Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 33Cb/10/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108219272
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Pravotiaková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108219272.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jankou Pravotiakovou v právnej veci žalobcu: FERMY DROBIU

BORKOWSKI SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA, Barloźnia Wolsztyńska 10,
64-200 Wolsztyń, Poľská republika, právne zastúpeným JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom,
Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 36 065 323 proti žalovanému: DUGY plus s.r.o., Suchodolinská
2, 040 01 Košice, IČO: 36 605 549, právne zastúpeným JUDr. Marekom Sahuľom, Hlavná 111, P.O.BOX
265, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 239 652,- PLN s príslušenstvom takto:

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny 28.049,78,-PLN z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 211.602,22,- PLN a 14,25 %-ný úrok z omeškania
ročne zo sumy 77.760,- PLN od 5.1.2008 do zaplatenia, 14,25%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy

79.380,- PLN od 26.12.2007 do 7. 8. 2008, 14,25%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 71.330,22,-
PLN od 8. 8 2008 do 20. 2. 2009, 14,25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 61.330,22 PLN od 21.
2. 2009 do 5. 6. 2009, 14,25% -ný úrok z omeškania ročne zo sumy 51.330,22 PLN od 6. 6. 2009 do
zaplatenia, 14,25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 82.512,- PLN od 12. 1. 2008 do zaplatenia, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, a to zaplatený súdny poplatok vo výške 3.039,-
€ a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Davida Soukeníka, advokáta,
Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 36 065 323 vo výške 5.375,32 €, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žalobcovi sa vracia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava 1 súdny poplatok vo výške 1.365,45
€ do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 11. 7. 2008 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
239.652,- PLN spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 77.760,- PLN za obdobie
od 5. 1. 2008 do zaplatenia, 14, 25 % ročne, zo sumy 79. 380,- PLN od 26. 12. 2007 do zaplatenia, 14,
25 % ročne zo sumy 82.512,- PLN od 12. 1. 2008 do zaplatenia titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny
za dodaný tovar. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar dohodnutého druhu

a v dohodnutom množstve - čerstvé vajíčka, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle ust. §
409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola na jednej strane povinnosť žalobcu akopredávajúcemu dodať žalovanému ako kupujúcemu dohodnutý tovar a na strane druhej povinnosť
žalovaného ako kupujúceho dodaný tovar prevziať a zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. V súlade
s tým žalobca následne vystavil žalovanému faktúru č. I/000975/07, zo dňa 5. 12. 2007 splatnú dňa

4. 1. 2008 na sumu 77,760,- PLN, faktúru č. I/000932/07 zo dňa 25. 11. 2007 splatnú dňa 25. 12. 2007
na sumu 79,380,- PLN, faktúru č. I/001010/07 zo dňa 12. 12. 2007 splatnú dňa 11. 1. 2008 na sumu
82,512,- PLN. Žalobca uviedol, že nezaplatením uvedených faktúr v lehote ich splatnosti sa žalovaný
dostal v zmysle § 369 ods. l Obchodného zákonníka do omeškania, a preto žalobca požaduje úrok z
omeškania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia 14,25 % ročne z dlžných súm.

V podaní zo dňa 27. 7. 2009 doručenom súdu dňa 30. 7. 2009 a opravenom dňa 23. 9. 2009
žalobca uviedol, že z vyúčtovanej ceny žalovaný uhradil dňa 7. 8. 2008 sumu 8.049, 78,- PLN (celková
uskutočnená platba vo výške 10.000,- PLN, z toho suma vo výške 1.950,22 PLN bola započítaná na
faktúru č. I/000897/07, ktorá nie je predmetom konania) , dňa 20. 2. 2009 sumu vo výške 10 000,- PLN
a dňa 5. 6. 2009 sumu vo výške 10 000,- PLN. Vyššie uvedené platby boli podľa vyjadrenia žalobcu
započítané na faktúru č. I/000932/07. Vzhľadom na vyššie uvedené sa celková dlžná suma 239.652,-

PLN znížila na sumu 211.602,22,- PLN, ktorú sumu žalovaný doposiaľ neuhradil.

Preto žalobca písomným podaním zo dňa 30. 7. 2009 zobral späť návrh zo dňa 3. 7. 2008 v časti o
zaplatenie istinyvovýške28.049,78,-PLN. Súčasnežiadal,abysúdzaviazal žalovaného nazaplatenie
sumy 211 602,22 PLN s úrokmi z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy vo výške 77 760,- PLN,
za obdobie odo dňa 5. 1. 2008 do zaplatenia, 14,25% ročne zo sumy vo výške 79 380,- PLN, za obdobie

odo dňa 26. 12. 2007 do 7. 8. 2008, 14,25% ročne zo sumy vo výške 71 330,22,- PLN, za obdobie
odo dňa 8. 8. 2008 do 20. 2. 2009, 14,25% ročne zo sumy vo výške 61 330,22,- PLN, za obdobie odo
dňa 21. 2. 2009 do 5. 6. 2009, 14,25% ročne zo sumy vo výške 51 330,22, PLN, za obdobie odo dňa
6. 6 . 2009 do zaplatenia, 14,25% ročne zo sumy vo výške 82.512,- PLN, za obdobie odo dňa 12. 1.
2008 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10. 9. 2012. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č
2Cob/223/2012.zo dňa 28. 2. 2013 bol rozsudok zrušený a a vrátený na ďalšie konanie. Súd doplnil
dokazovanie a zistil tento skutkový stav.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 7. 2013 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
existoval obchodný vzťah založený na jednotlivých kúpnych zmluvách podľa ust. § 409 a nasl.

