veciach. To znamená, že v bežných veciach maloletej môže rozhodovať každý z
rodičov samostatne, pretože obaja sú nositeľmi tohto práva.

Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 25), ktorý si môžu
rodičia tiež dohodnúť, ak sa však rodičia nedohodnú, upraví styk s druhým rodičom súd. V tejto súvislosti
dáva súd do pozornosti, že i keď k dohode medzi rodičmi nedošlo, pretože sa odporca nedostavil na
určené pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, kde bol oboznámený jeho návrh obsiahnutý v zápisnici

z jeho výsluchu pred dožiadaným súdom, s ktorým návrhom navrhovateľka súhlasila, súd to akceptoval
a upravil styk odporcu s maloletou v súlade so súhlasným prejavom vôle oboch rodičov. Tu súd dáva
do pozornosti, že pri úprave len navyše akceptoval požiadavku navrhovateľky, aby odporca maloletú
vyzdvihol v mieste bydliska a do miesta bydliska ju po zrealizovaní stretnutia aj odovzdal, a to vzhľadom
na vek maloletej, ktorá sa ešte samostatne nemôže prepraviť do miesta bydliska otca výrazne vzdialené

od miesta bydliska maloletého dieťaťa, ktoré žije s navrhovateľkou. Takúto požiadavku súd považoval
za prirodzenú vzhľadom na vznesenú argumentáciu.

Výživné súd určil riadiac sa citovaným ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine a pri jeho určení
prihliadol na odôvodnené potreby maloletej ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, pričom aj tu súd vzal zreteľ na zhodne navrhovanú výšku výživného oboma rodičmi, teda aj

samotným odporcom, ktorú výšku považoval v súlade so záujmami maloletej, keď odporca síce súčasný
príjem podnikateľa nezdokladoval, avšak z daňového priznania za rok 2010, ktoré bolo súčasťou
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 27P/52/2012 bol zistený čistý priemerný mesačný príjem
1.218,54 eur, z ktorého si takúto vyživovaciu povinnosť podľa názoru súdu odporca je schopný plniť a
to pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti k plnoletému F. a prípadne aj k vyživovacej povinnosti k

maloletej M., ktorá však odporcom v konaní preukázaná nebola (podľa tvrdení samotnej navrhovateľky
však takáto vyživovacia povinnosť mala odporcovi pribudnúť).

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.