Obchodného zákonníka, ktoré vznikali vystavením objednávky a následným dodaním objednaného
tovaru žalobcom žalovanému. V súlade s tým žalobca následne vystavil žalovanému faktúry: č.
I/000975/07 zo dňa 5. 12. 2007 splatnú dňa 4. 1. 2008, na sumu 77.760,- PLN, č. I/000932/07 zo dňa 25.
11. 2007 splatnú dňa 25. 12. 2007 na sumu 79.380,- PLN, č. I/001010/07 zo dňa 12. 12. 2007 splatnú
dňa 11. 1. 2008 na sumu 82.512,- PLN. Miesto dodania tovaru ako vyplýva zo všetkých či už uhradených

alebo neuhradených vystavených faktúr bola ulica Suchodolinská 2 , 040 01 Košice. Vzhľadom na
uvedené žalobca tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným existovala zaužívaná obchodná zvyklosť po
celú dobu obchodovania dodávať tovar žalovanému práve na ulicu Suchodolinská 2, 040 01 Košice, a
to práve s poukazom aj na tú skutočnosť, že uvedená adresa je adresou sídla žalovaného. Na podporu
týchto tvrdení uviedol, že žalovaný uhradil aj tie faktúry, na ktorých ako adresa dodania tovaru figurovala

Suchodolinská 2, Košice. Vzhľadom na uvedené preto tvrdenia žalovaného, že žalobca si nesplnil svoju
povinnosť dodať tovar na miesto určenia považoval žalobca za irelevantné a účelové. Medzi žalobcom
a žalovaným existoval obchodný vzťah, na základe ktorého žalobca na základe objednávok žalovaného
dodal žalovanému tovar na miesto, ktoré bolo žalobcom a tak i žalovaným považované za zaužívané
miesto dodania tovaru. Za dodanie tovaru žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktoré do dnešného dňa

žalobca neeviduje ako uhradené zo strany žalovaného.

K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi uhradil ním dodaný tovar žalobca považoval za nepravdivé. Z
dokladov o úhradách jasne vyplýva, že faktúry, ktoré tvoria predmet prejednávanej veci, a teda faktúra
č. I/000975/07 zo dňa 5. 12. 2007, č. I/000932/07 zo dňa 25. 11. 2007 a č. I/001010/07 zo dňa 12. 12.
2007 neboli žalovaným uhradené.Žalovaný síce preukázal súdu úhrady, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu sporu, avšak neuviedol,
že uvedenými úhradami hradil faktúry, ktoré nie sú a ani nikdy neboli predmetom prejednávanej veci
práve z dôvodu, že ich žalobca eviduje ako uhradené. V prejednávanej veci sú absolútne irelevantné

úhrady žalovaného, ktoré uhradil v rámci trvajúcej obchodnej spolupráce so žalobcom na iné žalobcom
vystavené faktúry.

Ďalej žalobca uviedol, že vyfakturoval žalovanému za celé obdobie trvania obchodného vzťahu medzi
stranami tovar za cenu 1.802.550,- PLN. Žalovaný prevzal od žalobcu spolu len v roku 2007 tovar za
fakturovanú cenu vo výške 2.036,524,57 PLN. Je preto jasné, že ak žalovaný uhradil žalobcovi spolu

sumu vo výške 1.811.539,- PLN, má žalobca stále niektoré faktúry neuhradené. Z tejto sumy žalobca
stále v súlade so žalobou uplatneným nárokom eviduje ako neuhradenú sumu vo výške 211.602,22 PLN.

Žalobca ďalej uviedol, že námietky žalovaného ohľadom systému platenia jednotlivých faktúr pod
príslušným variabilným symbolom a následne započítavanie úhrad na faktúry, ku ktorým sa predmetný
variabilný symbol vzťahuje považoval za absolútne iracionálne. Je štandardné v obchodných vzťahoch,
že obchodníci v prípade zadania variabilného symbolu do údajov k úhrade týmto určujú dodávateľovi, na

ktorú neuhradenú faktúru požadujú uvedenú úhradu započítať. Z toho vyplýva, že žalobca postupoval
striktne podľa zákona a v súlade so žalovaného pokynmi, keď každú úhradu započítal na faktúru
určenú variabilným symbolom. Takýmto spôsobom možno celkom jednoznačne určiť, že faktúry, ktoré
sú predmetom žalobného návrhu neboli nikdy žalovaným uhradené. Je logické, že úhrady žalovaného
mohli byť započítané len do výšky tej ktorej úhrady. Ak nejaká úhrada svojou výškou zodpovedala

rozsahu neuhradenej faktúry určenej žalovaným prostredníctvom uvedenia variabilného symbolu, je
preto logické, že nemalo byť čo započítané na prípadnú inú faktúru žalovaného, ktorá nie je uhradená.

Z uvedeného podľa žalobcu vyplývali nasledovné nesporné veci. Medzi žalobcom a žalovaným existoval
obchodný vzťah, na základe ktorého žalobca na základe objednávok žalovaného dodal žalovanému
tovar, za dodanie ktorého následne vystavil žalovanému faktúry. Žalobca nepoprel skutočnosť, že mu

žalovaný zaplatil sumu 1.811.359,- PLN. Túto sumu žalobca riadne započítal na jednotlivé faktúry
vystavené žalovanému a aj po ich zohľadnení eviduje žalobca žalobou uplatnené faktúry za neuhradené.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 7. 6. 2013 uviedol, že obchodný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným bol založený na základe kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvárané ústnou formou.
Žalovaný u žalobcu buď telefonicky alebo elektronicky objednal kamión vajec rôznej veľkosti. Po

potvrdení objednávky žalobca vlastnými autami vozil do Slovenskej republiky objednané vajcia a
odovzdal ich žalovanému. S tovarom doručil medzinárodný nákladný list - CMR a faktúru, ktorou
fakturoval dodaný tovar, cena bola dohodnutá vo výške obvyklej v čase plnenia. Jednotlivé obchody
medzi žalobcom a žalovaným prebehli v období od 28. 7 . 2007 až do 12. 12. 2007. Za toto obdobie
bolo takto zrealizovaných 25 obchodov o objeme 1.802.550,- PLN. Medzi žalobcom a žalovaným

neexistovala presná dohoda o spôsobe úhrady jednotlivých faktúr, a tak tieto boli hradené predbežne ,
a to buď bezhotovostným prevodom z účtov žalovaného na účet žalobcu, ktorý dopredu označil alebo
v hotovosti ale aj z účtu konateľa spoločnosti žalovaného J.. Úhrady boli realizované buď priamo v
PLN alebo v eurách. Týmto spôsobom uhradil žalovaný žalobcovi za obdobie, keď spolu obchodovali
sumu 1.811.389,- PLN, čo je o 8.808,51 PLN viac ako bolo fakturované. Rozdiel vznikol v dôsledku

kurzových rozdielov pri platbách v eurách. Na každej faktúre je uvedené akým účtovacím predpisom
boli jednotlivé faktúry zúčtované. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna dohoda o
povinnosti žalovaného uvádzať pri jednotlivých úhradách variabilný symbol. Jednotlivé zostatky si
konatelia odsúhlasovali buď telefonicky alebo pri osobnom stretnutí. Na základe uvedeného žalovanému
vyplynulo, že v plnej výške zaplatil prevzatý tovar, a to v cenách podľa jednotlivých faktúr, neuvádzanie

variabilných symbolov nemôže byť na škodu žalovaného, lebo reálne uhradil takú sumu ako bol povinný
ju uhradiť podľa jednotlivých faktúr.

Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 5. 9. 2013 k vyjadreniam žalovaného uviedol okrem už
skutočností uvedených v stanovisku zo dňa 25. 7. 2013 aj to, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že
jednotlivé obchody medzi žalobcom a žalovaným prebehli v období od 28. 7. 2007 až do 12. 12. 2007,

pretože ako vyplýva zo záznamu z obchodných dokladov obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovanýmtrval odo dňa 5. 7. 2007 do dňa 12. 12. 2007. Žalobca nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného, že celkovo
bolo zrealizovaných 25 obchodov o objeme 1.802.550,- PLN, pretože ako to vyplýva zo záznamu z
obchodných dokladov celkovo bolo zrealizovaných 28 obchodov o objeme 2.036.524,57 PLN.

Spornými sú faktúry č. I/000975/07 zo dňa 5. 12. 2007 splatná dňa 4. 1. 2008 , na sumu 77.760,- PLN,
č. I/000932/07 zo dňa 25. 11. 2007 splatná dňa 25. 12. 2007 na sumu 79.380,- PLN, č. I/001010/07
zo dňa 12. 12. 2007 splatná dňa 11. 1. 2008 na sumu 82.512,- PLN . Celkovo suma za neuhradené
faktúry predstavovala sumu 239.652,- PLN vzhľadom na čiastočnú úhradu dňa 7. 8. 2008 sumy 8.049,78
PLN (celková uskutočnená platba vo výške 10.000,- PLN, z toho suma vo výške 1.950,22 PLN bola

započítaná na faktúru č. I/000897/07, ktorá nie je predmetom konania), dňa 20. 2. 2009 sumu vo výške
10.000,- PLN a dňa 5. 6. 2009 sumu vo výške 10.000,- PLN. Vyššie uvedené platby boli započítané na
faktúru č. I/000932/07.Vzhľadom na uvedené sa celková dlžná suma zo sumy 239.652,- PLN znížila na
sumu 211.602,22 PLN. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prevzal od žalobcu spolu v roku 2007 tovar za
fakturovanú cenu vo výške 2.036.524,57 PLN, a preto je jasné, že ak žalovaný uhradil žalobcovi spolu
sumu vo výške 1.811.359,- PLN má žalobca stále niektoré faktúry neuhradené. Z tejto sumy žalobca

stále v súlade so žalobou uplatneným nárokom eviduje ako neuhradenú sumu vo výške 211.602,22 PLN.

Žalobca všetky tvrdenia žalovaného považoval za zavádzajúce a irelevantné. Žalovaný neustále
preukazuje súdu úhrady, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu sporu, avšak neuviedol, že uvedenými
úhradami hradil faktúry, ktoré nie sú a ani nikdy neboli predmetom prejednávanej veci práve z dôvodu, že
ich žalobca eviduje ako uhradené. V prejednávanej veci sú absolútne irelevantné úhrady žalovaného,

ktoré uhradil v rámci trvajúcej obchodnej spolupráce so žalobcom na iné žalobcom vystavené faktúry.
Žalobca námietky žalovaného ohľadom systému platenia jednotlivých faktúr pod príslušným variabilným
symbolom a následne započítavanie úhrad práve na faktúry, ku ktorým sa predmetný variabilný symbol
vzťahuje považoval za absolútne iracionálne.

Uviedol, že podľa ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka platí, že ak má veriteľovi splniť ten

istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený
záväzok určený pri plnení dlžníkom. Žalovaný uskutočňoval úhrady vždy pod určitým variabilným
symbolom, pričom variabilným symbolom bolo vždy číslo niektorej zo žalobcom vystavených faktúr.
Preto boli v súlade s pokynom žalovaného a v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Obchodného
zákonníka úhrady započítavané na faktúru, ktorej variabilný symbol je ten, pod ktorým bola úhrada

zaevidovaná. Je štandardné v obchodných vzťahoch, že obchodníci v prípade zadania variabilného
symbolu do údajov k úhrade týmto určujú dodávateľovi, na ktorú neuhradenú faktúru požadujú uvedenú
úhradu započítať. Žalobca teda postupoval striktne podľa zákona a v súlade so žalovaného pokynmi,
keďkaždúúhraduzapočítalnafaktúruurčenúvariabilnýmsymbolom.Takýmtospôsobommožnocelkom
jednoznačne určiť, že faktúry, ktoré sú predmetom žalobného návrhu neboli nikdy žalovaným uhradené.

Je logické, že úhrady žalovaného mohli byť započítané len do výšky tej ktorej úhrady. Ak nejaká úhrada
svojou výškou zodpovedala rozsahu neuhradenej faktúry určenej žalovaným prostredníctvom uvedenia
variabilného symbolu, je preto logické, že nemalo byť čo započítané na prípadnú inú faktúru žalovaného,
ktorá nie je uhradená.

Zo žalovaným predložených dokladov o úhradách jasne vyplýva, že faktúry, ktoré tvoria predmet

prejednávanejvecineboližalovanýmuhradené.Zdôkazovpredloženýchžalovanýmžiadnymspôsobom
nevyplýva, že by žalovaný splnil záväzok, ktorý má voči žalobcovi z faktúr č. I/000975/07, č. I/000932/07,
č. I/001010/07. Žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil žalobcom uplatnený
nárok, ktorý je preukázaný relevantnými dôkazmi a jeho vyjadrenia spôsobujú predlžovanie súdneho
konania.

Z jednotlivých predložených výpisov z účtu VÚB banky, a.s. vyplýva, ktoré sumy, v ktorý deň uhradil.
Žalobca predložil prehľad jednotlivých platieb žalovaného pod pol. 1 - 32 s konkrétnymi dátumami úhrad
a výškou sumy v PLN priradených k dátumu úhrady od 6. 8. 2007 do 17. 8. 2009, spolu v sume
1.806.121,91 PLN.Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že žalovaný neuhradil všetky faktúry vystavené žalobcom, a to
faktúru č. I/000975/07 zo dňa 5. 12. 2007 splatnú dňa 4. 1. 2008 , na sumu 77.760,- PLN, č. I/000932/07
zo dňa 25. 11. 2007 splatnú dňa 25. 12. 2007 na sumu 79.380,- PLN, č. I/001010/07 zo dňa 12. 12. 2007

splatnú dňa 11. 1. 2008 na sumu 82.512,- PLN , celkovo vo výške 211.602,22 PLN.

Na základe uvedených listinných dôkazov - výpisov z VÚB banky, a.s. nie je preukázaný zánik
pohľadávky žalovaným, a teda uvedené faktúry neboli žalovaným uhradené. Žalovaným predložené
doklady svedčia iba o úhradách záväzkov z iných obchodov uskutočnených medzi žalobcom a
žalovaným. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil žalobcom uplatnený nárok, ktorý je preukázaný

relevantnými dôkazmi. Žalobca mal za to, že vyjadrenia žalovaného sú pokusom o účelové naťahovanie
konania.. Žiadal preto, aby žalovaný predložil dôkazy o úhradách faktúr tvoriacich premete sporu. V
prípade, že takéto doklady nepredloží, žiadal súd, aby ukončil dokazovanie a vo veci vydal rozsudok.

Na pojednávanie dňa 30. 9. 2013, na ktorom ospravedlnil svoju neúčasť právny zástupca žalobcu z
dôvodu hospodárnosti konania sa dostavil právny zástupca žalovaného a žalovaný. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že sumu 1.806,121,- PLN zaplatil žalovaný ako protihodnotu prijatého tovaru v roku

2007. Bol toho názoru, že žalobca vo svojich vyjadreniach nepreukázal, že by objem obchodov v roku
2007 bol 2.036.527,- PLN. Z prednesu žalovaného nebolo zrejmé, kedy ktorá žalovaná faktúra bola
konkrétne v ktorý deň a v akej výške a komu uhradená.

Žalovaný následne vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 9. 10. 2013 predložil fotokópie zoznamu
prijatých faktúr s úhradami a hlavnej knihy analytickej evidencie obchodného vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným za obdobie od 1. 1. 2007 do 30. 8. 2008. V tomto vyjadrení uviedol, že medzi žalobcom
a žalovaným prebiehali obchody v tomto období, pričom vystavené faktúry za odobratý tovar boli
uhrádzané formou záloh a následne buď v hotovosti alebo prevodmi. Ku dňu skončenia obchodovania
boli uhradené všetky záväzky žalovaného voči žalobcovi. Uviedol, že prvý tovar žalobca dodal dňa 29.
7. 2007 a v ten deň vystavil aj faktúru vo výške 621.716,47 Sk. Žalobca jej priradil vlastné evidenčné

DF 050. Táto fakturovaná čiastka bola uhrádzaná v dvoch splátkach, a to tak, že dňa 6. 8. 2007 bola
uhradená suma 497.456,80 Sk. Zvyšná čiastka 124.259,67 Sk bola použitá z úhrady zo dňa 15. 8. 2007,
a to z úhrady 501.822,28 Sk a rozdiel vo výške 377.562,61 Sk bol započítaný na úhradu faktúry zo dňa
12. 8. 2007. Tento spôsob započítavania reálnych platieb na splatné faktúry bol použitý počas celého
obdobia obchodovania a poslednou úhradou zo dňa 7. 8. 2007 vo výške 94.500,- Sk bola uhradená celá

fakturovaná suma z obdobia obchodovania , t.j. od 29. 7. 2007 do 12. 12. 2007. Vykázaný rozdiel vo
výške 66.433,- Sk v neprospech žalovaného vznikol z dôvodu kurzových rozdielov medzi fakturovanou
sumou v PLN a jej reálnou úhradou v eurách alebo slovenských korunách kurzom platným v dni jej
zaplatenia. Žalovanému z týchto dokladov vyplynulo, že dodaný a vyfakturovaný tovar bol v plnej výške
uhradený žalobcovi. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by objem obchodov medzi žalobcom a

žalovanýmbolvoväčšomobjemeakobolopreukázanéCMR,faktúramižalobcuaúhradamižalovaného.
Preto navrhol žalobu zamietnuť.

Nauvedenéreagovalprávnyzástupcažalobcupodanímdoručenýmsúdudňa30.10.2013,vktorommal
za to, že tvrdenia žalovaného sú účelové, nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Žalovaným predložená
hlavná kniha analytickej evidencie obsahuje údaje od 6. 8. 2007 do 7. 8. 2008 a zoznam prijatých faktúr

s úhradami obsahuje údaje od 29. 7. 2007 do 12. 12. 2007. Zdôraznil, že ako vyplýva zo záznamu z
obchodných dokladov obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval odo dňa 5. 7. 2007 do 12.
12. 2007.

Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že celkovo bolo zrealizovaných 25 obchodov o objeme 1.802.550,-
PLN, pretože ako vyplýva zo záznamu z obchodných dokladov celkom bolo zrealizovaných 28 obchodov

oobjeme2.036.524,57PLN.Poukázalnaskutočnosť,žezožalovanýmpredloženéhozoznamuprijatých
faktúr s úhradami jednoznačne vyplýva, že eviduje v uvedenom zozname len 24 faktúr, pričom celkovo
bolo zrealizovaných 28 obchodov o objeme 2.036.524,57 PLN. Naďalej preto bol toho názoru, že
žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nespochybnil žalobcom uplatnený nárok, ktorý je preukázaný
relevantnými dôkazmi.Žiadal, aby žalovaný predložil dôkazy o úhradách faktúr tvoriacich predmet sporu. Podľa žalobcu
zoznam prijatých faktúr s úhradami a hlavná kniha analytickej evidencie predstavujú iba interné účtovné
doklady spoločnosti - žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby žalovaný predložil listinné dôkazy

o úhradách faktúr tvoriacich predmet sporu, t.j. bankové výpisy.

Na pojednávaní dňa 18. 11. 2013 právny zástupca žalobcu sa pridržiaval všetkých jeho písomných
podaní a na preukázanie úhrady faktúr tvoriacich predmet sporu navrhol, aby žalovaný predložil výpisy
z účtov preukazujúce úhrady jednotlivých faktúr.

Právny zástupca žalovaného zotrval na doterajších písomných vyjadreniach a dôkazoch, t.j. CMR -
nákladných listoch , na základe ktorých bolo plnené, žalobcom vystavené faktúry a úhrady jednotlivých

faktúr. Z toho mu vyplývalo, že žalovaný zaplatil za všetky obchody realizované medzi žalobcom a
žalovaným. Uviedol, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali objem obchodov
medzi žalobcom a žalovaným vo výške 2.036.824,57 PLN. Z nákladových listov vyplýva, že rozsah
obchodov bol len v žalovanom tvrdenom objeme a tieto objemy boli aj zaplatené. Nákladový list je dôkaz
o tom, že došlo k plneniu a z toho vznikajúca povinnosť zaplatiť predmet dodávky.

Právny zástupca žalobcu v reakcii na to uviedol, že všetky podklady preverili tak, ako to už uviedol,
existuje 28 obchodov v objeme 2.036.524,57 PLN, a preto zotrval na návrhu a žiadal , aby protistrana
preukázala zaplatenie výpisom z účtov.

Na výzvu súdu k takémuto preukázaniu právny zástupca žalovaného sa odvolal na vyjadrenie zo 8. 10.
2013, ktorého prílohou je zoznam prijatých faktúr s jednotlivými úhradami a hlavná kniha analytickej

evidencie, z ktorej jednoznačne vyplýva, že všetky faktúry, ktoré žalobca vystavil žalovanému na základe
CMR boli uhrádzané v jednotlivých dátumoch, ktoré sú tam uvedené. Podľa jeho názoru neuniesol
žalobca dôkazné bremeno v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o preukázaní rozsahu
plnenia za celé obdobie, preukázal len to, že bolo splnené cca v rozsahu 1,8 milióna PLN, pričom
žalovaný preukázal , že 1,8 milióna PLN bolo zaplatených a aj viac.

Právny zástupca žalobcu predniesol, že z hlavnej knihy analytickej evidencie a zoznamu prijatých
faktúr nevyplýva, že by uvedené faktúry boli uhradené, nakoľko sa jedná iba o interné účtovné doklady
spoločnosti, a preto aj naďalej požadoval, aby žalovaný preukázal úhradu žalovaných faktúr, pretože
žalobca by inak v tomto konaní nežaloval faktúry, ktoré dosiaľ neboli uhradené. Preto zotrval na návrhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomuto právnemu záveru:

Žalobca na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar, dohodnutého druhu a v
dohodnutom množstve - čerstvé vajíčka, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a
nasl. Obchodného zákonníka.

Na základe dodacieho listu č.23/2007 zo dňa 5. 12. 2007 a medzinárodného nákladného listu č. 975/07
zo dňa 5. 12. 2007, dňa 26. 11. 2007 na základe dodacieho listu č. 22/2007 zo dňa 25. 11. 2007 a

medzinárodného nákladného listu č. 932/07 zo dňa 25. 11. 2007 a dňa 13. 12. 2007 na základe
dodacieho listu č. 24/2007 zo dňa 12. 12. 2007 a medzinárodného nákladného listu č. 1010/07 zo dňa
12. 12. 2007 bolo súdu preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar. Dohodnutá kúpna cena bola
žalobcom žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. I/000975/07, zo dňa 5. 12. 2007 splatnou dňa 4. 1.
2008 na sumu 77,760,- PLN, faktúrou č. I/000932/07 zo dňa 25. 11. 2007 splatnou dňa 25. 12. 2007

na sumu 79,380,- PLN, faktúrou č. I/001010/07 zo dňa 12. 12. 2007 splatnou dňa 11. 1. 2008 na sumu
82,512,- PLN.

Výzvou na úhradu faktúr zo dňa 8. 4. 2008 mal súd preukázané , že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 239.652,- PLN.Žalobca dňa 30. 7. 2009 zobral späť návrh zo dňa 3. 7. 2008 v časti o zaplatenie istiny vo výške
28.049,78,- PLN.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd preto v časti 28.049,78 EUR konanie zastavil.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať

doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať

dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. § 450 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci
povinnýzaplatiťkúpnucenu,keďpredávajúcivsúladesozmluvouatýmtozákonomumožníkupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

Súd podľa usmernenia Krajského súdu v Košiciach v uznesení č. 2Cob/223/2012 zo dňa 28. 2. 2013

zisťoval v ňom uvedené skutočnosti, a to spôsob započítania v rámci obchodov medzi žalobcom a
žalovaným. Na základe žalovaným predložených vyjadrení nebolo možné toto posúdiť, keďže neboli
žalovanýmpreukázanékonkrétneaképlatbynaktorýobchodbymalibyťa akýmspôsobom započítané.
Súd nemal možnosť preveriť platby žalovaného, o ktorých predniesol, že boli hradené bezplatným
prevodom z účtov žalovaného, pretože žiaden doklad o spôsobe priebehu platby nebol ním preukázaný

tak ako to zakaždým od neho požadoval žalobca.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdenia žalovaného, že žalobca vystavil faktúru zo dňa 29. 7. 2007
vo výške 621.716,47 Sk, ktorej priradil vlastné evidenčné DF 050. Súdu však táto faktúra nebola
predložená. Žalovaný sa ďalej odvolal na úhradu tejto faktúry v dvoch splátkach, a to dňa 6. 8. 2007
úhradusumy497.456,80Skazvyšnáčiastka124.259,67Skžebolapoužitázúhradyzodňa15.8.2007,

a to z úhrady 501.822,27 Sk a rozdiel vo výške 377.562,61 Sk bol započítaný na úhradu faktúry zo dňa
12. 8. 2007. Uvedené skutočnosti neboli doložené dokladmi, z ktorých by súd mohol mať za preukázané
o akú úhradu ktorej faktúry ide. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaným predložený zoznam
prijatých faktúr s úhradami a hlavná kniha účtovnej evidencie sú internými dokladmi žalovaného a nie
sú dokladmi preukazujúcimi úhradu konkrétnych faktúr, ktoré sú predmetom sporu. Takým dokladom

by bol výpis z účtu z banky, cez ktorú by prebehli platby.V nadväznosti na to nemohol mať súd za preukázané spôsob započítavania reálnych platieb na
splatné faktúry ako uviedol žalovaný počas celého obdobia obchodovania, pretože samotný spôsob
započítavania platieb nebol žalovaným konkretizovaný tak, aby z neho bolo zrejmé, na ktorý obchod

ktorá platba by sa mala započítať, aby to mohol súd posúdiť.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9. 10. 2013 jednak uviedol obdobie obchodného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným od 1. 1. 2007 do 30. 8. 2007 a jednak obdobie od 29. 7. 2007 do 12. 12. 200, pričom uviedol,
že posledná úhrada žalovaným bola dňa 7. 8. 2007 vo výške 94.000,- Sk, ktorou bola uhradená celá
fakturovaná suma z obdobia obchodovania t.j. od 29. 7. 2007 do 12. 12. 2007. Ak dňa 7. 8. 2007 bola

žalovaným vykonaná posledná úhrada z obdobia obchodovania, potom by nebolo možné považovať za
uhradené faktúry z obdobia keď došlo zo strany žalobcu k plneniu žalovanému aj po tomto termíne -
po dni 7. 8. 2007 a vyfakturovaniu dodávky tovaru faktúrami č. I/000975/07 zo dňa 5. 12. 2007 splatnou
dňa 4. 1. 2008 , na sumu 77.760,- PLN, č. I/000932/07 zo dňa 25. 11. 2007 splatnou dňa 25. 12. 2007
na sumu 79.380,- PLN, č. I/001010/07 zo dňa 12. 12. 2007 splatnou dňa 11. 1. 2008 na sumu 82.512,-
PLN , a teda dodávkami a faktúrami vystavenými po dni 7. 8. 2007.

Ak žalovaný zaplatil úhrady v dvoch splátkach, a to jednu dňa 6. 8. 2007 a druhú čiastku dňa 15.
8. 2007 nie je tiež jasné ako mohlo dôjsť k úhrade dňa 15. 8. 2007, resp. o akú úhradu ide, keď sám
žalovaný tvrdí , že posledná úhrada bola ním vykonaná dňa 7. 8. 2007, čiže pred dátumom 15. 8. 2007.
Žalovaný toto tvrdenie nepodložil tak, aby z neho bolo zrejmé o aké faktúry ide, deň ich vystavenia
ani deň ich splatnosti , sumu a či sú to teda vôbec nejaké z faktúr z predmetného sporu. Vyjadrenia

žalovaného o tom, že došlo k úhradám nepodávajú vysvetlenie o úhradách faktúr z predmetného sporu.

Na základe uvedených skutočností, predložených listinných dôkazov a citovaných zákonných
ustanovení je zrejmé, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka tovaru
uvedeného v dodacom liste zo strany žalobcu žalovanému. Žalobca dodal žalovanému tovar, jeho cenu
vyúčtoval, ale žalovaný celú vyúčtovanú cenu doposiaľ žalobcovi neuhradil.

Súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie istiny 211.602,22,-PLN skutkovo a právne
dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel.

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 14,25 %-ného úroku z omeškania ročne zo
sumy vo výške 77 760,- PLN, za obdobie odo dňa 5. 1. 2008 do zaplatenia, 14,25% úroku z omeškania
ročne zo sumy vo výške 79 380,- PLN, za obdobie odo dňa 26. 12. 2007 do 7. 8. 2008, 14,25% úroku

z omeškania ročne zo sumy vo výške 71 330,22,- PLN, za obdobie odo dňa 8. 8. 2008 do 20. 2. 2009,
14,25% úroku z omeškania ročne zo sumy vo výške 61 330,22,- PLN, za obdobie odo dňa 21. 2. 2009
do 5. 6. 2009, 14,25% úroku z omeškania ročne zo sumy vo výške 51 330,22, PLN, za obdobie odo
dňa 6. 6 . 2009do zaplatenia, 14,25% úroku z omeškania ročne zo sumy vo výške 82.512,- PLN, za
obdobie odo dňa 12. 1. 2008 do zaplatenia.

Žalovaný neuhradil vyúčtovanú cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti, preto sa dostal do omeškania.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúr.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a základná úrokovásadzbaNárodnejbankySlovenskaplatnávprvýkalendárnydeňkalendárnehopolrokasa použije počas
celého tohto polroka.

Úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne je v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v čiastke 20.874,45 EUR, z toho za zaplatený
súdny poplatok v sume 4.418,24 € za podanie návrhu.

Ako odmenu advokáta žalobcu za zastupovanie si právny zástupca vyúčtoval za 12 úkonov právnych
služieb á 546,05 EUR + 20% DPH, t.j. celkom 655,26 EUR, a to:

1 . prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom,

2. písomne podanie vo veci samej - predsporová výzva,

3. písomné podanie vo veci samej - žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu,

4. písomné podanie vo veci samej - späťvzatie žaloby zo dňa 27. 7. 2009,

5. účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 16. 11. 2009,

6. účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 25.1.2010.

7.účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 14.6.2010.

8. účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 22.9.2010,

9. účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní zo dňa 27. 1. 2012,

10. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie žalobcu k listinným dôkazom

11. účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní zo dňa 20. 4. 2012,

12. účasť za konanie pred súdom - účasť na pojednávaní zo dňa 20. 4. 2012,

t.j. celkovo 7.863,12 €, režijný paušál 3 krát á 6,31 EUR, t.j. 18,93 EUR + 20 % DPH, spolu 22,72 EUR,
2 x á 6,95 , t.j. 13,90 EUR + 20 % DPH spolu 16,98 EUR 3x á 7, 21 EUR, t.j. 21,63 EUR + 20 % DPH,.
spolu 25,96 EUR, 4 x režijný paušál á 7,63 €, t.j. celkovo 30,52 € + 20 % DPH, t.j. spolu 36,62 €.

Ďalej si účtoval náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov za pojednávanie dňa 16. 11. 2009
- 22 polhodín á 11,59 EUR, t.j. celkovo 254,98 EUR + 20 % DPH, t.j. spolu 305,97 EUR , náhrada
hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 16. 11. 2009, cestovné náhrady - 0,183 EUR/km, 806
km, t.j. 147,50 EUR + 20 % DPH, t. j. spolu 177,- EUR, náhrada za pohonné hmoty - pri priemernej
spotrebe 5,9 l/100 km a cene pohonných hmôt , t.j. 56,59 EUR, t.j. celkovo v sume 539,56 EUR, za

pojednávanie dňa 25. 1. 2010 náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní - 22 polhodín á 12,02
EUR, t.j. celkovo 264, 44 EUR + 20 % DPH, t.j. spolu 317,33 EUR, náhrada hotových výdavkov za
účasť na pojednávaní dňa 25. 1. 2010: cestovné náklady - 0,183 EUR/km, 806 km, t.j. celkovo 147,50
EUR + 20 % DPH, t.j. spolu 177,- EUR, náhrada za pohonné hmoty - pri priemernej spotrebe 5,9
l/100km a cene pohonných hmôt 1,200 EUR, t.j. celkovo 57, 06 EUR, t.j. celkovo sumu 551,39 EUR, za

pojednávanie dňa 14. 6. 2010 - 22 polhodín á 12,02 EUR, t.j. celkovo 264,44 EUR + 20 % DPH, t.j.
317,33 EUR, náhrada hotových výdavkov za účasť za pojednávanie dňa 14. 6. 2010: cestovné náhrady
- 0,183 EUR/km, t.j celkovo 147, 50 EUR + 20 % DPH , t.j. spolu 177,- EUR, náhrada za pohonné
hmoty - pri priemernej spotrebe 5,9l/km a cene pohonných hmôt, 1,266 EUR, t.j celkovo 60,20 EUR, t.j.
celkom 554,53 EUR, za pojednávanie dňa 22. 9. 2010 - 22 polhodín á 12,02 EUR, t.j. celkovo 264,44

EUR + 20 % DPH , t.j. 317,33 EUR , náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 22.9. 2010: cestovné náhrady - 0, 183EUR/km, t.j. celkovo 147,50 EUR + 20 % DPH , t.j. spolu 177,-
EUR, náhrada za pohonné hmoty - pri priemernej spotrebe 5,9l/km a cene pohonných hmôt 1,259 EUR,
t.j. celkovo 59,87 EUR v sume 554,20 EUR, za pojednávanie dňa 27. 1. 2012 - 22 polhodín á 12,71

EUR, t.j. celkovo 279,62 EUR + 20 % DPH , t.j. 335,54 EUR , náhrada hotových výdavkov za účasť na
pojednávaní dňa 22. 9. 2010: cestovné náhrady -

0,183EUR/km, t.j. celkovo 147,50 EUR + 20 % DPH , t.j. spolu 177,- EUR, náhrada za pohonné hmoty
- pri priemernej spotrebe 5,9l/km a cene pohonných hmôt 1,519 EUR, t.j. celkovo 72,23 EUR v sume
575,27 EUR, za pojednávanie dňa 20. 4. 2012 - 22 polhodín á 12,71 EUR, t.j. celkovo 279,62 EUR +

20 % DPH , t.j. 335,54 EUR , náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 22. 9. 2010:
cestovné náhrady - 0, 183EUR/km, t.j. celkovo 147,50 EUR + 20 % DPH , t.j. spolu 177,- EUR, náhrada
za pohonné hmoty - pri priemernej spotrebe 5,9l/km a cene pohonných hmôt 1,603 EUR, t.j. celkovo
76,23 EUR v sume 588,77 EUR, za pojednávanie dňa 10. 9. 2012 - 22 polhodín á 12,71 EUR, t.j. celkovo
279,62 EUR + 20 % DPH , t.j. 335,54 EUR , náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa
22. 9. 2010: cestovné náhrady - 0, 183EUR/km, t.j. celkovo 147,50 EUR + 20 % DPH , t.j. spolu 177,-

EUR, náhrada za pohonné hmoty - pri priemernej spotrebe 5,9l/km a cene pohonných hmôt 1,591 EUR,
t.j. celkovo 75,66 EUR v sume 588,20 EUR, trovy prvostupňového konania v celkovej výške 16.335,26
€, za písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1 x 546,05 €, 20 % DPH,
celkom 655,26 €, režijný paušál á 7,41 €, 20 % DPH, spolu 8,89 €, spolu 664,15 €, účasť na pojednávaní
dňa 18. 11. 2013 vo výške 655,26 EUR, režijný paušál 7,81 EUR, 20 % DPH 9,37 EUR spolu trovy

žalobcu vo výške 18.699,12 €.

Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal aj právo na náhradu
trov konania.

Súd z takto vyúčtovaných trov konania žalobcom priznal ich náhradu v sume 5.375,32 EUR. Za podanie
návrhu priznal súdny poplatok vo výške 3.039,- EUR z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom

a sumu 1.365,45 EUR po odpočítaní sumy 13,79 EUR, t.j. 1 % zo sumy 1.379,24 EUR nariadil vrátiť
žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava 1 podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71 /1992 Zb.
z. v platnom znení.

VýškutrovprávnehozastúpeniasúdurčilsvyhláškouMSSRč.655/2004Z.z.oodmenách anáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu odmeny advokáta v zmysle horeuvedených bodov
1, 3, 4, 7, 9, 10, 12 návrhu, t.j. 7x 655,26 EUR, režijný paušál 2 x á 6,31 €, 20 % DPH, spolu 15,16 €, 1
x režijný paušál á 6,95 , 20 % DPH, spolu 8,34 EUR, 2 x režijný paušál á 7,21 EUR, 20 % DPH, spolu
18,75 EUR, 2 x režijný paušál a 7,63 EUR, 20 % DPH, spolu 18,31 EUR. Za účasť na pojednávaní
dňa 16. 11. 2009 a dňa 25. 1. 2010 súd priznal podľa § 14 ods. 5 písm. cit. zák. jednu štvrtinu odmeny

nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, a to vo výške 2x á 163,81 EUR, vrátane 20
% DPH,ďalej režijný paušál 1x 6,95 EUR + 20 % DPH , t.j. 8,34 EUR, režijný paušál 1x 7,21 EUR +
20 % DPH, t.j. 8,65 EUR.

Zaúčasťnapojednávanídňa22.9.2010súdnáhradunepriznal,nakoľkojednaknauvedenýdeň nebolo
vôbec vytýčené pojednávanie v uvedenej veci, ale na deň 20. 9. 2010 , a jednak toto pojednávanie dňa

20. 9. 2010 sa ani neuskutočnilo, resp. bolo odročené bez účastí právnych zástupcov tak žalobcu ako
aj žalovaného, pričom právny zástupca žalobcu bol o uvedenom odročení vopred informovaný.

V prípade uplatneného nároku na priznanie odmeny za 1 úkon - pokus o zmier zo dňa 8.4.2008
súd zastáva názor, že ust. §§ 137 a nasl. o. s. p. o trovách konania neumožňujú priznanie i prípadných
ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však pred začatím súdneho

konania.Pokiaľ ide o náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov súd tieto priznal v jednej štvrtine
za pojednávanie dňa 16. 11. 2009 a 25. 1. 2010 podľa § 14 ods. 5 písm. zák.č. 655/2004 Z.z.,
nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, a to v sume 134,89 EUR a 137,84 EUR, za

pojednávanie dňa 14.6. 2010 súd priznal náhradu v sume 554,53 EUR. Náhradu za pojednávanie dňa
22. 9. 2010 súd nepriznal z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku, t.j. pojednávanie na deň 22.
9. 2010 vôbec nebolo vytýčené, pričom pojednávanie dňa 20. 9. 2010 sa vôbec neuskutočnilo, o čom bol
vopred právny zástupca žalobcu informovaný. Za pojednávanie dňa 27. 1. 2012 súd priznal sumu 575,27
€, za pojednávanie dňa 10. 9. 2012 sumu 588,20 € a za pojednávanie dńa 20. 4. 2012 súd nepriznal

nič, nakoľko sa vôbec neuskutočnilo pre práceneschopnosť sudcu, o čom bol právny zástupca žalobcu
vopred informovaný, za písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 664,15
EUR. Súd nepriznal odmenu za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 14- 3. 2011, 20. 11. 2012,
vyjadrenie zo dňa 18. 7. 2013, 27. 8. 2013, 24. 10. 2013, nakoľko ide o obsahovo totožné vyjadrenia
podané už v iných podaniach právneho zástupcu žalobcu.

Náhrada odmeny právneho zástupcu činí spolu 9.337,30 EUR, z ktorej súd priznal 1/4, a to sumu

2.334,32 EUR. Trovy konania celkom súd priznal žalobcovi vo výške 5.375,32 EUR. Podľa § 150 ods.
l, 2 o.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliada najmä na okolnosti, či účastník konania, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak
účastníkkonanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť. Súdvychádzajúczuvedenéhozákonného

ustanovenia priznal zaplatený súdny poplatok vo výške 3.039,- EUR po vrátení jeho časti z dôvodu
čiastočného späťvzatia návrhu prostredníctvom príslušného Daňového úradu a z odmeny zo sumy
9.337,30 EUR priznal jednu štvrtinu, a to odmenu vo výške 2.334,32 EUR a odmenu vo výške 7.002,98
EUR nepriznal. Súd pri rozhodovaní o znížení odmeny advokáta vychádzal z toho, že vo vyjadreniach
právneho zástupcu žalobcu išlo o viackrát sa opakujúce rovnaké tvrdenia, ktoré už použil pri uplatnení

svojho práva, čo nemožno považovať za také bránenie práva, ktoré by sa javilo ako účelné a ich
opätovné vyúčtovanie za správne a hospodárne, vzhľadom k tomu, že už boli niekoľkokrát v tom istom
znení prednesené. Taktiež objasnenie všetkých skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie veci súdom zo
strany právneho zástupcu žalobcu nebolo natoľko úplné, aby súd mohol o nich dostatočne oprieť svoje
rozhodnutie vo veci, najmä pokiaľ ide o určenie miesta dodania tovaru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí ,

návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2

O.s.p. )